Tehotenstvo je obdobím plným zmien, ktoré ovplyvňujú nielen matku, ale aj jej vyvíjajúce sa dieťa. Stres v tehotenstve, hoci bežný, môže mať rozsiahle a dlhodobé dôsledky na zdravie a vývoj potomkov. Tento článok sa zameriava na vplyv stresu matky na dieťa, pričom zohľadňuje najnovšie výskumy a praktické rady pre budúce mamičky.
Stres v tehotenstve: Dlhé tiene pre potomkov
Nový výskum, ktorý trval celé desaťročie, odhaľuje, že stres matky v prvej polovici tehotenstva ovplyvňuje zdravie potomkov až do dospelosti. Táto štúdia, uskutočnená na divo žijúcich makakoch Ásámskych v Thajsku, priniesla prekvapivé zistenia. Výskumníci často študujú makaky kvôli ich genetickej a fyziologickej podobnosti s ľuďmi. Tieto opice majú podobné sociálne štruktúry a reprodukčné systémy, čo umožňuje lepšie pochopiť vplyv rôznych faktorov, ako je stres počas tehotenstva, na vývoj potomkov. Štúdie na makakoch sa ukazujú byť veľmi cenné, pretože môžu byť relevantné aj pre ľudské zdravie.
Vedci z Univerzity v Göttingene spolu s Nemeckým centrom pre výskum primátov - Leibniz Institute for Primates Research sa zamerali na hladiny stresových hormónov u matiek v rôznych obdobiach tehotenstva. Zistili, že najväčší vplyv na vývoj mali hormóny v prvých týždňoch. Skúmanie sa sústredilo hlavne na to, ako materský stres ovplyvňuje os hypotalamus-hypofýza-nadobličky (HPA), ktorá je kľúčová pri zvládaní stresu. Simone Anzá uvádza: „Aktivita stresovej osi potomkov bola vyššia, čím viac stresu matka zažila počas prvého trimestra - napríklad pri nedostatku potravy či sociálnych konfliktoch.“
Na rozdiel od laboratórnych experimentov prebiehal tento výskum priamo v prirodzenom prostredí makakov. Počas deviatich rokov vedci zbierali vzorky trusu gravidných samíc, aby analyzovali hladiny glukokortikoidov - hormónov spojených so stresom. Tieto údaje porovnávali so stresovými reakciami potomkov v rôznych obdobiach ich života, od detstva až po dospelosť.
Dôsledky materského stresu boli zjavné už od dojčenského veku a pretrvávali do dospelosti. Analýza navyše ukázala, že prenatálny stres v prvej polovici tehotenstva súvisí aj s pomalším rastom, zmenami v črevnom mikrobiome a oslabenou imunitou. Naopak, stresové hormóny počas druhej fázy tehotenstva či následného dojčenia mali iba mierny alebo odlišný vplyv. „Tieto výsledky podčiarkujú, aké citlivé sú skoré štádiá vývoja na vonkajšie podmienky,“ hovorí Oliver Schülke, vedúci výskumu.
Prečítajte si tiež: Rozvojové aspekty hry
Ako dlho ovplyvňuje stres potomkov?
Vplyv stresu počas raného tehotenstva sa neprejavuje len v detstve, ale môže pretrvávať počas celého života potomkov. Výskum ukázal, že zmeny v stresovej osi sú viditeľné nielen v detstve a dospievaní, ale aj v dospelosti, až do veku deviatich až desiatich rokov, čo je u makakov obdobie zodpovedajúce ľudskej strednej dospelosti.
Čo to znamená pre ľudí?
Aj keď sa výskum týkal opíc, jeho výsledky majú veľký význam pre ľudské zdravie. Stres v raných fázach tehotenstva môže ovplyvniť vývoj stresovej osi aj u ľudí, čo zvyšuje riziko porúch ako úzkostné stavy či problémy s imunitou. „Dôležité je, že tieto zmeny nevyžadujú katastrofické udalosti - stačia aj mierne zmeny v prostredí,“ zdôrazňuje Oliver Schülke.
