Narodenie dieťaťa je vždy jedinečná udalosť plná radosti a očakávania. Avšak, ak príde bábätko na svet predčasne, môže to byť sprevádzané stresom a neistotou. Tento článok poskytuje praktické rady a informácie pre rodičov predčasne narodených detí, aby sa zorientovali v novej situácii a podporili vývoj svojho bábätka.
Predčasne narodené dieťa: Individuálny príbeh
Pojem "predčasne narodené dieťa" zahŕňa širokú kategóriu novorodených bábätiek, ktoré prišli na svet pred riadnym termínom pôrodu. Príbeh každého takéhoto dieťatka je veľmi individuálny a ovplyvnený mnohými faktormi, ako sú:
- Dĺžka tehotenstva pred pôrodom
- Okolnosti pôrodu (prirodzený pôrod alebo cisársky rez)
- Úroveň zrelosti vnútorných orgánov
- Vývoj situácie po narodení
Všetky tieto faktory prispievajú k jedinečnej situácii každého predčasne narodeného dieťaťa.
Psychomotorický vývin predčasne narodených detí
Vývin dieťatka sa nezačína až narodením, rovnako podstatným je aj čas u maminky v brušku. To sú prvé skúsenosti dieťatka s vonkajším prostredím, na ktorých potom stavia aj neskôr. Prostredie vo vnútri maternice má špecifické vlastnosti, plodová voda ho nadnáša, tlmí vnemy z okolia, obklopuje ho stena maternice, do ktorej môže zatláčať, vnímať to ohraničenie. Čas pred narodením má vo vývine svoj zmysel, takže samozrejme dieťatku chýba, keď sa z rôznych príčin narodí skôr. Veľmi podstatným rozdielom je práve možnosť zatláčať, cítiť kompresiu na telo zo všetkých strán, vnímať hranicu, ktorú tvorí stena maternice. Tiež mu chýba čas na dlhšiu prípravu na stretnutie so všetkými podnetmi vonkajšieho sveta, dozretie nervového systému a ďalších systémov, ktoré v tele zabezpečujú rôzne funkcie.
Pri úvahách o situácii predčasne narodených detí sa zamýšľame nad obdobím, ktoré deti nemohli stráviť vo svojom prirodzenom prostredí. Pre niektoré je to mesiac, ale pre niektoré to môže byť aj väčšina posledného trimestra. V poslednom trimestri dieťa rastie a priestor maternice vytvára z týždňa na týždeň obmedzenejšie prostredie. A práve toto obmedzujúce prostredie vytvára podmienky pre prípravu organizmu na pôrod a život po narodení. Kompresia a uvoľnenie, ktoré sa aktivizujú pohybom voči odporu, sú nevyhnutné pre tonizáciu tráviaceho traktu a flexorov vo forme tzv. fyziologickej flexie a nervového systému a extenzorov tela vo forme tzv. fyziologickej extenzie. Práve dokonalé vyzretie oboch týchto celotelových reflexov sa prejavuje v zbalenej polohe bábätka po narodení, s končatinami pritiahnutými k telu a zaobleným chrbátikom, keď ich držíme bruškom dolu. Bábätka, ktoré sú narodené predčasne, nemajú takú silnú flexiu a pri rovnakom držaní im končatiny voľne visia dolu. A práve dobre vyvinutá fyziologická flexia a extenzia vytvára pre dieťa základ vývinu a regulácie nervového systému, optimálneho fungovania fyziologických procesov: trávenia, dýchania, rytmus bdenia a spánku, pod.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov: Body a dupačky
Príchod domov: Adaptácia a podpora
Predčasne narodené bábätká trávia po príchode na svet dni, týždne, niektoré až mesiace v inkubátoroch, kým sa dostanú do náručia rodiča. Je dôležité dopriať si čas na postupné udomácnenie sa doma spolu s bábätkom. Je dobré začať pozorovaním, ako bábätko zvláda nové podmienky, čo potrebuje, ako reaguje. Z toho sa nám môže ukázať, ako ho môžeme podporiť. Samozrejme situácia sa bude veľmi líšiť podľa toho, akú zdravotnícku starostlivosť dieťatko potrebuje, či má hneď od začiatku nejaké špeciálne témy, ktoré potrebujeme adresovať. Tiež budú mať iný pohľad skúsení rodičia, ktorí už doma majú staršie dieťa či deti a noví rodičia, pre ktorých je všetko neznáme. Je dobré mať na pamäti, že pre bábätko je tiež všetko nové a mnohé podnety sú pre neho silné. Aj keď už má za sebou pobyt v nemocnici, o to viac teraz potrebuje pokoj, spomalenie a stlmenie, ak je to možné. Podporí ho veľa láskavých dotykov, pomalý pohyb spolu s rodičmi, postupné zoznamovanie sa s okolím. Najlepším ukazovateľom je samotné dieťatko, ktoré vám dá najavo, čo zvládne a kedy naopak potrebuje spomaliť. Dôležité je tiež vnímať, ako to zvládate vy, rodičia a aká podpora by vám pomohla. Starostlivosť o malé bábätko je náročná a pri predčasne narodenom dieťatku to môže byť ešte ťažšie. Možno vám budú víriť v hlave rôzne otázky, nejasnosti, obavy … Je dobré hľadať spôsoby, ako ich vyjadriť a spracovať v sebe celú situáciu. Každý si musí nájsť svoj čas aj spôsob, ale je dobré na to myslieť, aj keď je pozornosť prirodzene sústredená najmä na bábätko.
