Tento článok sa zameriava na problematiku vrátenia preplatku na dani z príjmov v kontexte materskej a rodičovskej dovolenky, ako aj na podmienky nároku na materské a rodičovský príspevok.
Nezaopatrený rodinný príslušník a jeho vplyv na zdravotné poistenie
Pojem nezaopatrený rodinný príslušník je definovaný v zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Ide o osoby, ktoré sa nachádzajú v tzv. stave nezaopatrenosti. Medzi ne patria:
- Nezaopatrené dieťa podľa § 11 ods. 7 písm. a) zákona o zdravotnom poistení.
- Manžel alebo manželka, ktorá je poberateľom rodičovského príspevku.
- Manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a nie je poistencom štátu podľa § 11 ods. 7.
- Manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a je nezaopatrené dieťa podľa § 11 ods. 7 písm. a).
- Manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a za ktorú je platiteľom poistného štát podľa § 11 ods. 7 písm. i), k), n) alebo písm. p).
- Manžel/ka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a).
Základnou podmienkou nezaopatrenosti je, že posudzovaná osoba nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť, ktorá by mala vplyv na uplatniteľné právne predpisy. Ak je osoba posúdená ako nezaopatrený rodinný príslušník, odvodzuje si právo na vecné dávky (čerpanie zdravotnej starostlivosti) od osoby, od ktorej je závislá.
Príklady situácií
Príklad 1: Rodina Horváthovcov
Otec Roman pracuje v Maďarsku. Mama Viera je osobou podľa §3 ods.2 písm. d) zákona o zdravotnom poistení a deti Tomáš a Peter sú osobami podľa §3 ods.2 písm. d) o zdravotnom poistení, konkrétne podľa bodu 1. nezaopatrené dieťa podľa § 11 ods. 7 písm. a). Všetci 4 Horváthovci majú povinnosť, v zmysle §23 ods.1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení, oznámiť slovenskej zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia, v tomto prípade na tlačive odhláška poistenca, prípadne oznámenie poistenca/platiteľa.
Príklad 2: Rodina Kováčovcov
Otec Ján pracuje v Českej republike. Mama Zuzana nie je nezaopatreným rodinným príslušníkom partnera Jána, nakoľko nie sú manželia, nie je teda osobou podľa §3 ods.2 písm. d) zákona o zdravotnom poistení. Deti Tomáš a Peter sú nezaopatrenými rodinnými príslušníkmi otca Jána, konkrétne podľa bodu 1. nezaopatrené dieťa podľa § 11 ods. 7 písm. a). Otec Ján a deti Tomáš a Peter nie sú verejne zdravotne poistení na území Slovenskej republiky, nakoľko podliehajú českým právnym predpisom. Majú povinnosť, v zmysle §23 ods.1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení, oznámiť slovenskej zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia, v tomto prípade na tlačive odhláška poistenca, prípadne oznámenie poistenca/platiteľa.
Prečítajte si tiež: Adopcia a návrat z materskej
Vstup do systému zdravotného poistenia v zahraničí
Ak sú osoby posúdené ako nezaopatrení rodinní príslušníci, odvodzujú si právo na vecné dávky od osoby, ktorá z dôvodu výkonu činnosti, ako zamestnanec, SZČO alebo z dôvodu poberania dôchodku z daného členského štátu, podlieha právnym predpisom tohto členského štátu. V prvom rade je nevyhnutné riešiť vstup do systému zdravotného poistenia dotknutého štátu pre všetky osoby. Je treba mať na pamäti rôzne podmienky vstupu do systémov zdravotného poistenia v jednotlivých štátoch, tie nemusia byť rovnaké, ako máme na území Slovenskej republiky. Neexistencia možnosti vstupu do systému verejného zdravotného poistenia v štáte, ktorého právne predpisy sa uplatňujú, neznamená nárok na zotrvanie v systéme verejného zdravotného poistenia na území Slovenskej republiky.
Materská a rodičovská dovolenka a daňové povinnosti
Počas materskej a rodičovskej dovolenky môže vzniknúť povinnosť podať daňové priznanie.
Kedy vzniká povinnosť podať daňové priznanie?
Daňové priznanie k dani z príjmov je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2025 presiahli sumu 2 876,90 eur. Ak daňovník bol časť roka zamestnaný a dosiahol iba príjmy zo závislej činnosti, t.j. zo zamestnania na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce, je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov FO typu A, alebo môže písomne požiadať svojho posledného zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania. Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania za zdaňovacie obdobie 2025 musí byť podaná zamestnávateľovi najneskôr do 16. februára 2025 (lehota je stanovená na 15. februára, ale vzhľadom na to, že tento dátum pripadá na nedeľu, lehota sa posúva na najbližší pracovný deň).
