Abstrakt: Čitateľská gramotnosť u detí predškolského veku je veľmi dôležitá. Dieťa si osvojuje kľúčové kompetencie čitateľskej gramotnosti, ktoré rozvíja v neskoršom veku, oboznamuje sa s ilustrovanou knihou doplnenou o textovú časť.
Kľúčové slová: Predškolský vek, čitateľská gramotnosť, kniha, zásady čítania.
Úvod
Cieľom tohto článku je podať informáciu o dôležitosti a potrebe čítania kníh pre deti od útleho veku a zdôrazniť potrebu rozvoja čitateľskej gramotnosti u detí v predprimárnom vzdelávaní. S tým súvisí rozvoj jazykovej komunikácie, používanie verbálnej reči, počúvanie, myslenie a preberanie gramaticky správnej výslovnosti. Príspevok je vhodný pre študentov predškolskej pedagogiky a teda budúcich učiteľov.
Význam predčitateľskej gramotnosti v predškolskom veku
Predškolské vyučovanie neznamená učiť sa písať a čítať, ale je chápané ako komplex vzájomne prepojených a rovnocenných zložiek, týka sa rozprávania, počúvania, vzájomnej komunikácie, stretávania sa s písmom v písanej a čítanej forme (Lipnická 2009). Na rozvoj materinského jazyka nám najlepšie slúži čítanie kníh, maľované čítanie, z ktorých dokáže dieťa prerozprávať obsah, podľa ilustrácií v knihe, teda ide o rozvoj verbálnej reči. V komunikácii dieťa uplatňuje a prepája tri základné jazykové roviny: lexikálno-sémantickú, morfologicko-syntaktickú a foneticko-fonologickú (Kikušová, 1997/98), štvrtú rovinu pragmatickú pridávajú autorky Petrová a Valášková (2007, s. 16). Čas strávený s knihou pomáha dieťaťu rozvíjať fantáziu, predstavivosť a tak výrazne pomáha pri rozvoji reči. Podľa McKeown a Beck (2006) hlasné čítanie kníh deťom rozširuje rozsah a varietu jazykového materiálu sprostredkovaného dieťaťu, prispieva k rozvoju jeho aktívnej i pasívnej slovnej zásoby.
Súčasná doba prináša veľa možností v podobe médií, technológií, ako sú televízia, počítače, mobily, kedy sa deti stávajú pasívnymi prijímateľmi rozprávok a informácií, čo musíme korigovať ako rodičia aj učitelia. Už v útlom detstve je dobré oboznamovať dieťa s knihou, aby v neskoršom veku, pri nástupe do školy nemalo obavu z verbálneho prejavu, či textu, s ktorým príde do kontaktu v čítanke a iných učebniciach, ktoré sú zväčša ešte doplnené aj o ilustrácie. Osvojovanie si kompetencií v priebehu predškolského vzdelávania je predpokladom pre úspešné uplatnenie sa v živote. Ilustrovaná kniha je skvelým prostriedkom pre rozvoj jazykových a komunikatívnych kompetencií. V predškolskom zariadení je kniha vhodným prostriedkom k prepojeniu hier vo všetkých vzdelávacích oblastiach.
Prečítajte si tiež: Vývoj predškolského vzdelávania
Rozvoj komunikačných kompetencií v materskej škole
Rozvoj komunikačnej stránky vymedzuje Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie (2016, s.10-12), podľa ktorého učiteľky zohľadňujú celostný rozvoj detí. Učiteľ cieľavedomo pôsobí na dieťa svojim pedagogickým pôsobením, vhodným výberom metód a vzdelávacími zámermi, aby akákoľvek aktivita bola prínosom pre deti a mohla rozvíjať jeho elementárne kompetencie, na ktorých buduje počas primárneho vzdelávania. Deti sa stretávajú s knihou od malička, v domácom prostredí prichádzajú do kontaktu s prvou knihou, ktorou môže byť mäkká pískacia ilustrovaná knižka, neskôr to môže byť leporelo a v predškolskom zariadení sa stretávajú s knihou v tvrdej alebo mäkkej väzbe. Aby dieťa správne pochopilo obsah knihy je potrebná správna technika čítania, teda plynulé čítanie s porozumením, ktorým môže učiteľ, rodič urobiť z dieťaťa dobrého čitateľa. Čítanie kníh posilňuje u detí rozvoj jazykových schopností. Ide o stimuláciu hovorenej reči na úrovni všetkých zložiek - slovná zásoba, gramaticky správneho, spisovného a sociálne primeraného vyjadrovania sa (ŠVP, 2016, s. 10). Deti sa učia krátke texty spamäti, recitujú ich a učiteľka dbá na správnu výslovnosť - artikuláciu. Realizujú sa jazykové hry na precvičovanie problematických spoluhlások (sykaviek - s, c, z, dz, š, č, ž, dž) a slabikotvorných spoluhlások (r, ŕ, l, ĺ) (ŠVP, 2016, s. 25).
