V súvislosti s pokračovaním v štúdiu na vysokej škole si mnohí rodičia i študenti kladú otázku, či je možné poberať rodinné prídavky aj počas vysokoškolského štúdia. V súčasnosti platí, že rodinné prídavky sa za istých okolností poskytujú až do dosiahnutia 25. roku veku dieťaťa, ak je dieťa nezaopatrené a študuje dennou formou. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach a nárokoch na prídavky na dieťa, so zameraním na kombinované štúdium a špecifické situácie, ktoré môžu nastať.
Základné podmienky poskytovania prídavku na dieťa pri štúdiu na VŠ
Prídavok na dieťa sa vypláca len vtedy, ak dieťa spĺňa status „nezaopatrenosti“. Pokiaľ dieťa nemá zdravotnú indispozíciu, ktorá by štúdium či zárobkovú činnosť znemožňovala, považuje sa za nezaopatrené vtedy, keď:
- ešte nedovŕšilo 25 rokov veku,
- sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom.
Sústavnou prípravou dieťaťa na povolanie je aj štúdium na vysokej škole, ale len také, ktoré prebieha dennou formou. Externá forma sa teda za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie nepovažuje, a preto sa pri nej prídavok neposkytuje. Nedajte sa ale pomýliť; podľa zákona sa vzdelávacie činnosti môžu aj pri dennej forme štúdia uskutočňovať nielen prezenčnou, ale aj dištančnou či kombinovanou metódou.
Nárok na prídavok zaniká od 1. dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom nezaopatrené dieťa dovŕšilo 25 rokov veku alebo získalo VŠ vzdelanie 2. stupňa.
Vysokoškolské štúdium v zahraničí a prídavok na dieťa
Ak sa vaše dieťa rozhodlo pre štúdium v zahraničí, neznamená to, že prídavok nedostanete. Prídavok na dieťa sa poskytuje aj pri štúdiu či výučbe, ktoré sú svojím rozsahom a úrovňou postavené na úroveň štúdia na strednej či vysokej škole uskutočňovaného dennou formou. Práve toto pravidlo umožňuje, aby prídavok poberali aj rodičia slovenských študentov, ktorí si vybrali štúdium v zahraničí.
Prečítajte si tiež: Prídavky na dieťa a vzdelávanie
V súvislosti s uvedeným ministerstvo školstva zverejnilo na svojich webových stránkach zoznam uznaných vysokých škôl v členských štátoch EÚ, EHS, Švajčiarska a Spojeného kráľovstva. Ak štúdium prebieha na škole uvedenej v zozname, bude považované za rovnocenné štúdiu v SR, a to nielen pre účely poskytnutia prídavku na dieťa, ale napríklad aj:
- dôchodkových dávok,
- zdravotného poistenia,
- daňového bonusu či
- štipendií a pôžičiek Fondu na podporu vzdelávania.
Ak sa zahraničná škola v zozname nenachádza, bude rovnocennosť vášho štúdia so slovenským vzdelávaním posúdená na základe individuálnej žiadosti. Aj jej formulár nájdete na webe ministerstva školstva; môžete ju ale podať aj elektronicky cez portál slovensko.sk.
Zoznam rovnocenných zahraničných vysokých škôl však neuvádza aj konkrétne formy či metódy štúdia, ktoré by boli spojené s nárokom na prídavok - práve preto s vyjasnením niektorých otázok pomohla judikatúra.
Forma vs. metóda štúdia - ako to celé je?
Najvyšší správny súd SR sa k otázke prídavku na zahraničného študenta vyjadril v rozhodnutí, ktoré sa týkalo štúdia v ČR. Prípad začal rozhodnutím úradu práce o odňatí prídavku s odkazom na to, že štúdium prebiehalo tzv. kombinovanou formou. Podľa úradu ho preto nebolo možné považovať za štúdium v dennej forme. Otec študenta (ďalej len „žalobca“) podal vo veci najskôr správnu žalobu, s ktorou však neuspel. Krajský súd v Trenčíne zamietnutie žaloby zdôvodnil tým, že keď zákonodarca podmienil poberanie prídavku dennou formou štúdia, bolo to tak podľa neho preto, lebo iné spôsoby štúdia umožňujú popri vzdelávaní aj zárobkovú činnosť.
