Úvod
Materská škola prešla od roku 1981 výraznými zmenami, ktoré ovplyvnili jej fungovanie, zameranie a postavenie v spoločnosti. Tento článok sa zameriava na vývoj materskej školy po tomto prelomovom roku, pričom zohľadňuje rôzne aspekty, ako sú organizačné zmeny, pedagogické inovácie a vplyv spoločenských udalostí. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na to, ako sa materská škola vyvíjala a prispôsobovala potrebám detí a spoločnosti.
Počiatky a Rozvoj Materskej Školy do roku 1981
Pre pochopenie vývoja materskej školy po roku 1981 je dôležité poznať jej predchádzajúcu históriu. Materské školy vznikali ako inštitúcie, ktoré mali poskytovať starostlivosť a výchovu deťom predškolského veku. Ich hlavným cieľom bolo pripraviť deti na vstup do základnej školy a podporovať ich celkový rozvoj.
Prvé zmienky o zriaďovaní „škôlky“ pochádzajú z čias, keď v Ladcoch pôsobili v miestnom kláštore rádové rehoľné sestry. Mali snahu zhromažďovať deti za účelom čiastočnej opatery, ako aj výchovy a vzdelávania. Z r. 1951 pochádza aj prvá zmienka o potrebe vzniku materskej školy. Po určitých problémoch sa našla vhodná budova (niekdajší OcÚ), kde bola v r. 1952 zriadená MŠ spolu s jasľami. Toto zariadenie navštevovalo spolu 38 detí.
V roku 1981 bola v Lužiankach odovzdaná do užívania nová budova MŠ, do ktorej chodia deti z celých Lužianok.
Slávnostné otvorenie a prvé roky (1981-1988)
Slávnostné otvorenie novej dvojtriednej MŠ sa konalo 26. novembra 1981. Spočiatku fungovala ako jednotriedka s 36 deťmi. Počty detí sa menili, ale škola bola jednotriedkou až do roku 1988.
Prečítajte si tiež: Madonna: Ikona popu
Prvé deti vstúpili do priestorov materskej školy v Pšurnoviciach 7. septembra 1981, kedy bola materská škola otvorená. História materskej školy je zaznamenaná v kronike, v ktorej sú zapísané mená všetkých zamestnancov, detí a aj významné udalosti materskej školy. Od tej doby prešla MŠ rôznymi organizačnými zmenami a prestavbou. No jej poslanie bolo vždy to isté, poskytovať deťom výchovu a vzdelávanie. Nech bola výchova orientovaná akýmkoľvek spôsobom, vždy mala a má jeden cieľ. Hry a hrové činnosti - sú spontánne alebo aj učiteľkou navodzované hry a hrové aktivity detí. Zdravotné cvičenia - obsahujú zdravotné cviky, relaxačné a dychové cvičenia. Pobyt vonku - obsahuje pohybové aktivity, vychádzky dedinou, turistické vychádzky do okolia a pod.
Zameranie na špeciálnu starostlivosť (1988-1991)
- októbra 1988 bolo slávnostné otvorenie osobitnej triedy internátnej pre deti vyžadujúce špeciálnu starostlivosť, do ktorej nastúpilo 5 detí z celého okresu. Počet detí sa postupne zvyšoval, rovnako ako aj počet personálu.
Zmeny vo vedení a program "Škola dokorán" (1991-2012)
Školský rok 1991 priniesol zmeny vo vedení školy a pani riaditeľku Suchomelovú Margitu nahradila pani Bačová Dana.
- september 1995 bol pre MŠ Orlové významný najmä tým, že sa stala jednou zo 16 MŠ na Slovensku, ktorá začala plniť program „Škola dokorán“. Tento projekt vypracovala riaditeľka školy Bačová Dana. Bol to sociálno-stimulačný program zameraný na užšiu spoluprácu s rodinou. Celý kolektív zamestnancov sa snažil napĺňať ciele projektu. Boli vyškolení a stali sa spolutvorcami metodiky „Krok za krokom“. Materská škola bola zameraná na spoluprácu s rodinou, vo svojej tvorivej práci s deťmi pani učiteľky využívali najmä hru a zážitkové učenie.
