Vstup dieťaťa do materskej školy (MŠ) je významnou udalosťou nielen pre dieťa, ale aj pre rodičov. Je to prvý krok do spoločnosti, ktorý prináša množstvo zmien, s ktorými sa dieťa musí vyrovnať. Problémy však nemajú len deti, ale aj rodičia a v nemalej miere aj učiteľky MŠ, hoci sa môžu oprieť o profesionálne skúsenosti. Preto hľadáme spoločne cesty, ako tento prechod uľahčiť. Dôležitými vlastnosťami, ktoré vplývajú na plynulú adaptáciu dieťaťa v MŠ, sú jednotnosť, dôslednosť a trpezlivosť zo strany rodičov a učiteľov.
Adaptácia v materskej škole: Zmena pre dieťa i rodiča
Vstup dieťaťa do materskej školy je veľká zmena v živote dieťaťa i rodiča. Na postupné preklenutie tejto neľahkej etapy v živote dieťaťa a jeho rodiny pamätá aj zákon. V platnej legislatíve je zadefinovaný presný postup pri adaptácii detí, a to vyhláškou 306/2008 Z.z. Osobitná pozornosť je venovaná deťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
Pojem „adaptácia“ sa v pedagogike používa v súvislosti s otázkami prispôsobivosti a prispôsobovania dieťaťa podmienkam rodinného, školského, mimoškolského prostredia. Psychológovia pod pojmom „adaptácia“ rozumejú zmenu citlivosti, ktorá nastáva následkom prispôsobenia sa zmyslového orgánu vplyvom naň pôsobiacim. Prijatie dieťaťa do materskej školy má byť matersky vrelé, privítanie je zo strany učiteľky, detí, ale aj z prostredia. Nové prostredie vzbudzuje u dieťaťa rešpekt, zvedavosť.
Ťažkosti pri začleňovaní sa do kolektívu sú individuálne, vychádzajú z predchádzajúcich skúseností a osobnosti toho ktorého dieťaťa.
Príprava dieťaťa na materskú školu
Na škôlku treba dieťa primerane pripraviť. S dieťaťom treba často chodiť medzi deti, ukazovať mu škôlkarov, škôlku a motivovať ho k radosti z nej, ktorú dostane ako odmenu za niečo - keď bude veľké, šikovné, bude tam môcť chodiť tiež. K dobrej adaptácii prispieva naplnená potreba lásky, istoty, bezpečia, na ktorej sa zakladá proces osamostatňovania. Už vo veku dvoch rokov začína mať dieťa aktívny záujem o vrstovníkov, je schopné odbehnúť od matky kvôli svojím záujmom. Osamostatňovanie naplno prebieha v 3-4 roku a schopnosť odpútať sa od matky je vhodné postupne trénovať napr. trávením určitého času s inými osobami napr. zo začiatku so starým rodičom. Pre deti, ktoré sa horšie adaptujú, je vhodný individuálny adaptačný program, ktorý sa nastaví na každé dieťa podľa potreby. Adaptácia trvá zväčša 3-4 týždne.
Prečítajte si tiež: Udržanie pokoja pri výchove a zdravej strave
V úplných začiatkoch sa odporúča intenzívne komunikovať s pani učiteľkami, ktoré sa navstavia vždy na individuálne potreby dieťaťa a pomôžu rodičom čo najvhodnejšie naplánovať adaptačný proces. Pre uľahčenie prechodu adaptácie si dieťa môže priniesť so sebou obľúbenú hračku alebo vec, ktorá mu pripomína domov.
Medzi najčastejšie prejavy nespokojnosti patrí plač a hnev. Rodičia sa stretávajú každé ráno s tými istými situáciami. Dieťa plače, nechce sa „odlepiť“ od matky, sťažuje sa na bolesti bruška, má zvýšenú agresivitu a iné. Prvý adaptačný týždeň je pre dieťa orientačný, čo znamená, že sa orientuje v materskej škole, pozoruje deti, aktivity. Z uvedeného nám vyplýva, že k rýchlejšej a úspešnej adaptácii dieťa potrebuje cítiť podporu, istotu, lásku zo strany rodičov, podporovanie ho v samoobslužných činnostiach i v sociálnej interakcii s inými deťmi, poskytnúť mu odlúčenie, umožniť zoznámenie so škôlkou a pozitívne ho motivovať.
Rozvoj zručností pred nástupom do MŠ
V materskej škole si deti precvičujú najmä sociálne a komunikačné zručnosti, preto sa sústreďte na schopnosť vášho drobca spolupracovať, hovoriť a hrať sa s ostatnými.