Žalobca s takýmto výkladom nesúhlasil. Podal preto kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd SR, ktorý mu dal za pravdu. Súd v prvom rade upozornil, že pre účely rozhodovania o prídavku na dieťa nemožno formu štúdia zamieňať s jeho metódou. Ako už bolo uvedené vyššie, z hľadiska slovenského zákona o vysokých školách môže byť forma štúdia denná alebo externá; pri oboch týchto formách môžu vzdelávacie činnosti prebiehať prezenčnou, dištančnou alebo kombinovanou metódou.
Prečítajte si tiež: Nároky na prídavky v Írsku
Z rozhodnutia súdu ďalej vyplýva, že pri zahraničných VŠ nie je kľúčové, ako je spôsob organizácie štúdia pomenovaný, pretože aj pomenovanie na prvý pohľad evokujúce externé štúdium môže v skutočnosti zodpovedať jeho dennej forme. Nemožno preto automaticky vychádzať z jazykového prekladu; posudzovať sa musí obsah a časová náplň štúdia (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR, sp.zn. 9Sžsk/28/2021).
Zmeny v legislatíve od septembra
Treba však upozorniť, že vyššie uvedené rozhodnutie NSS SR bolo vydané vo vzťahu k právnemu stavu, ktorý sa zmenil. Aj naďalej zostáva v platnosti nevyhnutnosť rozlišovania formy a metódy štúdia. Stále platí, že denná a externá je forma štúdia a vzdelávacie činnosti v rámci oboch foriem môžu byť uskutočňované prezenčnou, distančnou alebo kombinovanou metódou.
Zmena, ktorá oproti rozhodnutiu nastala, spočíva v tom, že pôvodne sa denná a externá forma štúdia líšili vymedzením časovej náročnosti. Zatiaľ čo denná forma štúdia predstavovala a aj stále predstavuje 1500 až 1800 hodín práce študenta za akademický rok vrátane samostatného štúdia a samostatnej tvorivej činnosti, externá forma do 31. 8. 2024 zahŕňala len 750 až 1440 hodín uvedenej činnosti. Od 1. 9. 2024 môže aj externá forma štúdia zodpovedať časovej náročnosti 1500 až 1800 hodín za akademický rok, a to pokiaľ ide o študijný program 1. a 2. stupňa alebo o študijný program spájajúci 1. a 2. stupeň. Časová dotácia 750 až 1440 hodín zostala platná pre externú formu štúdia pri študijnom programe 3. stupňa.
Zatiaľ čo do 31. 8. bolo teda možné podľa rozhodnutia NSS SR pomerne ľahké určiť, či zahraničné štúdium podľa časovej náročnosti zodpovedá dennej alebo externej forme, pre štúdium realizované od 1. 9. budú musieť úrady práce (a zrejme aj za pomoci súdov SR) hľadať aj iné kritériá, vďaka ktorým dennú a externú formu štúdia na zahraničných VŠ spoľahlivo rozlíšia.
Rodinné prídavky na vysokoškoláka
Rodinné prídavky na vysokoškoláka sú určené na pokrytie časti nákladov, ktoré vznikajú počas štúdia. Nezaopatrené dieťa, ktoré navštevuje denné štúdium na vysokej škole, väčšinou spĺňa podmienky na poberanie prídavkov, pokiaľ nespĺňa iné vylučujúce faktory, napríklad ak by poberalo dávku invalidného dôchodku alebo by uzavrelo pracovný pomer na plný úväzok.
Prečítajte si tiež: Návod: Zmena účtu pre prídavok na dieťa
Každá rodina by sa mala zaujímať o aktuálnu legislatívu, keďže výška rodinných prídavkov a podmienky na ich získanie sa môžu s časom meniť. Rozhodujúcim faktorom pri posudzovaní nároku na rodinné prídavky na vysokoškoláka je vždy vek a forma štúdia. Zákon definuje dieťa ako nezaopatrené až do 25. roku veku, ak sa súvisle venuje dennej forme štúdia. Rodič pritom musí byť obyvateľom Slovenskej republiky, respektíve mať na území Slovenska trvalý alebo prechodný pobyt, a dieťa musí byť nahlásené v systéme sociálneho poistenia.