Ak daňovník dosiahol aj iné druhy príjmov, napr. príjem z prenájmu nehnuteľností, alebo príjem z nepeňažnej výhry, alebo príjem z predaja nehnuteľnosti, alebo príjem z vyplatenia podielového listu, podáva daňové priznanie k dani z príjmov FO typu B.
Ak daňovník bol na materskej, resp. rodičovskej dovolenke iba časť roka a časť roka poberal príjem zo závislej činnosti (t.j. zo zamestnania) na území Slovenskej republiky, z ktorého mu zamestnávateľ zrážal preddavky na daň, môže dobrovoľne podať daňové priznanie aj v prípade, že jeho celkový zdaniteľný príjem v roku 2025 nepresiahol sumu 2 876,90 eur. V tomto prípade mu vznikne nárok na vrátenie zrazených preddavkov na daň. Daňový preplatok sa vráti iba v prípade, že je väčší ako 5 eur.
Prečítajte si tiež: Ako správne požiadať o návrat do práce po materskej/rodičovskej dovolenke?
Materská dávka a daňové priznanie
Materská dávka je oslobodená od dane z príjmov, a preto sa do daňového priznania neuvádza. Ak však matka alebo otec získali v zdaňovacom období ďalší príjem - hoci len niekoľko mesiacov mzdy pred nástupom na materské alebo príjmy z prenájmu -, stále sa musia riadiť všeobecnými limitmi. Pre rok 2025 má nezdaniteľná časť základu dane výšku 5 753,79 €. Povinnosť podať priznanie vzniká, ak zdaniteľné príjmy presiahnu polovicu tejto sumy, teda 2 876,90 €.
Pri zamestnancoch platí, že ak počas roka pracovali, môžu požiadať zamestnávateľa o ročné zúčtovanie dane. Musia však splniť podmienku, že od 1. januára do 31. decembra 2025 poberali príjmy iba zo závislej činnosti a k 15. februáru 2026 predložia všetky potrebné doklady.
Podnikanie počas materskej dovolenky
Vo chvíli, keď počas materskej nadviažete podnikaním - hoci len predajom handmade výrobkov cez online bazár -, vzniká nový zdroj príjmu podľa § 6 zákona o dani z príjmov. V takom prípade materská dávka a daňové priznanie znamenajú, že podávate formulár typ B. Príjmy z podnikania znížite o paušálne 60 % výdavky alebo reálne náklady, a až potom skúmate limit 2 876,90 €.
Daňový bonus na dieťa
Rodičia si často kladú otázku, či majú nárok na daňový bonus na dieťa, ak celý rok poberali materské. Odpoveď znie áno, ale len vtedy, ak dosiahnu zdaniteľný príjem aspoň vo výške platnej minimálnej mzdy za rok 2025. Keď príjem pochádza len z prvých mesiacov práce pred pôrodom, obvykle postačí.
Kombinácia príjmov
Ak ste mali kombináciu mzdy, prenájmu a príležitostného príjmu z predaja vlastných výrobkov, všetky tieto sumy sa spočítavajú. Po prekročení 2 876,90 € nestačí ročné zúčtovanie; musíte vyplniť priznanie typ B. V praxi to znamená zohnať potvrdenia od zamestnávateľa, evidenciu príjmov z prenájmu a faktúry či bločky k predajaným výrobkom.
Prečítajte si tiež: Rakúske rodinné prídavky a vysokoškolské štúdium
Lehota na podanie daňového priznania
Lehota na podanie daňového priznania za rok 2025 uplynie štandardne 31. marca 2026. Rodičia na materskej môžu lehotu predĺžiť o tri mesiace oznámením správcovi dane, ak súčasťou príjmov sú aj príjmy zo zahraničia, predĺženie môže byť až na šesť mesiacov.
Nezdaniteľná časť základu dane na manželku/manžela
Ak má jeden z manželov len veľmi nízke príjmy, môže si ten druhý vo svojom daňovom priznaní uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku/manžela maximálne vo výške 19,2-násobku životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (pre rok 2023 je to suma 4 500,86 eura). Do sumy vlastných príjmov manželky (manžela) sa započítava akýkoľvek príjem, aj keď je od dane z príjmov oslobodený, napríklad: materská, príjmy z podnikania, príjmy zo zamestnania, príjmy z predaja v majetku, nemocenské, ošetrovné, podpora v nezamestnanosti, výhry, dary, dedičstvo, príjmy z prenájmu, všetky typy dôchodkov. Naopak rodičovská dovolenka sa do vlastného príjmu nezapočítava. Nezahŕňa sa do neho ani zamestnanecká prémia, daňový bonus na dieťa, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky a študentské štipendium.
