Vystrašené Dieťa: Objavte Prejavy, Príčiny a Overené Spôsoby Pomoci

Stres a úzkosť nie sú výlučne doménou dospelých; aj deti čelia stresovým situáciám, ktoré môžu mať významný dopad na ich správanie, emócie a celkový vývoj. Dôležité je rozpoznať prejavy strachu a úzkosti u detí a poskytnúť im adekvátnu podporu a pomoc.

Stres u Detí: Bežná Realita

Obvykle spájame stres so životom dospelých, ale stres sa týka rovnako aj detí. Nástup do škôlky alebo školy je jednou z takýchto situácií. I keď deti nevedia pomenovať svoju neistotu, strach zo zmien, nového prostredia, odlúčenie od rodiča, tak ako dospelí, deti nám svoje pocity dávajú najavo prostredníctvom svojho správania a emócií. Buďme k nim vnímaví a všímaví.

Fyziologická Odozva na Stres

V detstve funguje naše telo rovnako, ako v dospelosti. Hlavnou stresovou vetvou je os hypotalamus - hypofýza - nadobličky. Spolupráca týchto troch žliaz pripravuje naše telo na zvládnutie stresovej situácie. Hypotalamus vylučuje CRH (kortikotropín uvoľňujúci hormón), ktorý putuje ako signál do hypofýzy, nadradenej žľazy hormonálneho systému a tá začne produkovať ACTH (adrenokortikotropný hormón) a jeho zvýšená cirkulácia v krvnom obehu dáva signál našim nadobličkám, aby vylúčili hormón s veľkou potenciou - kortizol. A jeho efekt už pociťujeme v rámci našej telesnej fyziológie.

Príliš veľa stresu znamená, príliš veľa kortizolu. Všetkého, čoho je príliš veľa (alebo príliš málo) ovplyvňuje naše telo. Príliš veľa kortizolu naše telo stavia do pohotovosti, zvyšuje hladinu krvnej glukózy, môže nás nútiť jednať podráždene, znižuje naše kognitívne schopnosti, pozornosť je krátkodobá. Príliš veľa kortizolu stavia náš, ale aj ten detský, nervový systém do stratégie obrany. Používame veľké svaly, pohyb, prestávame počuť verbálnu reč, logické uvažovanie je v nedohľadne. Jednoducho sme pod zvýšenou mobilizáciou tela. A čo ak máme dieťa v tomto hypermóde? Čo obvykle od neho žiadame? Aby si sadlo a bolo ticho. Ale to skrátka nie je možné. Jeho nervový systém zaplavený hormónmi aktivity na to jednoducho nie je pripravený.

Zvýšené hladiny kortizolu v nočných hodinách nám nedovolia zaspať, alebo ak áno, spánok je len krátkodobým a plytkým. U detí je tento problém ešte výraznejší, pretože ich nervový systém je stále vo vývoji a je citlivejší na hormonálne zmeny. A okrem neplnohodnotného spánku sa kortizol priamo podpisuje pod zníženie funkcií imunitného systému a prirodzenú odpoveď buniek nešpecifickej imunity. U detí sa imunitný systém ešte vyvíja a zvýšené hladiny kortizolu môžu potlačiť produkciu určitých cytokínov, ktoré sú kľúčové pre aktiváciu imunitných buniek, čo vedie k oslabenej schopnosti tela bojovať proti infekciám. Stres rovnako znižuje produkciu gastrických štiav a časté bolesti bruška, nadúvanie, hnačka, zvracanie alebo zápcha sú len dôsledkom prestimulovania organizmu. V čase stresu nemá naše telo čas na trávenie alebo relaxáciu.

Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa

Prejavy Stresu a Úzkosti u Detí

Účinky stresu na zdravie detí sa môžu prejaviť niekoľkými spôsobmi. Kľúčom je uvedomiť si, že aj dieťa môže trpieť stresom a nepozná toľko riešení, ako dospelí. Práve preto je na nás, aby sme naučili svoje dieťa, že obdobia stresu sú normálnou súčasťou života. Nie je to nič neobvyklé, cítiť sa tak, ako sa dieťa práve cíti. Nie je jediné, kto prežíva tieto pocity. A môžeme mu ukázať niektoré z riešení, ktoré pomôžu zmierniť a zjemniť jeho trápenie.

