Taliansko, podobne ako mnoho iných krajín, čelí zložitej otázke povinného očkovania detí. Vláda populistov a krajnej pravice presadila zrušenie povinného očkovania, čo vyvolalo búrlivé diskusie a obavy o verejné zdravie. Cieľom tohto článku je preskúmať rôzne aspekty tejto problematiky, vrátane politických vplyvov, postojov verejnosti, vedeckých dôkazov a možných dôsledkov zrušenia povinného očkovania.
Politické vplyvy a rétorika
K rezervovanosti časti talianskej populácie voči očkovaniu výrazne prispeli niektorí politici. Vládne spojenectvo talianskych populistov a krajnej pravice presadilo zrušenie povinného očkovania. Ministerka zdravotníctva Giulia Grillová (Hnutie piatich hviezd, M5S) sa vyjadrila, že cieľom je "povzbudiť školskú inklúziu a zjednodušiť pravidlá pre rodičov". Medzi politikmi, ktorí prispeli k rezervovanosti voči očkovaniu, vyniká Beppe Grillo, zakladateľ populistického Hnutia piatich hviezd.
Kritici novej normy, ktorá povinné očkovanie de facto ruší, tvrdia, že nejde len o osýpky, ale o šírenie "nákazy", ktorá prestupuje spoločnosťou.
Dôsledky zavedenia povinného očkovania
Následkom zavedenia povinného očkovania sa podľa údajov OECD zaočkovanosť talianskej populácie vrátila s 94 percent k európskemu priemeru (pre porovnanie: na Slovensku činí cez 95, v Nemecku aj v Česku 97 percent).
Alternatívy k povinnému očkovaniu
Veľmi jednoducho zhrnuté-Nikto ťa nenúti "pichať sajrajt", táto povinnosť je podmienkou na prijatie do jasiel a materskej školy (0-6 rokov). Nechceš pichať sajrajt? Je to úplne v poriadku, nakoľko sa nejedná o povinnú dochádzku, dieťa si necháš kým pôjde do školy doma alebo s opatrovateľkou (keď sa vezme do úvahy koľko stoja napríklad také jasle tak sa aj zmestis možno). Na základnej škole už to nie je prekážkou na prijatie, nesmie byť nakoľko od 6-16 rokov je dochádzka povinná. Ak nemáš splnené povinné očkovanie nasilu ti dieťa nezaockuju, ale automaticky to obvodné zdravotné stredisko začne riešiť a rodičia môžu byť sankcionovaný (až do 500 eur) . Inými slovami, nikto ti nôž pri krku nedrží.
Prečítajte si tiež: Podmienky materskej dávky v Taliansku
Výnimky z povinného očkovania
Sú oslobodení od povinnosti očkovania deti ktoré sú imunne lebo chorobu prekonali prirodzene, s certifikátom od pediatra, a deti ktoré majú špecifický klinický stav, ktorý predstavuje permanentnu alebo dočasnú kontraindikáciu pre očkovanie.
Očkovanie na Slovensku: Kontext a vývoj
Na Slovensku, podobne ako v Taliansku, je téma očkovania predmetom diskusií a rôznych názorov. História očkovania na území Slovenska sa začína už v časoch Habsburskej monarchie a Rakúskeho cisárstva. Mária Terézia zaviedla prvý očkovací program v roku 1768 a prvý zákon o povinnom očkovaní proti pravým kiahňam bol vydaný v roku 1836. V Československu sa povinné očkovanie proti pravým kiahňam zaviedlo v roku 1919. Vďaka celosvetovému programu povinného očkovania Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa podarilo v roku 1980 celosvetovo eradikovať (úplné vymiznutie) kiahne. Posledný prípad pravých kiahní na území Slovenska bol hlásený v roku 1924. Od roku 1980 sa proti pravým kiahňam očkovať prestalo.
Právny základ ochrany zdravia v Slovenskej republike predstavuje čl. 40 ústavy, ktorý deklaruje pozitívny záväzok štátu účinne zabezpečovať ochranu zdravia.