V prvom rade tiež vnímam ako kľúčové venovať dostatok času a pozornosti adaptácii v domácom prostredí. A to mám na mysli adaptáciu dieťaťa ale aj rodičov, ktorým sa určite výrazne zmení rytmus života. Možno na nich doľahnú obavy, ako to všetko budú zvládať bez lekárov a sestričiek. Pre adaptáciu, ale aj posilnenie bábätka by som odporúčala tráviť veľa času kontaktom s bábätkom, pokračovať v tom, čo sa naučili v nemocnici a v čom sa cítia dobre, k tomu by som odporúčala ešte ďalšie témy, ktoré uvádzam pri ďalšej otázke.
Tipy pre prvé dni doma
- Vytvorte pokojné prostredie: Stlmte svetlá, obmedzte hluk a zabezpečte príjemnú teplotu v miestnosti.
- Doprajte si čas: Nečakajte, že všetko pôjde hladko hneď od začiatku. Dajte sebe aj bábätku čas na adaptáciu.
- Pozorujte bábätko: Všímajte si jeho reakcie na rôzne podnety a prispôsobte sa jeho potrebám.
- Láskavý dotyk: Venujte bábätku veľa lásky a dotyku. Hladenie, nosenie a jemné masáže môžu pomôcť upokojiť a posilniť puto medzi vami.
- Hľadajte podporu: Nebojte sa požiadať o pomoc rodinu, priateľov alebo odborníkov. Starostlivosť o predčasne narodené dieťa je náročná a podpora je veľmi dôležitá.
Narábanie s predčasne narodeným dieťaťom: Čo robiť a čomu sa vyhnúť
Za naozaj dôležité považujem prispôsobiť svoje tempo dieťatku a jeho potrebám. Pomalý a plynulý pohyb vždy, keď nám to situácia dovolí. Bábätko nerozoznáva “cvičenie” a ostatný pohyb, keď ho zdvíhame, prenášame, prebaľujeme, kŕmime a podobne. Pre neho je všetko rovnako dôležité, preto by sme to aj my mohli využiť a každej chvíli s ním venovať vedomú pozornosť. Spomalenie je zásadné preto, aby sme nechtiac u dieťatka nevyvolávali úľakové reakcie a najmä ponúkli jeho telu čas na spracovanie všetkého, čo sa s ním deje. Takýto pasívny pohyb, keď s dieťatkom hýbeme, mu prináša množstvo skúseností, ktoré sa stávajú základom pre jeho ďalší samostatný pohyb. Možno sa nám zdá, že dieťatko toho na začiatku ešte veľa nerobí. Môžeme ho podporiť polohovaním na podložke na všetkých štyroch stranách - na chrbátiku, na brušku aj oboch bôčikoch. Môžeme si pri tom k nemu ľahnúť, jemne ho hladkať po tele, aby vnímalo našu prítomnosť a podporu. Stačia krátke niekoľkominútové chvíľky, nemusíme čakať, až kým nám nepokojom či plačom dá najavo, že už má dosť. Celkovo je dôležité vždy vystihnúť takú pohodovú chvíľu, keď chceme s dieťatkom niečo cielene robiť. Ak je rozrušené, unavené, hladné alebo má nejaký fyziologický problém, jeho nervový systém je zamestnaný snahou túto situáciu zvládnuť a nemá kapacitu sa nič nové učiť. Preto je pre toto prvé obdobie tak zásadné hľadať vzájomné vyladenie, skúmať, čo naše dieťatko dokáže upokojiť, ako oddychuje, čo ho zaujíma. Podporí ho aj nosenie v “klbku”, čo je poloha na rukách, keď máme bábätko zabalené okolo pupčeka, pričom panva a nôžky smerujú dopredu a hore. Dieťatko vytvorí také klbôčko, o naše telo je opreté chrbátikom alebo