Detská literatúra je zdrojom poznatkov a vedomostí o reči, rozvíja počúvanie a porozumenie prečítaného textu, jeho obsahu a formy. Dieťa, podľa Gavoru (1992), rozvíja procesy vnímania, porozumenia a zapamätania. Vnímanie textu registruje grafické prvky textu, dekóduje text, označuje sa ako technika čítania. Porozumenie textu vyžaduje myšlienkové operácie, pretože ide o proces vytvárania asociácií medzi javmi objektívnej reality a textom, medzi prvkami textu a vedomostnou štruktúrou čitateľa. Zapamätanie si textu je proces vštepovania informácie do pamäti v kontexte, v ktorom je zasadená. Prostredníctvom knihy dieťa získava pozitívne zážitky a skúsenosti z prečítaného textu a vytvára si tak vzťah k čitateľským návykom. Pri čítaní knihy je vhodné vytvoriť pokojnú a dobrú atmosféru, nikým a ničím nerušenú. Počas čítania je dobré prerušiť čítanie, aby sa prerozprával obsah o prečítanom texte, dozvedieť sa, či deti pochopili všetky slová, nechať im čas premýšľať o texte. Učiteľka ako aj rodič má sprevádzať dieťa knihou od titulnej stránky, cez autora a ilustrátora knihy. Autorka Zápotočná (2005) tvrdí, že znalosť písmen pred nástupom do školy nemôže uškodiť, pretože zodpovedá úspešnosti v jeho počiatočnom čítaní. Cieľom učiteľky v materskej škole je podporovať kontakt detí s písaným textom a eliminovať nespisovnú výslovnosť, nárečie u dieťaťa a súčasne oboznamovať deti s encyklopédiami, ľudovými rozprávkami, kde dobro vyhráva nad zlom, alebo poviedkami zo života.
Metódy rozvíjania predčitateľskej gramotnosti
Rozvíjať čitateľskú gramotnosť u dieťaťa v materskej škole je najlepšie vhodným stimulačným prostredím, ktoré tvorí napr. vhodne zvolená veľkosť farebných písmen, ktoré sú vždy na očiach detí v triede, pomôcky na podporu rozvoja čitateľskej gramotnosti ako je učebný text, ale môžeme sem zahrnúť aj interaktívnu tabuľu a využívanie vo výchovno-vzdelávacej činnosti vhodne zvolené metódy rozvíjania komunikačných schopností.
Medzi najčastejšie používané metódy komunikačnej schopnosti patrí podľa Kikušovej, 1997/98, Lipnickej, 2009, Lopušnej, 2008:
- Ranný kruh, ktorý je jednou z foriem organizačnej zložky predprimárneho vzdelávania, kde sa deti rozprávajú o svojich emóciách, náladách pričom využívajú kongnitívno-psychické procesy.
- Vhodným spôsobom prepojenia textu a obrázku pri čítaní je metóda lona, kedy učiteľka ukazuje na čítané slová, aby si dieťa uvedomovalo, že text v knihe sa číta zľava doprava, zhora dolu, poukazuje na riadky a veľkosť začiatočných písmen vo vete, ako aj začiatok a koniec textu (knihy môžu byť vytvorené deťmi, učiteľkou alebo hotové).
- Slovná banka - učiteľka napíše veľkými písmenami krátky text, napr. z rozprávky o Červenej čiapočke na dva papiere, jeden z nich rozstrihá a úlohou detí je na základe vizuálneho sledovania podľa predlohy textu poskladať postrihaný text na princípe puzzle. Súčasne učiteľka číta text a vysvetľuje význam slov.
- Metóda spoločného čítania, pri ktorej učiteľka spoločne s dieťaťom číta rôzne príbehy, rozprávky, o ktorých spoločne diskutuje o porozumení prečítaného textu (využitie metód tzv. prediktabilných kníh - opakujúceho sa textu, maľované a riadené čítanie).
