Deti sú od útleho veku fascinované svojimi matkami, ktoré sú pre ne stredobodom vesmíru. V článku sa dozviete, kedy presne dochádza k prelomovému momentu, keď dieťa začne uprednostňovať svojich rodičov.
Rozpoznávanie známych tvárí už po niekoľkých dňoch
Bábätká si veľmi rýchlo zvyknú na ľudí, ktorí sú v ich okolí. Odborníci tvrdia, že už po niekoľkých dňoch dokážu rozoznávať tváre tých, s ktorými trávia najviac času. V tomto ranom štádiu ide skôr o nejasné obrysy, ktoré sa im postupne stávajú dôverne známymi. Výrazné črty tváre uľahčujú bábätku rozpoznávanie. Keď sa známa tvár objaví v jeho blízkosti, bábätko vie, že sa s ňou už stretlo, čo mu prináša pocit spokojnosti a bezpečia.
Rozhodovanie medzi druhým a štvrtým mesiacom
Deti začínajú uprednostňovať svoje matky veľmi skoro, zvyčajne medzi druhým a štvrtým mesiacom života. Keďže s nimi trávia najviac času, matky sa stávajú dôverne známymi osobami. Automaticky ich začnú preferovať pred ostatnými ľuďmi. Vytváranie rebríčka obľúbenosti a uprednostňovanie matiek nenastáva len prirodzene na základe pudov a väzieb, ktoré sa vytvorili už v maternici. Ak by sa o dieťa starala cudzia žena, stala by sa pre neho osobou číslo jeden, u ktorej by sa cítilo najlepšie. Z tohto dôvodu nie sú o nič ukrátené ani adoptívne matky, ktoré si môžu už od začiatku vybudovať rovnako silný vzťah ako tie, ktoré svojho potomka porodili.
Uprednostňovanie známych tvárí okolo siedmeho mesiaca
Medzi siedmym a deviatym mesiacom začínajú bábätká prejavovať sympatie k viacerým ľuďom. V tomto období si už dokážu vytvoriť rebríček obľúbenosti na základe toho, ako sa k nim ostatní správajú. Pozitívne reagujú nielen na rodičov a súrodencov, ale aj na starých rodičov, strýkov, tety a rodinných známych, ktorí s nimi trávia viac času. Ak sa im neustále prihovárajú, držia ich na rukách a sú s nimi v priamom kontakte, automaticky ich zaraďujú medzi svojich obľúbencov.
Ako bábätko spoznáva mamu?
Zrak sa deťom postupne zlepšuje. Pri rozpoznávaní svojich blízkych a vytváraní preferencií zohrávajú dôležitú úlohu aj iné vnemy. Bábätko spoznáva mamu aj podľa čuchu a zvuku. Vnímanie vôní je pre neho najspoľahlivejšie a používa ho ako najdôležitejšiu pomôcku. Dôležitý je aj zvuk. Keď sa mu budete často prihovárať, zvykne si na vás a automaticky budete patriť medzi jeho obľúbencov.
Prečítajte si tiež: Alternatívy k noseniu detí vpredu
Dojčenie ako faktor pri vytváraní vzťahu
Dojčenie zohráva dôležitú úlohu pri vytváraní vzťahu medzi matkou a dieťaťom. Vedecké štúdie potvrdzujú, že blízkosť medzi matkou a bábätkom počas dojčenia má veľký význam. Keď je dieťa prisaté na prsníku, lepšie vidí do tváre matky a skôr si ju zapamätá. Vďaka tomu je matka pre dieťa jasnou jednotkou, pretože ju má najlepšie uloženú v hlavičke. Matky, ktoré nemôžu dojčiť a musia dieťa prikrmovať, sú v malej nevýhode. Vzdialenosť medzi ich tvárami je väčšia, takže dieťa nedokáže natoľko rozoznávať ich črty. Preto si tieto deti vytvárajú silný vzťah k matke približne o dva mesiace neskôr ako dojčené deti.