Výchovná práca sa začala uberať novými smermi. Naďalej sa pracuje podľa Programu výchovnej práce pre MŠ, ktorý si mohli učiteľky kreatívne prispôsobovať. Úlohy učiteliek sa nemenia. Prvoradou úlohou je príprava detí na vstup do ZŠ, viesť deti k tomu, aby sa vedeli na danú činnosť sústrediť. Deti si obohacujú a rozširujú poznatky z oblasti spoločenského života, prehlbujú poznávanie o živej a neživej prírode, upevňujú zručnosti, zdokonaľujú sa v jazykovej príprave.
Súčasť MŠ Mierová a modernizácia (2012-súčasnosť)
Od 1. septembra 2012 sa materská škola stala súčasťou MŠ Mierová ako elokované pracovisko, pričom riaditeľkou je Mgr. Štefinová Anna a zástupkyňou na elokovanom pracovisku je Bačová Dana.
Škola sa počas svojho trvania zmodernizovala aj keď je v prenájme. V spolupráci s farským úradom, ktorý je vlastníkom budovy, sa podarilo vymeniť okná, vchodové dvere, oplotenie a nové prekrytie strechy, zaviedla sa plynofikácia kotolne. V spolupráci s rodičmi sa vymenili sociálne zariadenia detí, nábytok v triedach a upravila sa školská záhrada.
Prečítajte si tiež: Julia Volkova: Životný príbeh
Pedagogické inovácie a prístupy
Po roku 1981 sa v materských školách začali uplatňovať nové pedagogické prístupy, ktoré kládli dôraz na individualitu dieťaťa, jeho tvorivosť a aktívne učenie. Učitelia sa snažili vytvárať podnetné prostredie, ktoré podporovalo rozvoj detí v rôznych oblastiach.
Naša MŠ je zameraná na spoluprácu s rodinou, vo svojej tvorivej práci s deťmi pani učieľky využívajú najmä hru a zážitkové učenie.
Vplyv spoločenských zmien a legislatívy
Spoločenské zmeny po roku 1989 mali významný vplyv na materské školy. Zrušenie povinnej predškolskej dochádzky, zmena financovania a decentralizácia školstva priniesli nové výzvy a možnosti. Materské školy sa museli prispôsobiť novým podmienkam a hľadať spôsoby, ako si udržať svoju kvalitu a konkurencieschopnosť.
Znížením materského príspevku a tiež nezamestnanosťou dochádza k zníženiu počtu detí v jasliach aj v materskej škole.
Materská škola ako súčasť komunity
Materská škola zohráva dôležitú úlohu v živote komunity. Okrem výchovy a vzdelávania detí sa podieľa na rôznych spoločenských aktivitách a spolupracuje s rodičmi, obcou a ďalšími inštitúciami.
Prečítajte si tiež: Dôležitosť očkovania proti ovčím kiahňam
Súčasťou mestskej časti Necpaly je už 36 rokov materská škola. V materskej škole otvorili zábavno-pohybový areál vďaka podpore projektu s firmou Nestlé Slovensko, s.r.o. V školskom roku 2005/2006 poklesol počet detí v MŠ, čo bolo dôvodom na zrušenie jednej triedy od septembra 2007.
Výzvy a perspektívy
Materské školy aj v súčasnosti čelia rôznym výzvam, ako sú nedostatok financií, nízke platy učiteľov a inklúzia detí so špeciálnymi potrebami. Napriek tomu majú pred sebou aj veľké perspektívy. Dôraz na kvalitnú predškolskú výchovu, podpora inovácií a spolupráca s rodičmi a komunitou môžu prispieť k ďalšiemu rozvoju materských škôl a zlepšeniu ich postavenia v spoločnosti.