bokom. Celkovo nosenie dieťaťa na rukách je veľmi dôležité, najmä, keď nám bábätko plačom dáva najavo, že potrebuje našu prítomnosť. Pre rodičov to môže byť náročné, ale majte na pamäti, že ako bude bábätko rásť, dokáže sa samo zahrať stále dlhší čas. Zo začiatku si môže vyžadovať viac našu prítomnosť, pretože potrebuje podporu pri upokojení a oddychu. Vyhýbala by som sa príliš rýchlym a akčným pohybom a celkovo príliš veľkej intenzite podnetov. Tu je opäť ťažké zovšeobecňovať, pretože situácie rôznych detí môžu byť veľmi odlišné. Ale celkovo platí, že menej je viac a nikdy to nemôžeme prehnať s citlivým prístupom. Nervový systém netreba trénovať na rýchle tempo nášho života, ale naopak, čím väčší pokoj a priestor na prirodzenú postupnosť vývinu dieťatku na začiatku vytvoríme, tým bude neskôr silnejšie a bude odvážnejšie do sveta vstupovať.
Tipy pre správne narábanie
- Pomalé a plynulé pohyby: Pri zdvíhaní, prenášaní, prebaľovaní a kŕmení sa snažte o pomalé a plynulé pohyby, aby ste predišli úľakovým reakciám.
- Polohovanie: Podporujte bábätko polohovaním na chrbátiku, brušku a oboch bokoch. Krátke chvíľky v rôznych polohách pomáhajú rozvíjať jeho motorické schopnosti.
- Nosenie v "klbku": Noste bábätko v polohe "klbka", kde je zabalené okolo pupčeka s panvou a nôžkami smerujúcimi dopredu a hore. Táto poloha mu pripomína prostredie v maternici a pomáha mu upokojiť sa.
- Kontakt s pupčekom: Jemné a mäkké položenie dlane na pupček (na kožu, ale aj v oblečení) prináša dieťaťu intenzívny kontakt s touto časťou tela, čo sa môže prejaviť upokojením, aktivizáciou trávenia (príjmu potravy aj vyprázdňovania) ako aj aktivizáciou pohybu. V pohybe je pupok dôležitým centrom prepojenia s hlavou, kostrčou, hornými a dolnými končatinami. Je to základ všetkých ďalších pohybových koordinácií.
- Dotyk ako nástroj na sebauvedomenie: Ak položíme ruku (mäkkú a bez aktivity - počúvajúcu) napríklad na ramienko dieťaťa, môžeme si po chvíli všimnúť, že sa trochu zmenila jeho pozornosť. Ak dáme po chvíli ruku preč, môžeme zaznamenať rozdiel medzi dotýkaným a nedotýkaným ramienkom. Obraz ramienka sa v mozgu bábätka zvýraznil cez dotykové vnemy. Následne môže ramienkom ľahšie hýbať. Toto je trochu zjednodušená schéma fungovania dotyku v komplexe senzomotorickej integrácie.
- Reagujte na plač: Nosenie dieťaťa na rukách je veľmi dôležité, najmä keď nám bábätko plačom dáva najavo, že potrebuje našu prítomnosť.
Čomu sa vyhnúť
- Príliš rýchle a akčné pohyby: Vyhýbajte sa príliš rýchlym a akčným pohybom, ktoré môžu bábätko vyľakať a preťažiť.
- Príliš veľká intenzita podnetov: Obmedzte príliš veľkú intenzitu podnetov, ako sú silné svetlá, hlasné zvuky a preplnené priestory.
Tréning spoločného telesného ladenia
Tu je niekoľko tipov, ako môžete trénovať spoločné telesné ladenie. Je to jednoduchý, trpezlivý proces, niečo ako “slow cooking”, ktorý aktivizuje pradávne organické súznenie.
