Pôrodná hmotnosť novorodenca je jedným z najdôležitejších ukazovateľov zdravia pri narodení. Odráža nielen genetické predispozície, ale aj celkový priebeh tehotenstva a faktory, ktoré naň počas deviatich mesiacov pôsobili. Každé bábätko je unikátne, no medzi váhou a rôznymi faktormi, ako sú genetika, výživa, zdravotný stav matky či dĺžka tehotenstva, existujú súvislosti. Tento článok sa venuje detailnému rozboru faktorov ovplyvňujúcich váhu novorodenca a ich potenciálnym dopadom na jeho zdravie.
Priemerná hmotnosť novorodenca a faktory, ktoré ju ovplyvňujú
Priemerná hmotnosť novorodenca sa pohybuje medzi 2,5 až 4 kilogramami. Normálny rozsah je ovplyvnený viacerými faktormi, ako je genetika, pohlavie dieťaťa či zdravotný stav matky počas tehotenstva. Bábätká narodené s hmotnosťou nižšou ako 2,5 kg sú považované za novorodencov s nízkou pôrodnou hmotnosťou, čo môže naznačovať určité komplikácie. Naopak, deti s hmotnosťou vyššou ako 4 kg spadajú do kategórie novorodencov s vysokou pôrodnou hmotnosťou, čo môže súvisieť napríklad s matkinou cukrovkou alebo genetickými predispozíciami.
Podľa štatistík bývajú chlapci pri narodení o niečo ťažší ako dievčatá. Taktiež dĺžka tehotenstva hrá významnú rolu - predčasne narodené deti bývajú menšie a ľahšie, zatiaľ čo deti narodené po termíne môžu byť väčšie.
Faktory ovplyvňujúce pôrodnú hmotnosť novorodenca
Pôrodná hmotnosť novorodenca je výsledkom komplexného pôsobenia rôznych faktorov, ktoré ovplyvňujú vývoj plodu počas tehotenstva. Genetika, zdravotný stav matky, životný štýl a podmienky počas tehotenstva zohrávajú významnú rolu pri určovaní hmotnosti dieťaťa pri narodení.
Gestačný vek pri pôrode
Dĺžka tehotenstva hrá kľúčovú rolu pri určovaní pôrodnej hmotnosti. Predčasne narodené deti majú spravidla nižšiu hmotnosť, pretože nemali dostatok času na plnohodnotný vývoj, zatiaľ čo deti narodené po termíne môžu byť väčšie a ťažšie.
Prečítajte si tiež: Škodlivé vplyvy na deti
Genetická predispozícia
Genetika zohráva významnú rolu pri určovaní pôrodnej hmotnosti novorodenca. Dedičné faktory, ako výška a telesná hmotnosť rodičov, môžu ovplyvniť veľkosť plodu, pričom deti vyšších a robustnejších rodičov bývajú pri narodení obvykle ťažšie. Samozrejme, nemusí to vždy platiť.
Viacpočetnosť tehotenstva
Keď sa namiesto jedného drobčeka v brušku rozhodnú usadiť dvaja či traja, začína sa malý zázrak viacpočetného tehotenstva. Hoci je to krásny dar, má svoje špecifiká - bábätká si totiž musia podeliť priestor aj všetky živiny, ktoré im telo mamy poskytuje. Výsledkom býva, že detičky z viacpočetných tehotenstiev majú často nižšiu pôrodnú hmotnosť. Navyše, tieto tehotenstvá zvyknú končiť skôr, čo prirodzene ovplyvní ich váhu aj celkový vývoj. Aj keď to môže znieť náročnejšie, vďaka správnej starostlivosti a pravidelným kontrolám sa dnes aj tieto malé zázraky rodia zdravé a silné.
Poradie tehotenstva
Bežne sa stáva, že pri druhom a ďalších tehotenstvách sa deti často rodia s vyššou pôrodnou hmotnosťou ako pri prvom tehotenstve, hoci to nie je pravidlo. Existuje niekoľko dôvodov, prečo tomu tak býva. Pri druhom a ďalších tehotenstvách je maternica už "prispôsobená" a schopná poskytnúť viac priestoru pre rast plodu, čo môže viesť k väčšej pôrodnej hmotnosti.
