V detskom svete sa často stretávame s príbehmi, ktoré sa zdajú byť vymyslené. „Mamička, ja som tú vázu nerozbila. Ale videla som, ako okolo nej obchádza naša Micka,“ povie dieťa a my sa zamýšľame, prečo nehovorí pravdu. Je to normálne? Treba ich za to trestať? Tento článok sa zameriava na pochopenie dôvodov, prečo si deti do 5 rokov vymýšľajú príbehy, a ako na to reagovať.
Fantázia vs. Klamstvo: Ako to vidí dieťa?
Do predškolského veku dieťa nemusí rozlišovať, čo je klamstvo. Je vzácnosťou, keď je v tomto veku pravdovravné. Do jeho repertoáru správania totiž výrazne zasahuje fantázia. Ono si len skrášľuje skutočnosť tak, ako mu vyhovuje - napríklad povie, že hračku rozbil niekto iný. Nejde však o klamanie v pravom zmysle slova. Približne vo veku tri a pol roka si deti zrazu uvedomia, že dospelí nemôžu vedieť o veciach, ktoré sa stali, ak tam neboli. Keď ste syna nevideli, ako zjedol čokoládu, tak ju predsa nezjedol! Hoci má od čokolády celé ústa aj prsty. Dieťa si ešte neuvedomuje, že vy môžete vidieť dôkaz. Vysvetlite mu, že to poznáte, a láskavo ho požiadajte, aby bol nabudúce pravdovravný.
Kedy sa začína ozajstné klamanie?
Približne v šiestich rokoch, keď začína chodiť do školy, sa už dieťa učí, čo sa môže a čo nie, čo je dobré a čo zlé. „Malo by teda vedieť, kedy použilo lož účelovo. Morálny vývoj sa definitívne uzavrie v puberte,“ hovorí psychologička Katarína Probstová. Dôvodov, prečo deti začínajú klamať, je viacero. Môže ísť o nedostatočne rozvinuté vôľové a charakterové vlastnosti, ale aj momentálny psychický stav ako napríklad únava. Klamať môžeme aj v ťažkej životnej situácii, keď hrozí, že ak nezaklameme, niekomu ublížime. Klamstvá môže vyvolávať aj tlak vrstovníkov v dospievaní - dieťa vie, že nekoná správne, ale klame, aby nebolo zlé v očiach dospelých.
Prečo deti do 7 rokov radi rozprávajú príbehy a fantazírujú?
Dieťa do 7 rokov väčšinou nevníma rozdiely medzi realitou a fantáziou. Rozpráva príbehy a dáva im rovnakú vážnosť ako tomu, čo sa deje naozaj. Deti sa veľmi rady hrajú so svojou predstavivosťou. Vymýšľajú si slová, vety či celé príbehy. Snažia sa pri tom všetkom porozumieť tomu, čo robia druhí a vôbec nevnímajú, že ich výmysly často nesúvisia s realitou. A sú veľmi citlivé na to, ak sa im pri ich fantazírovaní posmievate. Ony svoju vysnívanú realitu vnímajú vážne.
Rozprávanie príbehov z denného snenia
Tieto príbehy nevnímajte ako klmastvá. V období medzi 5 a 10 rokom života dozrievajú senzitívne okruhy mozgu, a to často spúšťa aj nevšedné reakcie. Ak dieťa počuje hlas svojho otca aj keď nie je doma, nič vážne sa nedeje a nemajte obavy. To sa len aktivovala auditívna zóna mozgu dieťaťa. Je to tá časť, ktorá sa prebudí vtedy, keď sa dieťa rozpráva samo so sebou.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Imaginárni kamaráti
V tomto období majú dve z troch detí svojho imaginárneho kamaráta. A niekedy ich majú aj viac. Tento kamarát má aj meno, dieťa ho vidí a vie ho aj opísať. Toto vôbec neznamená, že by si nevedelo nájsť skutočných kamarátov. Ide len o iný druh projekcie určitých vlastností dieťaťa, ktoré prežíva. Takto sa prejavujú rôzne zložky jeho osobnosti. Preto takýto priateľ môže mať strach z tmy alebo je príliš žiarlivý a dieťa sa takto oslobodzuje od týchto svojich pocitov. Imaginárny kamarát preberá na seba rôzne pocity, ale aj skutky.