V dnešnej dobe sa čoraz viac stretávame s úzkosťou a stresom nielen u dospelých, ale aj u detí. Hoci deti často nemajú rovnaké zodpovednosti a starosti ako dospelí, môžu byť citlivé na rôzne zmeny, tlaky v škole, nezhody v rodine alebo dokonca atmosféru v spoločnosti. Fyzické prejavy úzkosti a stresu u detí sú prepojené s nervovým systémom, ktorý je kľúčovým riadiacim centrom pre celý organizmus. Ak dieťa zažíva nadmerný stres alebo úzkosť, telo môže reagovať viacerými spôsobmi:

Tráviace problémy: Úzkosť a stres sú často spojené s tráviacim systémom. Deti môžu trpieť bolesťami brucha, zápchou, hnačkami alebo pocitom "motýlikov v bruchu" pred stresovými udalosťami, ako sú skúšky alebo nové prostredie.
Problémy so spánkom: Stres môže spôsobiť, že dieťa má problém zaspať, prehadzuje sa alebo sa často budí.

Ako Pomôcť Vystrašenému Dieťaťu

Dospelí si často myslia, že dieťa nevie pomenovať to, čo cíti. Záleží od veku dieťaťa a je našou úlohou prispôsobiť svoj slovník tak, aby nám dieťa rozumelo. Avšak predtým než so svojim dieťaťom budeme hovoriť o jeho pocitoch, začneme najskôr sami sebou. Začneme od seba. Spoločnosť nás naučila, že musíme ukazovať len svoju bezproblémovú a usmievavú tvár. Len vtedy nás bude akceptovať okolie. Nikto nám však pravdepodobne nepovedal, že je to v poriadku, ak sa cítime smutne, vystrašene, nahnevane … sú to rovnako emócie ako radosť, šťastie a láska. Sú to len emócie a niekto nás niekedy naučil, že ich máme rozdeľovať na dobré a zlé. A táto kategorizácia nie je príliš šťastnou. Pretože prirodzene nebudeme chcieť cítiť niečo, čo je označené ako zlé. A čo s tým? Odmietame ich cítiť, potláčame ich alebo utlmujeme, čo nás vedie k závislostiam, len aby sme otupili tento “zlý” pocit.

Komunikácia a Pomenovanie Emócií

Ak sme uistili svoje dieťa, že je úplne v poriadku cítiť aj "zlé" emócie, že je to súčasťou života a každý sa cíti v určitom momente života práve takto, môžeme sa viac zaujímať o jeho pocit. Opäť prispôsobíme slovník veku dieťaťa. A môžeme ísť s našimi otázkami ešte ďalej a pýtať sa nášho dieťaťa. Ako veľká je jeho emócia, veľká ako slon? Alebo trošku ako lev? Preháňajte, deti to majú radi. Môžete používať ruky a ukázať či je emócia takto veľká (roztiahneme ruky) alebo takto malá? Alebo dajte svoju dieťaťu do ruky pastelku a nech nakreslí presne to, čo cíti. Buďte kreatívni a otvorení, čomukoľvek, čo vám dieťa dá najavo. Vyhnite sa však poskytovaniu rady, spochybňovaniu alebo negovaniu toho, čo vám dieťa hovorí.

Pomenovanie emócie je veľmi dôležitým krokom, pretože sa od nej dokážeme oddeliť. Hnev, to nie som ja. Smútok, to nie som ja. Sú to len emócie, ktoré prichádzajú a odchádzajú. Ako vlny oceánu. Obvykle pocítime už určitú emočnú slobodu len tým, že sme emóciu pomenovali a oddelili sa od nej. Môžete sa opýtať, kde na svojom tele dieťa cíti tento pocit. Kde sa cíti vystrašene, zranene alebo zle. Je to v jeho brušku alebo v hrudníku alebo niekde inde? Položením týchto druhov otázok dáme deťom vedieť, že cítiť všetky emócie je v poriadku. Dáme im vedieť, že ich počujeme a milujeme. Dávame im právo cítiť presne to, čo práve cítia. Frázy ako „Prestaň s tým, si veľký chlapec“ alebo „Chlapci neplačú“, je pre dieťa veľmi mätúce. Každý človek bez rozdielu pohlavia plače.

Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa

Práca s Fyzickými Prejavmi Emócií

Čo dokážeš cítiť, to dokážeš liečiť. Ak dokážeme pomenovať svoju emóciu a lokalizovať ju na svojom tele, potom ju môžeme aj uvoľniť. Emócie nie sú len mentálne, ale sú aj extrémne fyzické. Napríklad, ak sme nahnevaní, veľa času v mysli preberáme, čo by sme mali spraviť, pripravujeme si plán. A naše telo nerieši, či sa odveta odohráva v našej mysli, alebo sa deje práve teraz v realite. Naše telo reaguje a možno cítite zovretie hrude, vyšší tlak, alebo kŕčovito stiahnuté brucho, možno zrýchlený dych. Je náročnejšie zvládnuť svoje emócie, ak riešime len emócie. Je o trochu ľahšie pracovať s fyzickým prejavom tejto emócie na svojom tele. Kým myšlienky plynú veľmi rýchlo, telo je o čosi pomalšie. Keď lokalizujeme svoju emóciu na svojom tele, keď sa nám podarí nájsť fyzický prejav tejto emócie, často dochádza spontánne k zjemneniu našich pocitov.

Láskavý Prístup a Prírodné Prostriedky

Aj náročné emócie môžeme zvládnuť, ak s nimi nadviažeme láskyplný vzťah. Ak máme strach, sme menej otvorení našim "negatívnym" emóciám, nedokážeme ich tolerovať a nedokážeme tolerovať ani to, čo cítime. Ale ak sme k sebe láskavým a plným pochopenia, máme silu cítiť to, čo sa deje a dať si to, čo potrebujeme. Esenciálne oleje, bylinky, bachove kvapky sú pre nás a naše deti k dispozícii, ale nie preto, aby sme zmenili pociťovanú bolesť. Neutekáme pred sebou samým. Prírodné riešenia používame práve preto, lebo byť človekom (aj malým človekom) je niekedy ťažké. Prírodnými prostriedkami len zmierňujeme náročné obdobie.

Bylinky a Esenciálne Oleje

Je množstvo byliniek, ktoré sa používajú na upokojenie tela a mysle. Môžete pripraviť svojmu dieťaťu bylinkový čaj, ktorý bude balzamom pre jeho ubolenú dušu a zmierni jeho trápenie. Kombinácia bylín, alebo ich jednotlivé použitie, môže byť pre dieťa šetrnou cestou k uvoľneniu. Podanie čaju dieťaťu v pokojnom prostredí, s láskou a starostlivosťou, môže tiež prispieť k tomu, že sa cíti podporené a v bezpečí. Táto jednoduchá rutina môže byť súčasťou večerného rituálu, ktorý napomáha relaxácii a pripravuje telo aj myseľ na pokojný spánok.

Harmanček: Je už dlho známy svojimi upokojujúcimi účinkami.
Medovka: Je bylinka, o ktorej je známe, že pomáha zmierniť úzkosť.
Valeriána: Je bylina, o ktorej je známe, že znižuje hladinu kortizolu.
Sluncovka kalifornská: Je vhodná pre deti, ktoré majú problémy so spánkom a celou škálou menších alebo väčších mentálnych disfunkcií centrálneho nervového systému. Je využívaná pri všetkých formách insomnie, úzkosti, nervových disfunkciách, vrátane nočného pomočovania, hyperaktivity a ADHD (Attention deficit hyperactivity disorder).

Začneme evolúciou. Čuch sme od nepamäti používali na orientáciu v priestore a upozorňoval nás na nebezpečenstvo. Ešte stále používame frázu “Niečo cítim vo vzduchu”. A ako malé deti sme podľa čuchu vedeli spoznať vôňu svojej matky. Po pocítení jej arómy sme vedeli, že sme v bezpečí a aktivovali sme vlastný upokojujúci systém. Na tomto princípe funguje náš čuch neustále. Tento princíp vieme použiť najmä v čase stresu, kedy budeme potrebovať upokojiť naše dieťa a uistiť ho, že sme tu pre naše dieťa aj keď nemá dobrú náladu, aj keď sa hnevá alebo kričí. Vieme to pochopiť a nesnažíme sa meniť jeho náladu. Akceptujeme ho presne také, aké je. Inhaláciou esenciálnych olejov len zjemňujeme tieto pocity, obrusujeme ich ostré hroty, aby sa stala bolesť nášho dieťaťa znesiteľnejšou. Všetky emócie sú energiou, hýbu sa, nie sú na mieste, a aj tie, čo cíti naše dieťa práve teraz nakoniec odídu. Zatiaľ však zostaneme s našim dieťaťom a jeho bolesťou.

