Tučniaky, mnohými milovníkmi zvierat považované za najroztomilejšie stvorenia, obývajú južnú pologuľu. Hoci sú často spájané s ľadovou Antarktídou, nie všetky druhy žijú v extrémne chladných oblastiach. Tento článok sa zameriava na tučniaka cisárskeho (Aptenodytes forsteri), najväčší a najťažší žijúci druh tučniaka, endemický pre Antarktídu.
Vzhľad a rozšírenie
Tučniak cisársky dorastá do výšky 100 až 120 cm a váži 22 až 45 kg. Jeho operenie je čierne na hlave a chrbte, biele na bruchu a svetložlté na hrudi s jasne žltými ušnými škvrnami. Vyskytuje sa výhradne v Antarktíde, kde ako jediný vták aj zimuje. Je to najťažšie dostupné pozorovanie tučniakov, pretože sa nevyskytuje pri mori, ale vo vnútrozemí obrovskej Antarktídy.
Potrava a plavecké schopnosti
Živí sa prevažne rybami, ale aj kôrovcami a hlavonožcami. Tučniaky patria medzi plaveckých majstrov, ktorým sa vo vode len tak hocijaký morský živočích nevyrovná. Pod vodou dokážu vydržať až 20 minút, ponoria sa do neuveriteľnej 500-metrovej hĺbky a počas lovu preplávajú aj 1 000 km. Ponáranie im uľahčujú pevné kosti znižujúce barotraumu a schopnosť redukovať metabolizmus, pričom znížia činnosť srdca na 15 až 20 úderov za minútu.
Rozmnožovanie v antarktickej zime
Tučniaky cisárske sú známe tým, že sa rozmnožujú počas antarktickej zimy, kedy samce inkubujú vajcia pri extrémnych teplotách, zatiaľ čo samice lovia potravu v mori. Starostlivosť o vajcia u tučniakov cisárskych je pozoruhodný príklad prežitia v extrémnych podmienkach.
Život v oceáne a príprava na hniezdenie
Prvé mesiace roka trávia tučniaky cisárske na otvorenom mori, kde je dostatok potravy pre všetkých. V marci začínajú kolónie 1 000 až 6 000 párov tučniakov putovať na miesta zásnub a hniezdenia. V tomto období sú v maximálnej kondícii a vážia až 45 kilogramov.
Prečítajte si tiež: Hlava mláďaťa tučniaka cisárskeho
Dvorenie a partnerské zväzky
Dvorenie je úchvatným rituálom, ktorý prebieha neobyčajne dlho - celé dva mesiace. Budúci partneri sa navzájom zdvorilo jeden druhému ukláňajú, synchrónne pokyvujú hlavami, mávajú krátkymi krídlami a knísavo pritom prešľapujú na mieste. Partnerské zväzky tučniakov sú dobrým príkladom vzorne usporiadaného rodinného života. Tieto vtáky jednoducho od prírody nemajú v povahe vyhľadávať bočné známosti, hoci počas trvania polárnych nocí pod rúškom tmy, a navyše v mnohotisícovej skupine, je na ľúbostné romániky vhodných príležitostí až-až.
Znášanie vajca a jeho odovzdávanie samcovi
Samica znáša jedno asi polkilogramové vajce. Samec si ho veľmi opatrne prekotúľa po plávacích blanách nôh do svojho kožného záhybu tak, aby sa nedostalo do kontaktu s ľadovým podkladom. Znesenie vajíčka a jeho odovzdávanie je pre partnerov veľkým sviatkom. Túto mimoriadnu udalosť si nastávajúci rodičia dávajú patrične najavo aj navonok zvláštnym ceremoniálom.