Telo matky je pri ďalších tehotenstvách lepšie pripravené na zvládnutie výživy a podpory plodu. Krvný obeh a metabolické procesy sa môžu efektívnejšie prispôsobiť rastovým potrebám bábätka. Ženy pri ďalších tehotenstvách tiež môžu lepšie dbať na vyváženú stravu a príjem živín, čo môže podporiť optimálny rast plodu.
Zdravotný stav matky počas tehotenstva
Chronické ochorenia, ako cukrovka alebo vysoký krvný tlak, môžu výrazne ovplyvniť pôrodnú hmotnosť novorodenca. Cukrovka u matky napríklad často vedie k vyššej hmotnosti bábätka (makrozómia), zatiaľ čo ochorenia obmedzujúce prísun živín a kyslíka môžu zase spôsobiť nízku pôrodnú hmotnosť bábätka. Infekcie a komplikácie počas tehotenstva môžu tiež ovplyvniť správny rast plodu a spôsobiť napríklad nižšiu pôrodnú hmotnosť.
Prečítajte si tiež: Golfový kočík: Hmotnosť dieťaťa a výber
Veľký váhový prírastok ženy v tehotenstve
Významný váhový prírastok ženy počas tehotenstva môže mať priamy vplyv na pôrodnú hmotnosť bábätka. Ak žena počas tehotenstva priberie viac, než sa odporúča (zvyčajne 11-16 kg pri normálnej váhe pred tehotenstvom), zvyšuje sa pravdepodobnosť, že bábätko bude mať vyššiu pôrodnú hmotnosť. Takéto deti môžu mať vyššie riziko komplikácií počas pôrodu, ako je ťažší priechod pôrodnými cestami alebo potreba sekcie. Na druhej strane, nadmerný váhový prírastok môže ovplyvniť aj zdravie matky, vrátane rizika gestačného diabetu, vysokého krvného tlaku či preeklampsie, čo môže mať sekundárny vplyv na vývoj plodu.
Životný štýl matky počas tehotenstva
Strava, fyzická aktivita a návyky matky počas tehotenstva majú zásadný vplyv na vývoj bábätka. Fajčenie, konzumácia alkoholu alebo drog môžu viesť k nízkej pôrodnej hmotnosti, zatiaľ čo zdravá, vyvážená strava a dostatočný príjem tekutín podporujú optimálny rast plodu. Dôležitá je aj redukcia stresu, ktorý môže negatívne ovplyvniť vývoj bábätka.
Užívanie doplnkov stravy
Počas tehotenstva má telo matky vyššiu spotrebu vitamínov a minerálov, ktoré sú nevyhnutné pre správny vývoj plodu a zdravie ženy. Mnohé tehotné ženy preto siahajú po doplnkoch stravy, aby pokryli tieto zvýšené nároky. Avšak nadmerné dopĺňanie niektorých živín v umelej forme môže viesť k tomu, že bábätká bývajú pri narodení väčšie.
Z tohto dôvodu sa často odporúča uprednostniť pestrú a vyváženú stravu, ktorá dokáže prirodzene zabezpečiť potrebné živiny a zároveň minimalizovať riziká spojené s nadmerným príjmom.
Vplyv sezóny alebo ročného obdobia
Niektoré štúdie naznačujú, že aj ročné obdobie, v ktorom sa dieťa narodí, môže ovplyvniť jeho pôrodnú hmotnosť. V teplejších mesiacoch, ako sú jar a leto, majú matky často ľahší prístup k čerstvému ovociu a zelenine, čo môže pozitívne ovplyvniť výživu plodu a jeho rast. Naopak, v zimných mesiacoch môžu byť sezónne zmeny stravy a menej slnečného žiarenia spojené s nižším príjmom vitamínu D, ktorý hrá dôležitú úlohu pri vývoji kostí a celkovom zdraví bábätka.
Prečítajte si tiež: Diéta a osobná váha: Praktické tipy
Teplotné rozdiely môžu taktiež ovplyvniť metabolizmus matky a spôsob, akým telo spracúva energiu a živiny.