Spoločné hranie ako budovanie vzťahu
Otcovia sa nemusia cítiť odstrčení. Aj keď so svojimi deťmi netrávia toľko času, majú šancu byť druhými najobľúbenejšími osobami. Musia k tomu však prispieť aj oni sami. Vedecký výskum ukázal, že deti si najlepšie vytvárajú osobný vzťah s tými ľuďmi, s ktorými sa často hrajú. Vďaka tomu zažívajú pozitívne emócie, ukladajú sa im do pamäte a sú vysoko na ich rebríčku obľúbenosti.
Budovanie vzťahu do dospelosti
Vytváranie silného puta v detstve je veľmi dôležité z hľadiska dlhodobého budovania vzťahov. Ak budete s vašimi deťmi vychádzať dobre ako s bábätkami, prenesie sa to aj do škôlkárskeho a školáckeho obdobia. Budete si blízki a nemusíte sa báť toho, že by vám nedôverovali aj v kritických rokoch puberty.
Hlavné vývojové míľniky dieťaťa do 2 rokov
Prvé mesiace a roky života dieťaťa sú fascinujúcim obdobím plným zmien a učenia. Každé dieťa je iné - jedno už v 7 mesiacoch povie „mama“ a urobí prvé krôčky, iné si ešte počas prvých narodenín spokojne lozí a vydáva prvé nezrozumiteľné zvuky. Dôležité však je nesiliť vývoj, nestresovať seba ani dieťa a tešiť sa z jeho individuálnych pokrokov. Existujú však kroky, ktorými môžete bábätku pomôcť dosiahnuť dôležité míľniky.
Vývoj dieťaťa od 0 do 3 mesiacov
Prvé 3 mesiace života sú obdobím rýchleho vývoja bábätka, keď sa zoznamuje so svetom okolo seba a začína rozvíjať základné motorické a kognitívne schopnosti. Okolo 2. mesiaca sa dieťa začína usmievať. Dieťa začína rozpoznávať zvuky, pohyby, tváre a hlasy, najmä tých, ktorí sú mu blízki.
Prečítajte si tiež: Pravidlá ubytovania pre neplnoletých
Vývoj dieťaťa od 4 do 6 mesiacov
V 6. mesiaci sa dieťa ďalej vyvíja, je o niečo stabilnejšie a vnímavejšie. Bábätko už stabilne drží hlavičku a pri ležaní na brušku ju zdvihne a často sa otočí späť na chrbát. Okolo 6. mesiaca sa dieťa lepšie koordinuje ruky a oči, presnejšie uchopí predmety alebo váš prst. Dieťa sa usmieva na známe tváre (nielen na rodičov). Začína sa smiať a bľabotať (baba, dada). Okolo 6. mesiaca je vhodné začať s prvými príkrmami a polievkami.
Vývoj dieťaťa od 7 do 9 mesiacov
Medzi 7. a 9. mesiacom života sa bábätká stávajú mobilnejšími a zvedavejšími. V tomto veku dieťa samostatne sedí, hojdá sa zo strany na stranu, začína loziť a niektoré deti sa už samy postavia za pomoci nábytku alebo inej opory. Bábätko čoraz presnejšie zdvihne a uchopí predmety. Začína sa zaujímať, ako fungujú (napríklad otáčanie alebo zvuky po stlačení). Dieťa môže reagovať silným plačom v nových prostrediach a pri stretnutí s cudzími ľuďmi. V tomto období konečne prichádza úľava pre unavených rodičov.
Vývoj dieťaťa od 10 do 12 mesiacov
Pred dovŕšením 1. roku si všimnete, že sa chce učiť a pohybovať čoraz viac. Dieťa stále pokračuje v „trénovaní“ plazenia, dvíhania sa a chodenia. Väčšina detí sa začína kŕmiť prstami a rukami. Niektoré už zvládnu používať lyžičku. Mnoho detí už vie dať „papa“, čiže zakývať na rozlúčku alebo privítanie. Dieťa už vie rozpoznať niektoré základné nálady, emócie a tón hlasu.
