Novorodenecký Skríning: Dôležitý krok pre zdravie vášho dieťaťa

Každá matka túži po pôrode počuť, že jej dieťa je zdravé a nič mu nehrozí. Avšak, niektoré vrodené ochorenia môžu zostať dlho skryté a prejaviť sa až neskôr, kedy môže byť liečba náročná. Práve preto je tu novorodenecký skríning, ktorý odhaľuje rôzne stavy, ktoré pri bežnom vyšetrení nemusia byť zistené.

Čo je novorodenecký skríning?

Novorodenecký skríning je preventívny program zameraný na novorodeneckú populáciu. Jeho úlohou je odhaliť určité vrodené chyby čo najskôr po narodení, aby bolo možné včas zahájiť účinnú liečbu a predísť tak trvalým následkom. Ide o vyhľadávanie jedincov s chorobami, ktoré ešte nemajú klinické príznaky, t.j. Cieľom skríningu je ich záchyt v štádiu, kedy sú choroby dobre liečiteľné.

Skríningové programy sú celoplošne realizované a presne definované odbornými usmerneniami Ministerstva zdravotníctva. Na Slovensku sa u všetkých bábätiek vykonáva tzv. základný skríning, ktorý musia absolvovať všetci novorodenci ešte pred prepustením z pôrodnice. U časti novorodencov sa vykonáva tzv.

Dôležité je vedieť, že pozitívny skríning ešte neznamená ochorenie, vyjadruje len podozrenie na ochorenie. V prípade pozitívneho výsledku je potrebné jeho overenie diagnostickým testom, ktorý je presnejší a môže dané ochorenie potvrdiť alebo vylúčiť. Časť pacientov s pozitívnym skríningovým testom môže mať výsledok falošne pozitívny.

História a vývoj skríningu

Novorodenecký skríning existuje vo svete od roku 1963. Tento prvý skríning bol ešte relatívne jednoduchý, ale väčšinou dostačujúci na to, aby lekári od prvých dní vedeli, či má dieťa „nábeh“ na nejaké vážne vrodené ochorenie. Postupne pribúdalo vyšetrení, takže dnešný celkový skríning zachytáva aj stavy, ktoré mohli lekárom pred polstoročím uniknúť.

Prečítajte si tiež: Kozmetika a postup pri kúpaní novorodenca

Ako prebieha skríning?

Hlavnou skríningovou metódou je „suchá kvapka krvi“ - to je ten odber z pätičky. Novorodenca čaká odber z pätičky ešte v pôrodnici: 72 až 96 hodín po narodení. Laicky sa mu hovorí aj odber z pätičky. Bábätku sa pred odchodom z pôrodnice, vo veku 72 až 96 hodín, odoberie kapilárna krv (krv po vpichu z pätičky), ktorá sa zachytí na špeciálny odberový papierik so 4 terčíkmi. Papierik s terčíkmi sa následne nechá voľne usušiť.

A prečo suchá kvapka? Je to preto, že odobratá kvapka krvi sa nechá voľne usušiť na špeciálnom filtračnom papieri. Vzorka ďalej putuje do Skríningového centra novorodencov Slovenskej Republiky v Banskej Bystrici, kde odbery vyhodnocujú. V prípade potreby opakovania odberu sa krv odoberá medzi 10. a 14. U niektorých novorodencov je potrebné odber z pätičky opakovať za účelom potvrdenia alebo vylúčenia správneho nálezu. Opakovaný skríning, tzv. reskríning, sa vykonáva 10. až 14. deň života u nezrelých novorodencov (narodených v 35. týždni a skôr), u novorodencov, ktorí vyžadujú intenzívnu starostlivosť, u novorodencov, ktorých mamičky dostávali v 3.

Skríningový výsledok vyjadrí podozrenie na ochorenie podľa zvýšených hodnôt špeciálnych analytov skríningového testu zo vzorky suchej kvapky krvi, odobratej 4. deň života dieťaťa. Pri jeho pozitivite na niektoré z uvedených ochorení sa v následnom kroku vyšetrí opakovane odobratá vzorka od novorodenca, alebo - pri "horúcom podozrení", sa dieťa bezodkladne predvolá na ďalšie vyšetrenie v príslušnej špecializovanej ambulancii - tzv.