História školstva v Lednici a okolí
História školstva v regióne siaha hlboko do minulosti. V minulosti stavala cirkev školy kvôli elementárnemu vzdelávaniu veriacich. V obci Lednica bola škola zriadená už exulantmi, avšak písomné doklady o nej sa nezachovali. Vieme však, že začiatkom 18. storočia tu cirkevná škola už existovala. Píše sa o nej v kanonickej vizitácii z 2. júna 1728. Bola postavená zo surovej tehly a učil v nej kantor organista, jeho meno sa, žiaľ, nezachovalo.
Nová škola sa v Lednici postavila až v 19. storočí tiež iba zo surovej tehly. Mala dve miestnosti (učebňa a byt učiteľa). K budove patrili komora, sýpka, maštaľ a záhrada. Do tejto školy žiaci chodili iba v neskorú jeseň, v zime a do včasnej jari. Deti sa v starej škole učili po maďarsky, slovenským jazykom sa medzi sebou len dorozumievali. Úspešne ju skončili iba tie najnadanejšie deti. Prvým známym učiteľom v Lednici bol (asi r. 1756) Ján František. V roku 1929 navštevovalo školu 183 žiakov. Správca školy mal ročný plat 1200 korún, na byt a záhradu 260 korún. Farár Ján Kozinka vymohol škole zriadenie 4. triedy. Po skončení 2. svetovej vojne mala škola 186 žiakov.
Vývoj školstva po druhej svetovej vojne
Škola sa v roku 1949 začala oficiálne nazývať Strednou školou s dvoma triedami a chodili do nej deti z Lednice, Kvašova, Zubáka a Hornej Breznice. Vyučovalo sa i na Čerhelovci v bývalej zemianskej kúrii. V školskom roku 1950/51 boli zavedené záverečné skúšky deviateho ročníka. V ďalšom roku mala škola 7 tried, ale vyučovalo sa len v štyroch učebniach. Preto sa začalo v areáli bývalého cintorína s výstavbou novej školy. Vyučovanie v nej začalo už 27. októbra 1952. Tým sa uvoľnil Čerhelovec pre zriadenie školskej jedálne. V roku 1953 bola zriadená osemročná stredná škola. Keď v roku 1955 začal z Kvašova premávať autobus do Lednických Rovní, školopovinné deti tejto obce boli preradené do Lednických Rovní.
V organizácii školstva nastali v roku 1953 významnejšie zmeny. Boli zrušené národné a stredné školy, zriadilo sa základné a povinné osemročné štúdium. V roku 1958 mala škola 10 tried a učilo v nej 12 učiteľov. V tomto roku sa poslednýkrát konali záverečné skúšky ôsmakov. Od 1. septembra 1960 bol otvorený 9. ročník a škola mala 11 tried, z ktorých sa 4 vyučovali v hlavnej budove, 1 na Čerhelovci, 3 pri Gregoroch a 3 sa striedali v smenách. V roku 1962 sa začalo s výstavbou novej štrnásťtriednej školy, ktorá bola do užívania odovzdaná v roku 1963. Novú školu navštevovalo 428 žiakov. Bol to najväčší počet žiakov v histórii školy. K významnej zmene došlo 1. septembra 1967, keď žiakov zo Zubáka a Hornej Breznice preradili do novopostavenej školy v Zubáku. V ZŠ Lednica zostalo 265 žiakov. Keď sa v roku 1970 zriadil autobusový spoj po novovybudovanej ceste z Kvašova do Lednice, boli postupne žiaci z Kvašova preradení do Lednických Rovní a Lednice. Od tých čias v ZŠ v Lednici nenastali výraznejšie zmeny.
Založenie a vývoj Materskej školy v Horovciach
Prvýkrát bola materská škola zriadená 1. januára 1953 v budove strednej školy. Zriadenie inicioval František Janovec. Rodičia do školy vodili 25 detí. Po presťahovaní Základnej deväťročnej školy do novej budovy 1. septembra 1963 sa materská škola adaptovala na samostatnú školskú jednotku. Vybudované boli miestnosti kuchyne, jedálne, triedy a spálne. Vodovod však nebol vybudovaný, preto sa voda donášala.