Púť samice k moru
Po zverení vajíčka samcovi sa samica vydáva v sprievode ostatných samíc na cestu k moru. V čase nadchádzajúcej zimy to znamená strastiplnú, často viac než stokilometrovú púť po ľade. Musia ju prejsť pešo, tackajúc sa z nohy na nohu alebo šmýkajúc sa po bruchu. Putujú komótne v štvorstupovej karaváne, ktorej nedovidieť konca. Samičky sa v tejto súvislej usporiadanej kolóne presúvajú charakteristickou knísavou chôdzou, vykonávajúc pritom pohyby končatinami tak zosúladene, akoby boli príslušníčkami cvičenej elitnej vojenskej jednotky. Na súši pôsobia tučniaky ťarbavo, akoby všetky jedince krivkali na obe nohy.
Inkubácia vajca samcom
Samec zahrieva vajíčko v kožnom záhybe, kde je dokonale chránené pred extrémne nízkou vonkajšou teplotou a vyhrievané ako v inkubátore. Kožný záhyb tučniakov je neoperený a vyhrievaný hustou sieťou vlásočníc, v ktorých cirkuluje horúca krv podobne ako teplá voda v rebrách radiátora. Priemerná telesná teplota tučniakov je 38 až 39 °C. Aj preto sa ich organizmus prispôsobil proti tepelným stratám niekoľkými spôsobmi. Takmer 90 percent izolácie im poskytuje perie a vrstva páperia. Pierka sú krátke, kopijovité a husto zapĺňajú povrch kože. Tučniaky majú najvyššiu hustotu operenia zo všetkých druhov vtákov (až 100 pierok na 6,5 cm²). Keď sú na pevnine, ich perie je vzpriamené a pomáha im zachytávať studený vzduch tesne nad pokožkou. Naopak, vo vode operenie priľne k telu a udržiava pokožku a páperovú vrstvu nepremokavú. V období pred rozmnožovaním majú navyše vrstvu podkožného tuku hrubú až 3 centimetre.
Prežitie samcov v krutých podmienkach
Aby oteckovia lepšie vzdorovali náročným klimatickým pomerom, zhlukujú sa do kŕdľov, v ktorých sa zvláštne špirálovito pohybujú. Samce si kladú zobáky na jedince stojace pred nimi a neustále sa tlačia dopredu. Tým sa jedince z periférie tohto živého telesa točivým pohybom zasúvajú dovnútra, kde sú chránené pred krutými klimatickými pomermi panujúcimi na okrajoch kolónie. Takýmto pohybom samce postupne striedajú rôzne polohy v kŕdli. Určitú dobu sú na periférii kolónie, potom sa dostanú do teplejšej centrálnej oblasti. Keby sa samec rozhodol prečkať návrat samice z mora sám na vlastnú päsť, bol by odsúdený vedno s vajíčkom, starostlivo zahrievajúcim v záhybe nad nohami, na postupnú krutú smrť zamrznutím. Po vyše dvoch mesiacoch trpezlivého zahrievania sa z vajíčka vyliahne mláďa.
Prečítajte si tiež: Extrémne podmienky Antarktídy
Kŕmenie mláďaťa samcom a návrat samice
Svojho potomka kŕmi samec špeciálnou tekutou stravou, tzv. mliekovitým výlučkom, ktorý sa mu tvorí v hrvoli a je neobyčajne bohatý na tuk a bielkoviny. Samica sa po dvojmesačnom pobyte na mori, kde načerpala dostatok telesných rezerv, vracia so zásobou 3 až 4 kilogramov rýb, kôrovcov a hlavonožcov v hrvoli späť do hniezdnej kolónie. V mnohotisícovom dave samcov dokáže neomylne vyhľadať svojho partnera podľa špecificky zafarbeného hlasu.
Biologický kalendár tučniakov
Samice sa vracajú k svojim partnerom a už vyliahnutým potomkom v pravý čas bez toho, že by si pri odchode na more zapísali dátum svojho príchodu. Tučniaky majú presný vnútorný biologický kalendár, ktorý im pomáha orientovať sa v ročnom kolobehu času. Doslova na kosť vychudnutý a na smrť vyslabnutý samec sa počas dvojmesačnej inkubácie vajíčka a následnej niekoľkodňovej individuálnej starostlivosti o mláďa úplne postí. Na mori sa samce usilujú o čo najrýchlejšie zotavenie z úmorného vyčerpania a po 2 až 3 týždňoch sa navracajú späť k svojim družkám. Tie totiž medzitým už svoje zásoby potravy pre mláďatá vyčerpali a sú odkázané na prísun čerstvých zásob potravy od svojich partnerov.
