Každý z nás prechádza obdobím, kedy sa túži stať dospelým, aby mohol robiť, čo chce, kupovať si hry a pozerať filmy po desiatej. Avšak, s dospelosťou prichádza aj kopa povinností a zodpovednosti. Niekedy sa nám zdá, že by sme sa najradšej vymenili s deťmi, ktoré ešte nepoznajú starosti s nájmom, daňami a komplikovanými vzťahmi. Tento článok sa zameriava na prechod medzi detstvom a dospelosťou, na adolescenciu, a skúma zmeny, ktorými mladý človek prechádza.
Čaro detstva: Bezstarostnosť a sloboda
Keď sme boli deti, mohli sme robiť takmer čokoľvek. Ak nám bolo teplo, jednoducho sme si vyzliekli oblečenie, hoci aj na ulici. Používali sme každý strom v parku ako toaletu a nikto sa nad tým nepozastavoval. Bez hanby sme sa špárali v nose a utierali si šušne do maminho trička. Doma sme si mohli dookola púšťať obľúbené pesničky a hrať hry so staršími súrodencami, aj keď sme len bezcieľne mačkali tlačidlá na ovládači.
Vyjadrovanie nesúhlasu po detsky
Ak nám niekto odporoval, spustili sme peklo. Hodili sme sa o zem a kričali, najmä ak sme chceli lízatko s praskajúcim práškom alebo žuvačku v kotúči, ktoré nám mama nechcela kúpiť.
Špeciálne zaobchádzanie a žiadna zodpovednosť
Ak nám niečo chýbalo, stačilo povedať. Všetci sa o nás starali, nemuseli sme si variť, chodiť po vodu, upratovať ani robiť domáce práce. Dostali sme viac, ako sme potrebovali, a všetci sa rozplývali nad tým, akí sme zlatí, keď sme sa napchávali. Nemuseli sme sa starať o nič, našou prácou bolo hrať sa, rozhadzovať, hrýzť mame do rúžov a kresliť po stenách. Najväčšou tragédiou bol poobedný spánok, ktorý sme nenávideli.
Byť prakticky nezničiteľný
Keď dieťa spadne zo stromu, len si opráši kolená a beží ďalej. Keď spadne dospelý, skončí so zlomeninami a chrípkou. Ako deti sme jedli veci zo zeme a stravovali sa ako medvedíky čistotné, a nikdy nám nič nebolo.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Adolescencia: Prechodné obdobie plné zmien
Adolescencia je prechodné obdobie medzi detstvom a dospelosťou, ktoré je charakterizované významnými biologickými, psychologickými a sociálnymi zmenami. Je to komplexný vývinový proces, ktorý zahŕňa pubertu, kognitívny vývin a psychosociálny vývin.
Puberta: Biologické dozrievanie
Puberta je biologický proces, počas ktorého dochádza k dozrievaniu reprodukčných orgánov a rozvoju sekundárnych pohlavných znakov. U dievčat sa puberta zvyčajne začína medzi 11. a 13. rokom, u chlapcov medzi 13. a 15. rokom. Obe pohlavia v tomto období výrazne narastú a priberú na váhe.
Kognitívny vývin: Rozvoj myslenia
Kognitívny vývin v adolescencii je spojený so zlepšovaním abstraktného myslenia, schopnosťou uvažovať o hypotetických situáciách a rozvojom metakognície (myslenie o myslení).
Psychosociálny vývin: Hľadanie identity
Psychosociálny vývin zahŕňa formovanie identity, rozvoj autonómie, budovanie vzťahov s rovesníkmi a hľadanie svojho miesta v spoločnosti. Adolescenti často experimentujú s rôznymi rolami a identitami, aby zistili, čo im najviac vyhovuje.
Rizikové správanie a intervencia
Adolescencia je kľúčové obdobie pre formovanie osobnosti a prechod k dospelosti. Identifikácia rizikových faktorov a včasná intervencia môžu pomôcť predchádzať problémom, ako sú závislosti, poruchy správania a psychické ochorenia. Napríklad, šestnásťročná Lucia začala chodiť za školu, zhoršili sa jej známky a izoluje sa od rodiny. Začína tráviť čas s novou skupinou kamarátov, ktorí fajčia a pijú alkohol. Psychológ by sa v tomto prípade zameral na zlepšenie komunikácie v rodine, podporu zdravých vzťahov s rovesníkmi a na pomoc Lucii pri hľadaní zmysluplných aktivít a cieľov.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Vývin mozgu v adolescencii
Neurologické výskumy dosvedčujú, že mozgy dospievajúcich prechádzajú zásadnou prestavbou a majú svoje špecifiká. Mozog sa v puberte zbavuje svojich slabých synáps a ponecháva tie, ktoré sú užitočné. Synapsy nesúce najviac správ zosilnejú, slabé sú, naopak, potlačené. Skúsenosti, ktoré doprajeme deťom a mladým ľuďom zhruba medzi 9. - 18. rokom života, sú preto také dôležité.
Emócie a impulzívnosť
V dospievajúcom mozgu čelné laloky ešte len dozrievajú. Ich funkcia nám pomáha plánovať, rozmýšľať, ovládať impulzy a robiť rozhodnutia. Mozog dospievajúcich vykazuje najväčšiu aktivitu v oblasti emócií, ktoré sú vyladené na boje, útoky či milostné vzplanutia. Preto tínedžeri milujú vzrušenie, silné vnemy a sú náruživí.