Ako môže reagovať na tieto prejavy rodič?
Môžete prijať imaginárenho kamaráta a nechajte dieťa, aby s ním spolupracovalo a kamarátilo sa. Môže mu prestreť stôl podobne ako plyšovému medveďovi. Keď dieťa vidí, že vnímate tohto kamaráta ako súčasť jeho samého, môžete tohto „kamaráta“ využiť pri komunikácii s vaším dieťaťom. Môžete to využiť hlavne pri komunikácii na citlivé témy.
Prečo deti klamú do očí?
Pred 7 rokom a aj potom sa dieťa snaží často potešiť svojich rodičov. Ak sa rodič nahnevane opýta: „To si urobil ty?“, dieťa tomu rozumie tak, že tá myšlienka nahnevala rodiča, a preto odpovie: „ Nie, to som nebol ja!“ Povie teda odpoveď, ktorá podľa jeho názoru poteší rodičov. Povedať pravdu mu nedáva zmysel. Dieťa si neuvedomuje, že by malo povedať, čo urobilo. Ešte nevie, čo je zodpovednosť.
Dieťa klamstvom môže vyjadrovať aj svoje priania a túžby. Oznamuje, ako by sa to už stalo. Takto to vidí vo svojej hlave. Deje sa to preto, lebo pred 7 rokom sú hranice skutočnosti a predstáv ešte nejasné a pretože dieťa ešte neovláda súbor pravidiel jazyka, popisuje, čo videlo bez toho, aby upozornilo na to, že by to mohlo vidieť len vo svojej hlave. Niekedy sa stáva, že dieťa hovorí niečo iné, pretože hovorí o svojej starosti, ktorá ho trápi.
Hádžu svoje chyby na iných
Sedemročné dieťa sa snaží byť najlepšie, a preto s ľahkosťou hádže svoje chyby na iných. Potrebuje si totiž chrániť svoj obraz. Obvinenie, kritika, ba dokonca konštatovanie neúspechu, to je pre neho bolestivé. Klamať a zatajovať môže aj kvôli tomu, že sa bojí trestu. Klamaniu najlepšie zabránite tým, že poviete dieťaťu, že sa vám vždy môže so všetkým zdôveriť.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Čo ak sústavne nehovorí pravdu?
Klamstvo vo zvýšenej miere je jedným z diagnostických signálov, že sa niečo deje. Rodičia a učitelia by si ho mali všímať a hľadať, kde je jeho príčina. Určite by dieťa nemali hneď obviniť a nadávať mu, že je klamár, lebo sa môže zaťať a my tak nezistíme dôvod, prečo dieťa klame. Ak stopercentne vieme, že blicoval, možno je na príčine šikanovanie v škole, možno sa veľmi bálo písomky. Povedzte mu, že sa vám nepáči jeho správanie, tak ho neodsúdime úplne, ale kritizujeme len určitý úsek jeho správania.
Klamstvo a vývoj: Ako sa mení s vekom
Smutným faktom je, že deti vám budú klamať viac, keď budú staršie. Pretože v útlom veku je to väčšinou iba také vymýšľanie, ktoré ľahko odhalíte. Potom už presne vedia čo majú povedať a vedome utajujú alebo upravujú niektoré skutočnosti, aby z toho mali nejaké výhody.
Podľa jedného prieskumu stúpa krivka klamania spolu s vekom. Vedci robili prieskum so skupinou detí, ktoré nechali v miestnosti so zvieratkom. Potom im povedali, že musia rýchlo odísť, no nesmú sa pozrieť na ich nového kamaráta. Keď sa s nimi znova rozprávali, spýtali sa ich na tento moment. Čím boli deti staršie, tým viac klamali o tom, či dodržali pokyn a skutočne sa naň nepozreli. Konkrétne podľa tohto prieskumu nepovedalo pravdu 25 percent dvojročných detí, 50 percent trojročných detí a 80 percent štvorročných detí.
