Starostlivosť o dieťa je komplexná a rozsiahla téma, ktorá zahŕňa nielen zabezpečenie základných potrieb, ale aj emocionálnu podporu a výchovu. Zanedbanie starostlivosti o dieťa môže mať vážne dôsledky na jeho vývoj a budúcnosť. Tento článok sa zameriava na definíciu zanedbania starostlivosti, povinnosti rodičov voči deťom, právne aspekty a možné dôsledky zanedbania týchto povinností.
Úvod
Problematika starostlivosti o dieťa je v súčasnosti pomerne rozsiahla a ľahko dostupná pre laickú verejnosť. Informácie možno nájsť nielen v odborných publikáciách, ale aj v rôznych diskusných fórach, ktoré často reflektujú praktické poznatky a skúsenosti dotknutých. Bez ohľadu na dôveryhodnosť týchto informácií, predstavujú pre neprávnika často jediný odrazový mostík, keď právne predpisy neposkytujú potrebné odpovede.
Vyživovacia povinnosť rodičov
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú objektívne schopné samé sa živiť. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 zákona o rodine platí, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Každý rodič je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči každému zo svojich detí aspoň v minimálnom rozsahu, a to vo výške 30% sumy životného minima na nezaopatrené dieťa.
Zmena vyživovacej povinnosti
Pokiaľ o určení vyživovacej povinnosti rozhodol súd (alebo ak súd schválil rodičovskú dohodu, v ktorej bola určená výška výživného), povinný rodič nemôže svojvoľne rozhodnúť o tom, že už nebude platiť výživné. Ak má rodič za to, že už zanikol zákonný dôvod na plnenie vyživovacej povinnosti, musí podať na súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Ak súd nerozhodol o zániku vyživovacej povinnosti, rodič je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom, a to bez ohľadu na to, že nemá stálu prácu, resp. bez ohľadu na to, že zarába minimálnu mzdu.
Pri posudzovaní zmenených pomerov treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Ak sa bývalá manželka presťahovala do Nemecka a zobrala so sebou aj deti bez súhlasu druhého rodiča, môže to mať vplyv na vyživovaciu povinnosť.
Prečítajte si tiež: Všetko o materskej dovolenke
Vyživovacia povinnosť po dosiahnutí plnoletosti
Koniec vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu nezávisí primárne od veku dieťaťa ani od dosiahnutia plnoletosti. Pre posúdenie situácie je dôležité najmä to, či dieťa pokračuje v štúdiu alebo či už pracuje, resp. je pripravené na výkon svojho povolania. Ak dieťa pokračuje v štúdiu, vyživovacia povinnosť trvá. Ak dosiahlo plnoletosť, vyštudovalo strednú školu, v štúdiu nepokračuje a je pripravené na výkon svojho povolania, potom by sa dalo uvažovať aj nad zánikom vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu. Ak bolo výživné určené súdom, tak je potrebné ho rovnakou cestou aj ukončiť. Inak povedané, za takýchto okolností by mal o zániku vyživovacej povinnosti rozhodnúť súd.
Ak plnoleté dieťa, na ktoré otec platí výživné a aktuálne študuje, prestane študovať a začne pracovať, má povinnosť informovať rodiča, že prestalo študovať a začalo pracovať, a preto už nemá nárok na výživné. Ak sa chce vyhnúť tomu, že by rodič požadoval od neho späť zaplatené výživné, hoci nárok na neho už nemá, mal by podať na súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti.
Týranie blízkej a zverenej osoby
Trestný zákon chráni život, zdravie, slobodu, ľudskú dôstojnosť a iné práva. Často sa však stretávame so situáciami zlého zaobchádzania s deťmi či inými osobami v domácnosti. Aj napriek tomu je problematika násilia vnímaná ako súkromná záležitosť rodiny, ktorá zostáva zahalená mlčaním a na povrch sa dostáva až v štádiu, kedy je pre obeť neznesiteľná. Novelizácia Trestného zákona z roku 2016 priniesla podstatnú reformu, na základe ktorej bola pozmenená základná skutková podstata trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, ktorá je zahrnutá v § 208 zák. č. 397/2015 Z. z. Trestný zákon. Z predchádzajúceho znenia spomínaného trestného činu vypadlo slovo ,,týra“, čo je charakteristický spôsob konania páchateľa, ktoré bolo podrobnejšie popísané v jednotlivých písmenách v uvedenom paragrafovom znení. Týranie predstavuje rozsiahlu škálu emocionálneho, fyzického a sexuálneho zaobchádzania jedného člena rodiny proti inému členovi.