- Pohyb s bábätkom: Chôdza alebo každodenný pohyb (sadnem si, vstanem, zohnem sa, natiahnem) sa s bábätkom zabaleným v zavinovačke, deke, alebo plienke. Stačí sa prechádzať, tak aby bábätko mohlo vnímať svoj pohyb cez váš pohyb tak, akoby bolo ešte v maternici. Všimnite si, ako vedomie toho, že sa hýbete spolu, zjemní a zmäkčí váš pohyb. Zavinovačka, deka alebo šatka vytvára situáciu podobnú priestoru v maternici, rôzne tlaky, jemné zmeny polohy, čím sa podporia rovnovážne reakcie a reflexy. Táto situácia mu môže sprostredkovať komplexnosť vnemov, ktorú nedokáže nahradiť žiadne manipulatívne cvičenie.
- Využívanie blízkeho priestoru, dotyky, reč, spev alebo zvuky: Napríklad ležanie vedľa seba, otočení tvárou v tvár na boku, rukami sa dotýkame chrbáta, nožičiek a hlavičky a dieťatku rozprávame, vidíme jeho tvár a oči a ono má šancu vidieť naše oči a ústa.
Kedy vyhľadať odborníka
Správnym narábaním dokážeme bábätku pomôcť v jeho psychomotorickom vývoji, ktorý je v prípade predčasniatok v dôsledku ich skorého príchodu na svet rizikovou oblasťou. Vnímam tu niekoľko rovín - na jednej strane je samozrejme dôležité všímať si, ako sa dieťatko má, ako sa dokáže upokojiť, ako zvláda základné funkcie ako papanie, trávenie, vylučovanie, spánok. Môžeme pozorovať aj vnímanie, reakcie na hračky či ľudí, či ho niečo rýchlo rozruší a má potom problém sa upokojiť, či ho zaujímajú nové podnety. Rovnako je dobré pozorovať pohyb - či sa nám zdá vyvážený, alebo či si všímame, že napríklad jedna strana je výrazne aktívnejšia ako druhá, či zvláda polohovanie na všetkých štyroch stranách alebo nám na niektorej strane dáva najavo výrazný nepokoj. Všeobecne by som povedala, že je dobré všímať si všetko, čo sa nám zdá “čudné” či príliš veľa alebo málo intenzívne. Nemusí nás znepokojiť, keď sa to občas objaví, ale ak to pozorujeme dlhší čas a nemení sa to k lepšiemu, adresovala by som svoje otázky niekam ďalej. Tiež záleží na tom, akú podporu potrebujú rodičia. Ak ich trápi veľa otázok a pochybností, je na mieste vyhľadať odborníka, ktorý im situáciu vysvetlí a podporí ich. Odborníci tu nie sú len pre prípad problémov, ale aj ako prevencia a podpora, aby spolu s rodičmi našli ten najvhodnejší spôsob ako dieťatku pomôcť napredovať vo vývine. Ide o podporu celej rodiny, aby rodičia nemuseli byť so svojimi obavami sami, ale postupne získavali stále lepšiu orientáciu a kompetencie na podporu celej situácie s bábätkom. S otázkami na pohybový vývin sa rodičia môžu obrátiť aj na nás.
Prečítajte si tiež: Rodičovská Dovolenka na Slovensku
Indikátory, ktoré by mali viesť k návšteve odborníka
- Ťažkosti s upokojením
- Problémy so základnými funkciami (papanie, trávenie, vylučovanie, spánok)
- Neprimerané reakcie na hračky alebo ľudí
- Výrazná aktivita len na jednej strane tela
- Nepokoj pri polohovaní na určitých stranách
- Pochybnosti a nejasnosti rodičov
Cvičenie a rehabilitácia: Individuálny prístup
Väčšina rodičov je ešte v nemocniciach pripravovaná na to, že s dieťaťom budú rehabilitovať a cvičiť. Pravidelné rehabilitácie niekoľkokrát do dňa sa často stávajú súčasťou života mladých rodín uvedomujúc si, že od toho závisí budúcnosť ich malého predčasniatka. Dôležitý je individuálny prístup k tomu, čo je pre bábätko naozaj prospešné a ako to môžeme robiť. Mňa zaujíma, ako to robí príroda a aké máme možnosti učiť sa z jej mechanizmov. Napríklad príroda pre dieťa navrhla posledný trimester v obmedzenom prostredí maternice, aby sa dovyvinuli všetky orgány na neskoršie fungovanie. Dieťa tu reaguje na svoje potreby a maternica mu dáva odozvu formou kompresie - protitlaku, ale aj matkin systém sa realizuje (dýchanie, pohyby orgánov, pohyb) a dieťa naň reaguje. Čiže vývin je založený vždy na vzťahu. Dieťa si tu aktívne vyberá, reaguje a tým sa učí. Ak využívame v terapii nástroje prebraté z prirodzených procesov, dieťa podpore rozumie, lebo ho posilňuje.