Od roku 1975 sa zaviedlo povinné zaškolenie päť až šesťročných detí, jedna trieda mala 30 detí. 5. decembra 1979 bol daný do prevádzky vodovod a otvorila sa aj ďalšia trieda s poldennou prevádzkou. V roku 1980 bolo do MŠ v Lednici zapísaných 51 detí. V roku 1981 bola uskutočnená rekonštrukcia elektroinštalácie MŠ a vyhrievanie zabezpečovali akumulačné kachle. V roku 1984 bolo na opravu MŠ poskytnutých 110 000 korún. V roku 1987 bolo v MŠ zapísaných 55 detí.
Skláreň v Lednických Rovniach a jej vplyv
Pôvod sklárne v Lednických Rovniach sa vlastne začal vo Viedni na Lichtensteinstrasse č.22, kde Jozef Schreiber mal od roku 1844 dobre zavedený sklenársky obchod. V roku 1847 zobral do učenia vtedy 12 ročného synovca Jozefa, ktorý sa stal neskôr majiteľom sklárskej firmy J.Schreiber a synovci. Pôvodne sa v sklárni vyrábalo tabuľové sklo, v roku 1893 bola táto výroba zastavená a namiesto nej bola zavedená výroba lisovaného skla, ktoré vyrábali väčšinou zaučení nemeckí sklári, povolaní z Veľkých Losin. Vyrábané sklo bolo známe pod názvom "Cisársky krištáľ". V sklárni boli dve, neskôr štyri veľké pece, vykurované drevom z vlastných lesov. V roku 1896 boli zavedené pantografy anglickej výroby ako prvé v Európe. Elegantný, úsporný lineárny dekor, ktorý zvolili pre pantografy v Lednických Rovniach pomohol presadiť výrobky na svetových trhoch a prispel k utvoreniu typickej podoby rovnianskej kalíškoviny. O prosperite svedčia nielen početné objednávky zo zahraničia, ktoré sa zachovali v archívnych dokumentoch najmä v USA, Talianska a Švajčiarska, ale aj výrobky ktoré boli vystavované na rôznych výsavách ako napríklad brúsená a leptaná kryštáľová kazeta na klenoty (výstava Londýn).
V sklárňach pracovali robotníci z Uhrovca, bývali v novopostavenej kolónii, ktorá ešte za prvej republiky bola nazývaná "Uhrovec". Obec Lednické Rovne a jej okolie bolo do postavenia sklárne typicky poľnohospodárske a chudobné. Až skláreň povzniesla obec na priemyselnú. Skláreň svojou funkciou spoločenskej reprodukcie, sa stala postupne aj vedúcou zložkou obce. Všetko dianie v obci sa zasa stalo nedeliteľnou súčasťou sklárskych pracovníkov.
Prvá republika ešte delila obec Lednické Rovne na dve politické i hospodárske časti. Jedna časť, ktorá rokmi neustále vzrastala sa skladala zo sklárskych robotníkov. Druhú časť tvorili prevažne maloroľníci. Osadenstvo sklárne a hlavne robotníci boli po každej stránke iniciatívnejší. O počiatočný rozvoj telovýchovy sa zaslúžil miestny učiteľ Václav Braný, ktorý v roku 1919 založil v obci Robotnícku telocvičnú jednotu. Počas hospodárskej krízy v rokoch 1922-1923 si zamestnanci spolkov navzájom pomáhali. Z prostriedkov spolkov a organizácií sa poskytovala pomoc najpotrebnejším. V období všeobecnej hospodárskej krízy v rokoch 1929-1933 fluktuácia postihla hlavne robotníkov sklárne. Počas výluky boli nútení pracovať na okolitých stavbách a vykonávať iné príležitostné práce.