Formy týrania
V skratke to teda znamená bezprostredné použitie fyzickej sily, fyzické ubližovanie, taktiež aj psychické ubližovanie, kam zahŕňame verbálne útoky na sebavedomie dieťaťa, ponižovanie, zahanbovanie, zavrhovanie, obmedzovanie, odopieranie emocionálnej podpory, vyvolávanie situácii neustáleho strachu, či ohrozenia a mnohé iné. Nevyžaduje sa, aby týranej osobe vznikli zranenia alebo iné podobné ujmy, ale musí ísť o konanie, ktoré táto osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Pri spáchaní tohto trestného činu je jednou z požiadaviek vyšší stupeň bezcitnosti a hrubosti, ktorá sa týka celkového konania páchateľa, čo následne vedie k fyzickej alebo duševnej bolesti poškodenej (týranej) osoby, ktorá sťažuje a ovplyvňuje jej obvyklý život.
Domáce násilie má rôzne formy - fyzické, sexuálne, psychické a často aj ekonomické. Fyzické násilie je spravidla sprevádzané ťažkou psychickým nátlakom a verbálnou agresiou. Trestný zákon osobitne definuje násilie na blízkej a zverenej osobe v § 208 ako „týrania blízkej osoby a zverenej osoby“ a preto je vhodné využívať pri trestnom stíhaní páve tento paragraf Trestného zákona. Osobitnú ochranu Trestný zákon poskytuje chránenej osobe, čo je okrem blízkej osoby i každé dieťa, tehotná žena, odkázaná osoba, osoba vyššieho veku a ďalšie, a to vyššou trestnou sadzbou. Zámer prísnejšie trestať takéto činy v prostredí vzájomnej dôvery a previazanosti bol potom doplnený ustanovením § 127 ods.
Prečítajte si tiež: Sprievodca ukončením materskej dovolenky
Zanedbanie zdravotnej starostlivosti
V lekárskej praxi často dochádza k prípadom, keď dôjde k pochybeniu zdravotného pracovníka. Následkom takého pochybenia môže byť poškodenie zdravia pacienta, ktoré v krajných prípadoch môže viesť až k jeho smrti. Osoba, ktorá v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti robí určitý úkon, musí myslieť na to, že s takýmto úkonom sa spájajú dôsledky, a nie zriedka ide o dôsledky právne. V súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a zabezpečovaním ochrany práv pacientov nezastupiteľnú úlohu zohráva medicínske právo.
Právna zodpovednosť v zdravotníctve
Na to, aby bolo možné vyvodiť voči určitej osobe (v prípade zodpovednosti v oblasti zdravotníctva pôjde najmä o poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, lekára, resp. iného zdravotníckeho pracovníka) právnu zodpovednosť, musia byť naplnené predpoklady, ktoré pre jej vznik platné právo ustanovuje. Právna náuka rozoznáva niekoľko druhov zodpovednosti:
- Trestnoprávna zodpovednosť: Najzávažnejším druhom zodpovednosti, pretože v rámci nej súd rozhoduje o osobnej slobode obžalovaného. Pri výkone zdravotníckeho povolania môže dôjsť k spáchaniu rôznych trestných činov, ako je napríklad usmrtenie, nedovolené prerušenie tehotenstva, účasť na samovražde, ublíženie na zdraví, poškodenie zdravia, neposkytnutie pomoci, ohrozovanie zdravia nepovolenými liečivami, zdravotníckymi pomôckami a potrebami, ohrozovanie pod vplyvom návykovej látky, podvod.
- Občianskoprávna zodpovednosť: Aplikujú sa príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.). Ak sú naplnené prvé tri predpoklady právnej zodpovednosti (t. j. protiprávny úkon, škoda, príčinná súvislosť), hovoríme o objektívnej zodpovednosti, ktorá je zodpovednosťou bez ohľadu na zavinenie. Občiansky zákonník upravuje však aj prípad absolútnej objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nie je možné zbaviť. Prípadom absolútnej objektívnej zodpovednosti v zdravotníctve je zodpovednosť za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe použitej veci (§ 421a OZ).
- Pracovnoprávna zodpovednosť: Vyplývajúca z pracovnoprávnych vzťahov. Základným pracovnoprávnym predpisom je zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, ktorý upravuje zodpovednosť zamestnávateľa a zamestnanca. Ak by zamestnanec poskytovateľa zdravotnej starostlivosti spôsobil pri výkone svojho zamestnania alebo v súvislosti s ním škodu pacientovi alebo inému subjektu odlišnému od zamestnávateľa, zodpovedať za ňu poškodenému nebude mať priamo zamestnanec. Za spôsobenú škodu bude zodpovedať poskytovateľ zdravotnej starostlivosti ako zamestnávateľ.
