Očkovanie detí je celosvetovo diskutovaná téma, ktorá vyvoláva rôzne názory a prístupy. V kontexte verejného zdravia je dôležité pochopiť odporúčania a realitu vakcinácie v rôznych krajinách. Tento článok sa zameriava na vakcinačné programy a odporúčania v Dánsku a na Slovensku, pričom zohľadňuje aj aktuálne trendy a diskusie v oblasti vakcinácie.
Úvod do vakcinácie detí
Vakcinácia je proces, pri ktorom sa do tela vpravuje oslabený alebo usmrtený pôvodca ochorenia, aby sa vyvolala imunitná odpoveď a vytvorila ochrana proti danému ochoreniu. Očkovacie programy zohrávajú zásadnú úlohu pri podpore verejného zdravia a prevencii šírenia infekčných chorôb.
Vakcinácia detí v Dánsku
V Dánsku neexistuje povinné očkovanie, ale napriek tomu je zaočkovanosť pri väčšine očkovaní vysoká. Dánsky Program očkovania detí sa zameriava na zníženie fyzických a administratívnych prekážok pri očkovaní prostredníctvom kampaní, schém zasielania pripomienok a práce ambasádorov očkovania.
Organizácia vakcinačného programu v Dánsku
Dánsky zdravotnícky úrad (Sundhedsstyrelsen) má celkovú zodpovednosť za dánsky Program očkovania detí a odporúča ministerstvu, ktoré vakcíny by mal program zahŕňať. Štátny vakcinačný inštitút (Statens Serum Institute) je zodpovedný za monitorovanie programu a chorôb, ktorým sa dá predchádzať očkovaním. Dánska lieková agentúra v spolupráci s Európskou liekovou agentúrou (EMA) je zodpovedná za povoľovanie používaných vakcín a monitorovanie nežiaducich účinkov a bezpečnosti.
Odporúčania a dostupnosť vakcín v Dánsku
Očkovacie látky v dánskom Programe očkovania detí sú ľahko dostupné a bezplatné. Niektoré ďalšie očkovacie látky sú uhrádzané v niektorých rizikových skupinách. Stav očkovania každého občana a súvisiace informácie o očkovaní sa monitorujú pomocou dánskeho očkovacieho registra (DDV).
Prečítajte si tiež: História povinného očkovania na Slovensku
Miera zaočkovanosti v Dánsku
Najvyššia miera zaočkovanosti je pre vakcínu DiTeKiPol-Hib na úrovni 97 %, čo je nad cieľom Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorým je úroveň 95 %. Aj MMR vakcína má vysokú mieru zaočkovanosti (94 %), zatiaľ čo miera zaočkovanosti proti HPV je na strednej úrovni (87 % zaočkovanosť pri prvej HPV vakcinácii), ale stále sa nachádza nad priemerom EÚ, kde zaočkovanosť dosahuje 77 %. Za zmienku stojí vysoká miera zaočkovanosti proti HPV u chlapcov.
Iniciatívy na podporu vakcinácie v Dánsku
S cieľom posilniť dánsky Program očkovania detí spustil Dánsky zdravotnícky úrad iniciatívu na vzdelávanie pracovníkov zodpovedných za zdravotné návštevy, aby sa stali ambasádormi očkovania. V roku 2017 spoločne spustili Dánsky zdravotnícky úrad, Dánska onkologická spoločnosť a Dánske lekárske združenie informačnú kampaň nazvanú Stop HPV. Kampaň bola v roku 2019 rozšírená o chlapcov, čo znamená, že chlapci, rovnako ako dievčatá, teraz dostávajú očkovanie proti HPV bezplatne, ak sa narodili v druhej polovici roka 2007 alebo neskôr.
Vakcinácia detí na Slovensku
Na Slovensku je pravidelné povinné očkovanie detí upravené Vyhláškou MZ SR. Každoročne sa vykonáva administratívna kontrola pravidelného povinného očkovania, pri ktorej sa sleduje zaočkovanosť detí vzhľadom na dosiahnutý vek, správnosť postupu pri očkovaní a úplnosť záznamov o očkovaní v zdravotnej dokumentácii, skladovanie očkovacích látok, kontraindikácie očkovania, nežiadúce reakcie po očkovaní ako aj dodržiavanie indikácií a kontraindikácií očkovania.
Povinné očkovanie na Slovensku
Podmienkou dosiahnutia dostatočnej kolektívnej imunity proti ochoreniam preventabilným očkovaním je 95% zaočkovanosť na celoslovenskej úrovni. Zaočkovanosť populácie detí v Slovenskej republike dlhodobo prekračuje 95% nielen na celoslovenskej úrovni, ale aj na úrovni krajov.
