Na rozdiel od minulosti, rodičia dnes majú tú výhodu, že nemusia čakať, kým ich dieťa dosiahne vek dvoch alebo troch rokov, aby zistili, či má poruchu sluchu. Vďaka skríningovým vyšetreniam sluchu u novorodencov je možné identifikovať potenciálne problémy so sluchom už v ranom veku. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na postup vyšetrenia sluchu u detí, od skríningu v pôrodnici až po diagnostické vyšetrenia a možnosti liečby.
Skríning sluchu u novorodencov
Od 1. mája 2006 je na Slovensku zavedené povinné skríningové vyšetrenie sluchu u všetkých novorodencov. Vyšetrenie sa realizuje ešte na novorodeneckom oddelení po narodení, čo umožňuje skoré zachytenie detí s vrodenou sluchovou vadou. Cieľom je zabezpečiť dostatočnú diagnostiku a rehabilitáciu sluchu, v prípade potvrdenia poruchy sluchu, ideálne do pol roka veku dieťaťa.
Ak vaše dieťatko v pôrodnici nevyhovelo skríningu sluchu, zvyčajne sa vyšetrenie musí zopakovať ešte raz, najneskôr do jedného mesiaca. Pred druhým skríningom sa zvykne urobiť aj tympanometria, ktorá pomôže vylúčiť prítomnosť tekutiny za ušným bubienkom.
Komplexné diagnostické vyšetrenie sluchu
Ak dieťa ani na kontrolnom vyšetrení sluchu nevyhovie kritériám skríningu sluchu a vo vonkajšom ani strednom uchu nie je prekážka či zápal, musí sa podrobiť komplexnému diagnostickému vyšetreniu sluchu v Centre pre vyšetrenia porúch sluchu dieťaťa. Toto vyšetrenie určí, akú veľkú stratu sluchu má dieťa na jednotlivých frekvenciách. Ideálne je, ak sa u dieťaťa podarí ukončiť komplexnú diagnostiku sluchu v období okolo 3. mesiaca veku a načúvacie prístroje sa mu nastavia do 6. mesiaca.
Metódy vyšetrenia sluchu u detí
Na to, aby bolo možné zistiť presné prahy počutia dieťaťa alebo overiť efekt načúvacích prístrojov, kochleárneho implantátu, alebo BAHA prístrojov, potrebujeme od dieťaťa získať reakciu na zvuk. Pri starších a spolupracujúcich deťoch je to jednoduché - keď započujú zvuk, zdvihnú ruku. Pri menších deťoch je však situácia iná. Preto existujú viaceré metódy vyšetrovania sluchu, z ktorých každá je vhodná pre iný vek dieťaťa. Princíp všetkých metód je rovnaký - od dieťaťa potrebujeme získať reakciu na zvuk. Rozdiel v jednotlivých metódach spočíva v tom, ako túto reakciu získame. Spôsob musí byť primeraný jeho veku a vždy musí byť robený s radosťou, uvoľnene a spôsobom, ktorý dieťa baví. Cieľ všetkých metód vyšetrenia je taktiež rovnaký - chceme získať jeho prahy počutia a vytvoriť tak audiogram.
Prečítajte si tiež: Príprava na IVF: Dôležité krvné testy
Dieťaťu sú púšťané stále slabšie zvuky. Najnižšia intenzita, pri ktorej dieťa zareaguje na danej frekvencií bude označená ako prah sluchu na danej frekvencií a zaznačíme ju bodom na audiograme. Postup sa opakuje pre všetky sledované frekvencie (najčastejšie 250 Hz, 500 Hz, 1 kHz (=1000 Hz), 2 kHz, 4 kHz a 6 kHz, pre presnejšie nastavenie aj 125 Hz a 8 kHz). Výsledkom je krivka, ktorá znázorňuje prahy počutia na všetkých sledovaných frekvenciách. Zvuky, ktoré sú nad touto krivkou dieťa počuje a zvuky, ktoré sú pod ňou dieťa nepočuje.
Medzi najčastejšie metódy patria:
- Behaviorálna audiometria (BOA, Behavioural Observation Audiometry): Používa sa od narodenia do cca. 6 mesiacov. Audiologická sestra spustí zvukový stimul a sleduje zmeny v správaní dieťaťa.
- Vizuálna odmeňovacia audiometria (VRA, Visual Reinforcement Audiometry): Používa sa od cca. 6 mesiacov do 2-3 rokov. Audiologická sestra spustí zvukový signál a čaká, kým sa dieťa otočí alebo sa očami pozrie za zdrojom zvuku. Keď dieťa zareaguje, je odmenené zaujímavým predstavením.
- Audiometria hrou (CPA, Conditioned Play Audiometry): Používa sa od 2-3 rokov do cca. 5 rokov. Dieťa sa postupne učí spájať zvukový signál s určitou úlohou v hre.