Problém predškolákov
Podľa psychológov Michaela Brodyho a Angely Crossman sa klamanie týka najmä detí v predškolskom veku. Dokonca čím viac sú inteligentné, tým viac neprávd vám povedia. Títo odborníci zároveň upozorňujú na to, že to nie je nič nezvyčajné a zlé. Všetko je to dôsledok ich aktuálne veľmi rozbujnenej fantázie, ktorá im niekedy nedovolí oddeliť realitu od snívania. To dôležité je po odhalení tejto skutočnosti nemlčať a konfrontovať ich s tým. V opačnom prípade budete v nich pestovať zvyk, ktorý už vo vyššom veku len tak ľahko neodstránite.
Deti do 3 rokov
Vaši potomkovia v tomto období iba objavujú klamanie. Zväčša sa kvôli nemu chcú vyhnúť nejakým situáciám a intuitívne to robia najmä vtedy, keď cítia naše negatívne naladenie a chcú sa vyhnúť nášmu hnevu. Väčšinou sú to len drobné klamstvá a najmä v tomto veku sú výborne čitateľné. Z jednej strany je to kvôli tomu, že si vymýšľajú nereálne odpovede, z druhej strany sa to hneď odrazí na ich tvári a postoji, takže ich ľahko odhalíte. Podľa psychológov by ste ich v tomto veku ešte nemali za klamstvo trestať. Oni si tieto veci veľmi neuvedomujú a nechápu, prečo dostávajú krik. Namiesto toho vytvárajte protiakciu, ktorou zamedzíte ich klamaniu. Keď urobia niečo zlé, nezačnite na nich kričať. Namiesto toho k nim pokojne prehovorte a iba nenápadne hlesnite, že sa niečo stalo a či nevedia ako sa to udialo. Takto necítia od vás negatívnu energiu a ochotnejšie sa priznajú. Apelujte aj na ľudské city, keď im vysvetlíte, ako svojou nepravdou môžu zraniť človeka, o ktorom si vymýšľali.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Predškoláci vo veku 3 až 5 rokov
Toto obdobie sa spája s veľkou fantáziou. Deti sa v ňom utiekajú do svojho imaginárneho sveta, kde stretávajú svojich vymyslených priateľov. Často sa stane, že to berú ako fakt, ktorému v plnej miere veria a neodlišujú realitu od výmyslov. Veľmi dôležité je nenechať to zájsť za únosnú mieru. Pokiaľ sa deti čoraz častejšie utiekajú do tohto vysnívaného sveta a prenášajú z neho čoraz viac vecí do ich bežného života, musíte ich s tým konfrontovať. Veľmi ľahko sa môže stať, že sa kvôli tomu zamotajú do klamstiev a už ani oni sami nebudú vedieť, kedy si vymýšľajú a kedy hovoria pravdu. Dávajte im presné otázky a pomáhajte im pochopiť, čo z ich rozprávania nie je skutočné.
Školáci
Odteraz už majú deti na klamanie zjavnú príčinu. Už to nerobia ako náhodnú cestu do sveta ich fantázie. Namiesto toho presne vedia, kedy vám nepovedia pravdu a prečo to robia. Často sa to stáva kvôli veľkému tlaku, ktorý na nich vyvíjame. Keďže nás nechcú sklamať a túžia nás vidieť šťastných, rýchlo si prispôsobia skutočnosť do ideálnych pomerov. Teraz im už za ich správanie môžete pokojne uložiť aj nejaký trest. Musia si zapamätať, že urobili niečo nesprávne a mali by sa tomu vyhýbať. No zároveň s potrestaním by rodičia mali uvažovať, čo doviedlo ich dieťa ku klamstvu a aká je pravá príčina ich správania. Niekedy sa za tým skrývajú iné problémy, od ktorých chcú ich potomkovia takýmto spôsobom utiecť.
