Náhradná rodinná starostlivosť je kľúčová pre deti, ktoré nemôžu vyrastať vo vlastných rodinách. Jednou z foriem tejto starostlivosti je aj profesionálna rodina. Profesionálna rodina má svoje výhody a nevýhody, ktoré je dôležité zvážiť pred rozhodnutím sa pre túto formu náhradnej starostlivosti.
Úvod do náhradnej starostlivosti
Náhradná starostlivosť sa stáva nevyhnutnou pre deti, ktoré nemôžu vyrastať so svojimi biologickými rodičmi z rôznych dôvodov. Cieľom je zabezpečiť im stabilné a podporujúce prostredie, ktoré im umožní zdravý vývoj. Existuje niekoľko foriem náhradnej starostlivosti, vrátane osvojenia, pestúnskej starostlivosti a profesionálnej pestúnskej starostlivosti.
Formy náhradnej starostlivosti
Osvojenie (Adopcia)
Osvojenie, alebo adopcia, je rodinnoprávny vzťah, ktorý vzniká rozhodnutím súdu medzi osvojiteľom a osvojencom. Na základe tohto rozhodnutia nadobúdajú osvojiteľ a osvojenec práva a povinnosti biologických rodičov a ich detí. Osvojenie je trvalé riešenie pre dieťa, ktoré nemôže vyrastať vo svojej pôvodnej rodine. Osvojiteľ má nárok na rodičovskú dovolenku spojenú s rodičovským príspevkom až do šiesteho roku veku zvereného dieťaťa, najdlhšie tri roky od právoplatnosti rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa (od 1.7.2005).
Spoločne si môžu osvojiť dieťa manželia. Jednotlivo si môže osvojiť dieťa každý človek, ktorý splní zákonom stanovené podmienky. Dieťa vhodné pre osvojenie je len maloleté dieťa (do 18 rokov), ktoré sa ocitlo bez vlastnej rodiny a nemá nádej navrátiť sa do svojej pôvodnej rodiny. K osvojeniu sa vyžaduje súhlas zákonného zástupcu.
Administratívne najjednoduchšia je adopcia z utajeného pôrodu. Biologická matka má 6 týždňov na to, aby stiahla svoje rozhodnutie. Žiadatelia často kontaktujú dieťa ešte v pôrodnici, keď má napr. 2 - 5 dní. V tomto prípade idú žiadateľa do procesu s vedomím, že riskujú - že ak si to matka v priebehu lehoty rozmyslí, oni sú povinní dieťa "vrátiť". Nevýhoda utajeného pôrodu je, že dieťaťu počas dospievania a vytvárania si svojej identity veľmi chýbajú informácie o biologickej rodine.
Prečítajte si tiež: Dojčenie: Prečo je dôležité
Ďalšia možnosť je, že biologickí rodičia podpíšu súhlas s adopciou. Majú 6 týždňov na stiahnutie rozhodnutia. Dieťa môže ísť rovno do novej rodiny - aj sa to preferuje, aby nebolo potrebné nariadiť mu ústavnú starostlivosť. Výhoda pre dieťa je, že sa môže v prípade záujmu dozvedieť, kto sú jeho biologickí rodičia.
Okrem utajeného pôrodu a súhlasu s osvojením môžu ísť do osvojenia všetky deti, ktorým súd vyriekne osvojiteľnosť. Sú to deti, ktorých rodičia v období 6 mesiacov nepreukážu o nich skutočný záujem. Dnes už nestačí iba pohľadnica. Za skutočný záujem sa považuje kontakt, ideálne osobný a pravidelný a taktiež platenie výživného. Po ½ ročnej lehote niekto kompetentný z okolia dieťaťa (odborníci CDR, soc. Pracovník UPSVaR) dá podnet na súd. Bez toho, aby súd vyriekol tzv. právnu voľnosť dieťaťu, môže byť sprostredkované len formou pestúnskej starostlivosti. Žiadatelia, ktorí si chcú osvojiť - adoptovať právne voľné dieťa, teda musia čakať až do tohto bodu. Dieťa má medzitým vek od niekoľko mesiacov až po 1,5 roka, respektíve aj viac, ak sa jedná o deti odobraté neskôr, napr. z nevhodných domácich podmienok.