Ešte na záver medzivojnového obdobia k objasneniu celkových pomerov obce je treba zmieniť sa o živnostníkoch a nemeckých úradníkoch sklárne i lesného panstva. Živnostníci, obchodníci a remeselníci boli navonok neutrálni, ich cieľom bol iba zisk z obchodu. Svoju pravú tvár odhalili v roku 1938-1939, v období vzniku tzv. Slovenského štátu. Nemecké úradníctvo tvorilo samostatnú skupinu, izolovanú od ostatných vrstiev obyvateľstva Lednických Rovní a u prevažnej väčšiny sa smutne prejavilo podporou rozbitia republiky. V období konjuktúry rokov 1934-1939 pracovala skláreň na plnú kapacitu a tak ľudia nachádzali prácu i existenciu za bránami továrne. Mnohí sa presťahovali do Lednických Rovní a tak aj obec začala rásť čo do rozlohy i počtu obyvateľov.
Tesne pred vypuknutím druhej svetovej vojny si bývalý riaditeľ sklárne Kreidel vzal za manželku Schreiberovu dcéru, ktorá dostala skláreň venom, takže sa stal i jej majiteľom. Koncom roku 1938 pred vyhlásením vojny vzal všetky cenné papiere a peniaze sklárne a emigroval do Ameriky. Seba zachránil, osadenstvo sklárne však tento zásah ťažko postihol. Nastal chaos i vo vedení sklární. V roku 1941 začala ďaľšia výstavba sklárne. V roku 1942 sa fabrika osamostatnila a vznikla účastinná spoločnosť pod názvom Slovenské sklené huty. Vedúcim riaditeľom sa stal Dipl. Ing. Ferdinand Wintersberger (pohára trojnásobná chvála). Pozitívnym prínosom bola snaha o rozšírenie a technickú modernizáciu sklárne. Modernizácia upevnila popredné postavenie sklárne Lednické Rovne ako najmodernejšieho sklárskeho podniku na Slovensku na výrobu širokého spektra sklárskych produktov - od úžitkovej ručne tvarovanej kalíškoviny až po mechanicky tvarované sklo pre technické účely.
Nastala aj výstavba nových bytových jednotiek pre úradníkov v blízkosti továrne, ako aj sídlisko na Háji. Vedenie sklárne prenajalo tiež veľkostatok v neďalekej obci Medné (asi 2 km od L.R.). Slovenské národné povstanie v roku 1944 malo v obci primeraný ohlas. Obec sa nachádzala síce mimo centier povstania, ale mnohí občania prešli do partizánskych jednotiek. V roku 1946 skláreň v Lednických Rovniach znárodnili pod názvom "Slovenské sklárne n.p." so sídlom v Bratislave.
V roku 1947 postihla skláreň živelná katastrofa. V lete vo večerných hodinách od zapaľovacieho bubna pri sklárskej peci vznikol požiar, pri čom zhorela celá 100 m dlhá hala nad taviacimi agregátmi. Strešná konštrukcia, ktorá bola postavená ešte za Slovenského štátu bola drevená, nakoľko v tom období bolo železo potrebné na iné účely. Požiar sa tak rýchlo rozšíril, že mnohí pracovníci si ani nemohli zachrániť svoje osobné veci. Celá hala aj napriek úsiliu viacerých požiarnikov z celého okolia ľahla popolom. Tým boli poškodené a vyradené z prevádzky všetky taviace agregáty a strojné zariadenia. Po dobu rekonštrukcie a novej výstavby mnohí sklári boli dočasne preradení do iných sklární, hlavne na Moravu a do Čiech.
Rekonštrukcia a modernizácia sklárne mierila v niekoľkých etapách k zdokonaleniu technického vybavenia a k vyrovnaniu s európskym trendom automatizácie výroby skla. V roku 1950 bola zavedená automatická výroba žiarovkových buniek. So zvyšovaním výroby v sklárni a rastom pracovníkov, teda aj ďalších obyvateľov obce, rástla aj požiadavka na bytový fond. V rokoch 1956 sa vykonala oprava značnej časti existujúcich bytov, ako aj výstavba nových 137 bytových jednotiek. Súčasne s rastom bytového fondu sa budovala aj kanalizácia, vodovod pitnej vody, rozšírila sa sieť elektrického vedenia a opravil sa miestny rozhlas . V roku 1958 závod ako prvý v sklárskom priemysle zaviedol vykurovanie agregátov zemným plynom.