Predpovedanie pôrodnej hmotnosti bábätka
Pôrodná hmotnosť bábätka sa dá do istej miery predpovedať počas tehotenstva pomocou ultrazvukových vyšetrení. Lekári pri týchto kontrolách merajú rôzne parametre plodu, ako je obvod hlavičky, brucha či dĺžka stehenných kostí, a na základe týchto údajov odhadujú jeho hmotnosť. Tento odhad však nie je vždy presný a môže sa od skutočnej pôrodnej hmotnosti líšiť o 10 až 15 %.
Presnosť odhadu závisí od viacerých faktorov, ako je kvalita ultrazvukového prístroja, skúsenosti lekára a poloha bábätka v maternici. Významným indikátorom sú aj zdravotné faktory matky, ako napríklad prítomnosť gestačného diabetu alebo nadmerný prírastok hmotnosti počas tehotenstva, ktoré môžu naznačovať vyššiu pôrodnú hmotnosť dieťaťa.
Váha bábätka po narodení a jej sledovanie
Priemerná pôrodná hmotnosť detí narodených v termíne sa pohybuje okolo 3,2 kg a ich výška/dĺžka dosahuje v priemere 50 cm. Samozrejme, sú to iba štatistické údaje a váha aj výška novorodencov závisí od mnohých faktorov, ktoré sme spomenuli vyššie. S pribúdajúcim vekom bábätka bude priberanie na váhe ukazovateľom jeho celkového zdravia a vývoja.
O zdravie novorodencov sa zaujíma aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), ktorej grafmi a tabuľkami sa riadi väčšina pediatrov. Najdôležitejším ukazovateľom váhy a výšky detí je percentilový graf hmotnosti a výšky. V praxi to vyzerá tak, že pri preventívnej prehliadke u pediatra lekár napríklad vyhodnotí, že vaše 5-mesačné bábätko je v 25. percentile hmotnosti. Fakt, že vaše bábätko sa nachádza v nižšom percentile, ešte neznamená, že za rovesníkmi zaostáva a že po celý život bude trpieť podváhou. Pediater sa bude zaujímať najmä o to, či dieťa časom klesne do nižšieho percentilu, čo by mohlo v prípade detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou znamenať zlyhanie prospievania. Avšak ani rýchly skok do vyššieho percentilu nie je ideálny, pretože v takom prípade môže dôjsť k rastovému špurtu, čo môže takisto spôsobiť zdravotné problémy vo vyššom veku.
Bábätko v prvých dňoch po narodení na prekvapenie mnohých čerstvých rodičov stratí niečo zo svojej pôrodnej váhy (asi 10 %). Deti sa totiž rodia s nadbytočným množstvom tekutín, ktoré po príchode na svet rýchlo vylúčia. V 6. mesiacoch sa väčšina detí dostane na dvojnásobok svojej pôrodnej váhy a v prvom roku na trojnásobok. V prípade niektorých detí môže nastať obdobie spomalenia. Pomalé priberanie na váhe väčšinou nasleduje po tzv. Chlapci majú tendenciu pribrať počas prvých mesiacov po narodení viac ako dievčatá, ale ich rast sa potom spomalí. Aj preto sú dievčatá pred pubertou niekedy vyššie ako chlapci.
Zdravé bábätká sa väčšinou po prvých dvoch týždňoch vážia iba raz mesačne, a to až do 6. mesiaca. V období medzi 6. a 12. mesiacom by sa mali vážiť nie viac ako raz za 2 mesiace a po oslávení prvého roka sa odporúča deti vážiť raz za 3 mesiace.
Na váhu novorodenca má vplyv hneď niekoľko faktorov, vrátane počtu bábätiek v maternici - vo všeobecnosti platí, že dvojičky sú menšie ako bábätká, ktoré sa v maternici nemusia deliť o priestor so súrodencom.
Váha bábätka sa nemonitoruje len tak pre nič za nič. Je jedným z viacerých dôležitých ukazovateľov a pediatri ju využívajú na určenie toho, či sa dieťatko vyvíja podľa očakávania. Bábätká môžu mať problém s priberaním z rôznych dôvodov, vrátane vrodených chýb. Ak vaše bábätko priberá veľmi pomaly, lekár môže odporučiť viacero riešení. Jedným z nich je častejšie kŕmenie a v prípade dojčenia umelým mliekom je to zmena dojčenského mlieka.