- Metóda jazykovej skúsenosti, kde učiteľka výpovede detí na rôzne témy značí do písanej podoby a následne ich číta, čo umožňuje sledovať premenu hovorenej (verbálnej) reči do písanej formy.
- Metóda pojmovej mapy, pomocou ktorej deti priraďujú pojmy k vybranej téme, rozprávke.
- Metóda triedneho časopisu, do ktorého deti prispievajú svojimi kresbami, písaním oznamov, informácií pre rodičov a pod.
Prostredníctvom tvorivej dramatiky je dieťa „vychovávané k aktívnemu tvorivému prístupu k životu prostredníctvom dramatickej hry“ (A. Škoviera, 1980, s. 201). E. Machková (1992) definuje tvorivú dramatiku ako umeleckú výchovu, ktorá môže priniesť deťom radosť, obohatiť ich o vlastné zážitky, navodiť uvoľnenie sprostredkovať nové poznatky a skúsenosti v oblasti osobnostného a sociálneho rozvoja dieťaťa. Umožní dieťaťu osvojiť si prakticky sociálne roly, rozvíjať aktivitu a schopnosť komunikácie, návyky, potreby, tvorivosť. Zo spomenutých metód si môže učiteľ vybrať tie, ktoré sú vhodné pre vekovú skupinu detí.
Prečítajte si tiež: Materská Škola po roku 1981
Pri čítaní knihy učiteľka musí dbať na rôzne vplyvy, ktoré môžu narúšať atmosféru, predovšetkým zabezpečenie pokojnej a pozitívnej atmosféry v triede. Počas čítania a kladenia otázok o prečítanom texte sa odporúča ponechať deťom krátky čas na rozmyslenie odpovede, akceptuje všetky odpovede detí a nehodnotí ich, kladie otvorené otázky, učí deti pohotovo reagovať na obrázky a odpovede a zapája všetky deti, aj tie menej aktívne. Je dôležité naučiť deti počúvať prečítaný text s porozumením a pomocou otázok zistiť, či porozumeli prečítanému textu. Dieťa má pamätať obsah prečítaného textu a prerozprávať príbeh, tiež má vedieť, kde sa dej odohrával, vymenovať najmenej tri postavy, ktoré v príbehu boli spomenuté. Opísať vlastnosti, ktoré prináležia hlavnej postave, nájsť prepojenie textu s ilustráciami v knihe. Rozprávať sa o dobrých skutkoch a tých zlých, čo zvíťazilo v rozprávke a prečo. Diskutovať o postavách, prečo konali tak ako konali, vžiť sa do role postavy a povedať, ako by konali ony, deti. Na záver dať im možnosť nakresliť prerozprávaný príbeh, čo sa im páčilo alebo nepáčilo. Tieto odpovede od detí získa učiteľka prostredníctvom otázok, ktoré dáva deťom počas čítania a po prečítaní celého obsahu textu.
Vhodnou aktivitou na rozvíjanie gramotnosti pre deti predprimárneho vzdelávania sú vystrihovačky písmen, ktoré učiteľka poskytne deťom, a to z vystrihnutých hlások deti pomocou predlohy poskladajú krátke slová, prípadne písmená môžu zoraďovať na plastovej podložke, môžu ich triediť, inou zábavnou formou je aj písanie do múky, alebo piesku.
Aktivity na podporu predčitateľskej gramotnosti
Hry so slabikami a slovami
- Slabikovanie a tlieskanie: Deti z detských časopisov vystrihnú obrázky a nalepia ich na kartičky. Učiteľka zhotoví hraciu kocku so symbolmi čísel 1 - 5. Na jednu stenu kocky nakreslí smajlíka, t.j. Kartičky rozložíme na stôl, obrázkami hore. Hráč hodí kockou, spočíta počet bodiek a vyberie si ľubovoľný obrázok, ktorého názov vyslabikuje a vytlieska na príslušný počet bodiek na kocke. Môže doplniť aj prídavné meno - napr. 4 = ma-lá kač-ka. Kartičku si zoberie. Deti to zopakujú.
- Hlásky a samohlásky: Potom pred písmená a-e-i-o-u dávajú iné písmeno, napr. H (vyslovíme „h“ a nie „há“).