- Bežná audiometria (CA, Conventional audiometry): Používa sa od cca. 5 rokov. Dieťa dáva vedieť o tom, že počulo zvuk napríklad zdvihnutím ruky, alebo povie „počujem“.
- Slovná audiometria (Speech audiometry): Používa sa od cca. 5 rokov. Sleduje sa porozumenie dieťaťa slovám.
Dôležitosť včasnej diagnostiky a intervencie
Včasná diagnostika poruchy sluchu je kľúčová pre správny vývoj reči a jazyka dieťaťa. Ak dieťa nepočuje dobre, nemôže plnohodnotne získavať informácie z jazyka, ktorý ho obklopuje. To môže viesť k oneskorenému a sťaženému rozvoju reči, zhoršeniu komunikačných schopností, ťažkostiam s učením a vzdelávaním a horšiemu uplatneniu pacienta v každodennom živote.
Je dôležité si uvedomiť, že aj keď dieťa zareaguje na tlesknutie, zvonenie za hlavou, dupotanie, búchanie pokrievkami od hrncov alebo silné zakričanie, nemusí to znamenať, že nemá poruchu sluchu. Deti s poruchou sluchu často veľmi pozorne sledujú svoje okolie, pretože si nedostatok informácií zo sluchu nahrádzajú zrakom.
Dieťa môže mať ľahkú až strednú stratu sluchu, pri ktorej môže pomerne dobre počuť hlboké a silné samohlásky, ale vysoké a tiché spoluhlásky mu už môžu výraznejšie unikať. Aby sa bezproblémovo vyvíjala reč dieťaťa, nestačí len, aby niečo počulo. Dieťa potrebuje počuť skoro všetko.
Prečítajte si tiež: Ortopedická starostlivosť o novorodencov v Košiciach-Šaci
Možnosti liečby a kompenzačné pomôcky
Existuje viacero možností liečby a kompenzácie porúch sluchu u detí. Medzi najčastejšie patria:
- Načúvacie prístroje: Používajú sa na zosilnenie zvuku, aby dieťa mohlo lepšie počuť. Načúvacie prístroje u malých detí sa nastavujú približne raz za 2 až tri týždne.
- Kochleárne implantáty: Používajú sa v prípadoch ťažkej až veľmi ťažkej poruchy sluchu. Implantát nahrádza funkciu nefunkčných vláskových buniek slimáka a elektrickými impulzmi priamo stimuluje vlákna sluchového nervu.
- FM systém: Pracuje na princípe bezdrôtového mikrofónu, ktorý ma pripnutý hovoriaci a počúvajúci má bezkáblový rádioprijímač, ktorý je prichytený na audiobotičku načúvacieho prístroja.
- Implantovateľné systémy pre kostné vedenie (BAHA, Bonebridge, ADHEAR): Využívajú kostné vedenie zvuku na prenos zvuku do vnútorného ucha.
Metódy komunikácie a vzdelávania detí s poruchou sluchu
Existuje viacero spôsobov, ako komunikovať a vzdelávať deti s poruchou sluchu. Medzi najčastejšie patria:
- Orálna metóda: Dieťa sa pokúša komunikovať jazykom spoločnosti, v ktorej žije, s využitím zvyškov sluchu a odzerania.
- Auditívno-verbálna metóda (A-V metóda): Dieťa sa spolieha iba na sluch a odzera čo najmenej. Posunky sa nepoužívajú.
- Totálna komunikácia: Používajú sa všetky dostupné prostriedky, ktoré dieťaťu pomôžu komunikovať a vzdelávať sa (gestá, posunky, hovorenie, odzeranie, prstová abeceda, čítanie a písanie, sluch rozvíjaný načúvacím prístrojom alebo kochleárnym implantátom, nákresy, pomocné artikulačné znaky a iné).
- Bilingvizmus: Dieťa ovláda dva alebo viaceré jazyky (posunkový jazyk a jazyk hovorenej reči).
Preventívne prehliadky u pediatra
Povinnosťou pediatrov je priebežne kontrolovať stav sluchu a vývin reči u detí. Počas vyšetrenia pediater sleduje reakcie dieťaťa na rôzne zvuky, šepot a hlasitú reč. Ak máte vy alebo pediater vášho dieťaťa podozrenie na poruchu sluchu, malo by byť vaše dieťa čo najskôr odoslané k odborníkovi, ktorý sa venuje poruche sluchu (ORL lekár, foniater).
Čo robiť, ak máte podozrenie na poruchu sluchu u dieťaťa?
Ak máte akékoľvek obavy o sluch svojho dieťaťa, neváhajte kontaktovať svojho pediatra alebo priamo ORL lekára alebo foniatra. Skorá diagnostika a intervencia sú kľúčové pre zabezpečenie optimálneho vývoja reči a jazyka vášho dieťaťa. Popremýšľajte o otázkach predtým, ako pôjdete k ORL lekárovi alebo foniatrovi.
Prečítajte si tiež: Čo očakávať od psychologického vyšetrenia pred škôlkou?
tags: #vysetrenie #sluchu #dieta