Esenciálne oleje sú výťažkom liečivých rastlín a i keď sú prirodzenou súčasťou rastliny, v prírode sa nenachádzajú v tak koncentrovanom množstve, ako ich nájdete vo fľaške esenciálneho oleja. Takže vždy bezpečne a opatrne. Nasledovný zoznam esenciálnych olejov je vhodným pre deti a všetky oleje spadajú do kategórie sedatívnych. Je vždy dobré dať dieťaťu ovoňať arómu oleja a dať mu vybrať olej, ktorý si bude difúzovať napríklad vo svojej detskej izbe. Čuch je veľmi individuálnym a to, čo môže voňať jednému, môže u druhého vyvolávať negatívny pocit.

Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM

Bergamot: Urobí najviac aktivity v rámci gastročrevného systému, pomáha s trávením, sekréciou gastrických štiav, pomáha črevnej peristaltike.
Geranium: Stimuluje lymfatický systém, je antiseptický, protizápalový na rôzne časti tela.
Levanduľa: Je veľmi efektívny olej strednej prchavosti so širokou škálou využitia.

Bachove Kvety

Bachove esencie alebo bachove kvapky, niekedy len bachovky sú dedičstvom Dr. Bacha, ktorý celý systém terapie emočných stavov ukončil v roku 1936. A prečo sa zmieňujem o tomto dátume? Pretože bachovky sa používajú už celých 85 rokov a stále viac sa tešia popularite. Bachove kvety sú určené pre variáciu emócií s ktorými nemáme dobrý vzťah. Nech je to strach, nerozhodnosť, zúfalstvo alebo pocity samoty. Sú určené nielen pre dospelých, ale aj pre deti a zvieratá, nakoľko obsahujú len výluh esencie nejedovatých kvetov. Obzvlášť deti reagujú veľmi rýchlo na esencie, nakoľko nemajú ešte vytvorenú tvrdú škrupinu potláčaných a nechcených emócií, na rozdiel od dospelých. Výber z 38 bachových kvetov je veľmi jednoduchý. Musíme len pomenovať to, čo cítime. I keď sa to zdá byť jednoduché, pre niektorých je to najťažšia úloha, ktorá im je daná. Ale s pomocou bachových kvetov dostaneme odvahu, pretože s každým problémom prichádza aj riešenie. Výber bachových kvetov je vskutku individuálnym mentálnym procesom. Pre deti a nástup do školy alebo škôlky som vybrala niektoré z kvetov, ktoré by sa mohli hodiť. Samozrejme, tento zoznam nie je konečným.

Walnut: Je jednou z prvých esencií pri nadchádzajúcej zmene, pri rozhodovaní sa o zmene alebo pre prechod do novej životnej etapy.
Mimulus: Je esenciou pre strach. Je to strach z bežných vecí, dieťa sa všeobecne javí ustráchane, placho, môže sa prejaviť koktaním, červenaním. Je to typ strachu, ktorý je každodenne prítomný a formuje charakter dieťaťa.
Clematis: Esencia zasnených detí. Keď dieťa nepočuje, čo mu rozprávate, lebo sa vznáša vo svete svojej fantázie. Môže byť nepozorné, narážať do vecí bez záujmu o prítomnosť a povinnosti. Môže to byť dieťa, ktoré trávi nad domácou úlohou hodiny a bez výsledku. Nie preto, že by nedokázalo úlohu spracovať, ale preto, že je zamestnané svojim vnútorným svetom a jeho obrazmi.
Cherry Plum: Esencia je ako stvorená pre situácie, ak vidíte dieťa hádžuce sa o zem. Je určená pre stavy hystérie a zúrivosti, kedy dieťa nad sebou stratí akúkoľvek kontrolu. Je určená pre nekontrolovateľné záchvaty hnevu.
Centaury: Esencia je pre poslušné, ústretové a submisívne dieťa. Typ detskej osobnosti sa veľmi ľahko môže stať terčom útokov a šikany.
Impatiens: Je pre dieťa s množstvom energie, neobsedí na mieste, nevie sa koncentrovať dlhšiu dobu. Ak veci nejdú dostatočne rýchlo je netrpezlivé a niekedy podráždené alebo znudené. Stále potrebuje byť v činnosti a dokonca aj miesto chôdze, môže radšej behať.