Tento unikátny výskum zdôrazňuje význam podpory tehotných žien, najmä na začiatku tehotenstva.
Stres a hormóny: Ako ovplyvňujú vývoj dieťaťa?
Odborníci dlhodobo poukazujú na skutočnosť, že psychický stres môže podnecovať vytváranie hormónov, ktoré dokážu prejsť aj placentou a ovplyvniť vývoj dieťaťa. Významná súvislosť bola preukázaná napríklad medzi prenatálnym stresom a nižšou pôrodnou hmotnosťou detí či predčasným pôrodom. So zvyšujúcou sa hladinou stresu u matky sa zvyšuje aj riziko spontánneho potratu. Mediátormi sú glukokortikoidy a katecholamíny, ktoré ak pôsobia krátkodobo, majú pre organizmus ochranné účinky.
Príčiny stresu v tehotenstve
Stres je subjektívny pocit a to, čo je stresujúce pre jedného človeka, nemusí byť pre iného. Závisí to od toho, ako na danú udalosť osoba nahliada. Medzi bežné príčiny stresu v tehotenstve patria:
Prečítajte si tiež: Depresia a problémy s otehotnením
- Životné zmeny a dôležité udalosti: Sem patria všetky veľké zmeny v živote, ktoré môžu byť aj želané či radostné, no predsa so sebou prinášajú istú dávku stresu, napr. sťahovanie, zmena zamestnania, plánovanie svadby.
- Nečakané alebo nechcené počatie.
- Zdravotný stav počas tehotenstva.
- Finančné problémy.
- Strach a stres z pôrodu.
Prečo sú mamy pod väčším stresom ako otcovia?
Takmer všetci rodičia zažívajú tlak, no sú to práve mamy, ktoré sú pod veľkým stresom. Matky s deťmi do 15 rokov boli najviac ohrozené stresom. Jediným dôvodom však nie je COVID, lebo nadpriemerný stres prežívali matky aj v minulosti, jeho miera sa ale zvýšila. Stres bol u nich na vyššej úrovni oproti iným bezdetným ženám, ale aj otcom s malými deťmi.
V roku 2020 bol svet smutnejším, nahnevanejším, viac znepokojivým a vystresovaným miestom, než kedykoľvek za posledných 15 rokov. Až 70% respondentov uviedlo, že sa usmievajú menej než predchádzajúci rok a až 40% zúčastnených zažilo viac stresu. Medzinárodný Gallupov index skúmal pocity ľudí v 116 krajinách.
Podľa Abidína rodičia pod stresom častejšie uplatňujú negatívne výchovné prostriedky ako je prísna disciplína a tresty. Matky prežívajúce zvýšený stres, majú tendenciu prejavovať negatívnejšie a drsnejšie rodičovstvo, menej podporujú a rozvíjajú vzťahy so svojimi deťmi. Práve prísna výchova a nedostatočná podpora rodičov zhoršuje problémy so správaním u detí v kolektíve i doma.
Sociológ Bossard potvrdil, že rodinné vzťahy vo viacdetných rodinách sú komplikovanejšie a rozmanitejšie ako v rodinách s jedným dieťaťom. Matka sa musí prispôsobovať viacerým deťom a zvládať koordinovať vzťahy medzi deťmi navzájom. Počet detí ako aj vlastnosti samotných rodičov, rodinné situácie a rôzne negatívne udalosti v osobnom ale aj pracovnom živote, môžu zvýšiť stres v rodine.
Finančný stres a jeho vplyv na rodiny
Počas pandémie sa zhoršila finančná situácia mnohých rodín. Sociálne nerovnosti sa po nástupe ochorenia COVID-19 prehĺbili. Veľká časť rodín s deťmi má problém vyžiť všeobecne. Podľa psychológa Fishera sa až 40 percent rodín v USA počas pandémie stretáva s finančnými ťažkosťami ako s platením nájomného, potravín a služieb. Tento problém sa netýka len dospelých, ale aj detí. Rodičia nechtiac prenášajú tento stres na svoje deti, ktoré následne zažívajú takzvaný „toxický stres.” Takýto stav znižuje imunitu detí a spomaľuje kognitívny vývoj detí.