Súdne dialógy o povinnom očkovaní
V rozmedzí rokov 2013 až 2015 sa paralelne na Slovensku i v Česku začali viesť (nie len) súdne dialógy o tom, či je povinné očkovanie pre deti, ktoré nastupujú do predškolského vzdelávania naozaj povinné. V Česku v rozmedzí týchto rokov prijali súdy až 6 sťažností, zatiaľ čo Slovensku dve. Dialóg medzi výkonnou mocou, ktorá vydala nariadenie o povinnom očkovaní a súdmi, ktoré sa zákonnou úpravou mali riadiť nakoniec rozlúskol až Štrasburský súd vo svojom prelomovom rozhodnutí Vavrička a ostatní proti Českej republike.
V roku 2021 tak Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vydal jasný signál obom stranám - zástancom očkovania i sťažovateľom argumentujúcim proti povinnému očkovaniu. Je povinné očkovanie detí vstupujúcich do predškolského zariadenia naozaj povinné? Túto hamletovskú polemiku mal na stole Štrasburský súd už tento rok, a tento judikát má ešte omnoho väčší význam počas globálnej pandémie, ktorej ako štáty čelíme, pretože jedinou cestou ako sa z kolobehu reštrikcií týkajúcich sa pandémie a ochrany zdravia môžeme dostať vidíme vo vakcíne.
Prečítajte si tiež: Pôvab Talianska
Argumentácia Európskeho súdu pre ľudské práva
Súdne dialógy, ktoré začali v roku 2013 sa týkali rodičov, ktorí v menej svojich detí podali sťažnosti, pretože im bola kvôli nezaočkovaniu detí uložená pokuta alebo ich deti neboli prijaté do predškolského zariadenia. Vnútroštátne súdy posúdili, že rodičia argumentovali len vlastným odmietavým postojom. ESĽP konštatoval, že predmetom sťažnosti je jednak samotná očkovacia povinnosť a jednak dôsledky spojené s jej dodržiavaním. Podľa ustálenej judikatúry je fyzická integrita zaradená pod pojem súkromného života podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý do určitej miery zahŕňa aj právo na rozvíjanie vzťahov v ďalšími osobami. V prípade vyslovenia záveru, že bol vykonaný zásah do práva alebo slobody, môže [súd] pristúpiť k testu proporcionality. Test proporcionality by sa dal charakterizovať ako séria krokov (subtestov), ktoré musia byť naplnené, aby mohlo prísť k ústavnému obmedzeniu základných práv a slobôd.
Prvým krokom je test legality. Ten sa sústreďuje na zistenie, či k obmedzeniu práva došlo na základe zákona. Pri otázke, či bol zásah v súlade so zákonom, ESĽP poznamenal, že sťažovatelia nerozporovali prístupnosť alebo predvídateľnosť právnej úpravy, naopak namietali, že očkovaciu povinnosť upravuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva, čo je podzákonný predpis a nie zákon. Na to však ESĽP vysvetlil, že „stanovené zákonom“ musí byť vysvetlené v zmysle materiálnom, nie formálnom, čo znamená, že pojem obsahuje aj nepísané právo, sudcovské právo a aj podzákonné predpisy. To, že zásah bol v súlade so zákonom reflektoval aj na tom, že právna úprava očkovacej povinnosti bola preskúmaná Ústavným súdom ČR. Test spôsobilosti naplnenia účelu. Legitímny cieľ spočíva v zmysle ochrany proti chorobám, ktoré môžu predstavovať vážne riziko. Ochrana smeruje rovnako voči ľuďom, ktorí sú v zraniteľnom postavení, ktorí sa očkovať nemôžu a ich ochrana závisí od zaočkovanosti celej populácii a to zodpovedá legitímnemu záujmu v čl. 8 ods. 2 Dohovoru.
Štrasburský súd uznal, že rozhodnutie o tom, že očkovanie detí bude povinné, predstavuje odpoveď zákonodarca na naliehavú spoločenskú situáciu - potrebu chrániť verejné zdravie. Očkovanie je povinné voči deviatim ochoreniam, pričom všetky sú zdravotnou komunitou uznané za bezpečné a účinné. Nejde o povinnosť absolútnu ani priamo vynútiteľnou. Z povinnosti sú vylúčené deti s trvalou kontraindikáciou, pričom žiadny zo sťažovateľov v rokoch 2013 až 2015 sa o túto výnimku neopieral. Z vyššie uvedených dôvodov, ktoré súd samozrejme rozvinul do siahodlhých záverov vyplýva, že prijaté opatrenia sú v rozumnom pomere primeranosti k sledovanému legitímnemu cieľu a vnútroštátne orgány neprekročili svoj priestor pre uváženie.