Kraniosakrálna Terapia

Kraniosakrálna terapia (KST) je jemná dotyková terapia, ktorá podporuje nervový systém a pomáha obnoviť rovnováhu medzi sympatickým a parasympatickým nervovým systémom. Tento terapeutický prístup má pre deti množstvo benefitov:

Uvoľnenie nervového systému: KST pomáha upokojiť a zharmonizovať nervový systém. Pri strese sa telo často nachádza v móde "bojuj alebo uteč," kde dominuje sympatický nervový systém. Jemné dotyky kraniosakrálnej terapie dokážu tento stav upokojiť, čo umožní telu prejsť do regeneračného režimu.
Zlepšenie spánku: Keď sa telo dostane do hlbšej relaxácie, podporuje to lepší a kvalitnejší spánok, čo je kľúčové pre správny vývoj a pohodu dieťaťa.
Zníženie svalového napätia a bolesti: KST podporuje uvoľnenie svalového napätia, najmä v oblasti hlavy, šije a ramien, čím sa zmierňujú bolesti hlavy a napätie spojené s úzkosťou a stresom.
Podpora tráviaceho systému: KST má vplyv aj na blúdivý nerv (nervus vagus), ktorý ovplyvňuje trávenie. Uvoľnením tohto nervu sa môže zmierniť napätie v tráviacom trakte, čo môže pomôcť pri bolestiach brucha spojených s úzkosťou.
Posilnenie imunity: Keď sa telo dostane do pokojného a regeneračného stavu, imunitný systém je schopný lepšie fungovať.

Strach z Odlúčenia

„Dieťa má niečo zo samostatnosti dospelého. Nemôže sa ním stať bez toho, aby sa odpútalo od svojho pôvodu. C. G. Odlúčenie je proces, s ktorým sa dieťa neustále stretáva. Znamená musieť sa postaviť novým výzvam - odpútanie sa zo symbiotickej jednoty s matkou, návšteva materskej školy, nástup do základnej školy, zmena školy, príprava na budúce povolanie - to je len niekoľko príkladov odlúčenia. Odlúčenie a odchod sú v živote dôležité. Umožňujú individuáciu, sebaurčenie, určovanie nezávislosti, samostatnosti a identity vlastného ja. Už v rozprávkach hrdinovia príbehu predstavujú deťom individuáciu. Hrdinovia odchádzajú do sveta, aby zbierali nové skúsenosti, dostavajú sa pritom do nebezpečných situácií, ktoré zdolajú a nakoniec sa silnejší a múdrejší vracajú späť domov. Avšak samostatnosť a nezávislosť deti nezískajú zadarmo. Strach je vrodený spôsob správania, ktorý je prítomný počas celého vývinu. Strach z odlúčenia sa začína prejavovať u všetkých detí približne od ôsmeho mesiaca. Prvým strachom v živote je obava, že sa matka k dieťaťu nevráti. Dieťa sa pri prežívaní tohto strachu primkne k matke, nechce sa jej pustiť, prípadne nahlas protestuje. Prvé kroky dieťaťa sa považujú za definitívne fyzické odlúčenie sa od matky. Neskôr dieťa prestrihne i psychickú „pupočnú šnúru“ a nadobúda pocit samostatnosti. Dieťa už nepotrebuje fyzickú prítomnosť matky, stačí aby si ju predstavilo. Vlastnosti matky sú v predstavách dieťaťa integrované a dieťa môže začať fungovať samostatne - toto je štádium, ktoré Mahlerová opisuje ako fázu individuácie (tzv. zrodenie psychologického ja), ktorá prebieha medzi 25. až 36. mesiacom.