Ďalšia modernizácia bola venovaná úžitkovému sklu, ktoré sa stalo v roku 1960 hlavnou náplňou koncepcie výroby sklárne v Lednických Rovniach. Vzhľadom na rekonštrukciu a rozšírenú výrobu sklárne bolo potrebné budovy starých brúsiarní a kotolne zbúrať, pričom do tejto výstavby zapadol aj poštový úrad. Starý poštový úrad tvoril roh sklárne nad námestím, odkiaľ bol pekný výhľad na celé námest…
História školstva v Zbehoch a Lužiankach
Z čias obnovenia fary v Zbehoch v roku 1706 sa o základné vzdelanie mládeže našej obce starala tunajšia cirkevná ľudová škola, vzdialená na pol hodinu chôdze, kde od polovice minulého storočia učil Ján Kučera. Od roku 1884 vznikla jednotriedna filiálka tejto školy priamo v Šarlužkách a prvým miestnym učiteľom sa stal Anton Hankoczy. Do roku 1906 bola škola jednotriedna a vyučoval v nej jeden učiteľ. V rokoch 1907 - 1928 sa rozšírila na dvojtriednu školu, v ktorej vyučovali dvaja učitelia. Zo školskej kroniky vieme, že v roku 1907 bolo v našej obci 150 žiakov v spomínaných v dvoch triedach. Ročníky III. - VI. chodili do školy dopoludnia a ročníky I. - II. odpoludnia. V Šarlužky - Kajsa postavili rímskokatolícku ľudovú školu v roku 1884. Tá fungovala až do roku 1945. Po roku 1946 bola premenovaná na Národnú školu. V roku 1947 mala 5 tried. Od 1.9.1947 bola zriadená v obci Zbehy Obvodná stredná škola (mešťanka) pre obvod Zbehy, Čakajovce, Andač. Osemročná škola sa v roku 1961 premieňa na Základnú deväťročnú školu (ZDŠ). Pre žiakov na Kajsy bola od 1.9.1953 v budove bývalého statkára Czobora zriadená dvojtriedna národná škola pre ročníky I. - IV. patriace pod riaditeľstvo školy v Lužiankach. Od 1.9.1954 sa na Kajsy zriadila samostatná dvojtriedna NŠ Lužianky - Kajsa. Od 1.9.1958 nastúpil do funkcie riaditeľa školy Ladislav Kolenčík, ktorý pracoval v tejto funkcii až do zániku školy na Kajsy 1961. Vtedy sa dala do užívania 17- triedna škola v Lužiankach. Nakoľko pre rozrastajúce sa Lužianky potrebovali novú a väčšiu školu, štát postavil základnú školu. V školskom roku 1969/70 sa na náboženskú výchovu prihlásilo 409 detí. Z ústneho poznania sa dozvedáme, že vznik Materskej škôlky (MŠ) v Lužiankach sa viaže s rokom 1947. Počas svojej existencie bola MŠ umiestnená na rôznych miestach. Na Kajsy bola MŠ od roku 1956 v budove bývalého statkára Czobora. Po vybudovaní v “akcii Z” bola odovzdaná do užívania v roku 1981 nová budova MŠ, do ktorej chodia deti z celých Lužianok. V súčasnosti je obec Lužianky zriaďovateľom Základnej školy s materskou školou.