Z toho čo sme už povedali, je jasné, že situácia predčasne narodeného bábätka môže byť náročnejšia a preto bude potrebovať viac cielenej a vedomej podpory. Veľmi záleží od konkrétnych aspektov, ktoré túto situáciu tvoria. Či dieťatko potrebuje medicínske zásahy, koľko energie potrebuje venovať vnútorným procesom, ako sa adaptuje v novej situácii. Práve preto je vhodné poradiť sa s odborníkmi, aby potom spolu s rodičmi nastavili formy ďalšej intervencie. Do toho spadá aj “cvičenie”. V súčasnosti už je k dispozícii viacero možností, rodičia sa môžu rozhodnúť, akú podporu pre dieťatko využijú. Je dôležité venovať aj podpore pohybu vedomú pozornosť, pretože to môže byť veľmi nápomocné pri regulácii telesných funkcií ako trávenie, vylučovanie, spánok, vnímanie, regulácia nervového systému a pod. A samozrejme tým vytvárame aj dobrý základ pre ďalší pohybový vývin dieťatka. Práve spolu s odborníkmi môžu rodičia situácii svojho dieťatka lepšie porozumieť, rozoznávať jeho silné stránky a oblasti, kde potrebuje viac podporiť a na to sa následne zamerať.
Čo je dôležité pri cvičení
- Individuálny prístup: Zamerajte sa na individuálne potreby a možnosti bábätka.
- Prirodzené pohyby: Využívajte prirodzené pohyby a reakcie bábätka.
- Vzťah: Budujte vzťah s bábätkom prostredníctvom cvičenia.
- Odborná pomoc: Poraďte sa s odborníkmi, aby ste nastavili správny plán cvičenia.
Čomu sa vyhnúť pri podpore vývoja
Program a postupnosť pohybového vývinu máme v sebe nastavené už pri narodení. Práve tá postupnosť je veľmi dôležitá, pretože jednotlivé fázy vývinu na seba nadväzujú a tiež sa vzájomne podporujú. Jednotlivé fázy sa neobjavujú lineárne, ale v prelínajúcich sa vlnách, pr… termin porodu sa blizi a este maly nie je na svete a uz pocuvam od mamy ale hlavne od svokry s ktorou kvazi byvane coa ako ona robila. este nic a uz ma s tym sere 🙂 nech nechodim okolo horucej kase. ako napr. to ze ich ucili kupat dieta kazdy den ze je to ritual a naolejovat ho a nevlacit ho po rukach lebo si zvykne a bude rozmaznany… a ze ako si ho naucim tak budem mat. to ja viem ale darmo poviem ze babo do 6mes si nic vypicitavo nevynucuje tak ma iny nazor. bojim sa ze sa mi bude velmi montovat do maleho. a ja sa nechcem hadat ale bojim sa ze ju poslem riadne do zadku aj s jej metodami. kde ste napr. vy kupali svoje babatka ked boli male? podla mna dat vanicku do vane je blbost sak to budem jaka pozohynana, ale oni to tak robievali tak sa ocakava ze aj ja budem. dalej chcem velmi kojit je to pre mna dolezite a ani moja mama ani svokra nekojili a odvrknu mi sposobom ze ked tak bude na umelom mlieku ci sanam nieco stalo. mna takyto pristup vytaca, sak ked sa nieco robilo 30r rovnako a sme to prezili tak to zvladne aj nase dieta…. a rady "neber ho do postele" a nekrm ho zakazdym ked v noci zaplace… co budem robit?