Tínedžeri
Neexistuje žiaden tínedžer, ktorý by vám aspoň raz nezaklamal. Je to súčasť dospievania a formovania ich osobnosti. Hľadajú sa, menia sa, túžia byť slobodnejší a popri tom hľadajú aj takéto ľahké únikové cestičky. Ak ich chcete od toho odnaučiť, vyjadrite od začiatku váš nesúhlas a sklamanie z ich správania. Taktiež ich konfrontujte so skutočnosťou a ukážte im, že takéto klamanie im prináša viac problémov ako profitu.
Koncepčné a morálne chápanie klamstva a pravdy
Koncepčné a morálne chápanie klamstva a pravdy sa u dieťaťa objavuje už v predškolskom veku a rýchlo sa rozvíja počas školského veku. Už v 3 rokoch majú deti základnú predstavu o klamstvách, ktoré vnímajú a hodnotia negatívne. S pribúdajúcim vekom deti začínajú rozlišovať nevhodné klamstvá od úprimných chýb, dohadov, zveličovania a nakoniec aj od sarkazmu a irónie. Deti pri hodnotení klamstiev postupne zohľadňujú aj sociálny kontext, v ktorom sa klamstvo hovorí, a zámer klamára. Prvé klamstvá malých detí sú často viac vtipné ako efektívne.
Predstavte si dieťa, ktoré tvrdí, že nezjedlo koláč, kým má stále plné ústa, alebo ktoré obviňuje rodinného psa z kreslenia na stenu. Keďže jazykové schopnosti batoliat sa len objavujú, nemajú ešte jasnú predstavu o tom, kde sa začína a končí pravda. V tomto veku majú batoľatá tiež dosť neisté chápanie rozdielu medzi realitou, snívaním, želaniami, fantáziami a strachmi. Silné emócie môžu prinútiť 2- alebo 3-ročné dieťa trvať na „Zjedol môj koláčik!“, keď malý brat zjavne nič také neurobil, batoľatá sa snažia prejaviť svoju nezávislosť a z akéhokoľvek nesúhlasu môžu viesť boj o moc. Skúste teda miernu, diplomatickú odpoveď, ktorá vyvolá pochybnosti, ako napríklad: “Naozaj? Potom to asi nie sú omrvinky, ktoré vidím na tvojej brade.” Batoľatá sú príliš malé na to, aby boli potrestané za klamstvo, no rodičia môžu nenápadne začať nabádať k pravdovravnosti.
Vo veku okolo 4 rokov, keď sa deti stávajú verbálnejšími, dokážu povedať zjavné nezmysly a odpovedať „Nie“, keď sa opýtate na jednoduché otázky ako: „Uštipol si sestru?“ Využite každú príležitosť na vysvetlenie, čo je klamstvo a prečo je zlé. V reakcii na klamanie dieťaťa buďte pevní a vážni a povedzte: „To znie, ako keby si nehovoril pravdu“ alebo „Si si úplne istý, že sa to stalo?“ U detí predškolského veku je vymýšľanie príbehov prejavom primeraného mozgového vývinu. Deti, ktoré majú dostatok fantázie, schopnosť tvoriť príbeh, zaujať svojich poslucháčov, si takto trénujú svoje sociálne zručnosti.