Prečítajte si tiež: Bezpečnosť lietania a tehotenstvo
Stres a počet detí v rodine
Podľa čínskej štúdie uverejnenej matky s dvoma deťmi zažívajú väčší stres ako matky s jedným dieťaťom. Matky dvojdetných rodín prežívali vyšší rodičovský stres než to bolo u rodín s jedným dieťaťom. Matky s rozdielnym pohlavím detí prežívali väčší stres, ako keď matky vychovávali dve deti s rovnakým pohlavím. Podobne na prežívanie stresu vplýval finančný príjem, pričom vyšší príjem znižoval stres.
Rodičovský stres a jeho dôsledky
Takmer všetci rodičia zažívajú tlak, keď sa pokúšajú čeliť výzvam výchovy svojich detí, najmä v predškolskom veku. Existujú zjavné rozdiely vo výchove dvoch detí, pretože každé dieťa je jedinečné. Rodičia musia čeliť novým výzvam a zložitejším situáciám. Rodičovský stres spojený s výchovou detí úzko súvisí s pocitom napätia, ktoré bráni rodičom cítiť pokoj a rozvahu. Tento tlak môže pochádzať z pocitu nedostatočnej schopnosti rodičovstva alebo aj obmedzení v sebarealizácii matiek v iných životných rolách. Často mamám chýba sociálna podpora blízkych, na ktorých by sa mohli spoľahnúť. Neustály život pod tlakom vyvoláva negatívne emócie ako úzkosť, strach, obavy a vyčerpanie.
Šťastná mama = šťastný život
Na to, aby sa mama vedela postarať čo najlepšie o svoje bábätko, musí byť v mentálnej pohode. Predčasný pôrod pohode moc nepraje, práve naopak, býva často zdrojom veľkého stresu, strachu, úzkosti, či traumy. Nespracované emócie z pôrodu môžu ovplyvniť spôsob, akým potom pristupuje k svojmu dieťatku. Na budovanie väzby medzi mamou a predčasne narodeným bábätkom tak číhajú rôzne nástrahy. A preto môže byť niekedy súčasťou tej najlepšej starostlivosti o bábätko, postarať sa o mamu.
Matka má v sebe zakódované mechanizmy, ktoré ju podnecujú k materinskému správaniu a nadväzovaniu kontaktu s bábätkom. Za normálnych okolností je materinské správanie reakciou na špecifické neurobehaviorálne reakcie dieťaťa. Opakujúci sa kontakt medzi mamou a bábätkom postupne vyladí ich autonómne, neurologické a endokrinné systémy, čo vedie k formovaniu ich jedinečného vzťahu. Matkina prítomnosť a jej špecifické správanie (spôsob reči, dotyky, úsmev, pohľad) podporujú reguláciu biologických systémov bábätka a reguláciu jeho správania.
Nástrahy pri budovaní vzťahu s dieťaťom po predčasnom pôrode
Popôrodná separácia bábätka od mami sťažuje obom vzájomné naladenie sa. Ich odlúčenie spúšťa reťazec neurobiologických zmien a mení mentálny stav potrebný pre vytváranie väzby. Matky sa tak svojich bábätiek menej dotýkajú, menej sa s nimi rozprávajú, majú s nimi menší očný kontakt a to aj dlhodobo po prepustení z nemocnice. Vzájomnú interakciu narúša aj psychický stav mami či oboch rodičov (stres, úzkosť, depresia). Mami nedonosených bábätiek sú vystavené veľmi stresujúcim udalostiam, ktoré môžu viesť až k posttraumatickým príznakom alebo k posttraumatickej stresovej poruche. Nepriaznivý psychický stav mení správanie matky, je tak menej citlivá voči potrebám dieťaťa. Dochádza tak k uzavretiu bludného kruhu - nezrelé bábätko nevysiela dostatočne čitateľné signály, môže byť menej bdelé, viac plačlivé, mamu to stresuje a jej správanie sa tak môže nepriaznivo meniť, čo zase opäť vplýva na bábätko.
