Tento článok sa zaoberá šokujúcim prípadom týraného dievčaťa, ktorý odhaľuje skryté hrôzy domáceho násilia. Prípad poukazuje na dôležitosť všímania si svojho okolia a neváhania nahlásiť podozrenia na týranie. Zároveň sa dotýka otázky, ako môžu byť takéto prípady skryté pred očami školy a susedov.
Zneužívanie, hlad a izolácia
Polícia na strednom Slovensku riešila neúnosnú tyraniu, ktorej obeťou sa stalo dievča v Banskobystrickom okrese. Dlhodobé a neprimerané zneužívanie na domáce práce v čase, keď majú deti spať, bolo len jednou z foriem týrania. Matka a otčim jej zakazovali stretávať sa s kamarátmi a odopierali jej prístup k jedlu. Na raňajky dievča nachádzalo na stole maximálne vodu. Jedávala mrazenú pizzu alebo suchý chlieb, a na Vianoce mala len mrazené rybie prsty s chlebom.
Týranie však nebolo len psychické, ale aj fyzické. Dievča dostávalo facky a kopance na zemi, pričom ju vulgárne ponižovali. Z jej domova sa stalo väzenie, v ktorom ju zamykali a vzali jej kľúče, aby sa nemohla dostať von. Matka dcére škaredo nadávala, v noci musela umývať schody na chodbe alebo jej tam vysypala veci a musela si ich zbierať.
Volanie o pomoc: Pokus o samovraždu
„Toto všetko a ešte mnoho ďalších vecí prežívalo bezmocné mladé dievča dlhšie obdobie. Život v strachu a strese ju dohnal k pokusu o samovraždu,“ uviedli policajti, ktorí to vyšetrujú ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby. Páchateľom zaň hrozí tri až osem rokov väzenia. „Bolo už vznesené obvinenie,“ povedala krajská policajná hovorkyňa Petra Kováčiková. Otčim je v súčasnosti za mrežami a matku dievčaťa stíhajú na slobode. „Sudca pre prípravné konanie Okresného súdu v Žiari nad Hronom rozhodol o vzatí do väzby V. P., obvineného zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby z dôvodov tzv. kolúznej väzby, teda z dôvodnej obavy, že bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie.
Skryté utrpenie: Ako si nič nevšimla škola?
Z prostredia strednej školy, ktorú dievča navštevuje od septembra, sa dozvedáme, že ako týrané dieťa nepôsobila. „Nikdy sme na nej nevideli žiadne stopy násilia. Občas bola uplakaná, ale keď sme sa jej opýtali, čo sa deje, len odpovedala, že majú doma nejaké starosti. Vôbec to však nekonkretizovala,“ prezradil zdroj zo školy. Dievča sa vraj výborne učilo, no pred Vianocami sa jej prospech zhoršil.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Všetko sa prevalilo na Silvestra, keď školu kontaktovala polícia s tým, že študentka sa pokúsila o samovraždu. Vyšlo najavo, že tie problémy, ktoré predtým dievča nechcelo hlbšie rozoberať, sú v rodine a súvisia so spolunažívaním jej matky s partnerom, teda jej otčimom. Podľa informácií ide o manipulátora. „V tej veci sa hneď konalo a súdom bola zverená do starostlivosti starých rodičov zo strany biologického otca. Rodičia dievčaťa, vlastne jej matka s partnerom, vraj vzbudzujú dojem vyrovnaného páru.
V základnej škole, ktorej žiačkou predtým dievčina bola, sú z informácií zverejnených políciou otrasení. „Keď dieťa chodí do školy čisto oblečené, výborne sa učí, nezaspáva na hodinách a na tele nemá žiadne modriny, nie je dôvod na podozrenie z jeho týrania. Bývalá učiteľka spozornela, keď rodičia dcéru nepúšťali na školské výlety. „Zavolala som si ich na rozhovor. Zdôvodnili to tým, že ide o trest za nejaké klamstvo, zatajenie zlej známky a podobne. Matka prízvukovala, že takto dbá o dobrú výchovu dcéry a chce len to, aby z nej vyrástol slušný človek. Nemala som si prečo myslieť, že ide o týranie,“ mieni učiteľka, ktorá nepripúšťa, že by škola niečo zanedbala.