Škôlky pre mláďatá a ochrana pred predátormi
Po šiestich týždňoch vzornej starostlivosti mláďa opúšťa kožný záhyb matky a rodičia ho odvedú do škôlky. Na bezpečnosť mláďat v nej dohliadajú dospelé jedince. Naokolo sú rozostavené stráže, ktoré majú za úlohu odháňať dotieravé dravé čajky a pomorníky, striehnuce zo všetkých strán na svoju príležitosť. Tieto hliadky chránia a bránia aj neposlušné tučniaky, ktoré ľahkovážne bez dovolenia opustia spoločnú skupinu a vydajú sa osamote na výlet do blízkeho okolia. Vystavujú sa tým hroziacemu nebezpečenstvu v podobe vzdušného náletu alebo pozemného výpadu tamojších predátorov. Kým je o malé tučniaky postarané, rodičia sa opäť vydávajú k moru po poživeň pre svoje potomstvo. Po návrate rodičia kŕmia len svoje mláďa.
Spoločenský život tučniakov
Tučniaky sa vyznačujú mimoriadne priateľskou povahou. Sú to spoločensky založené operence žijúce v mnohotisícových komunitách, kde bez výnimky dobre vychádza každý s každým a nikto nikomu neprekáža. Spoločne vykonávajú všetky činnosti súvisiace s chodom mnohopočetnej kolónie. Viac očí viac vidí, viac uší viac počuje. Príslušníci kŕdľa teda požívajú lepšiu ochranu pred potenciálnymi predátormi na súši i v mori, ako keby žili každý individuálnym spôsobom života. Veľká výhoda života tučniakov v spoločenstve je zrejmá najmä pri činnosti, akou je skákanie do mora, kde na ne striehnu viaceré mimoriadne obratné podvodné predátory.
Plavecké schopnosti a hromadné skákanie do vody
Na bezpečné zvládnutie tohto riskantného manévru slúži tučniakom špecifické správanie v podobe hromadného skákania do vody. To uvedie potenciálnych morských dravcov do takého pomykova, že odrazu nevedia, ktorého jedinca si vyhliadnuť a pustiť sa ho prenasledovať. Keby sa tučniaky ponárali postupne po jednom, predátorom by uľahčili výber a následne aj lov, a sebe by tým privodili pod morskou hladinou nezvyčajne krušné chvíle.
Prečítajte si tiež: Ako sa tučniaky cisárske starajú o svoje vajcia?
Osamostatňovanie mláďat
Keď do odľahlých končín Antarktídy s večným ľadom a snehom zavíta nakrátko leto s polárnymi dňami, malé tučniaky strácajú svoj charakteristický prachový šat a postupne sa prezliekajú do odevu dospelých vtákov. Kým mláďatá majú telo pokryté striebrosivým perím, čiernu hlavu a bielu masku, dospelé tučniaky sú tmavočierne najmä na chrbte a hlave. V tomto klimaticky najpriaznivejšom období roka sa mláďatá osamostatňujú. Všetci príslušníci niekoľkotisícovej kolónie sa postupne na ľadových kryhách odplavia severným smerom na otvorené more, kde býva v tomto čase hojnosť ľahko dostupnej potravy aj pre ešte neskúsené mláďatá.
Zaujímavosti a mimoriadne udalosti
Nedávno sa tučniak cisársky objavil na druhej strane zemegule. V Austrálii, konkrétne v meste Denmark, ktoré leží približne 3 500 kilometrov severne od pobrežia Antarktídy, bol nájdený podvyživený dospelý samec. Spôsob ani dôvod výskytu tučniaka v Austrálii nie je presne známy. Podľa ministerstva je teraz prvoradá rehabilitácia živočícha.