Priebeh skríningu v bodoch:

1. V pôrodnici sa na 3. až 5. deň odoberie z pätičky dieťaťa kvapka krvi.
2. Kvapka krvi sa vysuší a pošle do laboratória Skríningového centra novorodencov SR ri DFNsP Banská Bystrica.
3. V laboratóriu suchú krvnú vzorku vyšetria.
4. Ak je test pozitívny, výsledok nahlásia lekárovi špecialistovi pediatrovi, u ktorého je dieťa prihlásené.
5. Lekár/lekárka rodičom určí a oznámi postup, ako aj doplňujúce vyšetrenia.
6. Podľa závažnosti nálezu je na 10. až 14. deň stanovená diagnóza a dieťa sa nastaví na liečebný režim.

Ochorenia sledované v rámci novorodeneckého skríningu na Slovensku

Test je zameraný na kontrolu vrodených a dedičných ochorení. V rámci novorodeneckého skríningu na Slovensku sledujeme 13 vrodených a dedičných ochorení. Od 1. januára 2013 je toto testovanie celoplošné, to znamená, že je pre každého novorodenca. V Skríningovom centre novorodencov SR vyšetrujeme u všetkých novorodencov 25 vrodených a dedičných ochorení. Od 1.1.2013 je tento skríning vykonávaný celoplošne - u všetkých novorodencov podľa metodického odborného usmernenia (vestník MZ SR č.

Medzi sledované ochorenia patria:

1. Vrodená hypotyreóza (KH) - znížená funkcia štítnej žľazy. Túto poruchu tvorby hormónov štítnej žľazy treba zachytiť čo najskôr, inak je ohrozený správny fyzický aj psychický vývoj dieťaťa. Príznaky sa neobjavujú hneď po narodení, ale postupne. Nastupuje letargia, slabšie pitie, pretrvávajúca novorodenecká žltačka, suchšia koža. Liečba spočíva v substitúcii chýbajúcich hormónov štítnej žľazy, teda podávanie hormónov štítnej žľazy. Kongenitálna hypotyreóza (KH) - je vrodené ochorenie štítnej žľazy. Je zapríčinené poruchou tvorby hormónov štítnej žľazy, nevyhnutných pre správny rast a mentálny vývoj dieťaťa.
2. Vrodená adrenálna hyperplázia (CAH) - dedičná porucha tvorby nadobličkových hormónov. U dieťaťa bola odhalená nedostatočná tvorba stresového hormónu - kortizolu. CAH nielenže zasahuje do zdravého vývoja pohlavných orgánov, ale priamo ohrozuje život dieťaťa. Kongenitálna adrenálna hyperplázia (CAH) - ide o dedičnú poruchu tvorby nadobličkových hormónov, ohrozujúcich život a optimálny vývoj pohlavných orgánov. ochorenie je spôsobené poruchou tvorby nadobličkových hormónov, nedostatočnou tvorbou stresového hormónu kortizolu a ovplyvnením vývoja pohlavných orgánov.
3. Fenylketonúria (FKU) je najčastejšia dedičná porucha metabolizmu aminokyseliny fenylalanín - látky, ktorá sa nachádza v bielkovinách. Fenylketonúria (FKU) - je dedičná metabolická porucha aminokyseliny fenylalanínu. Organizmus dieťaťa, postihnutého fenylketonúriou, nie je schopný správne spracovať túto látku, obsiahnutú v bielkovinách. Je spôsobená poruchou enzýmu, ktorý je potrebný na premenu aminokyseliny fenylalanínu na tyrozín. Je to dedičné ochorenie s pomerne vysokým výskytom na Slovensku. Dochádza pri ňom k hromadeniu fenylalanínu v krvi, pričom vysoká hladina tejto esenciálnej aminokyseliny je toxická hlavne pre centrálnu nervovú sústavu a môže viesť k mentálnej retardácii.
4. Cystická fibróza (CF) je dedičné ochorenie, ktoré chronicky postihuje pľúca, pankreas, pečeň a ďalšie orgány. Hovorí sa mu aj „choroba slaných detí“, pretože pot malých pacientov je ešte slanší, ako sme zvyknutí. Závažnosť ochorenia je individuálna, aj prejavy sa rôznia. Ak zistíme CF v najrannejšom detstve, prognóza je lepšia, a to napriek tomu, že ochorenie je neliečiteľné. Liečba: pankreatické enzýmy a antibiotiká. Dieťa je pod trvalým dohľadom odborníkov. Cystická fibróza (CF) - je dedičné ochorenie, ktoré chronicky postihuje pľúca, pankreas, pečeň a ďalšie orgány. Prejavy ochorenia a ich závažnosť sú rôzne u jednotlivých pacientov. Liečba CF záleží na stupni závažnosti ochorenia. Väčšina pacientov s CF musí brať pankreatické enzýmy, vysoko kalorickú a vysoko tukovú diétu, antibiotiká a je pod trvalým sledovaním odborníkov v Centre pre liečbu CF. je dedičné ochorenie dýchacieho a tráviaceho systému s tvorbou abnormálne hustého hlienu. Nazýva sa aj choroba slaných detí, pretože pot týchto detí má výrazne slanú chuť.
5. Leucinóza (MSUD)
6. Izovalerová acidúria (IVA)
7. Glutarová acidúria I (GAI)
8. Mitochondriálne poruchy oxidácie mastných kyselín - MCADD, VLCADD, CPT I., CPT II. Mitochondriálne poruchy oxidácie mastných kyselín - majú špecifické názvy, ktoré vyjadrujú, v ktorom kroku metabolizmu chýba dôležitý enzým - MCADD, VLCADD, CPT I., CPT II.
9. SCID - ťažká kombinovaná imunodeficiencia patrí medzi poruchy imunitného systému. Obranyschopnosť dieťaťa je vážne narušená. Infekcie, ktoré ho postihujú, sa v porovnaní so zdravými deťmi vyskytujú častejšie, majú komplikovanejší priebeh, ťažšie sa liečia alebo sú spôsobené neobvyklými mikroorganizmami. Infekcie sa môžu vyskytnúť v ktorejkoľvek časti tela, obvyklé sú zápaly prínosových dutín, priedušiek, pľúc, črevná infekcia, … Sú to závažné, život ohrozujúce infekcie. - ťažká kombinovaná imunodeficiencia (SCID) - porucha imunitného systému, pri ktorej je narušená obranyschopnosť dieťaťa.
10. SMA - spinálna muskulárna atrofia je nervovosvalové ochorenie. Ochorenie má viac typov a preto sa novorodenec môže javiť ako zdravý. Postupne ale dochádza k nezvratnému poškodeniu nervových vláken. Nastávajú problémy s pohybom dolných aj horných končatín, hlavou, dýchaním, … Bez liečby je riziko úplného znehybnenia až smrti. - spinálna muskulárna atrofia (SMA) - nervovosvalové ochorenie, ktoré vedie k postupnému poškodeniu nervových vlákien.