Mladší brat týranej dievčiny navštevuje ich školu. V súvislosti s ním raz zasiahli. „Na telocviku sme si všimli, že na tele má modriny. Chlapec síce tvrdil, že bitku si doma zaslúžil, no my sme to v momente riešili a ešte v ten deň volali rodičom. Upozornili sme ich, že ak sa to bude opakovať, zavoláme sociálku. Odvtedy došlo k náprave, pričom chlapca sme sa viackrát pýtali, či je doma všetko v poriadku. Vždy odpovedal kladne,“ doplnila riaditeľka školy. „V žiadnom prípade by sme pred niečím vážnym nezatvárali oči.“
Psychologický pohľad: Volanie o pomoc a strata bezpečia
To, že týrané dievča sa pokúsilo o samovraždu, je podľa klinického psychológa Jindřicha Cupáka spôsobom volania o pomoc. „Je to tiež znak odmietania ďalej existovať za takýchto podmienok. Keďže to nevie riešiť inak, napríklad osamostatnením sa či odchodom z domu, jednoducho sa rozhodne totálne prerušiť kontakt so životom,“ objasnil psychológ. „Je to o to boľavejšie, keď ubližujú vlastní rodičia. Vtedy strácame pôdu pod nohami, nemáme sa o koho oprieť. Ten, kto by nám mal byť ochrancom, sa voči nám správa bezcitne. To sa nedá absolvovať bez vážnych stôp na psychike,“ pokračoval Cupák.
Ľahostajnosť susedov, ktorí mohli registrovať krik či ďalšie znaky násilia, odôvodnil ich obavami z vlastnej bezpečnosti. „Nikto do toho nechce vstupovať, najmä ak ide na druhej strane o manipulátora.“
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Povinnosť hlásiť a preventívne pôsobenie
Hovorkyňa Ústredia práce a sociálnych vecí Jana Lukáčová sa k prípadu, keďže ide o dieťa, vyjadriť odmietla. Systém podľa nej funguje tak, že ľudia a inštitúcie sú povinné oznámiť akékoľvek podozrenie na poškodzovanie práv dieťaťa. „Nám alebo polícii. Nie je však možné, aby sme boli schopní preventívne pôsobiť v každej jednej rodine,“ poznamenala Lukáčová. Permanentne vraj beží osveta a informácie o tom, že ak je porušované právo dieťaťa, ľudia to môžu nahlásiť aj anonymne.
Vlani bolo políciou zistených, v rámci celého Slovenska 423 prípadov týrania blízkej a zverenej osoby. Z toho detských obetí zaznamenali 59. Rok predtým ich evidovali 75. Informovala o tom hovorkyňa policajného prezídia Denisa Baloghová.
Ivan Leitman z poradenského centra Náruč v Žiline má iné štatistiky. V nich sú zahrnuté deti týrané fyzicky, psychicky, sexuálne zneužívané, šikanované, využívané na komerčné účely, pornografiu či prostitúciu. Vlani ich evidovali 1 259, rok predtým 974. Od roku 2015, keď ich zaznamenali 302, to má stúpajúcu tendenciu. „To naznačuje, že vyhľadávacia činnosť kompetentných inštitúcií sa zlepšuje. Na druhej strane sú takéto počty ešte stále kvapkou v mori, ak uvážime, že posledné výskumy hovoria o mnohonásobne vyšších počtoch,“ vysvetlil. V Náruči pracovali v roku 2018 so 66 takýmito deťmi. Podnety najčastejšie prichádzajú od orgánov sociálno-právnej ochrany a pedagógov.