Práca s knihou
- Hľadanie strán: Deti si vyberú ľubovoľné knižky (každé svoju, alebo do dvojíc) Na tabuli sú napísané číslice. Učiteľka ukáže napr. na číslicu 5 a povie: Prečítajte mi, čo je na strane päť. Deti listujú, kým nájdu danú stranu a prečítajú, čo je na nej (aký obrázok vidia, aké písmeno spoznajú).
- Hľadanie slov a písmen: Obmena: Učiteľka povie konkrétnu vec - slovo, písmeno, ktoré deti v knižke hľadajú.
Pohybové aktivity s písmenami
- Písmenková rozcvička: Učiteľka deti postupne oboznámi s postojmi tela v tvare písmen A, E, I, O, U. Na pokyn napr. „Ako cvičí písmenko I?“ Deti sa postavia do daného tvaru (stoj spojný, ruky pripažiť).
- Tvorivé napodobňovanie: Obmena: deti môžu vymýšľať, ako by napodobnili aj iné písmená z abecedy, napr. začiatočné písmeno svojho mena.
Rozvíjanie povedomia o informačnej hodnote písma
Ako aktivita na rozvíjanie povedomia o informačnej hodnote písma môže slúžiť písanie pravidiel, odkazov či zaznamenávanie myšlienok detí.
Aktivity pred čítaním
My alebo dieťa sa rozhodneme, o čom chceme spolu čítať. Následne dieťa samé vyhľadá v knižnici knihu, v ktorej sú vybrané príbehy /informácie. Pri detských otázkach dieťa povzbudzujeme, aby odpovede na otázky išlo spolu s nami nájsť v detskej knižnici (ak máme vhodné detské encyklopédie). Dieťa sa takto učí aktívne vyhľadávať informácie a orientovať sa v knihe. Pred čítaním knihy dieťa na základe ilustrácie na obálke knihy skúsi predpovedať, o čom bude príbeh.
Aktivity počas čítania
Počas čítania knihy prerušte čítanie textu a spýtajte sa dieťaťa, čo si myslí, ako to skončí. Vyzvite ho, aby skúsilo predpovedať ďalší dej. Hľadáme s deťmi súvislosti medzi doterajším dejom a ich predikciami. V prípade, že niektoré deti “nevedia obsedieť” pri knihe, čítanie im môžeme sprostredkovať vďaka dramatickej inscenácii. Kým my čítame, deti znázorňujú, čo počujú. Je to možnosť, ako aj aktívnejším deťom môžeme sprostredkovať zážitok z čítania.
Prečítajte si tiež: Sprievodca založením OZ
Interaktívne čítanie
Vyrobte si pomôcku, ktorá súvisí s čítanou knihou. Tiež si pripravte obrázky, ktoré počas čítania budú deti nalepovať na pomôcku. Ako budete čítať knihu, deti vždy nájdu práve súvisiaci obrázok a nalepia. Budujú si takto porozumenie a lepšie zapamätanie si, o čom práve čítajú. Okrem sluchu a zraku sa pracuje aj s rukami.
Aktivity po prečítaní knihy
Položme dieťaťu otázku a dieťa listuje, kde v knihe sa daná vec stala. Použijme knihu ktorú dieťa už dobre pozná, prípadne sú v nej obrázky, ktoré slúžia ako nápoveda. Hľadáme s deťmi alternatívne dejové línie. Ako inak sa ešte mohla kniha skončiť? Čo iné sa mohlo stať? Pokúsme sa s deťmi nájsť aj odôvodnenia, prípadne ich skúsme vytvoriť my. Deti takto vedieme nielen k počúvaniu textu, ale aj k rozmýšľaniu nad ním. Vytlačíme pre deti obrázky, ktorých časť má súvislosť s prečítanou knihou. Deti následne obrázky triedia - bolo to v knihe alebo nebolo to v knihe. Dramatizácia príbehu v podobe ilustrácie, modelovania, tvorby „vlastnej“ knihy deťmi - deti znázornia prostredníctvom dramatickej tvorby či kreslenia, čo počuli.
Knižnica v škôlke
Požičiavanie si kníh domov. Jeden deň v týždni je pravidelne venovaný čas na požičanie si jednej knihy domov a následnej o týždeň jej vrátenie. Deti si pečiatkami požičanie a vrátenie zaznamenávajú aj do vlastného čitateľského preukazu, ktorý majú v skrinke.
