Tento článok sa zaoberá problematikou vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom po dosiahnutí ich plnoletosti, s dôrazom na právne aspekty a praktické rady. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je komplexná téma, ktorá sa mení s vekom dieťaťa a jeho schopnosťou samostatne sa živiť.
Základné princípy vyživovacej povinnosti
Podľa slovenského Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vek teda nie je jediným kritériom, od ktorého závisí posúdenie, či je dieťa schopné živiť sa samo. Platenie výživného nie je limitované žiadnym vekom. Môže byť však limitované dobrými mravmi.
Kedy zaniká vyživovacia povinnosť?
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Tento moment zväčša nastáva vtedy, ak sa dieťa po skončení školy riadne zamestná. Ak Vaša dcéra ukončila strednú školu, je evidovaná na úrade práce a neštuduje ďalej, je pravdepodobné, že už je schopná samostatne sa živiť, najmä ak nemá objektívne prekážky (napr. zdravotné) brániace jej v zamestnaní.
Štúdium na vysokej škole, aj v externej alebo diaľkovej forme, sa spravidla považuje za pokračovanie nezaopatrenosti. To, že dcéra má brigádu a zarába 250-300 eur mesačne, ešte automaticky neznamená, že je schopná sa sama živiť. Súd pri posudzovaní, či je dieťa schopné samostatne sa živiť, zohľadňuje nielen výšku zárobku, ale aj jeho pravidelnosť, dlhodobosť a či je schopný pokryť všetky životné náklady dieťaťa (bývanie, strava, štúdium, zdravotná starostlivosť a pod.). Príležitostná alebo čiastočná brigáda, najmä ak ide o nižší príjem, spravidla nevedie k zániku vyživovacej povinnosti rodiča.
Ak plnoleté dieťa nenavštevuje školu a je zamestnané, príp. poberá nejaké dávky (je evidované na Úrade práce, soc. vecí a rodiny), je veľmi dôležité, či plnoleté dieťa navštevuje ešte školu alebo nie.
Prečítajte si tiež: Materská spoločnosť Stihl
Návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti
Ak sa rodič domnieva, že jeho syn je schopný živiť sa sám, môže podať na súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti, v ktorom by mal preukázať splnenie vyššie uvedených kritérií (teda napr. zamestnanie syna).
Odporúčam Vám podať na príslušný okresný súd (podľa bydliska Vašej dcéry) návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. V návrhu stručne uveďte:
- že ste otcom dcéry, uvádzajte jej meno, dátum narodenia a adresu,
- že dovŕšila 19 rokov, ukončila štúdium a je evidovaná na úrade práce,
- že podľa Vášho názoru je schopná samostatne sa živiť,
- žiadate, aby súd rozhodol o zániku Vašej vyživovacej povinnosti
K návrhu priložte doklad o ukončení štúdia (maturitné vysvedčenie alebo výučný list), prípadne potvrdenie z úradu práce, ak ho máte k dispozícii. Súd bude skúmať, či je Vaša dcéra skutočne schopná samostatne sa živiť.
Ak nedisponujete potrebnými dôkazmi už pri podaní návrhu, je potrebné preukázať to, že dieťa nadobudlo schopnosť živiť sa samé aspoň skutkovými tvrdeniami, ktoré súd následne v konaní pri zisťovaní skutočného stavu veci preskúma.
Riziká a možné komplikácie
Rizikom je, že ak by dcéra preukázala, že nie je schopná sa živiť (napr. zdravotné dôvody), súd by návrh zamietol. Ak však žiadne takéto prekážky nie sú, súd zvyčajne vyživovaciu povinnosť zruší.
Prečítajte si tiež: Materská dovolenka pre Slovákov v Nemecku
Návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti nie je spoplatnený. Po podaní návrhu súd vyzve Vašu dcéru na vyjadrenie a nariadi pojednávanie.
Príklady z praxe
Príklad 1: Otec platí výživné na dcéru, ktorá má 19 rokov. Bola prijatá na vysokú školu a študuje diaľkovo, pričom do školy bude chodiť len v piatok alebo v sobotu. Má brigádu, na ktorú chodí 2-3 krát do týždňa a zarába približne 250 až 300 eur mesačne. V takomto prípade, povinnosť rodiča platiť výživné trvá, kým dieťa nie je schopné samostatne sa živiť. Štúdium na vysokej škole, aj v externej alebo diaľkovej forme, sa spravidla považuje za pokračovanie nezaopatrenosti.