Pestúnstvo s vyhliadkou na adopciu. Sociálni pracovníci vedia niekedy odhadnúť podľa zázemia biologickej matky alebo iných faktorov, že niektoré deti sa pravdepodobne budú dať po nejakom čase osvojiť/adoptovať. Napríklad, ak ide o siedme dieťa, a všetky ostatné deti sú niekde umiestnené. Alebo ide o závislých rodičov, alebo o rodičov s psychiatrickými diagnózami z ktorých možno usudzovať, že sa o dieťa nebudú starať. Výhoda pre rodičov aj pre dieťa je, že sa k nim môže dostať rýchlo a nemusí čakať na rozhodnutie súdu o osvojiteľnosti v Centre pre deti a rodinu (predtým detský domov).
Ak sú žiadatelia, budúci náhradní rodičia, ochotní podstúpiť malé riziko, že by sa dieťa malo od nich vrátiť do pôvodnej rodiny (ak by biologická mama vyriešila svoje problémy a chcela sa o dieťa starať), tak môžu preskočiť roky čakania v poradovníku a zároveň ponúknuť domov dieťaťu, ktoré by sa inak možno nikdy nedostalo na zoznam detí na adopciu. Dieťa, ktoré môže ísť len do pestúnstva, má veľký predpoklad, že zostane v centre pre deti a rodinu (v detskom domove), lebo je akoby neviditeľné pre väčšinu žiadateľov. (Keďže väčšina žiadateľov žiada o osvojenie.) Každé dieťa má síce pridelenú kurátorku, ktorá môže požiadať o vyslovenie osvojiteľnosti, keď budú splnené podmienky, ale môže sa stať, že v záplave zložiek takýchto detí nikto nepodá žiadosť na súd o osvojiteľnosť, ak to nespraví práve pestúnska rodina. Alebo bude dieťa už v takom veku, keď nebude oň záujem zo strany väčšiny žiadateľov.
Ak nie je súhlas na adopciu, dieťa je ponúkané do pestúnskej starostlivosti. Rozdiel medzi adopciou a pestúnstvom je aj v tom, že biologická rodina môže udržiavať kontakt s dieťaťom. Psychológovia považujú záujem biologických rodičov za plus pri vývoji dieťaťa, aj keď pestúnski rodičia sa kontaktu môžu obávať. Návrat, o. z.poskytuje asistenciu pri týchto stretnutiach, aby to bolo bezpečné pre všetkých zúčastnených a vyhodnocuje, či je efekt stretnutí v záujme dieťaťa a ako ho nastaviť, aby bol pre dieťa prínosný. Ak biologická rodina neudržiava kontakt, pestúnska rodina môže dať návrh na súd na osvojenie. Ak súd vyhovie, dieťa môže ostať v osvojení u vo svojej pestúnskej rodine, nedostáva sa do ponuky pre iných žiadateľov.
Prečítajte si tiež: Jedináčikovia a deti so súrodencami: Aké sú rozdiely?
Zo skúseností niekoľkých rodín k prekvalifikovaniu pestúnstva na adopciu dochádza niekedy v tínedžerských rokoch, nie je však k tomu dostatok štatistických údajov.
Zmenu treba podľa odborníkov dôsledne zvážiť, lebo pre dieťa je toto zásah do identity - mení sa mu napríklad priezvisko. Ak ide o školáka, môže s tým mať pred spolužiakmi rozpaky. Pestúnska starostlivosť z právneho hľadiska končí 18. rokom veku dieťaťa. Keďže ľudsky vytvorené vzťahy zvyčajne trvajú naďalej a väčšina detí zostáva v pestúnskych rodinách aj po dovŕšení plnoletosti, adopcia môže dieťaťu zabezpečiť napríklad oficiálne právo na dedičstvo.