Nárok na rodinné prídavky na vysokoškoláka ostáva za určitých okolností v platnosti aj v prípade prerušenia štúdia, avšak iba vtedy, ak dôjde k prerušenému štúdiu zo závažných dôvodov, napríklad z dôvodu choroby alebo iného zdravotného hendikepu. O takýchto situáciách sa vždy rozhoduje individuálne a je dôležité preukázať, že dôvody prerušenia naozaj spadajú pod zákonné výnimky. Ak vysokoškolák plánuje v rámci štúdia odísť na stáž alebo výmenný pobyt, zväčša to nárok na prídavky neovplyvní, pokiaľ stále ide o riadnu súčasť denného štúdia a neprekročí sa tým povolená dĺžka.
Ako požiadať o rodinné prídavky na vysokoškoláka
Prvým krokom k tomu, aby ste mohli poberať rodinné prídavky na vysokoškoláka, je získať od školy potvrdenie o dennej forme štúdia. Vysoké školy vystavujú takéto potvrdenia na vyžiadanie a zväčša slúžia ako oficiálny dôkaz o tom, že študent plní všetky povinnosti súvisiace s riadnym vysokoškolským štúdiom.
Samotné konanie o priznaní prídavkov sa začína podaním žiadosti spolu s vyplneným tlačivom, do ktorého sa uvádzajú základné údaje o dieťati i rodičoch. Niektoré údaje si úrad overuje aj elektronicky, avšak potvrdenie od školy ostáva nevyhnutnou prílohou. Podstatné je sledovať všetky zmeny v štúdiu, lebo ak študent štúdium ukončí alebo preruší, treba o tom informovať príslušné úrady. Ak totiž poberáte prídavky neoprávnene, môže sa stať, že vás úrad vyzve na vrátenie príslušnej sumy.
Dieťa, ktoré navštevuje dennú formu vysokoškolského štúdia, je pre zákon nezaopatrené až do dňa, kým nedovŕši 25 rokov, prípadne kým úspešne neukončí štúdium. Právna úprava teda zohľadňuje fakt, že mnohí študenti končia prvý stupeň vysokej školy okolo 22. roku života, no ak sa rozhodnú pokračovať aj v druhom stupni, nárok môže pretrvať.
Vplyv príjmu študenta na poberanie prídavkov
Keď sa povie „rodinné prídavky na vysokoškoláka“, mnohí sa okamžite spýtajú na to, akým spôsobom ovplyvňuje poberanie prídavkov samotného študenta. V zásade platí, že poberanie prídavkov je viazané na nezaopatrenosť dieťaťa, nie na jeho príjmy z príležitostnej brigády alebo dohody. Inými slovami, ak študent popri škole pracuje na dohodu a nestráca štatút denného študenta, nárok zväčša zostáva zachovaný. Ak by študent začal vykonávať pracovný pomer, ktorý je v rozpore s podmienkami denného štúdia, jeho postavenie by sa mohlo zmeniť a tým by zanikol nárok na prídavky.
Rodičia by takisto nemali zabúdať, že rodinné prídavky na vysokoškoláka sú priznané iba vtedy, ak je dieťa skutočne zapísané v systéme vysokej školy a reálne navštevuje predmety podľa študijného programu. Ak by sa študent rozhodol, že do školy chodiť nebude, môže dôjsť k reálnemu prerušeniu štúdia bez ohľadu na formálne zápisy, a to opäť ohrozí nárok na prídavky.
Ďalšie dôležité informácie
Nemenej podstatná je aj informácia, že o rodinné prídavky môžu požiadať nielen rodičia, ale aj osoba, ktorá má dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti, napríklad poručník či osvojiteľ. Pri podávaní žiadosti o rodinné prídavky na vysokoškoláka si rodič nemusí pýtať potvrdenie o návšteve školy každých pár týždňov. Zvyčajne stačí raz za rok, respektíve pred začatím nového akademického roka, no všetko závisí od konkrétnych postupov úradu práce a od toho, či sa v priebehu roka nezmenili podstatné skutočnosti.
Hoci suma prídavku nemusí byť vysoká, pokrýva aspoň časť nákladov na štúdium a bežné výdavky spojené so životom vysokoškoláka. Výška rodinných prídavkov na vysokoškoláka sa môže z roka na rok mierne meniť na základe platnej legislatívy.