- Zamerajte sa na spoločenský život dieťaťa: Väčšinu dňa stráveného v škôlke bude dieťa spolupracovať s ostatnými spolužiakmi - hrať sa, kresliť, cvičiť. Ratolesti, ktoré sú zvyknuté na nejakú skupinu, to zvládnu lepšie. Ak vaše dieťa navštevovalo jasle, pravdepodobne je už v tejto oblasti zbehlé, no deti, ktoré boli doma s jedným z rodičov, opatrovateľkou či starými rodičmi, môžu mať so spoluprácou problémy.
- Učte dieťa samostatnosti: Pozvite domov kamarátku a poproste ju, nech dieťa postráži na pár hodín. Na pobyt v škôlke dieťa pripravujte aj tak, že nejaký deň strávi bez vás u starých rodičov alebo iných príbuzných či známych. Dieťatku vysvetlite, že odchádzate a bude bez vás, no povedzte mu, kedy sa vrátite. Bez ohľadu na to, že časovým údajom ešte nerozumie, vráťte sa v dohodnutej dobe.
- Zvýšte sebavedomie dieťaťa: Naučte dieťa základné informácie o ňom - povedať svoje meno, vek, adresu a telefón na jedného z rodičov. Malo by byť tiež schopné pomenovať jednotlivé časti tela. Nebude zaskočené, keď sa ho učiteľka alebo iné deti na tieto veci opýtajú.
- Otvorte myseľ dieťaťa: Učte ratolesť neformálne a nenásilne základné čísla, tvary či farby pri každodenných činnostiach. Počas rozbaľovania tašky s potravinami ju požiadajte, aby s vami rátala rožky, vybrala zelený melón, červené jablká a podobne. Spoločne zrátajte okná vo vašom príbytku, pýtajte sa na farby oblečenia a jednotlivé kusy spoločne pomenúvajte. Čas venujte aj výučbe rozdielov a protikladov - malý, veľký, menej, viac, vysoký, nízky, teplý, studený…
- Podporujte obratnosť dieťaťa: Pre deti je veľmi dôležité rozvíjať jemnú motoriku. Pomôžete im tým, že ich necháte pomáhať vám pri niektorých činnostiach, pri ktorých si precvičia svaly rúk a prstov. Môžu napríklad otvárať poštu, triediť príbory, miesiť cesto, vaľkať ho či trénovať zaväzovanie šnúrok na topánkach. S tým majú často problém aj päťročné deti, nečudujte sa, ak to trojročný drobec nezvládne. Do škôlky je ideálne kupovať deťom topánočky na suchý zips, aby sa so šnúrkami netrápili. S nácvikom šnurovania však začať môžu už teraz. Kúpte dieťaťu kriedy a nechajte ho kresliť vonku na chodníku alebo na veľký papier. Hra s vodou a pieskom zase veľmi pomáha pri koordinácii pohybov.
- Obklopte dieťa slovami: Živte v ratolesti lásku k jazyku kedykoľvek a kdekoľvek môžete. Často si spoločne čítajte, rozprávajte jej príbehy a pýtajte sa na ne - zistíte, či pochopila obsah. Vyzvite ju, aby sama vytvorila jednoduchý príbeh. Počas prechádzky čítajte billboardy, rôzne reklamy, nápisy na obchodoch. Pokojne jej prečítajte aj televízny program či nákupný zoznam.
Pozrite si škôlku a pozitívne dieťa na ňu nalaďte. Slzičkám sa vyhne len máloktorý nový škôlkar.
Čo by malo dieťa ovládať pred nástupom do MŠ?
Nástup do materskej školy je významnou udalosťou nielen pre rodičov, ale aj pre samotné dieťa. Tento prechod z domácnosti do kolektívu si vyžaduje správnu prípravu a rozvoj základných zručností. Čím viac bude dieťa pripravené, tým jednoduchšie a príjemnejšie pre neho bude prispôsobiť sa novému prostrediu.
Prečítajte si tiež: Sprievodca založením OZ
- Samostatné jedenie a pitie: Dieťa by pred nástupom do škôlky malo byť schopné jesť samostatne, aspoň pomocou lyžice, a piť z pohára, bez potreby kojeneckej fľaše. Okrem toho je dôležité, aby dieťa vedelo sedieť pri stole a neodbiehalo počas jedenia.
- Používanie toalety: Pred nástupom do materskej školy by malo dieťa vedieť používať toaletu. Mnohé materské školy majú toaletné misy prispôsobené výške detí, no doma je potrebné zabezpečiť, aby dieťa mohlo používať toaletu s pomocou menšieho sedadielka alebo stabilného stolčeka.