Výsledky pravidelného povinného očkovania na Slovensku
V rámci kontroly očkovania vykonanej k 31. 8. boli celoslovenské výsledky zaočkovanosti priaznivé. Zaočkovanosť prekročila u všetkých druhov povinného očkovania detí hranicu 95 %. Na úrovni krajov sa nižšia ako 95 % zaočkovanosť zistila iba v Prešovskom kraji u preočkovania tuberkulín negatívnych detí proti TBC (ročník 1999 - 91,0 %).
Prečítajte si tiež: Účinný boj proti besnote
Problematické oblasti vakcinácie na Slovensku
Medzi príčiny nízkej zaočkovanosti na okresnej úrovni patrí nedostatok, resp. nárast počtu odmietaní povinného očkovania zo strany rodičov, ktorí predkladajú písomne prehlásenie o odmietnutí očkovania napriek poučeniu. Naďalej narastá počet rodičov odmietajúcich povinné očkovanie detí, ktorí sú vo veľkej miere ovplyvnení antivakcinačnými aktivitami rôznych občianskych združení.
Zaočkovanosť proti rôznym ochoreniam na Slovensku
- Očkovanie proti diftérii, tetanu, pertussis, infekciám vyvolaným H. influenzae typu b a detskej obrne (hexavakcína) v 3. mesiaci života - roč. 2009: SR - 99,0 %; kraje - od 98,2 % (Košický kraj) do 99,5 % (Bratislavský a Trnavský kraj). Celoslovenský priemer zaočkovanosti nedosiahli tri kraje.
- Očkovanie proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam v 3. mesiaci života - roč. 2009: SR - 98,8 %; kraje - od 98,1 % (Košický kraj) do 99,5 % (Trnavský kraj). Celoslovenský priemer zaočkovanosti nedosiahli tri kraje. Okresy - hranicu 95 % zaočkovanosti nedosiahol okres Medzilaborce - 91,6 %.
- Preočkovanie proti DTaP-IPV v 6. roku života - roč. 2004: SR - 99,2 %; kraje - od 98,6 % (Košický a Prešovský kraj) do 99,7 % (Trnavský kraj). Celoslovenský priemer zaočkovanosti nedosiahli dva kraje. Celoslovenská zaočkovanosť v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesla o 0,2 %. Okresy - v žiadnom z okresov neklesla zaočkovanosť pod 95 %.
- Preočkovanie proti dT-IPV v 13. roku života - roč. 1997: SR - 99,4 %; kraje - od 98,8 % (Košický kraj) do 99,7 % (Trnavský, Nitriansky a Žilinský kraj). Celoslovenský priemer zaočkovanosti nedosiahli tri kraje. Celoslovenská zaočkovanosť sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom udržala na rovnakej úrovni. Okresy - v žiadnom z okresov neklesla zaočkovanosť pod 95 %.
- Očkovanie proti osýpkam, mumpsu a ružienke v 15. - 18. mesiaci života - roč. 2010: SR - 97,1 %; kraje od 95,6 % (Bratislavský kraj) do 98,8 % (Žilinský kraj). Celoslovenský priemer zaočkovanosti nedosiahli štyri kraje. Celoslovenská zaočkovanosť v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesla o 0,5 %.
- Preočkovanie tuberkulín negatívnych detí v 11. roku života - roč. 1999: SR - 98,3 %; kraje - od 91,0 % (Prešovský kraj) do 100,0 % (Bratislavský, Nitriansky, Trnavský a Banskobystrický kraj). Tuberkulínová skúška bola vykonaná u 56,1 % detí z ročníka 1999, z nich tuberkulín negatívnych bolo 76,5 %. V Bratislavskom kraji bola tuberkulínová skúška vykonaná iba v okresoch Pezinok a Senec. Na očkovanie kontrolovaných ročníkov bola použitá vakcína BCG VACCINE SSI (Dánsko).
- Preočkovanie proti osýpkam, mumpsu a ružienke v 11. roku života - roč. 1999: SR - 99,1 %; kraje - od 98,4 % (Košický kraj) do 99,7 % (Trnavský a Nitriansky kraj). Okresy - v žiadnom okrese neklesla zaočkovanosť pod 95 %.
Očkovanie zdravotníckych pracovníkov na Slovensku
Z celkového počtu 5 567 študentov navštevujúcich v školskom roku 2010/2011 SZŠ bolo k 31. 8. 2011 očkovaných spolu 5 156 (92,6 %) študentov. Celoslovenská zaočkovanosť poslucháčov IV. ročníka SZŠ dosiahla 99,9 %, na úrovni krajov dosiahla 100 % s výnimkou Košického kraja (99,5 %). Z celkového počtu 1 937 študentov nadstavbového štúdia zdravotníckeho zamerania bolo k 31. 8. 2011 očkovaných 1 825 (94,2 %) študentov. Výsledky zaočkovanosti u poslucháčov lekárskych fakúlt a iných fakúlt zdravotníckeho zamerania boli priaznivé. U poslucháčov lekárskych fakúlt dosiahla celková zaočkovanosť 92,9 %, čo je v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzostup o 2,6 %.