ESĽP deklaruje, že problematika očkovania sa dotýka celej rady ústavných hodnôt, čo tiež znamená, že prenecháva zákonodarcovi širokú mieru pri uvážení o voľbe prostriedkov k zaisteniu účinnej prevencie voči infekčným chorobám. Túto diskrečnú právomoc má vykonávať vo svetle epidemiologických podmienok zistenými zodpovednými orgánmi.
Možné scenáre a výhrady
Ak by sa teraz v Česku alebo na Slovensku zaviedlo povinné očkovanie proti ochoreniu Covid-19, v nadväznosti na judikatúru ESĽP a pod zreteľom princípu subsidiarity môžeme hovoriť o tom, že by sme povinné očkovanie mali akceptovať.
Prečítajte si tiež: Tri dávky očkovania
Diskutabilné je, či vie zavážiť pojem „ustálená judikatúra“, pretože je zrejmé, že rozsudok o povinnom očkovaní k nej ešte nepatrí. Zároveň voči samotnému rozhodnutiu stále existujú určité výhrady, ktoré poukazujú na nie úplne zvládnutú argumentáciu zo strany Štrasburského súdu. Jednou z nich je napríklad výhrada voči tvrdeniu žalobcov, že hoci deti musia byť očkované, aby mohli byť prijaté do materskej školy, táto povinnosť sa nevynucuje od zamestnancov materskej školy. ESĽP sa uspokojil s formalistickým argumentom: „dotknutí zamestnanci by za normálnych okolností mali v príslušnom čase absolvovať všetky predpísané očkovania, ako to vyžaduje zákon„. No čo ak ich neabsolvovali, či už preto, že takéto očkovania v príslušnom čase neexistovali alebo jednoducho preto, že zamestnanci nevyrastali v Českej republike?
Vyplýva zo zákona, že sa musím dať zaočkovať za každých okolností? Jednoznačne nie. Výnimkou je napríklad svetská výhrada svedomia, ktorú Ústavný súd ČR vyhlásil za jednu z podmienok, kedy sa nemusí trvať na povinnom očkovaní. Ďalšou výhradou môže byť už vyššie spomínaná zdravotná kontraindikácia, prípadne že je voči chorobe preukázateľne [občan] imúnny.
Postoje lekárov, rodičov a verejnosti
Na Slovensku, rovnako ako aj v iných krajinách, motivácia občanov k očkovaniu v posledných rokoch klesla. Očkovanie je jednou z najúspešnejších verejno-zdravotníckych intervencií v histórii verejného zdravotníctva. Motivácia občanov k očkovaniu však v posledných rokoch klesla a podobný trend sa dá pozorovať aj v iných krajinách EÚ. Známe sú prípady, keď preočkovanosť poklesla natoľko, že sa vyskytli lokálne epidémie osýpok, napríklad v Rumunsku, Taliansku či Nemecku.
V niektorých štátoch západnej Európy, ale aj v USA či Austrálii sa preto začínajú prijímať rôzne opatrenia, aby sa zabránilo ďalšiemu poklesu zaočkovanosti. Diskutuje sa o tom, že rodičia detí, ktoré nie sú povinne zaočkované, nebudú dostávať rodinné prídavky, alebo že v prípade ochorenia, voči ktorému existuje možnosť prevencie povinným očkovaním, si pacient bude hradiť náklady na liečbu sám. V Českej republike napríklad platí, že bez povinného očkovania dieťa neprijmú do materskej školy. V týchto dňoch sa v médiách objavila správa, že aj v Taliansku sa chystá zmena legislatívy a očkovanie bude povinné pre deti v školských zariadeniach. Podľa komisárky pre deti Ing. Viery Tomanovej, PhD. je dôležité prepojenie zdravotnej starostlivosti, sociálnej podpory a vzdelávania detí so zameraním sa na kľúčovú preventívnu starostlivosť. „Vakcinácia by mala byť systematicky podporovaná počas detstva a mohla by byť jednou z podmienok pre získanie rôznych foriem podpory a pomoci pre dieťa,“ mieni komisárka.