Sociálne a zdravotné poistenie počas materskej a rodičovskej dovolenky
Na účely sociálneho poistenia sa zamestnanci na materskej a rodičovskej dovolenke považujú za osobitnú skupinu. V období, kedy zamestnanec poberá materské (a je stále v pracovnoprávnom vzťahu) je platiteľom poistného na dôchodkové poistenie štát a zostáva ním stále aj zamestnávateľ. Po ukončení poskytovania dávky materské a nástupu na rodičovskú dovolenku dochádza k prerušeniu povinného sociálneho poistenia, a platiteľom poistného na dôchodkové poistenie už zamestnávateľ nie je, a neplatí zaňho poistné ani štát. Štát sa stane platiteľom poistného za obdobie čerpania rodičovskej dovolenky len vtedy, ak sa sám zamestnanec prihlási na dôchodkové poistenie na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne ako fyzická osoba, za ktorú platí poistné štát.
Za zamestnanca, ktorý poberá materské (a je stále v pracovnoprávnom vzťahu) je platiteľom poistného na zdravotné poistenie zamestnávateľ. Štát sa však stáva platiteľom poistného nielen v období, kedy zamestnanec poberá nemocenskú dávku „materské“, ale ak zamestnanec poberá aj štátnu sociálnu dávku „rodičovský príspevok“, príp. ak trvá starostlivosť o dieťa aj dlhšie a bez nároku na rodičovský príspevok, najdlhšie však do 6 rokov veku dieťaťa, ale v tomto prípade musí poistenec splniť ďalšie zákonné podmienky.
Rodičovský príspevok
Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorú vypláca Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Účelom príspevku je finančne podporiť oprávnenú osobu (spravidla rodiča) pri zabezpečení riadnej starostlivosti o dieťa. Štandardne sa rodičovský príspevok poskytuje do veku 3 rokov dieťaťa.
Výška rodičovského príspevku
Výška rodičovského príspevku sa líši - má dve úrovne: vyšší a nižší rodičovský príspevok. To, či bude mať rodič nárok na vyššiu alebo nižšiu sumu, závisí od jeho predchádzajúcej situácie.
- Vyšší rodičovský príspevok: Ak mal rodič nárok na materské na dieťa, na ktoré si uplatňuje rodičovský príspevok, má nárok na vyšší príspevok. Podstatné je, že nárok vznikol, nie vyplatená suma.
- Nižší rodičovský príspevok: Ak rodič nemal nárok na materské, má nárok na nižší príspevok.
Výnimkou je len situácia, keď je materské nižšie ako rodičovský príspevok. Počas poberania rodičovského príspevku sa príjem rodiča neskúma.
Kto má nárok na rodičovský príspevok?
Nárok na rodičovský príspevok má:
- Rodič dieťaťa, ktorý sa o dieťa riadne stará.
- Osoba, ktorej bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
- Manžel (manželka) rodiča dieťaťa, ak žije s rodičom dieťaťa v domácnosti.
Ak spĺňa podmienky viac oprávnených osôb (napr. obaja rodičia), rodičovský príspevok patrí len jednému rodičovi, buď mame alebo otcovi. Aj keď máte v rodine viac detí do 3 rokov, vzniká len jeden nárok na rodičovský príspevok.
Ak súd rozhodol o striedavej alebo spoločnej osobnej starostlivosti, rodičovský príspevok sa vypláca podľa písomnej dohody rodičov. Rodičovský príspevok sa vypláca striedavo každému rodičovi počas mesiacov, ktorých počet sa určí podľa pomeru striedavej starostlivosti. Ak sa rodičia dohodnú na zmene príjemcu, táto nová písomná dohoda nadobúda právne účinky až po uplynutí 6 kalendárnych mesiacov od začiatku platnosti predchádzajúcej dohody, ak z novej písomnej dohody nevyplýva neskorší dátum jej účinnosti.
Kto nemá nárok na rodičovský príspevok?
Nárok na rodičovský príspevok nemá každý rodič. Napríklad, rodič nemá nárok na rodičovský príspevok, ak má nárok na materské. Výnimkou je otec dieťaťa, ktorý poberá materské do uplynutia 6 týždňov od pôrodu (alebo dlhšie z dôvodu zdravotných komplikácií matky/dieťaťa). V takomto špecifickom období môže mať nárok na obe dávky, ak sú splnené podmienky.