Očkovanie proti vírusovej hepatitíde typu B na Slovensku
V ročníku narodenia 2011 bol hyperimúnny gamaglobulín proti vírusovej hepatitíde typu B (HBIG) aplikovaný súčasne s prvou dávkou vakcíny proti VHB u 83,2 % novorodencov a v ročníku 2010 u 72,7 % novorodencov. Boli zaznamenané rozdiely podľa krajov v profylaktickom podávaní HBIG. V Bratislavskom a v Trenčianskom kraji bol HBIG podaný všetkým deťom v obidvoch ročníkoch narodenia.
Mimoriadne očkovania na Slovensku
V Košickom kraji bolo v súvislosti so zvýšeným výskytom ochorení na VHA vykonané mimoriadne očkovanie v obciach Ďurkov, Družstevná p/Hornáde, Veľká Ida, v obciach okresu Michalovce, Úbrež, v okrese Rožňava, v obci Leles a v obci Kráľovský Chlmec.
Klesajúca zaočkovanosť na Slovensku
Zaočkovanosť u detí na Slovensku už niekoľko rokov vykazuje pokles. Nie sme jedinou krajinou EÚ, kde je podobná situácia. Zaočkovanosť na celoslovenskej úrovni administratívne kontrolovaná k 30. 8. preočkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne (DTaP-IPV) v 6. očkovanie druhou dávkou vakcíny proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR) v 11. očkovanie druhou dávkou vakcíny proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR) v 5. očkovanie druhou dávkou vakcíny proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR) v 11. a preočkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne (dTaP-IPV) v 13.
Prečítajte si tiež: Cenník vakcinácie psov Prievidza
Podľa výsledkov administratívnej kontroly očkovania možno konštatovať, že celoslovenskú zaočkovanosť nad 95 % dosahujeme pri základnom očkovaní alebo pri prvej dávke očkovania u detí do 5 rokov proti všetkým desiatim ochoreniam v rámci Očkovacieho kalendára. Avšak u detí narodených v roku 2021 nedosahujeme zaočkovanosť nad 95 % pri prvej dávke očkovania proti osýpkam, mumpsu a ružienke. Z výsledkov ďalej vyplýva, že u detí narodených v rokoch 2011, 2016 a 2017 je zaočkovanosť nižšia ako 95 % pri očkovaní druhou dávkou proti osýpkam, mumpsu a ružienke. Žiaľ, evidujeme aj zaočkovanosť iba 77 % v okrese Prievidza a 88 % v okresoch Malacky a Spišská Nová Ves práve v ročníku narodenia detí 2017. U detí narodených v roku 2016 je zaočkovanosť nižšia ako 95 % pri preočkovaní proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne.
Aktuálna situácia v Európe a na Slovensku
S poklesom zaočkovanosti v Európe ide ruka v ruke nárast očkovaním preventabilných ochorení, ktoré evidujeme naprieč Európou. Epidémiu čierneho kašľa evidujeme v Českej republike, kde počet prípadov chorých je najvyšší za posledných 60 rokov. Počet prípadov tam dosiahol k 14. 4. 2024 celkom 7 888 chorých s najvyššou chorobnosťou vo vekovej kategórii 15 - 19 ročných. Prípady ochorenia čierneho kašľa hlásia aj Chorvátsko, Holandsko, Dánsko, Nórsko a Španielsko. Na Slovensku epidemiologickú situáciu nepretržite monitorujeme a k 17. 4. 2023 máme spolu hlásených 390 prípadov ochorenia na čierny kašeľ (chorobnosť 7,18/100 000 obyvateľov).
Nárast chorobnosti na osýpky evidujú najmä v Rumunsku, ale aj v Rakúsku, vo Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Holandsku, Poľsku a v ďalších 13 krajinách EÚ. Napríklad Rumunsko hlási od januára 2023 viac ako 11 400 chorých na osýpky a 12 úmrtí. Susedné Rakúsko hlási za rok 2024 spolu 374 chorých na osýpky, Česká republika 14 chorých a Poľsko 40 chorých na osýpky.