Kým v Rumunsku nie sú zaočkované deti z nižších sociálnych vrstiev, u nás to celkom neplatí. „Čoraz častejšie odmietajú očkovanie ľudia s vyšším životným štandardom,“ upozornila vedúca odboru epidemiológie z RÚVZ Banská Bystrica doc. MUDr. Mária Avdičová, PhD. Podľa nej za tým treba hľadať problém v komunikácií s verejnosťou a silnú antivakcinačnú kampaň, s čím súhlasí aj PhDr. Radomír Masaryk, PhD. z Ústavu aplikovanej psychológie UK. „Príbehy ľudí z týchto kampaní sú veľmi emotívne, preto zaberajú. Naopak, argumenty za očkovanie sú považované za príliš nudné a tendenčné.“ Ako ukázal prieskum vedcov z Ústavu experimentálnej psychológie SAV z rokov 2014 - 2016, rodičia očakávajú zdieľané rozhodovanie o zdravotných záležitostiach svojich detí a chcú partnerstvo namiesto autoritatívneho prístupu. Z výsledkov vyplynulo, že najdôveryhodnejším zdrojom odporúčania pre očkovanie sú rodinní príslušníci a priatelia s medicínskym vzdelaním. Dôležité miesto v tejto diskusii má zdieľanie príbehov v skupinách matiek a na sociálnych sieťach.
MUDr. Katarína Šimovičová zo Slovenskej lekárskej komory upozornila, že pediatri sa v praxi stretávajú s prípadmi, keď rodičia tlačia na lekára, aby ich dieťa nezaočkoval. „Ak nechcú prísť do konfliktu, a stratiť pacienta, niektorí podľahnú a dieťa nezaočkujú. Dokonca sa stáva, že namiesto hlásenia o odmietnutí očkovania na príslušnom regionálnom úrade verejného zdravotníctva (RÚVZ), za ktoré hrozí rodičom dieťaťa pokuta, radšej uvedú, že bolo zaočkované. Poisťovňa tak zbytočne vyhodí približne 304 eur, čo je hodnota všetkých očkovacích látok na povinné očkovanie detí.“ Slovenská lekárska komora navrhuje, že ideálne by bolo, keby pediater nemal povinnosť hlásiť odmietnutie očkovania RÚVZ samostatne, ale riešilo by sa to cez zdravotné poisťovne, ktoré majú podrobné údaje o svojich pacientoch a následne by údaje poskytli úradom verejného zdravotníctva. Lekári by neboli pod takým tlakom rodičov. Stačil by podpis rodiča, že odmieta svoje dieťa zaočkovať a následné hlásenie do zdravotnej poisťovne pod vhodným kódom.
Stratégia verejného zdravotníctva a očkovanie
Pracovné stretnutie na Ministerstve zdravotníctva SR malo za cieľ vytvoriť spoločné postupy pre zmiernenie negatívnych dopadov na verejné zdravie v súvislosti s témou očkovania pre potreby Stratégie verejného zdravotníctva. Cieľom tejto stratégie, ktorú pripravuje Odbor verejného zdravotníctva na MZ SR, je naplnenie jedného zo základných Ústavou Slovenskej republiky garantovaných práv občana, a to ochrany zdravia jednotlivca a zlepšenie zdravia verejnosti. Následne je možné dosiahnuť zníženie dopytu po zdravotnej starostlivosti a zníženie spotreby liekov.
Riaditeľ Odboru verejného zdravotníctva Mgr. Tomáš Kúdela uviedol, že stratégia plne funkčného systému verejného zdravotníctva je dôležitá jednak pre občana a verejnosť zo zdravotného hľadiska, ale aj pre štát z ekonomického hľadiska a zároveň pre úspešnú implementáciu politického rámca - Zdravie 2020.