Sirotský príspevok a kombinované štúdium
Sirotský príspevok je dôležitá dávka sociálneho zabezpečenia, ktorá má za cieľ pomôcť nezaopatreným deťom po strate rodiča. V kontexte kombinovaného štúdia, ktoré predstavuje špecifickú formu prípravy na povolanie, vznikajú otázky ohľadom nároku na túto dávku.
Právny rámec sirotského príspevku
Sirotský príspevok upravuje zákon o sociálnom poistení. Nárok na sirotský príspevok má nezaopatrené dieťa, ak zomrel rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ktorý ku dňu smrti spĺňal podmienky nároku na starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo mal odpracovaný stanovený počet rokov dôchodkového poistenia. Dôležitým aspektom je definícia nezaopatreného dieťaťa, ktorá je kľúčová pre posúdenie nároku na sirotský príspevok.
Nezaopatrené dieťa a sústavná príprava na povolanie
Za nezaopatrené dieťa sa považuje dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky a následne dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom. Sústavná príprava na povolanie je definovaná zákonom o prídavku na dieťa a zahŕňa štúdium na strednej alebo vysokej škole. V prípade stredoškolského štúdia sa za sústavnú prípravu považuje aj opakovanie ročníka.
Kombinované štúdium ako forma sústavnej prípravy
Kombinované štúdium je forma štúdia, ktorá spája teoretickú prípravu s praktickou výučbou alebo praxou. Často je realizované popri zamestnaní alebo inej zárobkovej činnosti. Otázkou je, či sa kombinované štúdium považuje za sústavnú prípravu na povolanie v zmysle zákona o prídavku na dieťa a zákona o sociálnom poistení.
Rozhodujúca je forma štúdia a zárobková činnosť
Podľa dostupných informácií štúdium popri zamestnaní, kombinované štúdium a štúdium jednotlivých vyučovacích predmetov nie sú považované za sústavnú prípravu na povolanie.
Vplyv príjmu dieťaťa na nárok na sirotský príspevok
Ak dieťa spĺňa podmienky sústavnej prípravy na povolanie štúdiom, má nárok na sirotský príspevok aj v prípade, že poberá príjem. Dôležité je, aby išlo o príjem, ktorý nezakladá povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie.
Zánik nároku na sirotský príspevok
Nárok na sirotský príspevok zaniká osvojením nezaopatreného dieťaťa. Taktiež zaniká v prípade, ak dieťa prestane spĺňať podmienky nezaopatrenosti, napríklad ukončením štúdia alebo začatím zárobkovej činnosti, ktorá sa považuje za prekážku sústavnej prípravy na povolanie.
Sirotský príspevok a invalidný dôchodok
Za nezaopatrené dieťa sa nepovažuje dieťa, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok alebo poberá sociálny dôchodok. Priznanie invalidného dôchodku je dôvodom zániku nároku na výplatu sirotského príspevku, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku.
Výška sirotského príspevku a príjmové hranice
Výška sirotského príspevku je závislá od výšky dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok zomretý rodič ku dňu smrti. V prípade, ak zomrelý rodič poberal starobný dôchodok, sirotský príspevok sa vypočíta z tohto dôchodku. Ak zomrelý rodič nespĺňal podmienky nároku na dôchodok, sirotský príspevok sa vypočíta z pravdepodobného dôchodku.
Dôležité aspekty pri posudzovaní nároku na sirotský príspevok
Pri posudzovaní nároku na sirotský príspevok je dôležité zohľadniť všetky relevantné faktory, ako je forma štúdia, príjem dieťaťa, zdravotný stav dieťaťa a rodinná situácia. V prípade nejasností je vhodné obrátiť sa na Sociálnu poisťovňu, ktorá poskytne odborné poradenstvo a pomôže pri posúdení nároku na sirotský príspevok.
Praktické príklady
Príklad 1: Dieťa študuje na strednej škole formou kombinovaného štúdia a zároveň pracuje na dohodu o brigádnickej práci študentov. V tomto prípade sa štúdium nepovažuje za sústavnú prípravu na povolanie, a preto dieťa nemá nárok na sirotský príspevok.
Príklad 2: Dieťa študuje na vysokej škole dennou formou štúdia a zároveň pracuje na trvalý pracovný pomer.
Príklad 3: Dieťa študuje na vysokej škole externou formou štúdia a zároveň podniká ako živnostník.