Vývoj dieťaťa od 1 do 2 rokov
Medzi 1. a 2. rokom života dieťa objavuje svoju osobnosť, vytvára si silnejšie väzby s rodičmi a blízkymi a stáva sa stále nezávislejším. Dieťa začína behať, skákať, schádzať po schodoch a presnejšie manipulovať s predmetmi. Okolo 18. mesiaca sa rozvíja reč. Dieťa sa učí sústrediť sa dlhšie na jednu aktivitu. Hoci ešte nemá veľkú slovnú zásobu, dieťa už vie dať najavo viac emócií, ako sú žiarlivosť, frustrácia, zlosť a radosť. Okolo 18. mesiaca deti začínajú vytvárať vzťahy s inými deťmi a hrať sa vedľa seba.
Ako podporiť vývoj bábätka a dieťaťa?
K zdravému vývoju vášho bábätka môžete prispieť napríklad hračkami pre rozvoj dieťaťa. Interaktívne hračky stimulujú zmysly, učia deti logike a koordinácii, rozvíjajú motoriku a pomáhajú dieťaťu pochopiť, ako funguje svet. Dôležité je vytvoriť bezpečné prostredie, v ktorom sa bude dieťa pohybovať. Zakryte elektrické zásuvky, odstráňte z dosahu všetko, čo by sa mohlo rozbiť alebo čo by mohlo predstavovať riziko udusenia, zabezpečte nábytok s ostrými hranami a nainštalujte detské zámky. Dieťa by malo mať dostatok priestoru na hru, plazenie, chodenie a objavovanie. Rodičia a blízki by mali k výchove pristupovať s podporou, trpezlivosťou a pozitivitou. Dieťa často objímajte, chváľte a povzbudzujte v jeho pokrokoch. Neporovnávajte ho s inými deťmi, ale motivujte ho hravo a prirodzenou formou. Čítajte mu, spievajte, trávte s ním čas a všímajte si jeho potreby.
Prečítajte si tiež: Ako prebieha spontánny potrat a rekonvalescencia
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Každý rodič si želá mať zdravé a spokojné bábätko. Preto niektorí rodičia úpenlivo sledujú každý pokrok a porovnávajú svoje dieťa s druhými. To môže byť na škodu, pretože si tým môžete navodiť stres a demotivovať svoje dieťa. Jedným z takých prípadov je, keď bábätko nereaguje na hlasné zvuky, nevšíma si pohybujúce sa predmety a nesleduje ich očami. Varovným signálom je, ak sa malé dieťa takmer vôbec nehýbe a pôsobí strnulo. Ak dieťa vo veku zhruba 18 mesiacov neprejavuje záujem o chodenie alebo má výrazné problémy so sedením či manipuláciou s predmetmi, je vhodné poradiť sa s lekárom. Okolo 2 rokov by dieťa už malo bľabotať, a dokonca mať aj obmedzenú slovnú zásobu. Ak nemá, radšej sa obráťte na odborníka. Sledujte aj reakcie svojho dieťaťa na hračky, deti a dospelých. Drobné odchýlky od bežných míľnikov nemusia automaticky znamenať problém. Každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom a malé rozdiely sú úplne prirodzené. Najdôležitejšie je vytvoriť mu podnetné a láskyplné prostredie, v ktorom sa bude cítiť bezpečne a podporované. Ak však máte pochybnosti, radšej sa obráťte na lekára alebo iného odborníka.
Poznanie farieb
Poznanie farieb (a tvarov) je v živote dieťaťa veľmi dôležité. Vo všeobecnosti sa uvádza, že dieťa by v čase nástupu do školy malo vedieť vymenovať základné farby. Neznamá to však, že sa ich začne učiť pomenovávať vo veku piatich rokov. Poznávanie farieb začína cca okolo 18 mesiaca života dieťaťa a dospelí v procese poznávania môžu byť veľmi nápomocní.