Detský časopis
Časopis je pre deti príťažlivý, nakoľko je to iný formát, než kniha. Plus si v ňom deti vedia samy vybrať, na čo majú práve chuť. Čítanie si príbehu, básničiek, prípadne rôzne úlohy a hádanky. Časopis je skladný a vhodný na cestovanie na dovolenku, či bežné cesty autom. Ročné predplatné časopisu je tiež vhodné ako netradičný darček. Dieťa každý mesiac nájde v schránke nové číslo.
Vlastná kniha
Táto aktivita býva u detí veľmi obľúbená. Tému vlastnej knihy si môžu vymyslieť sami - napríklad si zo starého časopisu vybrať, ktoré obrázky chcú a a vymyslieť pomocou nich príbeh. Povystrihovať, nalepiť na jednotlivé strany, predierkovať a zaviazať stužkou. Ďalšia varianta je použiť zošívačku a jednotlivé strany spolu zošívať. Mladšie deti môžu vyberať len obrázky, ktoré súvisia s konkrétnou vybranou témou - napríklad si vyrobia knihu o lete. Vystrihujú teda obrázky súvisiace s letom. Prípadne môžeme deťom obrázky pripraviť my a necháme ich len nalepovať. Knihu si môžu urobiť aj prostredníctvom vlastných kreslených obrázkov.
Návšteva knižnice, tlačiarne
Deti sa učia prostredníctvom zážitku. Zaujímavý spôsob, ako deťom sprostredkovať knihy, je aj návšteva knižnice alebo tlačiarne, kde knihy vznikajú.
Ďalšie aspekty rozvoja čitateľskej gramotnosti
Estetický zážitok - slovesná hodnota rozprávok, estetické cítenie. Rozprávky sa spravidla končia dobrým koncom a dieťa sa učí chápať a poznávať hodnoty i pravidlá vo vzťahu k iným ľuďom. Deti sa učia ako riešiť aj ťažšie situácie. Upevňovanie záujmu o čítanie sa má uskutočňovať prostredníctvom knihy, encyklopédií, časopisov, ktoré sú deťom voľne dostupné v triede. Vhodná je návšteva knižnice a spoločné čítanie v nej. Umožniť stretnutie sa s autorom detskej literatúry, ktorý dokáže dieťa motivovať ešte viac. Hlavným cieľom vzdelávacej oblasti jazyk a komunikácia je rozvíjanie komunikačných kompetencií (ŠVP, 2016). Prierezovou témou podľa ŠVP je predčitateľská gramotnosť a gramotnosť vo všeobecnosti. Gramotnosť, či už predčitateľská, grafomotorická, pisateľská, prírodovedná, matematická, finančná, kultúrna, multikultúrna, funkčná, cestovateľská, dopravná, počítačová, mediálna, zdravotná, právna a pod., sa prelína celým obsahom výchovy a vzdelávania v materskej škole. Oboznamovať dieťa s knihou, je dôležité aj preto, aby v neskoršom veku, pri nástupe do školy nemalo obavu z verbálneho prejavu, či textu, s ktorým sa bude stretávať v primárnom vzdelávaní. Nadobúdanie elementárnej predčitateľskej gramotnosti je prirodzenou cestou ako si vytvárať vzťah ku knihám, časopisom a iným publikáciám. Cieľavedomým pedagogickým pôsobením učiteľa na dieťa, vhodnými metódami a vzdelávacími zámermi rozvíja elementárne kompetencie dieťaťa, na ktorých dieťa buduje a rozvíja gramotnosť v primárnom vzdelávaní.
Záver
Čítanie s porozumením je základom úspešného štúdia. Je nevyhnutné venovať pozornosť tejto oblasti odmalička, už v materskej škole, aby boli deti kvalitne pripravené na vstup do základnej školy. Dôležitá je aj tzv. Predčitateľská gramotnosť má vplyv na to, či dieťa rozumie čítanému textu, nielen významu slov, ale aj ich kontextu a súvislostiam. Dieťa si prečítané vie prepojiť so svojimi skúsenosťami a zážitkami. Okrem porozumenia kontextu a samotných slov v texte, dieťa sa v rámci predčitateľskej gramotnosti učí aj poznávať štruktúru textu a dejovú postupnosť. Okrem porozumenia textu sa dieťa učí, aký význam má písaná reč, že neslúži len na zábavnú funkciu - príbehy, s ktorými trávime čas, ale cieľom je aj odovzdávanie myšlienok a informácií. Vďaka písanému textu aj niekto, kto nie je prítomný, vie zanechať odkaz ostatným.
Autor: Mgr. Miriama Pačnárová, PhD.