Príklad 2: Manžel má dcéru, na ktorú platí 140 € mesačne. Chcú podať návrh na zrušenie výživného, pretože sa dozvedeli, že bola vylúčená zo školy pre špatné prospech a chovanie. Teraz bola prijatá na vojenskú školu a nevedia, ako dlho vydrží. V tomto prípade je veľmi dôležité, či plnoleté dieťa navštevuje ešte školu alebo nie.
Príklad 3: Otec platil výživné na dcéru Martiny (v auguste bude mať 24 rokov). Vyštudovala strednú odbornú školu kaderníctva a vizážistiky v Bratislave v odbore telový kozmetik, ktorú ukončila maturitou a nasledujúce dva roky si urobila ešte dvojročnú nadstavbu na tej istej škole v odbore kozmetik, ktorú tiež ukončila maturitou. Skončila teda s dvomi maturitami a bola schopná sa sama živiť. Ale do práce nešla, rozhodla sa, že bude ďalej študovať a prihlásila sa na pedagogickú fakultu na Univerzitu Komenského v Bratislave na denné štúdium v odbore sociálna pedagogika a vychovávateľstvo. Nakoľko bola študentkou a študovala dennou formou, súd mu určil, naďalej jej platiť výživné, ktoré mu dokonca ešte zvýšili. Na tejto škole študovala 2 semestre a v septembri 2019 mu poslala vyrozumenie, že prerušuje štúdium na 1 rok a prestáva byť tým pádom študentkou školy. Na základe prerušenia jej štúdia poslal na súd žiadosť o zrušenie vyživovacej povinnosti, keďže prestala byť študentkou a bola schopná sa sama živiť. Taktiež sa neskôr dozvedel, že štúdium prerušila preto, že začala pracovať ako opatrovateľka a opatruje starých rodičov z matkinej strany, čo mu aj potvrdila, ako aj to, že zarába približne 600 €. Na pojednávaní sudkyňa jeho žiadosť na zrušenie vyživovacej povinnosti zamietla a pod nátlakom argumentov sudkyne vzal návrh späť.
Čo robiť, ak dieťa neposkytuje informácie o štúdiu?
Vzorne som si plnil vyživovaciu povinnosť voči vysokoškolskej študentke, ktorá mi však nedoložila žiadne potvrdenie o štúdiu za posledné štyri roky. Doporučeným listom som ju vyzval, aby potvrdila, či stále študuje. Zároveň som jej oznámil, že som pozastavil vyživovaciu platbu s tým, že ak mi doloží úradné potvrdenie o štúdiu, všetko hneď vyplatím spätne. Odpoveď, žiaľ, neprišla. Jej advokát mi následne volal s tým, že ak nezaplatím do desiatich dní, predmetnú záležitosť predá exekútorovi. Pokiaľ ste mali výživné určené súdom, potom ste povinný ho platiť, až kým súd nerozhodne (na návrh jedného z Vás) že dieťa sa už je schopné samo živiť. Ak teda Vaša dcéra disponuje vykonateľným súdnym rozhodnutím o Vašej povinnosti platiť výživné, potom má tzv. exekučný titul a môže od Vás neuhradené platby vymáhať prostredníctvom exekútora.
Prečítajte si tiež: Súčasný stav očkovania detí
Zrušenie vyživovacej povinnosti a práva matky
Ak je dieťa už plnoleté, matka už nemôže podávať žiadne návrhy na súd týkajúce sa vyživovacej povinnosti. Toto právo prináleží dieťaťu a nakoľko je už plnoleté, tak sama rozhoduje, či podá návrh na zníženie, zvýšenie, prípadne zrušenie. Matka by mohla najviac vymáhať dlžné výživné za obdobie kedy bolo dieťa maloleté, ale aj to najviac spätne tri roky.
Vyživovacia povinnosť v Nemecku
Hoci tento článok vychádza primárne zo slovenského právneho rámca, je dôležité poznamenať, že vyživovacia povinnosť rodičov na dieťa po 18. roku života existuje aj v Nemecku. Nemecké právo, podobne ako slovenské, kladie dôraz na schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť. Ak plnoleté dieťa študuje, hľadá si prácu alebo je zdravotne postihnuté, rodičia sú povinní ho finančne podporovať. Výška výživného sa v Nemecku určuje podľa tzv. Düsseldorfskej tabuľky, ktorá zohľadňuje príjem rodičov a vek dieťaťa.