Vývin separácie je u každého individuálny. U niektorých detí môže ešte na začiatku školského veku pretrvávať silná separačná úzkosť. Po čase, keď sa strach z odlúčenia zdal byť prekonaný, niekedy opäť objaví. Stáva sa to predovšetkým pri obdobiach prechodu. Medzi tretím a šiestym rokom je to návšteva materskej školy, pri ktorej sa upevňuje strach z odlúčenia. V predškolskom veku sa strach z odlúčenia môže prejavovať aj agresívnym správaním, nočným pomočovaním či poruchami reči - jasnými signálmi, že dieťa niečo trápi a samo sa so vzniknutou situáciu, ktorá ho ťaží, nevie vyrovnať. Bez matky sa dieťa, prežívajúce silný strach z odlúčenia, cíti stratené. Myšlienka, že by bolo samé, mu vyvoláva strach. Nerado totiž stráca z očí najdôležitejšiu osobu vo svojom živote. V mysli si vytvára scenáre ako: „Čo ak sa matke niečo stane? Čo ak sa viac nevráti? Čo ak na mňa zabudne?“. Keď nastane situácia, v ktorej sa dieťa musí odlúčiť od matky, dieťa spočiatku reaguje hnevom a strachom, pretože potreba blízkosti a kontaktu s blízkou osobou, nie je naplnená. Dieťa kričí, plače, lebo sa snaží obnoviť väzbu s matkou. Ak sa dieťaťu nepodarí privolať matku, rezignuje. Vtedy sa dieťa javí ako apatické, citovo prázdne, ticho plače, nechá sa utešiť. Dieťa týmto spôsobom vyjadruje svoj najhlbší smútok, je úplne zúfalé. V prípade, že odlúčenie trvá dlhší čas, dieťa začne potlačovať svoje city k matke. Rodičia by nemali byť preto prekvapení, že deti reagujú vystrašene. Odlúčenie sa odohráva medzi pólmi opustenia a spoľahlivosti. Čím viac majú deti dôveru a sebaistotu, tým silnejšie je ich život a vývin ovplyvnený spoľahlivosťou. Vďaka tomu sa sebaistejšie vydávajú do sveta, opúšťajú známe miesta. Prekonať strach z odlúčenia a naučiť sa s ním narábať je dôležitou úlohou, pri ktorej vedia rodičia dieťaťu pomôcť. Strach sa dá prekonať budovaním dôvery. Čím viac dôvery dieťaťu rodičia preukazujú, tým viac sebadôvery má dieťa, ktorá sa prejavuje v jeho sebaistote.

Aktivity na Prekonanie Strachu z Odlúčenia

Tunel odvahy: Tunely na lezenie sa dajú kúpiť alebo aj vlastnoručne vytvoriť. Lezenie tunelom je pre väčšinu detí zábava. Dĺžka tunela by sa mala dať meniť. Zo začiatku by dieťa malo liezť len pol metra. Počas lezenia by mal rodič s dieťaťom udržiavať očný kontakt. Dieťa si zvykne, že svojho rodiča uvidí, až keď bude chvíľu liezť. Čím bude tunel dlhší, tým sa bude dieťa viac zabávať. Tunel sa môže zatemniť dekou alebo otvor zakryť závesom, aby sa lezenie dieťaťa obmenilo.
Labyrint stužiek: S dieťaťom sa dá postaviť labyrint stužiek pomocou kusu veľkého kartónu, na ktorý sa nalepia pestré stužky (približne 5 cm široké a 1,5 až 2 m dlhé) husto vedľa seba. Celý kartón sa dá potom zavesiť na zárubňu alebo strop tak, aby stužky viseli 10 cm nad zemou. Vždy, keď dieťa bude vychádzať alebo vchádzať do izby, bude musieť prejsť labyrintom. Na chvíľu stratí orientáciu a rodiča z očí. V prípade, že je táto situácia zo začiatku pre dieťa nepríjemná, mal by sa rodič postaviť na druhú stranu labyrintu a dieťa povzbudzovať, aby sa nebálo cezeň prejsť.
Papierové hodiny: Deťom vie pomôcť, keď budú oboznámení s časom príchodu rodičov. Je dobré, ak rodič spolu s dieťaťom vytvorí papierové hodiny, ktoré dieťa môže vymaľovať, ako sa mu páči. Ručičky sa môžu vystrihnúť z tvrdého papiera a pripevniť na ciferník sponou, aby sa nimi dalo krútiť. Ak rodič bude musieť odísť a na dieťa bude dávať niekto pozor, na papierových hodinách nastaví spolu s dieťaťom čas svojho návratu. Dieťa si bude môcť ručičky riadnych hodín porovnať s tými na svojich hodinách a podľa nich bude vedieť, kedy sa rodič vráti.
Strážca detí: V čase neprítomnosti rodiča, sa môže plyšové zvieratko stať „strážcom dieťaťa“, ktoré bude odháňať všetky nebezpečenstvá. Je dobré plyšovému zvieratku vymyslieť meno, umiestniť ho na policu, vedľa dverí, odkiaľ má prehľad a na všetko vidí a vymyslieť dieťaťu príbeh o jeho „strážcovi“, ktorý môže znieť nasledovne: „Keď mama alebo ocko musia odísť, mávajú deti niekedy strach. Je to úplne normálne. Ale na strach poznáme liek, a to strážcov detí. Každé dieťa, ktoré chce osobného strážcu, ho aj dostane. Ako taký strážca vyzerá, to vedia iba samy deti a ich rodičia. Strážca deti stráži, ochraňuje ich, keď rodičia sú mimo domu. Preto sedí vždy na svojom mieste, ktoré sme preňho vybrali. Už sa nemusíš báť. Pokiaľ sú mama s ockom preč, strážca dáva na teba pozor, a keď sa vrátia, oddychuje. Máš už takého strážcu? Ak nie, tak je najvyšší čas na jeho výber.