Dlhodobé dôsledky nízkej pôrodnej hmotnosti
U detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou zväčša platí, že sú chorľavejšie a majú vyššie riziko ochorení aj vo vyššom veku, ako deti s normálnou pôrodnou hmotnosťou. Najnovšie štúdie ukázali, že pôrodná hmotnosť môže predpovedať fyzický stav nášho tela vo veku šesťdesiat rokov. Konkrétne, nízka pôrodná hmotnosť a pomalý rast, ktoré vedú k zvýšeniu telesnej hmotnosti v období pred pubertou, výrazne zvyšujú riziko zlej fyzickej funkcie tela vo veku šesťdesiat rokov.
Deti, ktoré sa narodili s nízkou pôrodnou hmotnosťou, môžu mať nedostatok svalovej hmoty. Podľa hypotézy vedcov je to výsledkom vývoja plodu, kde nedostatok výživy spôsobuje, že živiny sú uprednostnené na zabezpečenie vývoja životne dôležitých orgánov - ako je mozog - na úkor menej dôležitých tkanív, ako je aj svalové tkanivo.
Podvýživa plodu je častým problémom, a to nielen v rozvojových krajinách, ale aj vo vyspelých západných štátoch. Rovnako nebezpečne sa v dnešných časoch zvyšuje aj výskyt obezity, a to vo všetkých vekových skupinách.
Dávnejšie štúdie ukázali, že obezita ľudí, ktorí sa narodili s nízkou pôrodnou hmotnosťou, vôbec nie je výnimkou. Títo ľudia sú totiž podľa predpokladu vedcov už ako deti naprogramovaní jesť viac ako deti, ktoré sa narodili s normálnou pôrodnou hmotnosťou. Stane sa to tak, že u detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou je vyvinutých menej neurónov v oblasti mozgu, ktorá riadi príjem potravy.
Z týchto detí, teda už v období puberty, môžu byť obézne deti, a tým pádom majú veľké riziko horšieho zdravia vo veku šesťdesiat rokov, ako ľudia s normálnou pôrodnou hmotnosťou, ale aj ako ľudia, ktorí mali síce nízku pôrodnú hmotnosť, ale v detstve netrpeli obezitou, ani nadváhou.
S nízkou pôrodnou hmotnosťou môže súvisieť aj ochorenie obličiek - a to už v ranom, či neskoršom detstve. Iné vedecké štúdie ukázali, že deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou a chronickým ochorením obličiek môžu byť postihnuté aj niečím iným - a to zlým rastom. Iné štúdie ukázali, že nízka pôrodná hmotnosť môže byť aj rizikovým faktorom pre rozvoj cukrovky. K nízkej pôrodnej hmotnosti prispieva aj konzumácia alkoholu a fajčenie matky počas tehotenstva.
Detská obezita: Rastúci problém
Obezita je charakterizovaná ako zvýšené ukladanie tuku v organizme, čím dochádza k zhoršovaniu zdravotného stavu človeka. Fyziologicky je obezita narušením energetickej rovnováhy medzi príjmom potravy a výdajom energie. Aj keď sa zdá, že je to jednoduchá rovnica, ide o zložitý mechanizmus udržiavania rovnováhy v organizme.
V súčasnosti je detská obezita vážny problém v mnohých krajinách. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v roku 2016 malo nadváhu alebo obezitu viac ako 340 miliónov detí a dospievajúcich vo veku 5 až 19 rokov. Na Slovensku každoročne stúpa počet detí s obezitou.
Na vývoj obezity u dieťaťa vplýva nielen genetická predispozícia, ale aj tehotenstvo matky či starostlivosť od ranného vývinu. Samozrejme, vo vyššom veku ovplyvňujú obezitu aj faktory ako nesprávna strava a nedostatok pohybu. Je však vedecky dokázané, že dojčené deti majú menšiu pravdepodobnosť vývoja obezity v neskoršom veku ako tie, ktoré dojčené nie sú. Preto sa matkám odporúča, aby sa snažili novorodenca dojčiť aspoň do ukončenia 6. mesiaca veku.