Dojčenie: Výživa a starostlivosť
Dojčenie je spôsob výživy. Dojčenie je zároveň aj spôsob starostlivosti. Dojčenie podporuje vývin mozgu. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča, aby dojčenie pokračovalo do 2 rokov a potom ďalej. Už ženy s maličkými bábätkami zápasia s dilemami, či svoje bábätko nerozmaznajú. Či je v poriadku reagovať na ich signály tým, že ich nadojčia. Pri maličkých bábätkách však už spoločnosť postupne dospela k tomu, že je v poriadku napĺňať ich potreby. Zaužíval sa správny termín "dojčiť podľa potrieb bábätka" - tento pojem sa kedysi formuloval ako "dojčenie na požiadanie" a až neskôr sa pretransformoval do toho, že nejde o "žiadosť", ale o skutočnú legitímnu potrebu. Je to potreba, pri ktorej naplnení netreba váhať, či nami náhodou dieťa nemanipuluje. Okrem toho vedecká komunita vyvrátila názor, že plačom si dieťa trénuje pľúcka, a nahradila ho vedeckými poznatkami o tom, že plač je stav najvyššej pohotovosti, je to komunikácia a že ignorovanie signálov, ktorými bábätko dáva najavo svoje potreby, vedie k plaču. A ignorovanie plaču, vedie k frustrácii, neskôr k beznádeji a tomu, že sa dieťa vzdá a plakať prestane. Dnes už je známe, že reagovanie na potreby bábätka, telesná blízkosť, nosenie a dojčenie podľa potrieb díeťaťa, dieťa nerozmazná, ale naopak podporuje jeho duševné a emočné zdravie. Dojčenie v akomkoľvek veku dieťaťa prostredníctvom vlastností materského mlieka ako aj satia prsníka prináša dieťaťu aj matke oxytocín. Oxytocín je hormón, ktorý znamená nadviazanie spojenia a ktorý prináša uvoľnenie a upokojenie. A vďaka prísunu endorfínov nasledujú pocity spokojnosti a šťastia. Dojčenie je od začiatku až do ukončenia dojčenia pre dieťa aj pre matku stabilizátor nálady, spôsob vzájomného spojenia a tiež pozitívny faktor pre emočné a duševné zdravie oboch. Dojčenie je pre emočné zdravie dieťaťa podporou. Už od prvých dní po narodení nie je dojčenie iba výživou. Od začiatku má psychologické aspekty, od začiatku ide o spôsob starostlivosti. Dojčením dieťa nadobúda širokú škálu sociálnych zručností, buduje si dôveru, má pocit bezpečia a získava oporu. Tieto funkcie dojčenia sa nemenia v 8. mesiaci, v 10. mesiaci či v 2 rokoch života dieťaťa. Dojčenie pomôže zregulovať dýchanie, činnosť srdca aj neurologické funkcie. Dojčenie väčšieho dieťaťa v emočne vypätých situáciách nespôsobuje to, že by dieťa utekalo od svojich pocitov. Dieťa pocity prežíva, dostáva empatickú reakciu a zároveň sa učí ako pocity konštruktívne zvládať a ako sa so svojimi emóciami môže obracať na blízku osobu - matku. Dojčením dieťa nadobúda pocity prijatia a pochopenia. Dieťa má možnosť prísť, dojčiť sa a neverbálne a neskôr aj verbálne komunikovať, čo sa stalo. Zvláda tak danú situáciu s pomocou svojej matky. Prsník nie je objekt, nie je to to isté, ako keď dieťa cmúľa cumlík, kŕmi sa sladkosťami či zajedá problémy jedlom - tieto predstavy vychádzajúce z učenia Sigmunda Freuda sú už dávno prekonané. Prsník je súčasťou komplexu starostlivosti dojčením, ktoré poskytuje konkrétna osoba - matka. - Dieťa nerobí nátlak na matku, aby ho dojčila. Dojčenie je samozrejmou súčasťou jeho bytia. Ale matky sa dozvedajú, že by dojčenie mali odoprieť a cítia sa byť medzi dvoma mlynskými kolesami: Miesto jednoduchého nadojčenia vnútorne so sebou bojujú. Trápia sa, či robia správne. Ak dojčenie dieťaťu pod vplyvom rôznych strachov odmietnu a dieťa netuší, prečo mu matka neumožní sa nadojčiť práve vtedy, keď to