Ďalších 10 dedičných metabolických ochorení nie je zverejnených vo Vestníku MZ, ale napriek tomu sú vyšetrované každému novorodencovi - metylmalónová acidúria (ďalej len „MMA“), propionová acidúria (ďalej len „PA“), deficit karnitínového transportéra matky aj dieťaťa (ďalej len „CUD“), poruchy ureového cyklu - citrulinémia I., arginínosukcinátlyázový deficit, tyrozinémia typ I. Všetky tieto dedičné metabolické poruchy (DMP) sú dedičné s autozómovo - recesívnym typom dedičnosti, čo znamená, že obidvaja rodičia prenášajú jeden u nich skrytý gén pre dané ochorenie na postihnuté dieťa.

Prečítajte si tiež: Sprievodca kŕmením novorodenca

Metóda MS/MS okrem skríningu uvedených 10 DMP na ktoré je zameraná, umožňuje v "periférii svojho pohľadu" zistiť ďalších desať - pätnásť DMP, ktoré sú výskytom zriedkavejšie - "periférny skríning". Skríning novorodenca umožní vysloviť podozrenie na skryté ochorenie jeho matky - "skríning matky cez dieťa". Naviac, takéto vyšetrenie je možné robiť aj cielene - ako tzv. selektívny skríning. Selektívny skríning je potrebné urobiť pri diagnostike už manifestných - spravidla závažných ochorení novorodencov a dojčiat, ktorých príznaky a nálezy poukazujú na možnú DMP. Ide o diagnostickú cielenú procedúru, využívajúcu možnosti MS/MS zo suchej kvapky krvi.