Uplakané dieťa a hľadanie dotyku: Paralela s príbehom Vandy Rozenbergovej
Omývajte jej pohlavie studenou vodou, radili mame staré ženy, keď som sa narodila, pohľad na moju utýranú tváričku jej to však nedovolil, žiadna studená voda, vari stačí len pootvoriť dvere do toho kriku, čo je v ňom? Čo je v ňom? Ale plač neutíchal, možno mi napokon umývala pohlavie studenou vodou, to nikto nezistí, rozhodne to nepomohlo. Len dotykom ma utíšila, len priložením na telo. Bez jej tela bola som len vreštiacim deckom, už sa neusmievala, pootvor dvere do kriku, keď si vyčerpaná, dieťa sa ťa drží ako kliešť, pästičkami, ktoré inak dokážu zovrieť tvoj prst, ti búši do tváre, nemôžeš vyjsť s kočíkom na prechádzku, dieťa len kričí a nemôžeš zostať chladná a mať solídny výraz, v skutočnosti bojuješ o život a chceš si búchať hlavu o múr. Treba nájsť príčinu, možno uvoľnená plienka či príliš tesná košieľka. Ale mama začala žiť dvojitý život, umiernená milá tvár pred ostatnými a zamračené, vyčerpané čelo predo mnou, pred svojou malou. Od chvíle, čo som po vyliahnutí sa z maternice zalapala po dychu, neprestala som nariekať. Bez troch týždňov päť plných rokov. Plač bol ťahavý, plytký, organizmus mal vyrátané, koľko udrží malé srdce. Je hladná je hladná, tvrdili doktori, rozmaznaná je, furt na rukách, hovorili susedky, „Kupovala som sušené mlieko a liala ho do teba celé dni. Všetci ma počuli, celá naša Podvážska cesta. To susedia z vedľajšieho domu zavolali mestskú políciu, že ma týrajú. Plač každý deň, kvílivý a strašidelný, zapísali si na dispečingu a zaklopali nám na dvere. Mama s kruhmi pod očami sa roztriasla, schúlila sa do klbka priamo pred nimi na pohovke v kuchyni, mňa objala, pripútala k sebe a tak vzlykala, kým tam stáli. „Chcela som len uvariť polievku,“ nevedeli o čom hovorí, ale keď sa všetko upokojilo, vysvetlila im, že to dieťa treba mať stále pri sebe. Na rukách, hoci aj na nohe, priviazanú, na chrbte, na hrudi, končekom prstov sa jej dotýkať aj keď dáva prať, aj keď miesi cesto, vyberá schránku, čistí topánky, prezlieka si spodnú bielizeň. Nepretržite. Bola som naozajstné bremeno. Narodila som sa so zlatistými vlasmi, polročnej sa mi husté kučery stáčali sa do poloblúkov ako šupky z cibule, no nikto nevidel tú krásu. Nevedomky som manipulovala všetkými naokolo, ľudia boli anestetikum a len keď ma držali, upokojila som sa. Mala som takmer päť rokov, absolvovala vyšetrenia rôzneho typu, nič nenašli - len plač neustával. Detský psychiater mal oblečené tepláky a ukazoval mi obrázky predmetov. Núkal mi bábiku, aby som ju čičíkala, povykladal drevené kocky, rozprával o ježkovi, ktorý ostňami zranil žabu. Všetko si pamätám. Rodičia strácali rozvahu a takmer uznali, že je to vážna psychická porucha a moje kognitívne schopnosti sú narušené a nikdy nebudem ako iné deti. Nikto si doma nepoložil otázku, čo sú to kognitívne schopnosti, to po prvé. A po druhé: všetky iné deti sú iné. Nebála som sa odlúčenia, už som bola. Od všetkých tých iných ma odlišovala neschopnosť odpovedať na základnú otázku: prečo, (kurva, boha, kristepane, buď už ticho), plačeš? Sto ráz denne. Čo ti je? Aj ma bolelo aj nebolelo, čosi ako tá piata chuť, volá sa umami, ani sladké ani kyslé ani horké ani slané, chutila som ako umami. Chrbty mojich malých rúk vyzerali ako fakle, fialkové, bordové, s presvitajúcou krvou. Škvrny pripísali plaču. Teplotu pripísali plaču. Vyschnutú vianočnú ružu v predsieni pripísali plaču. Pritom to bol dôsledok, nie príčina. Ale akonáhle ma niekto dlhšie podržal, prechádzal mi dlaňami po predlaktiach, na deke sa o mňa opieral otcov členok pod vyhrnutou nohavicou, len čo ma na schodoch pohladila malá Erika, bolo mi lepšie. Naťahovala som sa po mame, po susede, po jej deťoch, aby ma držali, zavesila som sa do poštárky, aby ma musela striasať a odtískať, podržať na chvíľu. Zakaždým som sa na tri štyri hodiny upokojila. Na rad prišlo vyšetrenie kožnej citlivosti. Na prsty mi nakreslili mriežku, oči zaviazali šatkou. Mriežku prekreslili aj na chrbát malej ruky. Mama s lekárom sa zhovárali o hudbe, začal s tým on, a že chcel byť foniater, túžil skúmať hlasivky, ale ľudia by mu nedôverovali. Bola medzi nimi náklonnosť, mama pravdepodobne nerozumela tomu, že ja rozumiem všetkému, hraj sa, povedali a ona vytiahla laskonky zabalené v hodvábnom papieri. Jedli ich a pili kávu, v ordinácii. Jeho vysoký, dievčenský hlas sa mi vpíjal do hlavy, teplé malé ruky držali moje detské dlane a keď zo stola zhrnul omrvinky, skúmavo mi po nich prechádzal prstami. „Umiestnime mriežku na dorsum manus, na palmárnu stranu predlaktia a aj na chrbát ruky.