Pocity po predčasnom pôrode bývajú rôzne, no všetky sú adekvátne. Predčasný pôrod a následná hospitalizácia bábätka na špecializovanom oddelení je psychicky náročná, traumatická udalosť. Pocity, ktoré rodičia v súvislosti s ňou prežívajú, sú absolútne primerané. Je to normálna reakcia na neštandardnú situáciu. Naplno vyjadriť svoje emócie, bez ich potláčania, je žiaduce. Je úplne v poriadku poplakať si, smútiť, hnevať sa…
Medzi najčastejšie záťaže, s ktorými sa pasujú rodičia predčasne narodených detí, patria:
- Strach o dieťa: o jeho zdravotný stav, o jeho prežitie či možné postihnutie.
- Rodičovská rola: neprirodzené ukončenie tehotenstva, pocit zlyhania ako matka, negatívne pocity z narodenia dieťaťa namiesto pozitívnych, odlúčenie od dieťaťa, náročné budovanie vzťahu s dieťaťom, pocity nekompetentnosti či žiarlivosti na personál, absencia materinského citu a následný pocit viny
- Budúcnosť bábätka: strach z vývoja bábätka a neisté prognózy jeho zdravotného stavu, strach zo starostlivosti po prepustení domov, narušenie či zrúcanie plánov do budúcnosti
- Záťaž prichádzajúca z okolia: matka po predčasnom pôrode väčšinou odchádza z nemocnice bez bábätka, okolie môže reagovať neadekvátne
- Organizačné problémy: prípravy na príchod bábätka ešte neskončili alebo vôbec nestihli začať, problém s opatrovaním súrodenca/cov bábätka, vytrhnutie matiek z rodinného prostredia pri hospitalizácií s bábätkom, prípadne problémy s dochádzaním do nemocnice
- Prostredie špecializovaného oddelenia: prístroje a technika (zvuky, horko), lekárske zákroky, pohľad na cudzie deti, priebeh liečby, striedanie personálu - rodič musí komunikovať s veľkým množstvom ľudí, pocit, že sú na ťarchu, či pocity, že im je dávaná vina za predčasné narodenie dieťaťa
Tipy pre rodičov na lepšie zvládanie náročnej situácie
- Odborná pomoc: Profesionálna psychoterapeutická pomoc pri zvládaní záťažových situácií by mala byť samozrejmosťou a rodičia by ju mali chápať ako súčasť bežnej starostlivosti po predčasnom pôrode.
- Pohyb: Pohybová aktivita je ideálna pri odbúravaní napätia a zvyšuje hladinu endorfínov (hormónov šťastia) v tele. Pomôcť preto môže prechádzka, či fyzická práca.
- Dych: Kvalitné dýchanie prispieva k odstraňovaniu nežiaducich látok z krvi nahromadených v priebehu stresovej reakcie. Existujú rôzne dychové cvičenia.
- Získať odstup: Tento spôsob pomáha vidieť veci z novej perspektívy. Dá sa využiť pri čítaní beletrie, sledovaní filmového príbehu.
- Sociálne kontakty: Zdieľanie problémov či emócií s vnímavými a chápavými blízkymi či v podpornej skupine, má taktiež priaznivý účinok na stres.
- Humor: Humor pomáha nájsť tvorivé riešenia problémov v zdanlivo bezvýchodiskovej situácii.
- Kompenzácia: Jedná sa o činnosti, ktoré môžu kompenzovať momentálnu nepriaznivú situáciu. Skrátka niečo v zmysle „urobiť si radosť“. Môže to byť napríklad masáž, kúpeľ, kozmetika atď.
Tri rýchle tipy pre blízkych - ako komunikovať s niekým, kto je v ťažkej situácií
- Vypočuť si druhého so záujmom a prejavenou empatiou. Uznať jeho pocity.