- Obliekanie a vyzliekanie: Dieťa by malo vedieť samostatne obliekať a vyzliekať jednoduchý odev.
- Komunikácia: Pred nástupom do materskej školy by malo dieťa vedieť zrozumiteľne formulovať jednoduché myšlienky a vyjadrovať svoje potreby. Ako rodičia by ste mali podporovať správnu výslovnosť a tvary slov. Maznavé rozprávanie a nevhodné výrazy je potrebné postupne eliminovať, aby sa dieťa naučilo správne komunikovať.
- Socializácia: Socializácia je nevyhnutná pre úspešný nástup do materskej školy. Dieťa by malo vedieť odpútať sa od rodičov a vytvárať priateľské vzťahy s inými deťmi a dospelými.
Príprava dieťaťa na nástup do materskej školy si vyžaduje trpezlivosť a dôslednosť. Rodičia by mali podporovať rozvoj samostatnosti, správnych stravovacích, hygienických návykov a sociálnych zručností. Týmto spôsobom sa uľahčí nielen prechod do nového prostredia, ale aj rozvoj dieťaťa v kolektíve a jeho pripravenosť na nové výzvy.
Praktické rady pre rodičov nových škôlkarov
- Plienka a cumeľ do škôlky nepatria: Ak sa ich váš drobec ešte nezbavil a nastupuje do škôlky, je najvyšší čas niečo s tým urobiť. Nenechávajte to úplne na poslednú chvíľu, lebo zmena bude pre dieťatko ešte ťažšia. Okrem toho, že zrazu sa zmení jeho doteraz zabehnutý režim, bude si musieť zvykať aj na to, že prišlo o svoje doterajšie „istoty.“
- Nacvičujte s dieťaťom samoobslužné činnosti: ako je hygiena (umývanie rúk, tváre, zúbkov), obliekanie, obúvanie a stolovanie (používanie lyžičky, vidličky, hrnčeka).
- Zabezpečte si čas na adaptačný proces: Aj keď si myslíte, že vaša ratolesť je spoločenská, na ihrisku sa rada s každým zahrá a nehanbí sa, po nástupe do škôlky môže byť všetko inak. Zabezpečte si čas tak, aby mohlo dieťa absolvovať adaptačný proces, počas ktorého si na pobyt v novom prostredí zvykne. Závisí to od konkrétnej škôlky, no obvykle prvý deň zostáva v nej dieťa zhruba dve hodiny a postupne sa čas strávený v nej predlžuje.
- Nikdy nedajte pred dieťaťom v škôlke najavo ľútosť: Ráno sa s ním s úsmevom krátko rozlúčte, pobozkajte a odovzdajte ho učiteľke. Aj keď spoza dverí začujete jeho plač, nevracajte sa. Učiteľky dieťa zabavia a na slzičky zvyčajne po pár minútach zabudne.
- Praktické veci: Na škôlku nestačí seba a ratolesť pripraviť iba psychicky, ale treba myslieť aj na praktické veci. Viete, čo všetko bude potrebovať? Univerzálny zoznam, čo dieťaťu do škôlky nabaliť, neexistuje. Každá má svoje individuálne požiadavky, ktoré sa rodičia dozvedia na rodičovskom združení buď ešte pred začiatkom školského roka alebo niekedy v prvých septembrových dňoch.
Základné veci, ktoré bude dieťa potrebovať
Základom sú prezuvky, pyžamko a náhradné oblečenie.
- Prezuvky: Škôlkar bude pri pobyte v škôlke potrebovať prezuvky - žiadne šľapky, našuchovačky či crocsy, ale pevné papučky, ktoré dobre držia pätu.
- Pyžamo: Zadovážte mu tiež aspoň zo dve pyžamká, ktoré bude v škôlke používať.
- Náhradné oblečenie: Nezabudnite na náhradné oblečenie, ktoré bude mať odložené v skrinke a použije ho, ak sa napríklad pociká (takéto nehody nie sú najmä u začínajúcich škôlkarov výnimočné) alebo sa pri hre či v jedálni viac ušpiní. Pribaľte spodnú bielizeň, ponožky, tepláčiky, tričko a mikinu.
- Hygienické potreby: Každý drobec potrebuje tiež vlastnú zubnú kefku, pastu a pohárik. Väčšinou treba priniesť aj hrebeň.