Načo je nám dobré poznať farby
Rozoznávanie farieb je pre dieťa (a nielen pre neho) významná schopnosť. Ľudia používajú farby na to, aby opísali veci, situácie (napr. sa pýtate na cestu v neznámom prostredí a povedia vám: „pôjdete rovno a pri zelenom dobe zabočíte doprava“. Farebné sú dopravné značky, ktoré nám pomáhajú orientovať sa v premávke. Farby nás informujú o bezpečnosti - musíte zastaviť na červenú. Farby používame napr. na zladenie priestoru, v ktorom žijeme, na zlaďovanie oblečenia. Farby nás upozornia napr. na to, že jedlo je pokazené (ak na chlebe uvidíte zelený fľak, viete, že ho nemáte jesť, že to môže byť pleseň …). Červené či biele fľaky na tele môžu dospelého informovať o tom, že dieťa je choré, prípadne čierne fľaky v rohoch miestnosti nám môžu dať informáciu, že v byte sú plesne.
V akom veku by dieťa malo poznať farby
Dieťa má schopnosť rozoznávať farby približne od 18 mesiaca svojho života. Je to čas, kedy začína zaznamenávať rozdiely a podobnosti v tvaroch, farbách, veľkostiach a povrchoch. Potrvá však oveľa dlhšie, kým sa farby (ako aj ostatné kategórie naučí aj správne pomenovať). Väčšina detí vie vo svojich 3 rokoch pomenovať jednu farbu (niektoré aj viacej, iné ešte nepomenujú žiadnu farbu). Dôležité je, aby ste ako rodičia, či opatrovatelia dieťaťa vytvárali prirodzené podmienky na poznávanie a osvojovanie si farieb (tvarov …). V diskusiách na rôznych fórach, aj na tom našom rodinkovskom som často čítala otázky „ako dieťa naučiť farby“ a odpovede „ja som ho začala učiť, keď mal … toľko a toľko mesiacov“. Život predškoláka - teda dieťaťa do nástupu do školy - je o hre a poznávaní a učení sa počas nej. Nemyslím si, že si treba urobiť a na chladničku vyvesiť nejaký plán, čo, kedy počas dňa robíme a s dieťaťom trénujeme. Myslím, že dieťaťu vieme byť veľmi nápomocný počas bežných denných činností. Keď ich komentujeme, objasňujeme, pokiaľ sa dieťa pýta. A samozrejme mali by sme stále pamätať na individualitu našich detí, neporovnávať ich s inými, ani so súrodencami. Niečo vo svojom vývine zvládnu skorej, niečo neskorej ako rovesníci a v princípe je to tak v poriadku. Veľa detí farby pozná, ale nevie ich pomenovať. Pretože poznanie nemusí ísť úplne rovnomerne ruka v ruke s vývinom reči. To poľahky zistíte, ak dieťa napr. požiadate:
- Prines mi to žlté vedierko, prosím.
- Dones si tie modré ponožky.
- Poukladaj všetky červené kocky do tejto krabičky.
- Podaj mi modrú farbičku.
- Ukáž na obrázku, čo všetko je čierne. A čo je biele?
Ak dieťa vašu úlohu splní správne, veľmi pavdepodobne farby rozoznáva a postupne sa ich naučí aj pomenovať. Vaše dieťatko samozrejme môžete v poznávaní a pomenúvaní farieb výrazne podporiť.
Vývoj zraku novorodenca
Čerstvo narodené bábätká vnímajú svet úplne inak ako my dospelí. Ich zrak sa postupne vyvíja a adaptuje na nový svet okolo nich. V prvých týždňoch života sú očká bábätka stále veľmi nezrelé.
Ako vidí novorodenec svet po narodení?
Novorodenci vidia svet inak než dospelí a ich zrakový vývoj prebieha v niekoľkých štádiách:
- 1. týždeň: V prvom týždni života vidí bábätko len na veľmi krátke vzdialenosti, približne 20-30 cm. To je vzdialenosť, pri ktorej môže vidieť tvár matky pri dojčení alebo kŕmení z fľašky. Bábätko zatiaľ nevníma detaily a väčšina toho, čo vidí, je rozmazaná.