Opatrenia proti poklesu zaočkovanosti
Očkovanie je jednou z najúspešnejších verejno-zdravotníckych intervencií v histórii verejného zdravotníctva. Motivácia občanov k očkovaniu však v posledných rokoch klesla a podobný trend sa dá pozorovať aj v iných krajinách EÚ. Známe sú prípady, keď preočkovanosť poklesla natoľko, že sa vyskytli lokálne epidémie osýpok, napríklad v Rumunsku, Taliansku či Nemecku.
V niektorých štátoch západnej Európy, ale aj v USA či Austrálii sa preto začínajú prijímať rôzne opatrenia, aby sa zabránilo ďalšiemu poklesu zaočkovanosti. Diskutuje sa o tom, že rodičia detí, ktoré nie sú povinne zaočkované, nebudú dostávať rodinné prídavky, alebo že v prípade ochorenia, voči ktorému existuje možnosť prevencie povinným očkovaním, si pacient bude hradiť náklady na liečbu sám. V Českej republike napríklad platí, že bez povinného očkovania dieťa neprijmú do materskej školy. Aj v Taliansku sa chystá zmena legislatívy a očkovanie bude povinné pre deti v školských zariadeniach.
Problémy v praxi a návrhy na zlepšenie
Pediatri sa v praxi stretávajú s prípadmi, keď rodičia tlačia na lekára, aby ich dieťa nezaočkoval. Ak nechcú prísť do konfliktu, a stratiť pacienta, niektorí podľahnú a dieťa nezaočkujú. Dokonca sa stáva, že namiesto hlásenia o odmietnutí očkovania na príslušnom regionálnom úrade verejného zdravotníctva (RÚVZ), za ktoré hrozí rodičom dieťaťa pokuta, radšej uvedú, že bolo zaočkované. Poisťovňa tak zbytočne vyhodí približne 304 eur, čo je hodnota všetkých očkovacích látok na povinné očkovanie detí.
Slovenská lekárska komora navrhuje, že ideálne by bolo, keby pediater nemal povinnosť hlásiť odmietnutie očkovania RÚVZ samostatne, ale riešilo by sa to cez zdravotné poisťovne, ktoré majú podrobné údaje o svojich pacientoch a následne by údaje poskytli úradom verejného zdravotníctva. Lekári by neboli pod takým tlakom rodičov. Stačil by podpis rodiča, že odmieta svoje dieťa zaočkovať a následné hlásenie do zdravotnej poisťovne pod vhodným kódom.
Stanovisko hlavného hygienika a iné názory
Hlavná odborníčka hlavného hygienika pre epidemiológiu doc. MUDr. Mária Štefkovičová, PhD., MPH. uviedla, že takýto postup by pravdepodobne znefunkčnil prejednávanie priestupku za nepodrobenie sa očkovaniu, nakoľko návrh prináša do priestupkového konanie tretí subjekt - poisťovňu, ktorá nie je účastníkom konania. Zdôraznila, že konanie, keď lekár v snahe nestratiť pacienta a s ním aj kapitačnú platbu pacienta neočkuje, ale v zdravotnej dokumentácii zaznamená výkon očkovania ako diagnózu, nie je ospravedlniteľné ničím a jedná sa o falšovanie zdravotnej dokumentácie.
Prof. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD., MPH. varovala, že pokuta dieťa pred chorobami neochráni. Väčší záujem o očkovanie svojich poistencov by podľa nej mali mať zdravotné poisťovne, ktorým sa v prípade ochorenia neočkovaného dieťaťa mnohonásobne zvýšia náklady na jeho liečbu. Slovenská epidemiologická a vakcinologická spoločnosť vidí cestu k zníženiu odmietania očkovania vo vzdelávaní odbornej i laickej verejnosti a snažia sa ovplyvňovať verejnú mienku prostredníctvom médií. Potrebné je zlepšiť komunikáciu lekárov s rodičmi, chápať strach rodičov o zdravie detí, naučiť lekárov čeliť iracionálnym presvedčeniam, emóciám a manipulatívnym technikám.