- Ostatné: Niektoré škôlky vyžadujú, aby si deti nosili aj vlastné uteráčiky, v iných sú erárne a rodičia s nimi nemajú starosti. Rovnako je to aj s vešiakmi, posteľnou bielizňou či vankúšikom na spanie. Na začiatku školského roka škôlky zvyčajne vyžadujú od rodičov, aby priniesli tiež toaletný papier, papierové vreckovky či tekuté mydlo. Tieto pomôcky však dopredu nekupujte, v škôlke vám oznámia, čo treba. Dieťa do škôlky obliekajte pohodlne. Pre deti je dôležité, aby sa v škôlke cítili pohodlne, preto sa viac ako na parádu sústreďte na praktickosť oblečenia. Napríklad pred šnurovacími topánočkami uprednostnite obuv so suchým zipsom, ktorú si ľahšie ratolesť obuje.
Predchádzanie stratám a obľúbené hračky
Hračky z domu, sladkosti či sladké malinovky radšej ratolesti do škôlkarskej tašky nepribaľujte. Jedlo aj pitie dostanú v škôlke a vlastné hračky môžu akurát tak stratiť. Nebojte sa, v každej je ich viac ako dosť. Ak má nejakú obľúbenú, s ktorou spáva alebo ju potrebuje mať blízko seba, upozornite na to učiteľku.
Všetky osobné veci vášho dieťaťa (papučky, pyžamko, pohárik na kefku a pastu, hrebeň, ale aj náhradné oblečenie) označte jeho menom alebo symbolom, ktorý si zapamätá.
Etapy adaptačného procesu
Adaptačný proces prebieha jednotlivými etapami:
Prečítajte si tiež: Zdravotné odvody počas materskej
Orientačná: Dieťa v MŠ sa stavia do úlohy pozorovateľa, spracováva množstvo podnetov a problémov, nepokúša sa nadviazať kontakt s rovesníkmi, nezaujíma sa o ich aktivity, rozpráva ticho, jednoslabične alebo vôbec, nehrá sa, a ak áno, tak nie veľmi intenzívne, je uzavreté, zdržanlivé, dieťa trpí nechutenstvom, odmieta sa stravovať. Dieťa doma prežíva to, čo dospelí po namáhavom dni, je neisté, unavené hlukom a množstvom podnetov, túži po kľude, chce si odpočinúť, obmedzuje mnohé zo svojich činností, s ktorými sa zaoberal pred vstupom do MŠ, zje všetko, čo pred neho predložíte, pretože jedlo v MŠ odmietlo, potrebuje spracovať svoje dojmy a zážitky.
Úloha rodiča: nelúčiť sa s dieťaťom dlho (pri dlhom lúčení dieťa zneistie, nakoľko neobvyklé správanie rodiča podporí jeho strach), ak má možnosť, ponechá dieťa dopoludnia v MŠ a poobede si ho vyzdvihne, po návšteve v MŠ dá dieťaťu možnosť odpočinku, nezaťažuje dieťa väčšími aktivitami (nákupom, prechádzkami, pobytom na ihrisku…), nezaťažuje dieťa inými životnými zmenami (sťahovanie, narodenie súrodenca, nezhodami v rodine…), zosúladí poriadok doma s poriadkom v MŠ, neprerušuje pobyt v MŠ.
Úloha učiteľky: rešpektuje u dieťaťa úlohu “pozorovateľa”, podporuje konanie dieťaťa, pomocou hier umožňuje prijímanie informácií, sprostredkuje dieťaťu najdôležitejšie pravidlá a normy správania, oboznámi dieťa s najdôležitejšími priestormi (trieda, umyváreň, WC, jedáleň, spálňa), dovolí dieťaťu ponechať obľúbenú hračku, vec, vytvorí priestor na odpočinok, umožní spoločný pobyt s “pevným bodom” - kamarát, súrodenec, ak to dieťa potrebuje, na konci týždňa rozohrá zaujímavú hru na pokračovanie.
Obdobie presadenia sa: Dieťa v MŠ je ochotné podniknúť prvé pokusy o kontakt s rovesníkmi, pokúša sa presadiť v skupine, začína viac komunikovať, hľadá ochranu u dospelých, ak má ťažkosti s rovesníkmi, rýchlo sa unaví (spory medzi deťmi pri presadzovaní sa v skupine), snaží sa upútať pozornosť všetkými prostriedkami, vyberá si len jedlá z domu, naďalej málo je. Dieťa doma pôsobí nevyrovnane, často sa mení jeho nálada, pokúša sa upútať pozornosť všetkými prostriedkami, plače, ak chcú rodičia odísť (keď zabezpečuje dozor jeho známa osoba), je odmietavé, chce opak toho, čo sa mu ponúka, ráno je plačlivé, aj keď šlo večer skoro spať.