Vo veku od 5 do 8 rokov budú deti hovoriť viac klamstiev, aby otestovali, čo dosiahnu, najmä klamstvá súvisiace so školou - triedami, domácimi úlohami, učiteľmi a priateľmi. Udržiavanie klamstiev môže byť stále ťažké, aj keď sa ich ukrývanie stáva čoraz lepším. Predpisy a povinnosti tohto veku sú pre deti často príliš požadovačné, v dôsledku toho budú deti často klamať, aby uspokojili požiadaky, ktoré si zrejme vyžadujú viac výkonu a energie, než dokážu zozbierať. Ale, našťastie, väčšina klamstiev typu „Dnes sme nedostali žiadnu domácu úlohu z čítania“ sa dá pomerne ľahko odhaliť. Všímajte si tiež, kedy je dieťa úprimné, a poskytnite mu pochvalu a pozitívnu spätnú väzbu. Väčšina detí v tomto veku je na dobrej ceste vybudovať si pracovitú, dôveryhodnú a svedomitú identitu. Ale tiež sa stávajú zdatnejšími v zakrývaní klamstiev a citlivejšími na následky svojich činov, a po klamstve môžu mať silné pocity viny. Úprimné a dlhšie rozhovory o úprimnosti sú rozhodne potrebné, pretože sa vyskytnú vzácne chvíle „malej bielej lži“, keď je nejaká nečestnosť prijateľná, aby ste boli zdvorilí alebo aby ste uchránili city inej osoby. Keď nastanú takéto situácie, buďte k dieťaťu priamočiari, aby ste sa vyhli vysielaniu zmiešaných správ.
Čo robiť, ak dieťa klame?
Napriek svojej prevalencii je klamstvo medzi deťmi zriedkavo dôvodom na obavy. Je dôležité si uvedomiť, že aj mnohí dospelí klamú - niekedy v dobrom, ako v prípade bielych klamstiev, kedy nechcú zraniť iného city, a niekedy v zlom. V niektorých prípadoch sa chronické klamstvo môže stať problémom, ak sa vyskytuje spolu s prejavmi iného správania, ktoré je nežiaduce. Ďalším dôvodom na obavy rodičov je, ak klamstvo slúži na maskovanie iných problémov duševného zdravia spôsobených strachom alebo hanbou.
Prečo deti klamú?
Klamstvo má svoju príčinu. Väčšina rodičov si myslí, že deti klamú, aby dosiahli niečo, čo chcú, vyhli sa následkom alebo sa dostali z niečoho, čo nechcú. Toto sú bežné motivácie. Avšak existujú aj niektoré menej zrejmé dôvody, prečo deti nemusia povedať pravdu - alebo aspoň celú pravdu.
Klamstvo ako skúšanie
Jedným z dôvodov, prečo deti klamú, je to, že objavili tento nový nápad a skúšajú ho, rovnako ako pri väčšine druhov správania, aby videli, čo sa stane. “Budú sa čudovať, čo sa stane, ak o tejto situácii klamem? Načo mi to bude? Z čoho ma to dostane? Čo mi to dáva?‘“
Klamstvo ako cesta zvýšenia sebavedomia a získania súhlasu
Deti, ktorým chýba sebadôvera, môžu hovoriť grandiózne klamstvá, aby vyzerali pôsobivejšie, výnimočnejšie alebo talentovanejšie, aby zvýšili svoju sebaúctu a vyzerali dobre v očiach ostatných.
Klamstvo ako spôsob odpútania pozornosti od seba
Deti s úzkosťou alebo depresiou môžu klamať o svojich príznakoch, aby na seba upútali pozornosť, alebo môžu minimalizovať svoje problémy a povedať niečo ako „Nie, nie, minulú noc som spal dobre“, pretože nechcú, aby si o nich ľudia robili starosti.
Formovanie osobnosti a pravdovravnosť
Formovanie detských osobností v kontexte pravdovravnosti je veľmi náročné a vyžaduje si citlivosť pri posudzovaní konania dieťaťa. Rodič musí často siahnuť po odmenách či trestoch, no nezabúdať pri tom na zásadu - čo má byť samozrejmé, nemôže byť odmeňované. Klamstvá môže totiž dieťa začať ľahko používať ako manipuláciu alebo dieťa začne klamaním ubližovať iným. Najdôležitejší je samozrejme pozitívny vzor rodiča, preto prediskutujte s deťmi emocionálne a morálne scenáre ich konania. To podporuje u detí pochopenie toho, kedy sú klamstvá najškodlivejšie, ako vplývajú na ostatných a ako sa oni sami môžu cítiť, keď klamú.