- V prípade, keď nevieme, čo máme povedať, je lepšie nehovoriť nič, poprípade úprimne priznať, že nevieme, čo v tejto situácií povedať.
- Často pomôže len stlačenie ruky, pohladenie či objatie.
Ako pomôcť sebe a svojmu bábätku zároveň
Dostatočný telesný kontakt mami s nedonoseným bábätkom má psychické aj fyzické výhody u oboch. Dôležitosť kontaktu koža na kožu zdôrazňuje aj niekoľko výskumných štúdií. Citlivý dotyk vylučuje u mami, aj u bábätka hormón oxytocín, nazývaný aj hormón lásky. Deti pri kontakte telo na telo majú stabilnejší srdcový rytmus, pravidelnejšie dýchajú, lepšie si udržiavajú telesnú teplotu, trpia menej na rôzne infekcie, rýchlejšie priberajú na váhe, rýchlejšie sa im vyvíja mozog, či lepšie spia. Takýto kontakt prispieva k budovaniu vzťahovej väzby medzi mamou a bábätkom. U mami pomáha rozbehnúť laktáciu a udržať si ju. U oboch znižuje hladinu stresových hormónov a pomáha k lepšej nálade.
Adaptácia dieťaťa a rola matky
Žiadna žena sa nerodí s návodom, ako sa stať matkou. Príchod dieťaťa prináša množstvo zmien a výziev. Po pôrode je matka často unavená a vyčerpaná, rovnako ako aj dieťa. Prvé dni, týždne a mesiace sú kľúčové pre adaptáciu dieťaťa na nové prostredie. Matka zohráva zásadnú úlohu v tom, aby sa dieťa cítilo v bezpečí, milované a spokojné. Prvý rok života je pre dieťa najdôležitejší, pretože prechádza prudkým vývojom. Rodičia by mali byť informovaní o tom, ako podporiť zdravý vývoj dieťaťa a čomu sa vyvarovať.
Počas tehotenstva bolo bábätko v brušku matky v určitých podmienkach. Po narodení by sa mali vytvoriť podobné podmienky, ktoré uľahčia dieťaťu adaptáciu na nové prostredie. Zavinovačka alebo perinka poskytuje bábätku teplo, mäkkosť a ohraničený priestor, čím mu dopomáha k stabilite a správnemu nájdeniu osi tela. Novorodenci sú zvyknutí na tmu, preto je vhodné nevystavovať ich ostrému svetlu. Správna manipulácia s dieťaťom, v súlade s jeho psychomotorickým vývojom, je veľmi dôležitá. Chybná manipulácia môže viesť k plačlivosti a nespokojnosti dieťaťa. Matka môže pozitívne ovplyvniť psychomotorický vývoj dieťaťa správnou manipuláciou a stimuláciou, keďže je s ním najčastejšie v kontakte.
Medzi vhodné polohy pre bábätko patrí bočné klbko, kedy je dieťa nosené v zavinovačke. V tejto polohe sa cíti bezpečne a isto. Využívanie perinky je vhodné počas prvých šiestich týždňov, ale je potrebné prispôsobiť sa potrebám dieťaťa. Ďalšou obľúbenou polohou je klokan, kedy má dieťa rozhľad a cíti sa spokojne. Tretia vhodná poloha je tigrík, v ktorej je dieťa držané v 45-stupňovom uhle tvárou k zemi. Pri manipulácii s dieťaťom sa vyhýbajte oblasti krku, ktorá je veľmi citlivá. Ruky matky by mali byť vždy pod hlavičkou dieťaťa, nikdy nie na krku. Vyhnite sa dvíhaniu dieťaťa z podložky tzv. širokým úchopom, keď dieťa chytíte pod pazuchami a súčasne mu nepridŕžate hlavičku. Nesprávne je aj nosenie dieťaťa na predlaktí, kedy je opreté bruškom o ruku matky, pričom má chrbátik a zadoček opretý o brucho matky a súčasne má zaklonenú hlavičku, respektíve vyloženú na lakti matky.