Úloha rodiča: neprerušuje pobyt v MŠ, nelúči sa s dieťaťom dlho, nezaťažuje dieťa väčšími aktivitami, podporuje priateľstvá v MŠ (na ihrisku, doma), rešpektuje správanie dieťaťa.
Úloha učiteľky: upevňuje normy a pravidlá správania v MŠ, oboznamuje dieťa s ostatnými zamestnancami MŠ, oboznamuje dieťa s ďalšími priestormi MŠ (dvor…), pomáha pri riešení konfliktov, predchádza im, nemení pravidlá a normy správania sa v MŠ (zosúladenie pôsobenia obidvoch učiteliek v triede), dovolí dieťaťu ponechať si obľúbenú vec.
Ukľudnenie, vyrovnanie: Dieťa v MŠ: správanie dieťaťa sa blíži k norme, je istejšie v priestoroch MŠ, podriaďuje sa normám a pravidlám správania sa v MŠ, prejavuje deťom svoju náklonnosť, zaujíma sa o aktivity iných detí- napodobňuje vzory, začína lepšie jesť, odmieta len neobľúbené jedlá. Dieťa doma: dieťa je telesne vyčerpané, rýchlo sa unaví, pôsobí ako “duchom neprítomné”, nepokúša sa večer zostať dlho hore, je duševne ľahostajné.
Úloha rodiča: neprerušuje pobyt v MŠ, podľa možnosti ani na jeden deň, podporuje nové priateľstvá v MŠ (doma, na ihrisku, v parku), predlžuje pobyt v MŠ i na popoludnie, rešpektuje psychosomatickú záťaž u dieťaťa.
Úloha učiteľky: upevňuje normy a pravidlá správania, zapája dieťa do činnosti vo väčšej miere.
Dôležitosť trpezlivosti a dôslednosti
Niektoré deti si v novom prostredí zvyknú ľahko, tešia sa a ráno v šatni ani nestihnú dať pusu a už utekajú za hračkami, kamarátmi… Iné sa síce tešia, ale po prvých dňoch, keď zistia, že je to „navždy“, môžu začať škôlku odmietať a na prispôsobenie sa novej situácii potrebujú viac času.
Odlúčenie od rodiny je ťažká emočná situácia v živote dieťaťa. Dieťa má strach v novom sociálnom prostredí, ktoré vyvoláva separácia od matky, otca a nové sociálne situácie. Základom adaptácie je hneď od začiatku dieťa zbaviť strachu a pomôcť mu nadobudnúť istotu v novom sociálnom prostredí. Prechod dieťaťa z rodiny do MŠ uľahčíte i tým, že nebudete rozoberať s dieťaťom vlastné obavy z jeho adaptácie v MŠ. Často sa stáva, že dieťa je pokojné, ale keď zbadá, že rodič je neistý, ba má slzy v očiach, nechápavo sa rozplače. Dieťa je istejšie a slobodnejšie, ak má osvojené hygienické návyky a zručnosti pri starostlivosti o svoju osobu (obliekanie, obúvanie, použitie vreckovky, toaletného papiera…). Nerobte už odteraz za svoje deti to, čo môžu urobiť samé.
Materská škola by sa nikdy nemala spájať s niečím negatívnym. Je vhodné chodievať už pred nástupom do materskej školy s dieťaťom na prechádzky do okolia školy, rozprávať mu o deťoch na dvore. Nikdy neprejavovať pred dieťaťom najavo vlastné obavy a neistotu. Z prvého dňa pobytu v materskej škole by sa mohla stať malá rodinná oslava. Je vhodné, ak dieťa vlastnoručne nakreslí obrázok pre pani učiteľku. Rodič musí dať najavo, že škôlka je samozrejmou súčasťou každodenného života. Je vítané, ak rodič a dieťa pred nástupom do materskej školy, absolvuje po dohode prvé skúsenosti s odlúčením od rodiča, získa často prvé skúsenosti so zapájaním do hier s inými deťmi v kolektíve. V posledných rokoch sa deti adaptujú v prostredí materskej školy veľmi dobre. Dajte deťom pocítiť, že ste na ne hrdí, že ho veľmi ľúbite a pobyt medzi kamarátmi je tá najúžasnejšia vec. Strach vo vašich červených očiach mu istotu nedodá.
Prechod do nového prostredia mu uľahčíte aj tým, že ho budete pravdivo informovať o dianí a o živote v MŠ. V priebehu dňa viesť s dieťaťom rozhovor. Je veľmi dôležité držať sa reality a hovoriť o tom, čo všetko dieťa v materskej škole zažije, čo ho tam čaká. Pokúša sa presadiť v skupine.
tags: #trpezlivost #doslednost #materskej #skoly