Nárok na rodičovský príspevok nemá ani rodič, ak štát, ktorý nie je členským štátom EÚ (napr. Rusko, Ukrajina), poskytuje obdobnú dávku.
Ako požiadať o rodičovský príspevok?
Na uplatnenie nároku na rodičovský príspevok je potrebné podať písomnú žiadosť alebo žiadosť podanú elektronickými prostriedkami podpísanú zaručeným elektronickým podpisom. Žiadosť obsahuje meno, priezvisko a adresu pobytu oprávnenej osoby a dieťaťa, na ktoré sa uplatňuje nárok na rodičovský príspevok. Na výzvu Úradu práce oprávnená osoba doplní ďalšie nevyhnutné údaje potrebné na konanie o nároku na dávku.
Ak sa dieťa narodilo mimo územia Slovenskej republiky a v čase podania žiadosti o rodičovský príspevok dieťa nemá vydaný rodný list, oprávnená osoba k písomnej žiadosti o rodičovský príspevok alebo k žiadosti o rodičovský príspevok podanej elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom priloží úradný preklad rodného listu dieťaťa alebo iného obdobného dôkazu o narodení dieťaťa vydaného v krajine narodenia dieťaťa.
Výplata rodičovského príspevku
Rodičovský príspevok sa vypláca za celý kalendárny mesiac, aj keď sa podmienky nároku na tento príspevok splnili len za časť kalendárneho mesiaca. Rodičovský príspevok sa vypláca mesačne pozadu, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom oprávnená osoba splnila podmienky nároku na rodičovský príspevok.
Dávka sa poukazuje oprávnenej osobe na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike, alebo sa na žiadosť oprávnenej osoby vypláca v hotovosti. Ak oprávnená osoba písomne požiada o zmenu spôsobu vyplácania rodičovského príspevku, Úrad práce je povinný jej žiadosti vyhovieť.
Rodičovský príspevok sa nevypláca do štátu, ktorý nie je členským štátom EÚ.
Nárok na rodičovský príspevok za kalendárny mesiac zaniká uplynutím šiestich mesiacov od posledného dňa v mesiaci, za ktorý patril. Nárok na dávku zaniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom dieťa dovŕšilo zákonom určený vek.
Povinnosti poberateľa rodičovského príspevku
Ak rodič poberá rodičovský príspevok a zároveň má doma aj staršie školopovinné dieťa alebo viac detí, môže prísť o časť príspevku, ak školopovinné dieťa vymešká 15 a viac neospravedlnených hodín v období troch mesiacov po sebe. Vtedy sa dávka kráti o 50 %. Rodičovský príspevok sa v tejto sume poskytuje najmenej počas troch kalendárnych mesiacov od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom škola oznámila Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, že oprávnená osoba nedbá najmenej tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky ďalšieho dieťaťa v jej starostlivosti.
Rodičovský príspevok a zahraničie
Rodičovský príspevok poskytovaný zo zahraničia sa z hľadiska dane z príjmu posudzuje rovnako ako obdobná dávka poskytovaná na území SR, ktorou je rodičovský príspevok podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Keďže rodičovský príspevok poskytovaný podľa vyššie citovaného slovenského zákona je na území Slovenskej republiky od dane z príjmov fyzických osôb oslobodený, tak aj rodičovský príspevok poskytovaný zo zahraničia (napr. z Rakúska) nepodlieha na území Slovenskej republiky dani z príjmu.
Daňový bonus na dieťa pri štúdiu v zahraničí
Daňový bonus si môže uplatniť rodič dieťaťa aj v prípade štúdia v zahraničí, za podmienok uvedených v § 33 ods. 1 zákona o dani z príjmov. V súlade s citovaným ustanovením daňovník (rodič študenta), ktorý v zdaňovacom období mal zdaniteľné príjmy podľa § 5, aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy alebo ktorý mal zdaniteľné príjmy podľa § 6 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6, môže si uplatniť daňový bonus mesačne na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom. Prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu.
Vrátenie preplatku na dani zamestnávateľom
Ak ste zamestnávateľa požiadali o vykonanie ročného zúčtovania za rok 2025 a jeho výsledkom bol preplatok na dani, v zmysle uvedeného bol zamestnávateľ povinný vrátiť tento preplatok najneskôr vo vyúčtovaní mzdy za apríl, t. j. do konca mája 2026. Zodpovednosť za vyplatenie preplatku na dani je na zamestnávateľovi. Ak je úhrnná suma preddavkov na daň a dane zrazená všetkým zamestnancom nižšia ako úhrnná suma preplatku na dani všetkých zamestnancov, zamestnávateľ pri výplate, pripísaní alebo poukázaní mzdy zamestnancovi k dobru vyplatí zamestnancovi preplatok na dani z ročného zúčtovania zo svojich prostriedkov a požiada správcu dane o vrátenie takto vyplateného preplatku podaním žiadosti správcovi dane, ktorý použije postup podľa § 40 ods. 7 zákona o dani z príjmov.