Materská škola v Necpaloch
Súčasťou mestskej časti Necpaly je už 36 rokov materská škola. Písal sa 15. 12. predstavitelia vtedajšieho podniku Banské stavby n. p., spolu so zástupcami MsNV v Prievidzi. V ďalšom školskom roku sa zariadenie rozšírilo o druhé oddelenie jaslí. a tak vzniklo elokované pracovisko v priestoroch základnej školy na Malonecpalskej ulici. Ďalším prelomovým obdobím sa stal školský rok 1986/1987, kedy vznikla druhá elokovaná trieda v priestoroch ZŠ. spolu disponovala štyrmi triedami a dvoma oddeleniami detských jaslí. v okrese mali možnosť zúčastňovať sa pobytu Školy v prírode na podnikovej chate Reváň, (foto č. pod Kľakom. V rámci štrukturálnych zmien bolo od 1.9.1989 zrušené jedno oddelenie jaslí. Z dôvodu organizačných zmien podniku Banské stavby a. s. v Prievidzi. O dva roky neskôr sa z úsporných opatrení zrušila kuchyňa. S rozvojom Necpál a výstavbou bytových domov na sídlisku súviselo aj zvyšovanie požiadaviek rodičov o umiestnenie detí do MŠ. súvisel s otvorením elokovaných tried, tento krát v priestoroch dnes, už neexistujúcej ZŠ Poľná. Časom sa zmenila aj adresa škôlky. Významným rokom pre dejiny MŠ bol rok 2005, kedy sa oslávilo 25. výročie jej vzniku. s Klubom dôchodcov. Spoločne sa vynášala Morena k potoku, obdarúvali sa vzájomne z príležitosti rôznych sviatkov. v materskej škole otvoril zábavno-pohybový areál vďaka podpore projektu s firmou Nestlé Slovensko, s.r.o. V školskom roku 2005/2006 poklesol počet detí v MŠ, čo bolo dôvodom na zrušenie jednej triedy od septembra 2007. za tie roky zúčastňovali? divadelné a filmové predstavenia, exkurzie, výlety, výstavy. či už sú to výstavy záhradkárov alebo tematické výstavy k rôznym sviatkom, či spoločné karnevalové zábavy. MŠ sa môže pochváliť niekoľkými známymi absolventmi. S niektorými sa po rokoch opätovne stretávame už v role rodičov. otvorili a prijali deti do školských lavíc i do materských škôl. neboli výnimkou. začínalo bez mamičky, bez ocka, alebo starých rodičov. pre koho bol dôvod smútiť. Prešiel však mesiac a situácia sa zlepšila. stále. jubilejné výročie - 40 rokov od svojho vzniku. Keď sa 7. 9. veku prechádzalo novými priestormi. ako vtedy padali slzičky smútku za rodičmi, plačeme aj po 40 rokoch. otvárali a pracujeme v nej doposiaľ. smútku a navždy. I keď nie sú medzi nami, spomíname na nich. každý niečo za sebou, ale v živote školy je to už riadna história. obdobie prešla škola rôznymi zmenami. materskou školou. prihlásených detí bolo menej, a tak sme pracovali len v piatich triedach. stúpala a dve triedy sme opäť otvorili. poldennou starostlivosťou a sú plne obsadené. odchovancov. na vlastných nohách. História je neúprosná. úspechy. inžinieri, zdravotné sestry ale aj kuchári, stavbári, taxikári a pod. odídu na zaslúžený odpočinok. sme tu radi, prajeme ti k narodeninám len to najlepšie, čo sa dá. keď sa stretneme po rokoch, pri ďalšom krásnom jubileu.
Materská škola v Pšurnoviciach
Vítame Vás na stránke našej materskej školy. Veríme, že čas strávený prezeraním stránky bude pre Vás užitočný a dozviete sa nové informácie o našej materskej škole. Naša materská škola sa nachádza v Pšurnoviciach pri Bytči. Zabezpečujeme celodennú výchovno - vzdelávaciu činnosť deťom vo veku od 3 do 6 rokov v jednej triede. Trieda vytvára centrá aktivít pre učenie sa detí, bádanie, skúmanie, experimentovanie, pohybové činnosti, hru… Areál materskej školy poskytuje deťom dostatok priestoru pre hru, učenie a pohybové aktivity počas pobytu vonku. Motto:"Deťom treba venovať najväčšiu starostlivosť, lebo sú najcennejším darom a klenotom, ktorý sa nedá s ničím porovnať."J. A.