Aktuálne trendy naznačujú, že až 8% obéznych 1 - 2 ročných detí budú trpieť obezitou aj v dospelosti.
Dieťa si na sladkú chuť ovocia veľmi rýchlo zvyká. Po dovŕšení jedného roku sa dieťa už plne zaujíma o jedlo. Vníma ako jedia rodičia, začína si uvedomovať čas stravovania a chce sa samo zapájať do tejto činnosti. Je správne, ak necháte dieťa spoznávať rôzne chute, a zároveň rešpektujete jeho pocit plnosti. Nie je vhodné dieťa po jednom roku prekrmovať a je nutné stanoviť hranice, čoho dieťa môže zjesť viac a čoho menej. Rozhodne nie je správne nahrádzať plnohodnotné jedlo sladkosťami alebo nechať ho konzumovať mastné a kalorické jedlá.
V školskom veku dieťaťa sa jeho chute často menia. Sú obdobia, kedy je dieťa málo, prípadne si vyberá čo mu viac chutí. Veľké množstvo energie, ktoré deti zo seba vydajú fyzickou aktivitou, sa prirodzene snažia kompenzovať zvýšeným príjmom cukru. Rovnaké pravidla platia aj pri pitnom režime. Dieťa od ranného detstva naučte piť čistú vodu. Akékoľvek sladené a ochutené nápoje naučia dieťa na výraznejšie chute a vodu vám bude odmietať.
Aj pri malých deťoch do jedného roka je nutné myslieť na pohyb. Deti bývajú veľmi čulé, snažia sa plaziť, dvíhať sa a všetko spoznávať. Je vhodné, aby ste v tom dieťa podporovali. Fyzická aktivita v bdelom stave totiž pomáha výdaju energie, ktoré dieťa s príkrmami začína prijímať vo väčšom množstve.
U novorodencoch a dojčiat sa na posúdenie normálnej telesnej hmotnosti používajú percentilové grafy pomeru hmotnosti a dĺžky dieťaťa. Prirodzene reflektujú jeho fyziologický vývin. V neskoršom veku je na posúdenie nadváhy, prípadne obezity, používané BMI - index telesnej hmotnosti. Úplne presne sa nadváha a obezita stanovuje v ambulancii pediatra pomocou percentilového vyjadrenia hodnoty BMI, ktoré porovnáva BMI dieťaťa podľa veku a pohlavia s referenčnou normou v danej populácii. nadváha je diagnostikovaná, ak je hodnota BMI nad90. obezita je diagnostikovaná, ak je hodnota BMI nad 97.
V prípade detskej obezity určite platí, že prevencia je najlepší liek. Už od útleho veku vyvážené stravovanie a pohyb podporí v dieťati zdravé nastavenie životného štýlu až do dospelosti. Cieľom liečby nie je rýchle zníženie hmotnosti dieťaťa, ale postupné cielené stabilizovanie jeho celkového fyzického stavu. Je dôležité, aby sa pri diétnom režime dieťa dobre cítilo, zvládalo fyzickú aktivitu a tešilo sa zo zavádzaných zmien. Rodina hrá v celom procese kľúčovú úlohu. V prípade vážnej obezity s dopadom na celkové zdravie dieťaťa sa do procesu redukcie hmotnosti zapájajú okrem pediatrov aj dietológovia, športoví tréneri alebo psychológovia.
S rastúcim počtom detí s nadváhou či obezitou sa v súčasnosti veľmi osvedčili školiace programy a tábory, ktoré hrou pomáhajú nasmerovať deti v kolektíve na správne stravovanie a pohyb.
Obezita sa považuje za jednu z civilizačných chorôb a postihuje stále mladších ľudí aj deti. Uvedomenie si vážnych zdravotných problémov, ktorými deti v dospelom veku môžu vplyvom obezity čeliť, je prvým krokom v boji proti detskej obezite v súčasnom svete. Základom pre detské zdravie je správna strava, dostatok pohybu a spánku. Pokiaľ neviete, ako na to, poraďte sa so svojím pediatrom.