- 2. - 3. týždeň: V tomto období sa bábätko začína viac zameriavať na kontrasty. Najviac ho zaujímajú čiernobiele vzory, výrazné obrysy a prechody medzi svetlom a tieňom. Stále však vidí len na krátku vzdialenosť a obrazy sú pre neho neostré.
- 4. - 5. týždeň: Bábätko začína pomaly vnímať pohyb. Môže už sledovať pohybujúce sa objekty, no jeho schopnosť sústrediť sa na pohyb je stále obmedzená. Fixácia na objekty sa zlepšuje a začína sa učiť rozlišovať medzi rôznymi tvarmi a objektmi, najmä ak sú výrazne kontrastné.
- 6. - 8. týždeň: Od tohto bodu sa zrak postupne zlepšuje. Bábätko začína vnímať základné farby, ako je červená, čierna a biela. Ostrosť zraku sa zvyšuje, no stále má ďaleko od videnia dospelého človeka. Pohyb objektov dokáže sledovať plynulejšie a dlhšie, čo pomáha rozvíjať koordináciu očí a rúk.
- 3. mesiac: V treťom mesiaci sa bábätko učí rozpoznávať známe tváre. Dieťa si už dokáže zapamätať tváre svojich rodičov a ďalších blízkych osôb, s ktorými sa často stretáva. Zatiaľ čo v predchádzajúcich mesiacoch sa mohlo objaviť škúlenie, teraz nastáva obdobie, keď sa začína pozerať na predmety oboma očami naraz a zlepšuje sa koordinácia zraku.
- 4. - 6. mesiac: V období medzi štvrtým a šiestym mesiacom nastáva výrazné zlepšenie zrakovej koordinácie. Bábätko už dokáže lepšie sledovať pohybujúce sa objekty, napríklad hračky alebo tváre, a jeho zrak sa stáva ostrejším. Začína tiež rozpoznávať viac farebných odtieňov a farebné kontrasty sú pre neho stále viac fascinujúce. V tomto období si dieťa tiež rozvíja koordináciu očí a rúk, takže sa snaží dosiahnuť a uchopiť predmety, ktoré vidí, čo podporuje nielen zrakový, ale aj motorický vývoj.
- 12. mesiac: Dieťatko už má dobre vyvinuté priestorové videnie, začína sa zaujímať o knižky a obrázky.
- Okolo 7. roku: Až v tomto období sa dá povedať, že zrak dieťaťa je vyvinutý podobne ako u dospelého. Napriek tomu sa ešte aj potom vyvíja - a to až do 20. roku života.
Na čo si dať pozor pri stimulácii zraku bábätka?
- Vyhýbajte sa ostrým svetlám: Oči novorodenca sú veľmi citlivé na svetlo, preto je vhodné vyhýbať sa priamemu vystaveniu silnému alebo ostrému svetlu, napríklad bleskom fotoaparátu alebo slnečnému svetlu.
- Zabezpečte správne osvetlenie: Je dôležité vytvoriť pre bábätko prostredie, ktoré podporuje zdravý vývin zraku. To zahŕňa správne rozložené a nepriame svetlo, ktoré by nemalo byť príliš jasné ani tmavé. Pri večernom uspávaní preto použite tlmené svetlá, aby si dieťa lepšie zvyklo na rozlíšenie medzi dňom a nocou.
- Vhodná stimulácia pomocou hračiek: Hračky s vysokým kontrastom, ako sú čiernobiele kartičky, sú pre bábätká skvelým spôsobom, ako stimulovať ich zrak. Takéto vizuálne podnety pomáhajú zlepšiť zrakovú ostrosť a schopnosť sústrediť sa. Z hračiek sa odporúčajú napríklad tie, ktoré majú jednoduché geometrické tvary a farebné kontrasty, ako sú kocky alebo závesné kolotoče nad postieľku. Dôležité je však nezabudnúť, že nadmerná stimulácia môže byť pre dieťa unavujúca alebo dokonca stresujúca. Preto je vhodné začať so stimuláciou postupne a dávať pozor na to, ako dieťa reaguje - ak prejavuje známky nepohodlia, únavy či odvracia pohľad, je čas stimuláciu prerušiť.