Rodinné prídavky a vydatá študentka
Čo sa týka situácie vydatej študentky denného štúdia, na poberanie prídavku na dieťa je odteraz oprávnenou osobou vaša dcéra. Zákon o nej hovorí ako o plnoletom nezaopatrenom dieťati, ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie. Stačí, aby išla na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a oznámila im zmeny. So sebou nech si vezme sobášny list. Potvrdenie o návšteve školy v jej spise bude, ďalšie stačí priniesť v septembri.
Komplikovanejšie je to s daňovým bonusom. Ak je dcéra študentkou denného štúdia a manžel rovnako nemá žiadny príjem, môže si uplatniť daňový bonus ten daňovník, ktorý je rodičom dieťaťa za podmienky, že dieťa s ním žije v jednej domácnosti. Ale ak dcérin manžel pracuje, asi skôr počítal s tým, že si bude môcť uplatniť odpočítateľnú položku na manželku automaticky.
Iné formy podpory pre rodiny
Okrem rodinných prídavkov existujú aj ďalšie formy podpory pre rodiny s deťmi:
- Príspevok pri narodení dieťaťa: Ide o jednorazovú sociálnu dávku od štátu, ktorá pomáha pokryť výdavky súvisiace s narodením dieťaťa.
- Materská dávka: Štát prispieva rodičom, ktorí sa starajú o dieťa do 3 rokov, prípadne do 6 rokov, ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
- Tehotenské: Je dávka počas tehotenstva, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa, ak má poistenka nárok. Túto finančnú podporu môžu získať tehotné študentky, ktoré nespĺňajú podmienky na tehotenské dávky zo Sociálnej poisťovne.
- Príspevok na viac súčasne narodených detí: Ak sa narodia tri alebo viac detí naraz, prípadne aspoň dve deti v priebehu dvoch rokov, rodič môže získať dodatočný príspevok od štátu.
- Daňový bonus: Znižuje daň z príjmov fyzickej osoby. Môže si ho uplatniť jeden z rodičov na každé vyživované a nezaopatrené dieťa, ktoré s vami žije v domácnosti.
Rodinné prídavky v zahraničí
V EÚ (vrátane Islandu, Nórska, Lichtenštajnska a Švajčiarska) platí, že ako občan EÚ môžete pracovať a žiť v ktorejkoľvek členskej krajine. Nárok na prídavky nezávisí od štátnej príslušnosti, ale od toho, kde pracujete alebo žijete. Podľa úradu práce dávky vypláca krajina, kde aspoň jeden rodič pracuje. Ak rodičia pracujú každý v inej krajine, môže sa stať, že máte nárok na prídavky vo viacerých štátoch.
Príklady rodinných prídavkov v niektorých krajinách:
- Česká republika: Na rodinné prídavky v Česku nemá nárok každá rodina. Týka sa rodín s nízkymi príjmami.
- Rakúsko: V Rakúsku sa rodinným prídavkom na deti hovorí Familienbeihilfe.
- Švajčiarsko: Rodinné prídavky na dieťa sa vo Švajčiarsku volajú Familienzulagen.
- Nemecko: V Nemecku sa vypláca Kindergeld, teda prídavok na dieťa.
Dokedy má rodič nárok na prídavky a daňový bonus?
Cieľom je vysvetliť, dokedy má rodič po skončení štúdia svojho dieťaťa na základnej škole, strednej škole alebo na vysokej škole nárok na daňový bonus, prídavok na dieťa a dokedy štát platí zdravotné poistenie.
Povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku. V praxi to znamená, že rodič má nárok na daňový bonus a prídavok na dieťa, kým dieťa neukončí 10 rokov vzdelávania, resp. do konca školského roka, v ktorom dieťa dovŕši 16 rokov veku.
Ak dieťa pokračuje po strednej škole v štúdiu na vysokej škole v dennej forme štúdia, tak od konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, je sústavnou prípravou dieťaťa na povolanie aj obdobie do zápisu na vysokú školu, ktorý je vykonaný najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole. Sústavná príprava dieťaťa na povolanie pri štúdiu na vysokej škole sa začína odo dňa zápisu na vysokoškolské štúdium prvého stupňa alebo na vysokoškolské štúdium druhého stupňa a trvá do skončenia štúdia (čo sú štátnice, pozor, nie do konca školského roka).
tags: #pridavky #na #dieta #kombinovane #studium