“ Všeličím sa ma dotýkal, na tej mriežke, na štvorčekoch nakreslených na koži. Pierkom. Tenkou ihlou. Tupou tyčinkou, prešiel mi po ruke kockou ľadu aj horúcou kovovou paličkou. Na všetko som reagovala primerane. Predmety s vyššou teplotou som pociťovala ako teplé, s nižšou ako studené. To, čo pichalo, ma pichalo. „Ale ako sa to deje? Kedy presne ich spozorujete, pani Snebergová? Malvína? „Veď neviem,“ rozplače sa matka. „Pýtam sa jej, Vaneska, bolí ťa niečo? Vidíte, teraz na nej nič nie je vidieť… Ráno sa decko zobudí bordové a s teplotou a po pol hodine, len čo sa umyjeme a oblečiem ju, je v poriadku. No potom mi volajú zo škôlky, že mám prísť, je uplakaná a opäť má teplotu a tak to ide dookola. „Večer ju nachystajte, už večer ju oblečte akoby ste išli sem a ráno len príďte. Rovno z postele. Prišla som tam rozpálená, s červeným výsypom na čele a okolo uší. Bolel ma každý kúsok kože. Teplota je zápal, tak sa to učili a skamenení vtedy ráno na mieste zisťovali, či je vzorka krvi naozaj moja, brali mi ju znova a znova, bola moja. Jej analýza nepotvrdzovala žiadny zápal, moja teplota a krvavé ruky a červené viečka ho len predstierali. Doktor s piskľavým hlasom ma držal za zápästia, díval sa mi do tváre a ja taká malá som videla, že to už vie. „Musí sa dotýkať. Treba pokryť väčšie plochy, jej kožné receptory sa potrebujú zachytávať o iné, o cudzie kožné bunky, je to Heddin syndróm. Ak sa jej pokožka nestretne s inými ľudskými bunkami vo chvíli nástojčivej potreby, drobné cievne riečisko pod kožou sa naplní za veľmi krátky čas krvou a koža nadobudne fialový povrch. Teplota vybehne okamžite. Nervové zakončenia na končekoch prstov, na predlaktiach, na predkoleniach a spodných častiach nôh sú tak husto pokryté akceptabilnými bunkami, až sa prekrývajú, sami sebe zavadzajú. Len keď narazia na cudzie, nastane pokoj. Mozog dostane signál, že je sýty. „Malvína…,“ zavolá mamu k mikroskopu. Mám zápästie položené pod šošovkou. Malvína Snebergová k nemu priloží svoj ukazovák. Vidím jej úzky necht s bielym polmesiačikom na lôžku. Čakáme. Jej drobný dotyk zo mňa sníma bolesť a tíši horiace cievy. Oni, dospelí, sa dívajú do mikroskopu. Koža sa najedla. „Už vieme, prečo máva červené, prekrvené hánky, chrbty článkov prstov, je to akoby jej telo obsadili červené mravce a pohryzkávali si raz tu raz tam. Niekedy ich je desať, inokedy stotisíc… Bez dotykov má zvýšený tlak a teplotu stabilne okolo tridsať osem, to je pre telo vyčerpávajúce. Preto sa vám stále motá pod nohami, chytá vás okolo členkov, žiada sa na ruky. Nezomrie, ani nebude trpieť neznesiteľnou bolesťou, ale nutkavá potreba jej pokožky je spojená s diskomfortom. Nechajte ju chytať každého človeka, ktorému to nebude nepríjemné. Ak je v blízkosti inej osoby, receptory alergickej citlivosti sa budú správať akoby volali o pomoc. Buďte s ňou. Dávajte na ňu pozor. Jej receptory sa vždy budú chcieť dotknúť a vždy budú chcieť byť stimulované, čo, prirodzene, nie je možné, nemôže sa predsa celý život chytať cudzích ľudí. Ale my nájdeme cestu… Heddin syndróm, už som si to naštudoval, volal som doktorke Blažíčkovej, zaoberá sa psychosomatikou a myslíme si, že Heddin syndróm je okrem alergickej precitlivenosti aktivovaný aj prostredím vnútornej stability či nestability. Hlavu mám položenú mame na kolenách, sedia pri sebe, mám autíčko a narážam ním do jeho rúk zopnutých na stole. „Neviem, čo mám robiť,“ povie mama. „Je nematerské povedať áno a rovnako povedať nie. Ale… ide o dotyky, hovoríte. O nič viac.