najviac potrebuje, tak matka zažije silnú reakciu dieťaťa, ktorá paradoxne vyzerá ako potvrdenie toho, že ju dieťa "zneužíva" a že ako matka zlyháva a celé to robí robí zle. Miesto toho, aby dojčenie s ľahkosťou zjednodušovalo emocionálne náročné situácie, tak sa stáva bojiskom kto z koho. A zmätená je aj matka a aj dieťa. Dovtedy malo dieťa dojčenie vo svojom živote ako konštantu a zrazu je odmietané a ono netuší prečo. Zrazu sa matka začne na dojčenie dívať nie ako na legitímnu potrebu dieťaťa, ale ako na niečo, čo by dieťa nemalo vyžadovať. A ona by ho mala vychovávať k tomu, aby dojčenie nevyžadovalo. Matka, ktorá mnoho mesiacov dojčila intuitívne a automaticky, si začne spytovať svedomie, či vlastne všetko to, čo robí, nerobí vlastne úplne zle. Dojčenie je nástroj, ktorý dieťa v čase, keď sú jeho exekutívne a verbálne funkcie obmedzené, sprevádza tak, aby náročné emocionálne situácie zvládlo tým, že sa učí riešiť ich blízkosťou s matkou, ku ktorej sa túli a pri ktorej má pochopenie. Dojčenie automaticky poskytuje aj fyzický kontakt, aj náruč, aj objatie, aj uistenie, aj blízkosť. Dojčenie má neuroprotektívne vlastnosti. Podporuje reguláciu nervového systému, ktorý je v detstve nevyspelý. Buduje odolnosť a stabilitu do budúcna. Dojčiace matky neponúkajú dieťaťu dojčeniu preto, že by sa báli sĺz. Dieťa nie je potrebné v období dojčenia pripravovať na hypotetické situácie, ktoré nastanú neskôr, keď už dojčené nebude. Keď dieťa bude mať možnosť získavať podporu vďaka dojčeniu, tak bude postupne viac a viac zrelé a emočne vyspelé. Vďaka tejto zrelosti a vyspelosti bude môcť postupne zvládať situácie, ktoré dovtedy zvládalo vďaka dojčeniu. Zrelosť a vyspelosť sa nedajú vynútiť. Keď dieťa bude chcieť iba objatie či rozhovor miesto dojčenia, dá vám to najavo.
Komunikácia s bábätkom: Začína už v maternici
Všetko sa začína už v materniciDôležitejšie je vedieť, že už v tomto období môžu rodičia, otecka nevynímajúc, komunikovať s drobčekom, ktorý sa chystá do nášho sveta a podnecovať tak jeho vývin.
Prečítajte si tiež: Gynekologická starostlivosť: Prečo je taká potrebná?
Čo môžete urobiť už pred narodením?
- Dotýkajte sa bruška: Hlaďte ho. Týmto spôsobom začína vaše prvé vzájomne dorozumievanie sa.
- Hovorte na dieťa (bruško): Rozprávajte mu o tom, aké to na svete je a ako sa na neho tento svet teší. Nie je dôležité vedieť, či sa vám narodí dievča alebo chlapec. Jednoducho poviete: "Tešíme sa na teba, máš pripravenú krásnu izbičku …"
- Čítajte mu nahlas: Aj keď sa vám to bude zdať možno hlúpe, už v tomto období pokladáte základy slovnej zásoby dieťaťa.
- Pracujte s hlasom: Snažte sa nehádať a nekričať. Svoju rozladenosť a komunikačné stereotypy a zlozvyky už teraz prenášate aj na dieťa.
Čo môžete urobiť v prvých chvíľach po narodení?
- Nenechajte sa rozdeliť: Dieťatko sa na vás teší. Znovu chce cítiť teplo vášho tela, pohladenie, tlkot vášho srdca, hlas rodičov. Tým všetkým začínate svoju komunikáciu. Takto sa dorozumievate a dávate mu najavo jeho dôležitosť, vašu lásku a pocit, že aj tu vonku, na svete, je bezpečne.
To čo hovoríme, musí byť v súlade s tým, čo robíme
Dôležitým momentom komunikácie s dieťaťom v jeho útlom veku je, aby komunikácia verbálna, teda to, čo hovoríme, bola v súlade s komunikáciou neverbálnou, teda s tým, čo robíme, ako sa správame a akým spôsobom to hovoríme = melódia, tempo, intenzita, citové zafarbenie. Deti v útlom veku prevažne vnímajú spôsob komunikácie a až v druhom rade jej obsah.
#