Deti, ktoré sa nepodarilo umiestniť ani do adopcie ani do pestúnskej starostlivosti, ostávajú v centre pre deti a rodinu (v detských domovoch), respektíve u zamestnancov CDR - profesionálnych rodičov.
Medzinárodné osvojenie
Medzištátne osvojenie je možné v prípade, že sa pre dieťa nedarí nájsť náhradnú rodinu v krajine pôvodu. Slovenská republika sa stala zmluvným štátom Dohovoru o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach s účinnosťou od 1.10.2001. Žiadateľ s pobytom v prijímajúcom štáte, ktorý si želá osvojiť dieťa zo Slovenska, sa obráti so žiadosťou na ústredný orgán v štáte svojho pobytu.
Pestúnska starostlivosť
Pestúnska starostlivosť je forma náhradnej rodinnej starostlivosti, ktorá má trvalejší charakter. Do pestúnskej starostlivosti je možné zveriť iba maloleté dieťa, ak toto sleduje jeho najlepší záujem - teda ak nie je možné zabezpečiť mu riadnu výchovu inou, vhodnejšou a trvalou formou a to v jeho biologickej rodine alebo osvojením. Maloleté dieťa môže byť zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti aj manželom. Pri zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti jednému z manželov je potrebný písomný súhlas druhého manžela.
Prečítajte si tiež: Nevýhody materskej školy
Na rozdiel od osvojenia a náhradnej osobnej starostlivosti má pestún nárok na príspevok na napĺňanie potrieb dieťaťa až do skončenia povinnej školskej dochádzky, alebo až do skončenia prípravy na budúce povolanie až do 25 roku života. Výška tohto príspevku je určená na zabezpečenie výživy a ostatných potrieb dieťaťa, ktorý ustanovuje zákon o životnom minime. Rozsah práv a povinností pestúna k maloletému dieťaťu vymedzuje súd. Maloleté dieťa, ktoré je v ústavnej starostlivosti, môže byť pred rozhodnutím súdu o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti dočasne zverené do starostlivosti osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom.
Pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Počas výkonu pestúnskej starostlivosti rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti len v rozsahu, v akom nepatria pestúnovi. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do pestúnskej starostlivosti.
Náhradná osobná starostlivosť
Zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča upravuje Zákon o rodine. Zákon umožňuje, aby bolo dieťa zverené inému občanovi, ktorý zabezpečí jeho riadnu výchovu. osoba vykonávajúca NOS nemusí byť zapísaná v zozname vhodných žiadateľov a podľa novej právnej úpravy zákona o príspevkoch má dieťa zverené do NOS nárok na jednorazové aj opakované príspevky.
Fyzická osoba vykonávajúca NOS však nemá nárok na opakovaný príspevok náhradnému rodičovi. pričom tento občan nemá nárok na odmenu za činnosti súvisiace s výchovou zvereného dieťaťa. Táto možnosť náhradnej starostlivosti sa využíva najčastejšie v prípade zverenia dieťaťa do starostlivosti starých rodičov alebo blízkych členov rodiny. Súd zároveň vymedzí rozsah práv a povinností, ktoré je občan povinný vykonávať. V podstate súd rozdelí práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností medzi rodičov dieťaťa a osobu, ktorej dieťa zveruje do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s dieťaťom a pokiaľ sa nedohodnú s osobou, ktorej bolo dieťa zverené, na výkone tohto práva, môže jeden z rodičov podať návrh na súd, ktorý o tom rozhodne. Maloleté dieťa možno zveriť jednotlivcovi ale i manželom. Ak má byť zverené jednému z manželov, musí to byť so súhlasom druhého.