Potreba spánku a stres
Tínedžeri potrebujú viac spánku než v čase, keď boli malými deťmi - asi 9 a štvrť hodiny. Mení sa aj čas ich spánku - chodia spať neskôr a najradšej by aj neskôr vstávali. Mozog väčšiny tínedžerov vraj nie je uspôsobený na vstávanie pred ôsmou či deviatou hodinou ráno. Dospievajúci sú tiež náchylnejší na poruchy vyplývajúce z každodenného stresu.
Agresivita a experimentovanie
Správanie v puberte sa často spája aj s agresivitou, ktorá má korene v limbických oblastiach mozgu, najmä v amygdale. Dospievajúci majú nižšiu aktivitu v čelných lalokoch a viac aktivity v amygdale než dospelí. Amygdala sa u dospievajúcich tiež ľahšie aktivuje. Dôležitým prejavom hľadania samého seba je experimentovanie, ktoré má množstvo najrôznejších podôb a nemusí sa zhodovať s predstavami dospelých.
Fázy dospievania
V súčasnosti chápeme pod obdobím dospievania etapu predpuberty, puberty a vlastnej adolescencie. Dospievanie je proces, ktorý je spojený so zložitými fyzickými aj psychickými zmenami organizmu.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Predpuberta
Predpuberta (od 9. do 12. roka) je obdobie prechodu medzi mladším školským vekom a pravou pubertou. Nie sú badateľné žiadne výrazné zmeny (okrem rastu do výšky), iba nastávajú isté výchylky v správaní ako predzvesť budúcich zmien.
Puberta
Puberta (od 12. do 15. roka) je spúšťaná hormónmi, ktoré vyvolávajú rast kostrového a svalového systému, ako aj reprodukčných orgánov.
Adolescencia
Adolescencia (od 15. do 20. roka) je obdobie komplexnej psychosociálnej premeny, zmien osobnosti dospievajúceho, jeho sociálnych pozícií a obdobie osvojovania nových rolí s vyššou sociálnou prestížou.
Telesný a psychický vývin v adolescencii
Adolescencia sa začína približne medzi 14. a 15. rokom života a končí sa okolo 18. až 20. roku. Je to obdobie, kedy sa telesné orgány stávajú plne funkčnými a telo nadobúda typicky ženský alebo mužský vzhľad. Psychický vývin je charakterizovaný intelektovým zdokonaľovaním osobnosti. Adolescent ovláda zložité logické procesy a dokáže abstraktne myslieť.
Osobnostný vývin a sebahodnotenie
Osobnosť predstavuje určitý integrovaný celok a adolescencia je obdobím integrovania osobnosti. V tomto období je dôležité sebapoznanie a sebauvedomenie. Seba hodnotenie však môže byť skreslené poznávacím egocentrizmom, ktorý pripisuje vlastnej osobnosti iný význam, ako jej pripisujú ľudia z okolia.
Potreby a motivácia
Maslowova hierarchia potrieb v adolescencii zahŕňa biofyziologické potreby, potreby bezpečia a istoty, potreby priateľstva a lásky, potrebu uznania a ocenenia a potrebu sebarealizácie. Ak nie sú potreby uspokojené, nastáva frustrácia, ktorú môžu riešiť produktívne (napr. športovec sa po neúspechu snaží viac trénovať) alebo neproduktívne (apatiou, agresiou).
Sociálny vývin a vzťahy
Sociálny vývin v adolescencii zahŕňa vytváranie vzťahov s dospelými, priateľmi a partnerov. Mladý človek si vyberá jedného alebo niekoľkých priateľov, ku ktorým má hlbší vzťah a s ktorými si rozumie. Cez priateľské vzťahy sa učí vážiť si druhého človeka, rešpektovať ho, tolerovať a zdokonaľuje sa v komunikácii.
Výchova k partnerstvu a rodičovstvu
Výchova k partnerstvu a rodičovstvu je dôležitou súčasťou sociálneho vývinu v adolescencii. Manželstvo treba chápať ako poslanie, ktoré môže plniť len človek, ktorý vie, čo manželstvo znamená, je si vedomý záväzkov, ktoré z manželstva vyplývajú a aj sám sa usiluje o dobré manželstvo.
Práca a zamestnanie
V období adolescencie mladí ľudia vážne uvažujú o voľbe povolania, premýšľajú, čo im v škole môže dať, uvedomujú si svoje schopnosti, všímajú si ľudí z rôznymi povolaniami a na základe toho sa rozhodujú, akú profesiu si majú zvoliť. Nástup do zamestnania je výrazný sociálny medzník.
Príčiny nevhodného správania
Nevhodné správanie dieťaťa v období dospievania takmer vždy pramení v nedostatočne vyvinutej emočnej stabilite ranného detstva. Ak má dieťa dozrieť na osobnosť, potrebuje pevnú vzťahovú väzbu vytváranú práve v prvých rokoch života a prijatie rovnako zo strany matky aj otca. Akonáhle prijatie neprebehne z jednej alebo z druhej strany, tak ten vnútorný pocit je pocitom necelistvosti, niečoho stále absentujúceho.
Detstvo alebo dospelosť? (Úvaha)
Rozhodnutie medzi detstvom a dospelosťou je jedným z najvýznamnejších a najzložitejších, ktorým čelíme v našom živote. Každá z týchto etáp má svoje vlastné jedinečné charakteristiky, výzvy a výhody, a často sa stáva, že sa snažíme nájsť rovnováhu medzi nimi. Môže sa však stať, že tento výber nie je taký striktný a konečný, ako by sa mohlo zdať. Niektorí z nás nájdu spôsob, ako zachovať niektoré aspekty detstva aj v dospelosti, napríklad zachovať radosť z hry a zároveň prevziať zodpovednosti dospelého života.