Tento úryvok z tvorby Vandy Rozenbergovej ilustruje paralelu s príbehom týraného dievčaťa. Obe dievčatá prežívali utrpenie, ktoré bolo navonok skryté. V príbehu Vandy Rozenbergovej sa plač a telesné prejavy dieťaťa mylne interpretovali ako rozmaznanosť alebo choroba, pričom skutočnou príčinou bola potreba dotyku a emocionálnej blízkosti. Podobne, v prípade týraného dievčaťa, škola a susedia nevideli stopy násilia a nevedeli o jej utrpení.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Zuzana Plačková a ťažké chvíle: Túžba po dieťati v zložitej situácii
Instagramová hviezda Zuzana Plačková prežívala ťažké chvíle, keď sa s manželom snažili o dieťa. Otehotnela v najhoršej životnej situácii, keď boli obvinení z drogovej trestnej činnosti. Tento príbeh ukazuje, že aj v ťažkých životných situáciách sa môžu diať zázraky a že túžba po dieťati je silná.
Pomoc pre Lauriku: Príbeh boja s detskou mozgovou obrnou a epilepsiou
Príbeh Lauriky, ktorá bojuje s detskou mozgovou obrnou a epilepsiou, je príbehom vytrvalosti a nádeje. Laurika od malička bojuje s týmito diagnózami a jej rodina sa snaží urobiť všetko pre to, aby jej pomohla. Laurika potrebuje operáciu šliach, ktorá by jej mohla zlepšiť chôdzu. Tento príbeh ukazuje, že aj s ťažkými diagnózami sa dá žiť plnohodnotný život a že pomoc druhých je veľmi dôležitá.
Dôležitosť včasnej intervencie a informovanosti
Príbehy detí s rôznymi zdravotnými znevýhodneniami, ako je Dominika so syndrómom Cornelie de Lange, zdôrazňujú dôležitosť včasnej intervencie a informovanosti. Poskytnutie kompletných informácií v ranom detstve dokáže štvornásobne zlepšiť zdravotný stav dieťaťa. Rodiny s takýmito deťmi potrebujú komplexnú pomoc od zdravotníkov a štátu, aby sa mohli čo najlepšie postarať o svoje deti.
Príklady úloh na vyšetrenie školskej zrelosti
- Nakresliť ľudskú postavu (hodnotenie odstupňované, postava musí mať hlavu, trup a končatiny)
- Kresliť geometrické tvary (trojuholník, štvorec, srdce, kruh a pod.)
- Odkresliť rôzne znaky, ako body na hracích kockách, štvorlístok, jednoduchšie i mierne zložitejšie napodobneniny písaných písmen alebo ich prvkov
- Schopnosť koncentrácie (Bourdonov test pozornosti: hľadanie jabĺčok obrátených stopkou určeným smerom v stanovenom časovom limite)
- Orientačná a rozlišovacia schopnosť (meno, adresa bydliska, určenie obchodu, priestorové pojmy "hore", "dolu", "vpredu", "vzadu", "vpravo", "vľavo", orientácia v čase, číselná orientácia v prvej desiatke, základné farby)
- Reprodukčná schopnosť (zopakovať dlhšiu vetu, číslo)
- Rečové predpoklady (primeranú výslovnosť slabík a hlások, napr. slama, strecha, ryba, drevo, čučoriedka, mačička, žubrienka, lastovička, lavica a i.)
Tieto príklady úloh na vyšetrenie školskej zrelosti ukazujú, aké dôležité je, aby dieťa bolo pripravené na vstup do školy. Testy tiež môžu odhaliť nadpriemerne schopné dieťa, ktoré môže zvládnuť náročnejšie osnovy.