Kolektívna imunita a zrušenie povinného očkovania
Ak by sa zrušila povinnosť očkovania, zaočkovanosť by u nás poklesla na 60 - 70 percent. Na zachovanie kolektívnej imunity by to nestačilo a hrozil by návrat mnohých chorôb. Napríklad osýpky, ktoré sú v posledných mesiacoch veľmi aktuálne a prvý importovaný prípad sa nedávno potvrdil aj na Slovensku, sa u nás naposledy vyskytli v roku 1998. Zrušenie povinného očkovania by bol krokom späť, ktorý by mal za následok negatívne dopady na verejné zdravie, tak ako to potvrdzuje aj história. Každý pokles zaočkovanosti znižuje efekt kolektívnej ochrany a zvyšuje tak riziko epidémií. Ohrozuje najzraniteľnejších, vrátane malých detí, ktoré ešte nemôžu byť očkované.
Očkovanie proti tuberkulóze (TBC) na Slovensku
V kontexte vojny na Ukrajine sa objavili obavy z možného zvýšenia výskytu tuberkulózy. Od roku 2012 už deti povinne proti tuberkulóze neočkujeme. Riziko kontraindikácií po primovakcinácii bolo väčšie ako benefit samotného očkovania. Očkovanie proti tuberkulóze totiž neznamená, že tú chorobu nemôžete dostať.
Ak chcú dať rodičia deti doočkovať, je to možné. Očkovanie proti tuberkulóze na Slovensku nie je povinné, ale je voliteľné. Odporúčame očkovanie v osemnástom mesiaci veku dieťaťa, keď už má absolvované všetky povinné očkovania a vieme, že ich dobré znáša.
Infektológia a význam očkovania
Je veľkou chybou myslieť si, že infektológia vďaka očkovaniu a antibiotikám zanikne. Mikroorganizmy sú všade okolo nás, môžu pacienta ohrozovať na rôznych oddeleniach. Na druhej strane pribúdajú pacienti s chronickými ochoreniami a imunomodulačnou liečbou, ktoré spôsobujú poruchy funkcií imunitného systému, čiže títo pacienti môžu byť ohrození rôznymi infekčnými komplikáciami.
Dlhé roky bola vakcína proti tuberkulóze vôbec prvou, ktorou novorodenca zaočkovali ešte v pôrodnici. S platnosťou od 1. januára 2012 sa však toto očkovanie zrušilo a ešte predtým (od 1. júla 2010) sa zrušilo aj preočkovanie 13-ročných. Keďže na vakcínu proti tuberkulóze (tzv. BCG vakcína) mali mnohé deti nežiaduce reakcie, rodičia sa potešili. Nie však všetci. Niektorí sa očkovania dožadujú, lebo sa napríklad boja vycestovať s nezaočkovaným bábätkom do cudziny. Ďalší sa pýtajú, či sa netreba teraz obávať nárastu tuberkulózy i u nás.
Argumenty pre a proti očkovaniu proti TBC
V prvom rade treba povedať, že očkovanie v novorodeneckom veku nechránilo pred tuberkulózou ako takou, ale iba pred jej najťažšími formami, ako je napríklad tuberkulózna meningoencefalitída (ľudovo nazývaná zápal mozgových blán). Tento ochranný účinok mal svoje opodstatnenie v krajinách s vysokým výskytom tuberkulózy, ku ktorým sme až do 90. rokov minulého storočia patrili aj my. Pri veľmi priaznivej epidemiologickej situácii vo výskyte tuberkulózy na Slovensku, keď v rokoch 2009 až 2011 bol nižší ako 10 prípadov na 100-tisíc obyvateľov, je však tento ochranný účinok veľmi okrajový a nevýznamný. Dokonca, keď sme položili na misky váh ochranný účinok očkovania a komplikácie, ktoré mali deti po zaočkovaní BCG vakcínou, tak sme zistili, že komplikácie začali prevažovať. V posledných rokoch sa napríklad výskyt komplikácií ako absces (ohraničené hnisavé zápalové ložisko) v mieste chráničky (chrastička po očkovaní) rátal na stovky prípadov ročne a desiatky až stovky malých pacientov sme museli preliečiť antituberkulóznou liečbou pre zápal lymfatických uzlín ako následok očkovania. Ďalších 150 až 200 detí ročne muselo okrem antituberkulóznej liečby podstúpiť aj malý chirurgický zákrok. K ťažším, ale našťastie zriedkavým komplikáciám patrila BCG osteomyelitída (zápal kostí alebo kostnej drene) a generalizované infekcie očkovacím kmeňom baktérie BCG, ktoré sa rozvíjali na podklade vrodených porúch imunity. Liečba komplikácií bola často neľahká, zdĺhavá i nákladná, niekedy bola potrebná až transplantácia kostnej drene. Navyše komplikácie odďaľovali začiatok ostatných povinných očkovaní, v dôsledku čoho bola časť detskej populácie dosť dlho nechránená proti epidemiologicky oveľa rizikovejším chorobám, ako je tuberkulóza.