Profesionálna náhradná rodina
Profesionálna náhradná rodina nie je formou náhradnej rodinnej starostlivosti, ale formou ústavnej starostlivosti. Profesionálny náhradný rodič poskytuje starostlivosť deťom s nariadenou ústavnou výchovou vo svojom vlastnom rodinnom prostredí a to 24 hodín denne. V tomto je výkon profesionálneho rodičovstva svojou formou podobný náhradnej rodinnej starostlivosti. Profesionálna náhradná rodina je však organizačnou súčasťou detského domova.
Profesionálne náhradné rodičovstvo nie je rodinnoprávnym, ale pracovnoprávnym vzťahom. Profesionálny rodič podpíše pracovnú zmluvu s detským domovom a stáva sa jeho zamestnancom, pričom jeho pracovnou náplňou je výchova dieťaťa (súčasťou pracovnej zmluvy je i dohoda o vykonávaní starostlivosti v profesionálnej rodine). Jeden profesionálny rodič môže mať v osobnej starostlivosti najviac tri deti. V prípade viacerých detí (napr. širšej súrodeneckej skupine) sa môžu stať zamestnancami detského domova obaja manželia.
Profesionálna rodina, profesionálny rodič má najväčší význam v tom, že umožňuje dieťaťu stálosť osoby, prípadne manželov, ktorí dieťaťu zabezpečujú celodennú starostlivosť. Je špeciálna forma starostlivosti o dieťa (deti s nariadenou ústavnou starostlivosťou), ktorú vykonáva profesionálny rodič vo svojom vlastnom prostredí.
Výhody profesionálnej rodiny
- Rodinné prostredie: Dieťa nie je v detskom domove, v prostredí, kde je jedným z mnohých. Má šancu zažiť rodinu a reálny život.
- Individuálny prístup: Má príležitosť k osobnostnému rozvoju a má ľudí, ktorí sú ochotní sa mu individuálne venovať. Nemusí o priazeň neustále bojovať s ostatnými.
- Sociálne väzby: Dieťa sa naučí sociálnym väzbám, naučí sa vytvárať a udržiavať si vzťahy. Bude schopné sa citovo pripútať k svojim budúcim rodičom, bude vedieť prežívať hĺbku vzťahu, čo je nielen pre dieťa, ale pre každého človeka alfa a omega pre spokojný život.
- Uspokojovanie potrieb: Jeho potreby už nebudú uspokojované iba na základnej úrovni, ale niekto skutočne bude počúvať, čo dieťa chce a potrebuje.
- Prostredie dôvery a bezpečia: Môžete mu vytvoriť prostredie dôvery, bezpečia, poskytnúť domov a dať mu lásku.
- Stálosť osoby: Profesionálna rodina, profesionálny rodič má najväčší význam v tom, že umožňuje dieťaťu stálosť osoby, prípadne manželov, ktorí dieťaťu zabezpečujú celodennú starostlivosť.
Nevýhody profesionálnej rodiny
- Dočasnosť: Dieťaťu sa vytvára domov iba dovtedy, kým bude možný návrat do jeho biologickej rodiny alebo do niektorej z foriem náhradnej rodinnej starostlivosti.
- Žiadne prednostné právo: Nemáte prednostné právo na požiadanie o pestúnstvo či adopciu konkrétneho dieťaťa, ktoré budete možno aj niekoľko rokov vychovávať. Jedného dňa príde správa, že niekto má o dieťa záujem a nikto sa vás nebude pýtať na to, či smie.
- Zamestnanecký pomer: Ste profesionál, zamestnanec detského domova a nie ste zákonný zástupca detí, čiže o mnohých veciach rozhoduje riaditeľ. Okrem toho deti do profesionálnej rodiny si väčšinou nemôžete vybrať. I to veľmi záleží na riaditeľovi konkrétneho detského domova.