Nervozita matky a jej vplyv na dieťa
V dnešnej dobe sú matky často kritizované za akúkoľvek výpomoc (cumlík, kočík, zavinovanie) alebo za to, že si chcú oddýchnuť po niekoľko mesačnom nevyspatí. Spokojná matka = spokojné dieťa. Spánok je mimoriadne dôležitý pre rodičov aj pre deti. Nedostatok kvalitného spánku je rizikom, ktoré pretrváva dlhodobo a môže viesť k depresii a úzkosti. Matky s nedostatkom spánku majú vyššie riziko vzniku depresie, čo môže narušiť vzťah medzi matkou a dieťaťom. Matka sa deťom menej venuje, je nervóznejšia a nestará sa o ne tak, ako zdravá matka. Depresia je vážne ochorenie, ktoré sa môže prejaviť pred alebo po pôrode a vyžaduje si podporu psychológa, psychiatra a partnera. Matky by sa za to nemali hanbiť a mali by vyhľadať pomoc, ak majú pocit, že ich prežívanie a nálady nie sú v poriadku. Dieťa neustále nasáva náladu matky. Nervózna a nešťastná matka nemôže očakávať šťastné a spokojné dieťa. Správanie dieťaťa je odrazom nálady matky.
Stres v tehotenstve a jeho následky
David Code tvrdí, že stres rodičov negatívne vplýva na dieťa, pričom najkritickejšie obdobie je počas tehotenstva. Mozog dieťaťa i jeho gény sú zasiahnuté. Stresový hormón kortizol v tele matky ovplyvňuje vývin mozgu plodu. Tehotná žena, vystavená nadmernému a dlhodobému stresu, podáva stresový hormón prostredníctvom placenty priamo svojmu dieťaťu. Plod reaguje a prispôsobuje svoj mozog stresovému prostrediu, ktoré ho po narodení čaká. Dôležité je vytvoriť prostredie bez stresu, obáv a hrozieb. Dieťa vníma náladu a vyžarovanie matky a ak cíti, že s ňou niečo nie je v poriadku, cíti sa ohrozené aj ono. Štúdie potvrdili, že deti depresívnych matiek, ktoré trpeli depresiou v tehotenstve, majú v detstve komplikovanejšiu a náročnejšiu povahu a vykazujú nežiadúce správanie.
Následky zlej nálady rodičov na psychike dieťaťa
Dlhodobé štúdie na deťoch, vystavených stresujúcemu domácemu prostrediu, preukázali zmeny na mozgu a psychike dieťaťa. Deti milujú svojich rodičov bezpodmienečne a sú pre nich vzorom. Spôsob, akým sa rodičia vyrovnávajú so stresom, preberajú za svoj. Problémové správanie detí vyplýva zo stresu, ktorému čelia. Stres rodičov a problematické správanie detí majú významný súvis.
- Neistota: Dieťa, ktoré je často vystavené napätým a stresujúcim situáciám, trpí pocitmi neistoty a viny.
- Depresia a nervozita: Dieťa, trpiace v rodine, kde sú smútok, nervozita a depresia rodiča každodennou realitou, prijíma tieto pocity za svoje.
- Agresivita: Rodičia, ktorí sú často zle naladení, sa nevenujú dostatočne dieťaťu. Dieťa vníma ich zlú náladu ako nezáujem o svoju osobu a začne na seba upozorňovať nežiadúcim správaním, hlavne agresivitou.
- Obezita: Deti, žijúce v stresujúcom prostredí, konzumujú viac nezdravého jedla a polotovarov, pretože rodičia nemajú dostatok energie pripravovať im hodnotnú stravu.
Čo robiť proti zlej nálade?
Je dôležité starať sa v prvom rade o seba a svoju psychickú pohodu.
- Priznanie problému: Ak sa matka odváži priznať, že dlhšie trpí pocitmi zlej nálady, je na najlepšej ceste k zmene.
- Pomenovanie spúšťača: Je potrebné špecifikovať, z čoho pramení zlá nálada.