Skúsenosti z iných krajín
Aj niektorí odborníci - lekári majú obavy z nárastu tuberkulózy po zrušení očkovania. Tie vyplývajú najmä zo skúsenosti, ktorá sa v odbornej literatúre označuje ako Czech experience. Keď totiž v Česku v niektorých krajoch zrušili v roku 1987 plošnú BCG vakcináciu novorodencov, tak v nasledujúcich rokoch sa pozoroval ojedinelý výskyt diseminovaných foriem tuberkulózy u neočkovaných detí. Na základe toho sa potom od roku 1991 plošné očkovanie znovu zaviedlo. Zahraniční experti na rozdiel od českých aj slovenských však v odbornej literatúre uvádzali, že v Česku sa ani po zrušení očkovania vlastne nič nestalo a že nárast závažných foriem detskej tuberkulózy bol vyvážený vymiznutím komplikácií po očkovaní. Napokon v Česku zrušili celoplošné očkovanie proti tuberkulóze od 1. novembra 2010, ponechali len očkovanie rizikových novorodencov, ktorí sa však majú očkovať až po 6. mesiaci života.
No aj keď sa pozrieme do okolitých krajín, tak si myslím, že obavy sú zbytočné. Napríklad v Rakúsku neočkujú nikoho, dokonca ani ľudí, ktorí boli v kontakte s pacientmi nakazenými tuberkulózou. Od roku 2000 nemá v Rakúsku registráciu žiadna BCG vakcína a je tam teda nedostupná. Napriek tomu je výskyt tuberkulózy menej ako 10 prípadov na 100-tisíc obyvateľov. No v Poľsku, kde je plošné očkovanie novorodencov proti tuberkulóze, je výskyt až okolo 22 prípadov. V Nemecku, ktoré neočkuje od roku 1995, je to 5,4 prípadu. A napríklad také krajiny ako Belgicko, Taliansko či Holandsko, ktoré nikdy neočkovali plošne proti tuberkulóze, hoci je tam vysoký počet imigrantov, majú výskyt tuberkulózy 9, 6 či 7 prípadov na 100-tisíc obyvateľov. Z toho jasne vyplýva, že BCG vakcinácia nemá nijaký zásadný vplyv na výskyt tuberkulózy. Napokon, žiadna krajina, ktorá celoplošné očkovanie zrušila oveľa skôr ako my, neuvažuje o jeho návrate.
Rizikové skupiny a odporúčania
Podľa Vyhlášky MZ SR 585/2008, Príloha č. 2, Časť B: Očkovacie postupy na povinné a odporúčané očkovanie osôb, ktoré sú vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz podľa paragrafu 7 až 10, sa očkovanie proti TBC vykonáva u tuberkulín negatívnych a u kontaktov s aktívnou tuberkulózou po 3-mesačnej preventívnej chemoprofylaktickej liečbe, ak tuberkulínová skúška zostáva negatívna, ako aj u tuberkulín negatívnych osôb, ako sú deti žiadateľov o azyl, deti azylantov a deti v azylových zariadeniach, ktoré na území SR nesprevádza ich zákonný zástupca, ale aj deti cestujúce do krajín s vysokým výskytom tuberkulózy na pobyt dlhší ako 1 mesiac, deti z diagnostických ústavov, pri nástupe do ústavov sociálnych služieb a deti s drogovou závislosťou. Proti tuberkulóze sa očkujú aj tuberkulín negatívne osoby, ktoré boli v kontakte s osobou s aktívnou formou tuberkulózy. Výbor Slovenskej pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti však k tomuto zaujal stanovisko, že sa budú očkovať len osoby mladšie ako 14 rokov.