Ak zamestnávateľ zabudol vyrovnať preplatok z ročného zúčtovania, zodpovednosť vykonať ročné zúčtovanie na žiadosť zamestnanca a vrátiť mu preplatok na dani zostáva na zamestnávateľovi, aj keď zamestnávateľ nevrátil preplatok v zákonom stanovenom termíne., t. j. v aprílovej výplate. Tzn., že vyplatíte zamestnancovi vypočítaný preplatok na dani vo výplate za máj 2026 a o vrátenú sumu znížite odvod preddavkov na daň.
Ak v zdaňovacom období 2026 už nevypláca zamestnávateľ zdaniteľné príjmy (zamestnávateľ nemá možnosť znížiť odvod preddavkov o preplatky z ročného zúčtovania), má povinnosť vyplatiť zamestnancovi preplatok na dani z ročného zúčtovania za rok 2025 zo svojich prostriedkov. Po vyplatení preplatku požiada správcu dane o vrátenie takto vyplateného preplatku podaním osobitnej žiadosti (listom; pri elektronickej komunikácii cez elektronický formulár - Podanie pre FS - Správa daní). Prílohu tvorí tlačivo ročného zúčtovania za rok 2025 zamestnanca, ktorému vyplatí preplatok z vlastných prostriedkov a podklady súvisiace s ročným zúčtovaním - žiadosť, doklady k bonusu a pod. Správca dane použije postup podľa § 40 ods. 7 zákona o dani z príjmov.
Dobrovoľné nemocenské poistenie a výpočet materskej
Ženy, ktoré sú zamestnané a poberajú čiastočný invalidný dôchodok, si môžu platiť dobrovoľné nemocenské poistenie, aby mohli poberať vyššiu materskú. Výška materskej sa vypočíta ako 60 % denného vymeriavacieho základu, prípadne pravdepodobného vymeriavacieho základu. Denný vymeriavací základ sa vypočíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistné v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.
Ak nemocenské poistenie dobrovoľne nemocensky poistenej osoby trvalo najmenej 26 týždňov a vzniklo v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
Ak je dobrovoľne nemocensky poistená osoba nepretržite dobrovoľne nemocensky poistená menej ako 26 týždňov pred vznikom nároku na dávku nemocenské, výška nemocenskej dávky sa vypočíta z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ktorý je jedna tridsatina vymeriavacieho základu najmenej, ktorý platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (t. j. v súčasnosti 329,06 € : 30 x 60 % x počet dní v mesiaci).
Splnenie predpokladu nepretržitého trvania nemocenského poistenia dobrovoľne nemocensky poistenej osoby (najmenej 26 týždňov) sa sleduje ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky, v prípade dávky materské najneskôr ku dňu, ktorý pripadá na začiatok 6. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu.
Rodičovský dôchodok
Národná rada SR dňa 5. októbra 2022 schválila zákon č. 352/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Jednou z dôležitých častí schváleného zákona je zavedenie tzv. rodičovského dôchodku. Rodičovský dôchodok bude poberateľom starobných dôchodkov zvyšovať sumu dôchodku, ktorý im vypláca Sociálna poisťovňa.
Princíp výpočtu rodičovského dôchodku je taký, že rodičovský dôchodok je (zjednodušene) vo výške 1,5 % vymeriavacieho základu dieťaťa, z ktorých bolo zaplatené poistné na starobné poistenie.
Nárok na rodičovský dôchodok a výška rodičovského dôchodku sa posudzuje/prehodnocuje vždy k 1. januáru.
Kto nemá nárok na rodičovský dôchodok?
Rodičovský dôchodok nedostane rodič, ktorého dieťa nepracuje - je nezamestnané, je dobrovoľne nezamestnané. A rodičovský dôchodok nedostane ani tá osoba, ktorá sama nemá nárok na starobný dôchodok, hoci už je v dôchodkovom veku, pretože nedosiahla najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia.
V prípade vlastného alebo osvojeného dieťaťa môže dieťa Sociálnej poisťovni oznámiť (do konca augusta predchádzajúceho kalendárneho roka), že rodičovi nemá vzniknúť nárok na rodičovský dôchodok vo vzťahu k tomuto dieťaťu.