- Hľadanie riešenia: Dôležitá je vôľa veci zmeniť. Naplňujúci spoločenský život eliminuje výskyt stresu a robí matku odolnejšou voči každodenným problémom.
- Úprimnosť voči dieťaťu: Je dôležité vysvetliť dieťaťu, adekvátne k jeho veku, prečo sa matka nejako správa, ako dlho to bude trvať a kto je za to zodpovedný.
Čo vníma dieťa v brušku?
Dieťa v maternici počuje, privoniava, ochutnáva a hmatá. Vďaka zmyslom spoznáva svoj svet a učí sa. Schopnosti zmyslových orgánov závisia na vyspelosti mozgu. Neustály prúd zmyslových vnemov podnecuje mozgový vývoj. Správanie dieťaťa je už v maternici veľmi vyspelé. Narodením nezačína nová etapa, ale pokračuje tá, ktorá začala oveľa skôr.
Stresové hormóny v materskom mlieku
Stresové hormóny majú veľmi krátky eliminačný polčas, takže sa nestihnú dostať do materského mlieka. Neexistuje vedecký dôkaz, že žena môže dojčiť len v prípade, že sa cíti šťastná a je v pohode a že v prípade, že je smutná, nahnevaná alebo vystresovaná, prenáša toto nejakým spôsobom do mlieka.
Stres a plač v tehotenstve: Čo je normálne a kedy vyhľadať pomoc?
Tehotenstvo je jedným z najvýznamnejších období v živote ženy. Prináša radosť a očakávanie, ale aj prirodzené obavy a neistoty. Hormonálne zmeny, rastúce fyzické nepohodlie, tlak okolia a neustále premýšľanie o budúcnosti môžu viesť k emocionálnym výkyvom, stresu a plaču. Zatiaľ čo občasné výkyvy nálad sú bežnou súčasťou tehotenstva, dlhodobý stres a častý plač môžu mať negatívne dopady na psychickú pohodu ženy i na vývoj dieťaťa.
Vedecké štúdie ukazujú, že dlhodobý stres v tehotenstve môže mať vplyv na vývoj plodu. Keď je telo matky dlhodobo vystavené stresovým situáciám, produkuje zvýšené množstvo kortizolu - hormónu, ktorý pripravuje telo na boj alebo útek. U žien, ktoré počas tehotenstva prežívajú vysokú mieru stresu, bola zaznamenaná vyššia pravdepodobnosť predčasného pôrodu alebo nižšej pôrodnej hmotnosti dieťaťa. Niektoré štúdie naznačujú, že deti matiek, ktoré boli v tehotenstve vystavené dlhodobému stresu, môžu byť náchylnejšie k úzkostným stavom a emocionálnym problémom v neskoršom veku.
Každá žena má individuálny spôsob, ako sa vyrovnať so stresom a negatívnymi emóciami. Základom je venovať pozornosť vlastnému duševnému zdraviu a nájsť metódy, ktoré pomáhajú uvoľniť napätie. Jedným z najjednoduchších, ale zároveň najúčinnejších spôsobov je zdieľať svoje pocity s blízkymi. Pre mnoho žien je prínosné venovať sa aktivitám, ktoré pomáhajú upokojiť myseľ. Jemné pohybové aktivity, ako je tehotenská joga, meditácia alebo dychové cvičenia, môžu znižovať hladinu stresu a zlepšiť celkovú pohodu. Dôležité je tiež obmedziť negatívne vplyvy. Neustále sledovanie správ alebo čítanie príbehov o komplikovaných tehotenstvách môže viesť k zbytočnému stresu. Rovnako tak je dobré vyhýbať sa situáciám a ľuďom, ktorí prinášajú do života viac napätia než radosti.
Ak stres a plač v tehotenstve pretrvávajú po dlhú dobu a ovplyvňujú každodenné fungovanie, môže byť na mieste konzultácia s odborníkom. Psychológ alebo terapeut môžu pomôcť nájsť spôsoby, ako lepšie zvládať emócie a predísť prípadným komplikáciám.