Selektívny skríning pomocou MS/MS je indikovaný u všetkých náhlych kritických stavov novorodencov a aj dojčiat, ktoré sa objavili zdanlivo bez zrejmej príčiny, s prejavmi svalovej chabosti, poruchy vedomia, kŕčov (encefalopatia), kardiomyopatie, hepatopatie, koagulopatie. V laboratórnych nálezoch je prítomná hypoglykémia, ťažká metabolická acidóza s tzv. anion-gapom (hodnota Na+ je o viac ako 15 mmol/l vyššia ako súčet HCO3- + Cl-), vysoká hladina laktátu, vysoký amoniak, hepatálne a svalové enzýmy (ALT, AST, CK). Pri takomto podozrení je potrebné odobrať vzorku krvi na odberový papierik pre skríningové vyšetrenie novorodencov (dostupný na všetkých novorodeneckých úsekoch) a po jej vysušení (nie aktívnym teplom!) ju urgentne odoslať na skríningové centrum novorodencov s vyplneným sprievodným listom. Na tomto je potrebné okrem nacionálií dieťaťa uviesť stručne symptómy ochorenia, výsledky laboratórnych vyšetrení a spôsob liečby vrátane liekov. Z dôvodu možnej liekovej interferencie je optimálne odobrať vzorku pre nasadením liečby - uviesť lieky, hlavne podávanie antibiotík (klavulanát), karnitínu, vit. B2, B9, B12, MCT olej.

Ďalšie skríningové vyšetrenia novorodencov

Okrem metabolického skríningu existujú aj ďalšie dôležité skríningové vyšetrenia, ktoré sa vykonávajú u novorodencov:

• Skríning sluchu: Na základe odborného usmernenia MZ SR z roku 2006 sa každému novorodencovi pred prepustením z pôrodnice musí vyšetriť sluch skríningovým prístrojom. Počas vyšetrenia sa dieťatku do vonkajšieho zvukovodu zavedie malá sondička, ktorá vyšle impulz. Pri správnej funkcii sluchu bunky vnútorného ucha zachytia impulz a odošlú naspäť zvuky/emisie, ktoré prístroj zachytí. Deje sa tak v prípade, keď sú otoakustické emisie výbavné (prítomné, pozn. Niekedy sa skríningovým vyšetrením nepodarí otoakustické emisie namerať, no nemusí to hneď znamenať, že dieťatko nepočuje. Môže sa to stať v prípade, že sú prítomné vo vonkajšom zvukovode zvyšky plodovej vody alebo mázku. TEOAE sa robí u novorodenca 3. až 4. deň života, u rizikových novorodencov pred prepustením z nemocnice. Mäkká sonda prístroja na meranie emisií sa novorodencovi vloží do vonkajšieho zvukovodu a sníma funkciu zmyslových vláskových buniek v uchu a či sa emisie dostanú z vnútorného ucha cez stredné až do vonkajšieho zvukovodu. Ak sú emisie neprítomné, druhskríning TEOAE sa robí o mesiac.
• Skríning bedrových kĺbov: Základný skríning bedrových kĺbov vykonáva lekár na novorodeneckom oddelení väčšinou 3. až 4. deň po narodení. Pri vyšetrení si všíma postavenie dolných končatín, prípadnú asymetriu a vykonáva tzv. Ultrasonografické vyšetrenie vykonáva ortopéd najneskôr do štvrtého týždňa života. V prípade normálneho základného aj ultrazvukového nálezu nemusí byť dieťa ďalej sledované. Vyšetrenie realizované na 3- 5 deň po narodení ultrazvukovým prístrojom, realizované ortopédom. Pri pozitívnom náleze sa odporúča balenie na široko (látková plienka a ortopedické nohavičky). Vyšetrenie sa opakuje vo 4- 6 týždni alebo podľa odporúčania ortopéda. V minulosti sa odporúčalo preventívne široké balenie cez niekoľko plienok a nosenie „poštolkových“ nohavičiek.
• Skríning obličiek: Hlavným dôvodom skríningu obličiek je diagnostikovať závažné vrodené vývojové chyby obličiek a odvodných močových ciest, ktoré pokiaľ by neboli včas diagnostikované a liečené, mohli by vyústiť do obličkového zlyhania. Vyšetrenie sa vykonáva pomocou ultrazvuku 2. až 4. deň života. Podmienkou vyšetrenia je dobrá hydratácia dieťatka a plný močový mechúr. Najčastejšími odchýlkami pri skríningu bývajú rôzne stupne rozšírenia obličkovej panvičky a odvodných močových ciest. Na Slovensku sa toto vyšetrenie vykonáva od roku 2006. Vykonáva sa na 3.- 4. deň po narodení, zameriava sa na odhalení závažných vrodených chýb obličiek, močového mechúra a močových ciest. Ultrazvukový skríning obličiek - už počas vývoja v maternici gynekológ obličky plodu vyšetruje. Napriek tomu, kým je dieťatko hospitalizované, by mohlo absolvovať ultrazvukové vyšetrenie obličiek, s cieľom nájsť také anomálie, ktoré si vyžadujú včasnú liečbu. Zameriava sa na odhalenie závažných vrodených chýb obličiek, močového mechúra a močových ciest. Vyžaduje si dobrú hydratáciu novorodenca, preto sa vykonáva na 3. až 4. deň po narodení. Odchýlky od normy sa konzultujú s detským urológom a nefrológom.
• Skríning vrodeného zákalu šošovky (červený reflex): Lekár alebo zaškolená sestra pomocou prístroja - oftalmoskopu zasvietením do oka vyvolá tzv. červený reflex (po zasvietení prístrojom zrenička sčervenie). Ak sa červený reflex podarí vyvolať, dieťatko testom prešlo. V prípade nevýbavného červeného reflexu je dieťa odoslané na vyšetrenie k špecialistovi - oftalmológovi. Jediným možným riešením v prípade potvrdenia diagnózy je operačný zákrok. Oftalmoskopom sa lekár pozrie to oka, či je prítomný červený reflex sietnice. Vykonáva sa na 3.- 4. deň po narodení, novorodenec musí mať očí otvorené a neonatológ vyšetruje červený reflex oftalmoskopom (prístrojom na vyšetrenie očí).
• Skríning kritických vrodených chýb srdca: Vyšetrenie sa vykonáva vo veku minimálne 24 hodín života pomocou pulznej oxymetrie. Cieľom skríningu je odhaliť kritické (život ohrozujúce) vrodené chyby srdca, ktoré vyžadujú včasné kardiochirurgické riešenie v novorodeneckom veku. Mnohé z týchto detí nemajú po narodení žiadne príznaky v dôsledku otvoreného arteriálneho duktu (spojka medzi aortou a pľúcnou tepnou, ktorá sa uzatvára väčšinou do 24 hodín po narodení). Pulznou oxymetriou sa meria sýtenie krvi kyslíkom na pravej hornej končatine a na hociktorej dolnej končatine. Ak je hodnota kyslíkovej saturácie 95 % a viac, rozdiel v saturácii nie je viac ako 3 %, skríningový test sa považuje za negatívny a nie je potrebné ďalšie vyšetrenie. vo veku 1 dňa dieťaťa sa oxymetrom zistí, ako je saturovaná krv kyslíkom na hornej končatine (zvyčajne pravej) a na dolnej končatine. Je to neinvazívne vyšetrenie, kde sa dieťaťu priloží sonda na prštek ruky alebo nohy. Na základe tohoto 1-3 minúty trvajúceho vyšetrenia dokážu lekári vysloviť podozrenie, či má alebo nemá bábätko závažné ochorenie srdiečka, ktoré je potrebné ďalej diagnostikovať alebo ochorenie pľúc. Vykonáva sa vo veku minimálne 24 hodín života pomocou pulznej oxymetrie. Cieľom skríningu je odhaliť kritické (život ohrozujúce) vrodené chyby srdca, ktoré vyžadujú včasné kardiochirurgické riešenie v novorodeneckom veku. Mnohé z týchto detí nemajú po narodení žiadne príznaky v dôsledku otvoreného arteriálneho duktu (spojka medzi aortou a pľúcnou tepnou, ktorá sa uzatvára väčšinou do 24 hodín po narodení). Pulznou oxymetriou sa meria sýtenie krvi kyslíkom na pravej hornej končatine a na hociktorej dolnej končatine. Ak je hodnota kyslíkovej saturácie 95 % a viac, rozdiel v saturácii nie je viac ako 3 %, skríningový test sa považuje za negatívny a nie je potrebné ďalšie vyšetrenie. Ide o život ohrozujúce vývojové anomálie srdca. Saturácia kyslíka sa meria pulzným oxymetrom v 25. hodine života novorodenca, sonda sa prv umiestni na pravú hornú končatinu potom na pravú dolnú končatinu novorodenca a hodnotí sa rozdiel saturácie. Dieťa ma byť bdelé, záznam by mal byť stabilný dve minúty, dolná hranica normy saturácie kyslíka je 95%, rozdiel viac ako 3% sa považuje za patologický.