Čo robiť, ak má novorodenec nízku pôrodnú hmotnosť?
Každý novorodenec, ktorý sa narodí s hmotnosťou pod hranicou normy pre daný vek je nazývaný termínom hypotrofický novorodenec. V literatúre sa stretávame aj s termínmi ako novorodenec malý na svoj vek, retardácia rastu plodu alebo hypotrofia novorodenca. Novorodenec malý na svoj vek (z anglickej literatúry SGA - small for gestational age) je označenie pre novorodenca, ktorého hmotnosť a/alebo dĺžka sa nachádzajú pod 3. percentilom (resp. pod 10. percentilom) grafu pre daný týždeň tehotnosti.
Existujú dva typy hypotrofie:
- Proporcionálna/symetrická hypotrofia - všetky rastové parametre (hmotnosť, dĺžka aj obvod hlavy) sú menšie vzhľadom k norme pre daný vek. Postihuje cca 25 % všetkých hypotrofických novorodencov. Dieťa je symetricky menšie, zväčša ako dôsledok chronického pôsobenia rizikových faktorov. Najčastejšie ide o genetickú alebo infekčnú príčinu.
- Disproporcionálna/asymetrická hypotrofia - dochádza k diskrepancii (nepomeru) medzi rastovými parametrami, kedy hmotnosť plodu zaostáva oproti ostatným parametrom, dĺžka a obvod hlavičky sú primerané veku alebo len s minimálnou odchýlkou. Postihuje cca 75 % hypotrofických novorodencov. Dieťa vyzerá vychudnuté, má malé zásoby podkožného a brušného tuku a zníženú svalovú hmotu, hlavička je disproporcionálne väčšia v porovnaní s telom. Prejavuje sa väčšinou až v druhej polovici tehotnosti a je spôsobená zväčša faktormi zo strany placenty, nedostatočnou výživou, hypertenziou matky a ďalšími faktormi, ktoré spôsobujú hypotrofizáciu buniek plodu.
Hyptrofia vzniká pri poruche cirkulácie krvi v placente, ktorá je dôležitá pre rast plodu. Stupeň postihnutia závisí od obdobia, kedy k tejto poruche došlo. Horšia je situácia, keď placentárna nedostatočnosť trvá dlhšiu dobu. Vtedy je plod ohrozený nielen nedostatočnou dodávkou živín, ale aj kyslíka. Dochádza k zastaveniu rastu, redukcii podkožného tuku, neskôr k centralizácii obehu plodu. Spôsobuje to obmedzený prietok krvi obličkami, znížená tvorba plodovej vody (oligohydramnión), pokles srdcového výdaja a v konečnom dôsledku obehová dekompenzácia.
Medzi komplikácie hypotrofických novorodencov patria trombocytopénia, neutropénia (zníženie počtu krvných doštičiek a neutrofilných bielych krviniek), imunologické komplikácie, asfyxia počas pôrodu a aspirácia mekónia.
Na diagnostiku intrauterínnej retardácie rastu plodu je dôležité jej včasné odhalenie a opakované monitorovanie plodu v prenatálnych poradniach. Vyšetrenie sa realizuje pomocou ultrazvuku, kardiotokografie a pomocou biofyzikálneho profilu plodu, ktorý kompletne zhodnotí stav.
Chorobnosť u hypotrofických novorodencov je 5 až 10-krát vyššia ako u novorodencov primeraného rastu. Majú vyššiu incidenciu porúch rastu, psychomotorickej retardácie, porúch učenia, a i. V dospelosti im hrozí zvýšené riziko rozvoja metabolického syndrómu, ktorý môže viesť k obezite, kardiovaskulárnym komplikáciám a cukrovke II. typu.
Tehotná žena sa môže pričiniť k eliminácii rizikových faktorov tým, že sa bude počas gravidity zdravo stravovať, bude sa vyhýbať stresu, vylúči alkohol, cigarety, drogy, bude dbať na svoju životosprávu a bude pravidelne navštevovať prenatálnu poradňu. Ostatná starostlivosť patrí do rúk gynekológa.
tags: #vplyvy #vaha #matky #na #novorodenca