- Náročnosť: Treba počítať aj s tým, že dieťa bude alebo nebude veľmi príťažlivé, bude sa zle učiť, čudne správať a podobne. Nebudú to krásne, milé, usmiate deti z vašich predstáv. Ale je možné, že ste ich posledná šanca.
- Financovanie: Medzi prvý a základný problém, ktorí vidia samotní profesionálni rodičia (PR) a subjekty, zainteresované do tohto procesu, je financovanie. Na tomto sa zhodli profesionálni rodičia (celkovo 82 % z nich), ale aj riaditelia detských domovov (90 %), predstavitelia neziskových organizácií (88 %) i úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, konkrétne oddelení sociálno-právnej ochrany a sociálnej kurately (51 %), hoci tí poslední v menšej miere.
- Nedostatok financií: Konštatoval sa nedostatok finančných prostriedkov v detských domovoch na nové pracovné miesta pre profesionálnych rodičov, čo obmedzuje a zužuje proces zavádzania starostlivosti tohto typu do praxe.
- Nedostatočné finančné krytie: Zo strany všetkých zúčastnených zaznievali tvrdenia o nedostatočnom finančnom krytí výdavkov na dieťa. Poskytované príspevky sa vo veľkej miere vnímali ako príliš nízke vo vzťahu k cenám (na staršie deti i na malé, ktoré potrebujú plienky). Kritizovalo sa tiež to, že sa príspevky už roky nevalorizovali a nevalorizujú automaticky s rastom cien.
- Obmedzenia v nastavení príspevku: Viacerí profesionálni rodičia a neziskové organizácie poukazovali na obmedzenia v nastavení príspevku pre deti v starostlivosti profesionálnych rodičov, že sa z neho nedajú hradiť niektoré potreby detí - napríklad záľuby a rozvoj talentu dieťaťa. Sťažovali sa aj na spôsob zúčtovania príspevku, pri ktorom sa príliš bazíruje na tom, aby suma sedela presne do haliera. Mnohí PR by uvítali tzv. štartovací balíček, keď dieťa prichádza do domácnosti - napr. posteľ, kočík, oblečenie.
Dôležité aspekty profesionálneho rodičovstva
Rozhodnutie pomôcť
Kľúčové je rozhodnutie, že chcete týmto deťom pomôcť. Tomuto konkrétnemu dieťaťu pomôcť. Tváriť sa, že je dieťa moje, nie je dobrý štart a môže sa to vypomstiť. Privlastniť si ho nemôžete a zákon je proti vám. Na dieťa je zoznam rodičov čakajúcich na adopciu, či pestúnstvo. Ak dieťa príde z nepodnetného prostredia, začína sa mravenčou prácou a poteší aj drobnosť. Dôležité je pritom nemyslieť si, že toto dieťa chcem mať.
Motivácia a podpora
Centrá pre deti a rodiny organizujú pravidelné stretnutia profirodičov, rôzne vzdelávacie aktivity, majú svoje komunikačné kanály. Rodičia musia vedieť, že v tom nie sú sami. Majú čas a priestor na odovzdanie si rád, načerpanie nových vedomostí od skúsenejších kolegov.
Zdravie a pohoda
Je dôležité dbať na psychické zdravie detí a v prípade potreby vyhľadať psychologickú pomoc. Telesné zdravie často úzko súvisí s psychickým. Ak sa deti usadia v rodine, začnú prospievať. Je im to vidieť i v tvári a sú spokojnejšie.
Obmedzenia a preferencie
Podľa poslednej úpravy Zákona o profesionálnych náhradných rodičoch 376/2022 si rodič môže zadať určité preferencie pri pridelení dieťaťa. Ak sa cíti, že bude lepšie mať novorodencov alebo radšej staršie deti. Taktiež môže určiť aj počet na ktorých výchovu je pripravený. Rodič si môže vybrať dokonca aj to, či je pripravený prijať deti so ZŤP. Ide o to, aby sa spolu cítili komfortne, pretože zväčša prácu vykonávajú vo svojom domácom prostredí.