Význam očkovania a podpora verejného zdravia
Epidemiológovia úradov verejného zdravotníctva, pediatri, infektológovia a v neposlednom rade i rodičia, všetkým ide o ochranu zdravia detí. Najúčinnejšou prevenciou proti infekčným ochoreniam je očkovanie, ktoré máme v Slovenskej republike zavedené od 50-tych rokov. Vďaka dlhodobému pravidelnému očkovaniu v našej krajine vymizli alebo sa výrazne znížil výskyt závažných, častokrát aj smrteľných infekčných ochorení, s ktorými sa stretávali naši prastarí rodičia v čase, keď ešte boli deťmi a očkovanie neexistovalo. Išlo najmä o čierny kašeľ, záškrt a osýpky.
Pri poklese zaočkovanosti napríklad proti čiernemu kašľu alebo osýpkam môžeme predpokladať, že aj v našej krajine sa budeme čoraz viac stretávať s ohniskami týchto ochorení. Infekčné ochorenie častokrát prenáša chorý človek, u ktorého je ochorenie v inkubačnom čase, nemá príznaky a teda ani nevie, že je chorý. V prípade, že takto chorý človek sa dostane do kontaktu s nezaočkovaným dieťaťom, je tu veľká pravdepodobnosť, že toto dieťa ochorie.
Zaočkovaná populácia vytvára určitú „ochrannú bariéru” prostredníctvom ochranných protilátok. Zabraňuje tak šíreniu infekčných ochorení v komunite.
Poradne očkovania na Slovensku
Poradne očkovania sú zriadené na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva a sú tu pre rodičov, ktorí hľadajú odpovede na svoje otázky, či svoje dieťa dať alebo nedať zaočkovať. Rodičia majú právo pýtať sa na všetko, čo súvisí s očkovaním detí. V rámci Poradní očkovania epidemiológovia poskytujú rodičom bezplatné konzultácie o význame povinného očkovania.
Trendy v Európe a inšpirácia zo zahraničia
Mnohé krajiny dnes, rovnako ako my na Slovensku, čelia klesajúcej zaočkovanosti. Ako príklad možno uviesť Francúzsko, ktoré malo do roku 2018 zavedené dobrovoľné očkovanie. V tom čase patrilo medzi krajiny s najväčším počtom ľudí na svete, ktorí váhali s očkovaním (až 40 % Francúzov spochybňovalo bezpečnosť očkovania, ešte aj v USA to bolo vtedy len 13,5 %). V roku 2018 pristúpilo Francúzsko k pravidelnému povinnému očkovaniu proti 11 infekčným ochoreniam. V roku 2010 dosiahlo Francúzsko zaočkovanosť proti osýpkam, mumpsu a ružienke 61 %, po zavedení povinného očkovania v roku 2018 dosiahlo v roku 2022 zaočkovanosť proti týmto trom ochoreniam 90 %.
Na ďalšom príklade možno uviesť Švédsko, kde je zavedené dobrovoľné očkovanie proti 11 ochoreniam, majú obdobný očkovací kalendár, zohľadňujú v ňom u menších detí najskôr vek, následne pobyt v škole. Zaočkovanosť sa napriek dobrovoľnosti pohybuje vysoko, napr. v roku 2021 bolo v súlade s programom zaočkovaných 97 % dvojročných detí. U detí od 6 rokov sa potom očkuje vrámci školskej starostlivosti. Zdrojom vysokej ochoty rodičov očkovať svoje deti je podľa prieskumov dôvera rodičov detí a komunikácia o očkovaní, ktorá pokrýva ich potreby.
Diskusie a kontroverzie okolo vakcinácie
Vakcinácia je často predmetom diskusií a kontroverzií. Niektorí rodičia majú obavy z možných nežiaducich účinkov vakcín a spochybňujú ich účinnosť. Dôležité je, aby sa rodičia informovali z dôveryhodných zdrojov a konzultovali svoje obavy s odborníkmi.
Antivakcinačné aktivity
Na Slovensku, podobne ako v iných krajinách, pôsobia antivakcinačné skupiny, ktoré šíria zavádzajúce a neodborné informácie o očkovaní. Je dôležité, aby rodičia rozlišovali medzi vedecky podloženými informáciami a dezinformáciami.
Prípadné riziká a komplikácie vakcinácie
Očkovanie, ako každý medicínsky zákrok, môže mať aj nežiaduce účinky. Väčšina z nich je mierna a prechodná, ako napríklad zvýšená teplota alebo lokálna reakcia v mieste vpichu. Závažné komplikácie sú veľmi zriedkavé.
Otázky okolo zloženia vakcín
Niektoré vakcíny obsahujú adjuvanty, ako napríklad hliník, ktoré majú posilniť imunitnú odpoveď. Ich prítomnosť vo vakcínach je často predmetom obáv rodičov. Je však dôležité vedieť, že množstvo hliníka vo vakcínach je bezpečné a nepredstavuje riziko pre zdravie.
tags: #vakcinacia #deti #v #dansku