Netreba zabúdať, že ak dieťa pociťuje veľký strach z odlúčenia od rodičov, nie je dobré, aby rodičia tajne opúšťali dieťa. Je dôležité dieťaťu vždy dopredu povedať, že nachvíľu rodičia odídu, povedať kam, a kedy sa vrátia a vysvetliť mu, prečo nemôže ísť s nimi. Odchod nie je dobré zbytočne predlžovať a dramatizovať, pretože by dieťa prežívalo väčší pocit bezmocnosti a slabosti. Treba už len dodať, že neexistuje žiadny všeobecne platný návod, ktorý by deťom stretnutie s odlúčením uľahčil alebo by ich bolesť a smútok zmiernil. Dôležité je prijať dieťa s jeho smútkom, slzami, bolesťou. Dieťa má na ne právo. Ak bude dieťa cítiť, že ho rodičia berú vážne, pocíti oporu a bezpečie.

Detské Strachy a Ako na Ne Reagovať

Strach je prirodzená emócia, ktorá nás chráni a u detí to platí dvojnásobne. Detský strach je prejav vyvíjajúceho sa mozgu a ich schopnosti uvedomovať si riziká, ktoré ešte nevedia správne vyhodnotiť. Niektoré strachy sú typické pre určitý vek. Napríklad strach z odlúčenia okolo 8. mesiaca, strach z tmy vo veku 2-6 rokov, obavy z príšer a strašidiel okolo 4 rokov. Či strach z neúspechu alebo výsmechu v škole, ktorý je viditeľný u starších predškolákov a školákov. Úplne zbaviť dieťa strachu nie je cieľ, a ani to nie je reálne. A napokon ani zdravé. „Každý strach dieťaťa je volaním po istote.

Stratégie Pomoci Dieťaťu pri Strachu

Pomenujte emócie: „Vyzeráš vystrašene."
Ponúknite stratégiu: Vymyslite spolu rituál, ochranný predmet, napríklad plyšáčika strážcu.
Netrvajte na hrdinstve: Niekedy dieťa potrebuje čas.
Konzultácia s odborníkom: Ak strach neustupuje a je príliš intenzívny alebo začne ovplyvňovať bežné fungovanie, napríklad, ak sa dieťa bojí ísť do školy, nechce spať samé bez vás v izbe alebo máva nočné mory, je namieste konzultácia s detským psychológom.

Nie je hanbou sa báť. Strach je súčasťou rastu. Dieťa sa cez strach učí, čo je bezpečné a čo nie.

Ako Rodičia Reagujú na Negatívne Emócie Dieťaťa

Zvládanie negatívnych emócií dieťaťa býva pre rodičov často veľmi náročné. Na jednej strane je ťažké vidieť, ako sa dieťa trápi a neviete mu pomôcť. Zároveň je to však skúška vašej trpezlivosti, pretože vydržať negatívne prejavy dieťaťa a sprevádzať ho nimi skutočne nie je jednoduché. Keď je dieťa smutné či vystrašené, dospelý má potrebu ho utešiť alebo ochrániť. Keď je však nahnevané, vzbudzuje to hnev aj v rodičoch. Asi najčastejšími reakciami na dieťa, ktoré smúti, bojí sa alebo sa hnevá bývajú „Neplač“, „Nemáš sa čoho báť“ či „Upokoj sa!“. Nehovoria však dieťaťu nič o tom, ako má svoju emóciu zvládnuť, ako si s ňou poradiť. Učia ho, že tieto emócie sú zlé a nemá ich cítiť.

tags: #vystrasene #dieta #obrazok