- Pravidelne meňte prostredie: Taktiež odporúčame aktívne meniť polohy a prostredie, v ktorom sa dieťa nachádza. Tým, že bábätko vystavíme rôznym výhľadom a pohybujúcim sa objektom (napríklad závesnému kolotoču nad postieľkou), mu pomáhame rozvíjať schopnosť sledovať pohyb a zlepšovať koordináciu očí.
- Nevystavujte dieťa zbytočným obrazovkám: Elektronické zariadenia, ako sú mobily a tablety, nie sú pre bábätká vhodné. Prudké svetlo a rýchle zmeny obrazu môžu negatívne ovplyvniť ich zrakový vývoj a môžu spôsobovať problémy so sústredením. Preto telefóny a obrazovky odložte a pri bábätku ich nepoužívajte.
Kedy upozorniť lekára?
Ak máte pochybnosti o zrakovom vývoji svojho bábätka, je dôležité porozprávať sa o tom s pediatrom. Napríklad, ak bábätko nefixuje pohľad na tvár rodiča ani po 2. mesiaci života alebo má jedno očko tendenciu utekať (možný prejav strabizmu), môže to signalizovať problém so zrakom. Ďalšími varovnými signálmi sú:
- výrazná citlivosť na svetlo,
- nadmerné slzenie,
- ak sa zdá, že bábätko nereaguje na vizuálne podnety vôbec.
Prvý mesiac života
Pôrod je za vami, bábätko čulé a má sa k svetu. Prežívate prvý ozajstný spoločný mesiac a vzniká medzi vami puto celkom iné než počas tehotenstva. Tento čas, to by mali byť akési medové týždne s novorodencom, však? No rátajte s tým, že v prvých dňoch a týždňoch vás stále budú prekvapovať nové, neznáme situácie. Skúsenou mamou sa nestanete hneď - rodičovstvo je síce do veľkej miery prirodzené a intuitívne, ale budete sa s ním zžívať postupne. Niektoré ženy zvládnu všetko rýchlo, iné potrebujú na adaptáciu viac času. Máte podporu rodiny alebo priateľov? Ak sa ponúka, vďačne ju prijmite a nechajte sa rozmaznávať. Pokojne poproste prvé blízke návštevy, aby vám namiesto dvadsiatej hrkálky a desiatej rozkošnej vestičky priniesli radšej hrniec voňavej domácej polievky. Vysvetlite im, že rozplývať sa celé dve hodiny nad spiacim bábätkom je síce fajn, ale pomohlo by vám, keby vám zašli nakúpiť, pomohli s návštevou lekárky alebo s vybavovačkami na úradoch. Úplne všetko je preň nové. Váš malý zázrak už vníma zvuky priamo, nie filtrovane cez vaše bruško. Okolie je hlučné a príliš hlasné, svetlo ostré a teplota veľmi nízka. Hoci sa to nezdá, novorodenec veľmi intenzívne prežíva svet „tu vonku“ so všetkým, čo k tomu patrí. Už samotný pôrod bol pre neho poriadne vyčerpávajúcim zážitkom. Teraz mu pravidelne škvŕka v brušku, pretože sa mu rozbieha trávenie. Hlasy mamy a otca sú mu síce povedomé, ale zároveň znejú inak - veď už ich netlmí plodová voda. Jasné svetlo dráždi očká a noštek musí spracovať veľa zvláštnych, nepoznaných pachov. Pýtate sa, prečo dieťatko spočiatku tak veľa spí? Hlavným dôvodom je jeho ochrana - všetky nové dojmy sa spracúvajú počas spánku. Väčšina novorodencov skutočne prvé dva týždne života takmer úplne prespí. Ešte stále pretrváva prenatálny spánkový rytmus, ktorý pozostáva z krátkych intervalov bdenia a dvoj- až štvorhodinových spánkových fáz. Bábätká spočiatku spia priemerne 14 až 18 hodín denne, ale individuálna potreba odpočinku je u každého novorodenca odlišná.
#