Prehľad skríningových vyšetrení a ich časovanie:

Vyšetrenie	Čas vykonania
Apgar skóre	Ihneď po narodení (1., 5. a 10. minúta)
Skríning metabolických porúch (suchá kvapka)	Medzi 72. a 96. hodinou života novorodenca, v prípade potreby opakovania medzi 10. a 14. dňom života
Skríning sluchu (TEOAE)	3. až 4. deň života, u rizikových novorodencov pred prepustením z nemocnice, prípadne opakovane o mesiac
Skríning červeného reflexu	3. až 4. deň po narodení
Skríning mozgu (ultrazvuk)	3. až 5. deň po narodení
Skríning obličiek (ultrazvuk)	3. až 4. deň po narodení
Skríning bedrových kĺbov (ultrazvuk)	3-5 deň po narodení, kontrola ortopédom do 4. týždňa života
Skríning srdca (pulzná oxymetria)	Minimálne 24 hodín po narodení

Porovnanie so zahraničím

Aj keď 13 kontrolovaných ochorení nie je málo, za mnohými krajinami stále zostávame. Najviac ochorení sleduje Rakúsko, Španielsko, Island, Portugalsko. Lepšie je na tom aj Holandsko, Dánsko, Nemecko, či susedné Maďarsko. Samozrejme, aj naši odborníci počítajú s rozšírením skríningu, aspoň na 30 stavov.

Čo ak niektoré z vyšetrení preukáže prítomnosť ochorenia?

Ak niektoré z vyšetrení nedopadne podľa očakávaní, záleží od toho, ktoré z nich to bolo. Ak je to suchá kvapka krvi, tak sa zvyčajne toto vyšetrenie zopakuje a ak aj napriek tomu nie je v poriadku, deti sú následne vyšetrované a sledované v špecializovaných ambulanciách. Ak nedopadne dobre skríning očného pozadia - priehľadnosť očných štruktúr, ďalšiu liečbu stanovuje oftalmológ (očný lekár). Zlé výsledky skríningu sluchu následne rieši Otorinolaryngológ, ktorý má svoje postupy, ktorými problémy so sluchom potvrdí alebo vylúči.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o predčasne narodené deti

Pozitívny výsledok je samozrejme nahlásený obvodnému detskému lekárovi.

Záver

Skríningové vyšetrenie novorodenca nie je niečo, čoho sa netreba obávať, práve naopak. Vďaka nemu lekári odhaľujú bezpríznakové stavy, ktoré môžu včas riešiť a tým zlepšiť kvalitu života dieťaťa. Je preventívne včasné vyšetrenie novorodencov, je jednoduché, veľmi presné, dostupné pre všetky deti na Slovensku, ktoré umožňuje včasné zistenie ochorenia, následne ho liečiť a tým zlepšiť kvalitu života dieťaťa. Skríning neznamená diagnózu. Je to vyhľadávanie, ktoré robíme preto, aby sme mohli včas pomôcť.

Je dôležité, aby rodičia boli informovaní o všetkých skríningových vyšetreniach a mali možnosť byť prítomní pri ich vykonávaní. Včasná diagnostika a liečba môžu výrazne zlepšiť prognózu ochorenia a zabezpečiť dieťaťu zdravý vývoj.

Dôležité odkazy a zdroje informácií

V prípade ďalších otázok sa môžete obrátiť na Skríningové centrum novorodencov SR. Ide o unikátne laboratórium, jediné svojho druhu na Slovensku.

Nevynechajte ďalšie zaujímavé video rozhovory s odborníkmi na YouTube kanáli Modrého koníka:

• Život s dieťaťom hemofilikom.
• Bezproblémové tehotenstvo neznamená, že je bábätko zdravé
• Prvá otázka po pôrode: Budete chcieť darovať synove orgány?.
• Život malej Amélie so Spinálnou svalovou atrofiou (SMA).

Autori článku

Autorka: MUDr. Som pediatrička-neonatologička a matka 16-ročných dvojičiek. Jedenásť rokov som pracovala na novorodeneckej klinike v Detskej nemocnici v Košiciach. Od roku 2011 pracujem ako neonatologička v jednej z bratislavských pôrodníc. Absolvovala som odborné stáže v Grazi, v Prahe a Salzburské semináre pre lekárov v odbore Maternal and Infant Health. Svoju vysnívanú prácu beriem zaroveň ako poslanie a pristupujem k nej s veľkým rešpektom. Je nádherné vítať nových človiečikov a pomáhať im pri ich prvých životných krokoch.Autor: Mgr. Preventívne včasné vyšetrenia novorodencov, ktorými sa zabezpečuje včasná diagnostika ochorení. S ich pomocou zachytávame možné ochorenia vo včasnom štádiu, čím sa zlepšuje prognóza ochorenia.

tags: #vyseterenie #z #paty #novorodenca