- Správna zodpovednosť: Zodpovednosť fyzických a právnických osôb voči orgánom verejnej správy za dodržiavanie noriem správneho práva, ktoré sú obsiahnuté vo veľkom množstve všeobecne záväzných predpisov. Ich porušením môže dôjsť k priestupku alebo inému správnemu deliktu. Orgánom oprávneným konať vo veci je vždy príslušný orgán verejnej správy.
- Disciplinárna zodpovednosť voči profesijným komorám: Zodpovednosť, ktorú možno uplatniť len v obmedzenej miere a len voči členom komory. Disciplinárne opatrenia, ktoré možno uložiť členovi komory, upravuje v § 65 zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.
- Zmluvná zodpovednosť: Zodpovednosť za záväzky prevzaté zmluvou. Zmluvnou stranou je zvyčajne na jednej strane poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a na strane druhej zdravotná poisťovňa.
Trestné oznámenie
Trestné konanie sa spravidla začína podaním trestného oznámenia. Trestné oznámenie môže podať ktokoľvek, na ktorejkoľvek polícii, prokuratúre, príp. súde. Môžete ho podať v prípade, ak ste obeťou trestného činu ako aj v prípade, ak sa dozviete, že niekto vo Vašom okolí sa stal obeťou trestného činu, utrpel škodu alebo spáchal trestný čin. Trestné oznámenie je možné podať písomne, ústne do zápisnice alebo aj elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom. Malo by obsahovať najmä opis skutku, ktorý sa stal, Vaše kontaktné údaje a v prípade, ak ste obeťou trestného činu, tak aj opis škody, ktorá Vám bola spôsobená spolu s informáciou, či si uplatňujete nárok na náhradu škody.
Priebeh trestného konania
Po podaní trestného oznámenia polícia prešetrí oznámenie a zisťuje, aký skutok sa stal, jeho priebeh a okolnosti. Začne zabezpečovať dôkazy týkajúce sa skutku. Nemáte povinnosť predkladať dôkazy, je to však Vaše právo. Ak máte nejaké dôkazy k dispozícii (napr. doklady, účtenky, SMS komunikáciu, fotografie, nahrávky) je vhodné, aby ste ich predložili, príp. oznámili mená svedkov, ktorí videli alebo počuli, čo sa stalo (príp. ich kontaktné údaje). Pre podanie trestného oznámenia nie je vyžadované zastúpenie advokátom. Právnu pomoc Vám môžu poskytnúť subjekty poskytujúce pomoc obetiam alebo za určitých podmienok Centrum právnej pomoci. Máte právo, aby Vás sprevádzal dôverník, a to na každý úkon. Môže ním byť ktokoľvek, priateľ/ka, rodinný príbuzný alebo známy. Dôležité je, aby ste sa so svojím dôverníkom cítili bezpečne a bol pre Vás oporou. Jeho úlohou je najmä morálna podpora a nemôže zasahovať do priebehu úkonu.
Trestné oznámenie nie je možné vziať späť. Polícia je povinná prešetriť oznámenie a zistiť, čo sa stalo. Pri niektorých trestných činoch sa však vyžaduje Váš súhlas, aby bolo možné pokračovať v trestnom konaní. V niektorých prípadoch (najmä pri obzvlášť zraniteľných obetiach) je policajt povinný nahrávať Váš výsluch na kameru a to z toho dôvodu, aby ste sa k udalostiam nemuseli opakovane vyjadrovať. Takto nebudete musieť opätovne opisovať, čo sa stalo, vracať sa k udalosti, ktorá Vám bola nepríjemná a tým znovu prežívať priebeh trestného činu.
Prečítajte si tiež: Ako získať rodičovský príspevok?
Rozhodnutie po prešetrení
Po prešetrení trestného oznámenia môže polícia:
- odmietnuť trestné oznámenie a ukončiť trestné konanie.
- odovzdať podanie príslušnému orgánu. Ak skutok nie je trestným činom a policajt sa domnieva, že ide o priestupok alebo iný správny delikt, tak podanie odovzdá príslušnému orgánu.
- začať trestné stíhanie.
Proti rozhodnutiu policajta o odmietnutí, odovzdaní alebo odložení trestného oznámenia môžete do 3 pracovných dní od doručenia podať sťažnosť u policajta, ktorý rozhodnutie vydal.
tags: #trstne #oznamenie #zanedbanie #starostlivosti #o #dieta