Úvod
Výchova detí je komplexný proces plný radostí, ale aj výziev. Pochopenie detskej psychológie a aplikácia správnych prístupov môže výrazne uľahčiť túto cestu a posilniť vzájomný vzťah medzi rodičmi a deťmi. Tento článok sa zameriava na rôzne stratégie a triky, ktoré môžu rodičia využiť na efektívnu komunikáciu, zvládanie vzdoru a budovanie zdravého a šťastného rodinného prostredia.
Bezpečné prostredie a otvorená komunikácia
Základom zdravého vzťahu medzi rodičom a dieťaťom je pocit bezpečia a otvorená komunikácia. Vytvorenie bezpečného prostredia umožňuje deťom prirodzene prísť za rodičmi a hovoriť s nimi o všetkom. Represia je neefektívna a oveľa väčší účinok má, keď je rodič priateľom dieťaťa a snaží sa mu vytvárať zázemie. Ak má dieťa s rodičom dobrý vzťah, tak si napriek všetkému uvedomuje, že sa na rodiča môže v prípade potreby obrátiť.
Deti v ranom pubertálnom veku budú podľa neho pritom aj napriek otvorenej komunikácii určité veci pred rodičom skrývať. Ak však pri matke a otcovi majú pocit bezpečia, zvažujú, že sa v prípade potreby zdôveria aj im.
Online priestor a tajomstvá
Dôležitou úlohou rodičov je pripraviť deti na správanie v online priestore. „Bežne učíme deti, že keď im nejaký neznámy ujo dáva cukrík, nemajú s ním ísť do auta. Toto v spoločnosti nejako funguje a potrebujeme to zdôrazniť a naučiť aj deti v online priestore. Na to často zabúdame, rodičia si túto hrozbu až tak neuvedomujú,“ podotkol.
O všetkom, čo sa deje, by sa podľa Madra mali rodičia s deťmi rozprávať úplne normálne a na rovinu. Veľmi dôležité zároveň podľa neho je vyvarovať sa akýmkoľvek tajomstvám.„Keď rodičia vytvárajú s deťmi tajomstvo, keď mu hovoria, že toto bude naše tajomstvo, môže sa to stať nebezpečným konštruktom, ktorý im práve v tej situácii, v ktorej budú zlyhávať, dá pocit, že to je to tajomstvo, ktoré nemajú nikomu povedať… V tomto majú veľkú silu aj médiá - tým, že často uvádzajú, že sa na nejakú tému nebudú vyjadrovať a podávať ďalšie informácie.
Prečítajte si tiež: Nezabudnuteľné chvíle na Slovensku
Obdobie vzdoru: Pochopenie a zvládanie
Obdobie vzdoru je jednou z prvých zaťažkávacích skúšok v období vývinu dieťaťa. Objavuje sa medzi druhým a štvrtým rokom života dieťaťa a vrcholí v období okolo tri a pol roka. Aj dovtedy zvedavé, pokojné a najmä spolupracujúce dieťa sa vám náhle mení na uzlíček nervov, ktorý sa snaží presadiť si svoje stoj čo stoj, i keď niekedy ani samo celkom nevie, čo vlastne chce. Prvým krokom na to, aby sa dieťa mohlo odlíšiť, potrebuje rozoznať svoju vlastnú autonómiu - objaviť možnosť vlastnej jedinečnosti. Toto sa deje práve v období medzi druhým a štvrtým rokom života. Dieťa objavuje, že môže mať iný názor, že dokáže samo v živote niečo ovplyvniť a objavuje svoju moc. Toto všetko však dokáže prejaviť len v prostredí, kde sa dieťa cíti bezpečne a nemá strach z opustenia, ak by bolo iné ako ostatní. Preto tie najúžasnejšie výbuchy zažívajú najviac milujúce matky a otcovia, prípadne starí rodičia, ak je medzi nimi a dieťaťom vybudovaný dôverný vzťah.
Triky na lepšie zvládnutie obdobia vzdoru
- Pochopenie: Snažte sa pochopiť správanie dieťaťa, aj keď sa vám zdá nelogické. Jemu nejde o to, aby jeho správanie dávalo zmysel vám, ide mu o to presadiť sa.
- Načúvanie: Načúvajte dieťaťu, čo vlastne chce. Načúvať však neznamená všetko dovoliť a súhlasiť.
- Dôsledky: Na to, aby dieťa chápalo a vedelo prijať pravidlá a hranice, potrebuje zažívať dôsledky. Dôsledok vzdorovitého správania dieťaťa by mal byť spravidla ten, že svojím vzdorovitým správaním nedosiahne to, čo chcelo dosiahnuť.
- Vyskúšajte si vzdor: Aké to je, hodiť sa o zem, búchať rukami a nohami a pritom kričať tak, akoby vás nikto nepočul? Dieťa týmto ventiluje obrovské množstvo nahromadenej energie.
- Ponúknite alternatívy: Ak mu zároveň budete ponúkať iný, fungujúci spôsob (poprosiť, vysvetliť, čo chce, vyčkať chvíľu, a pod.), postupne sa vzdorovité správanie bude vytrácať a nahradí ho kooperatívnejšie.
- Nevšímajte si vzdor: Vzdorovitému správaniu nevenujte príliš veľa pozornosti. Krátke, stručné a výstižné vysvetlenie, že dieťa nedostalo to, čo chcelo, lebo zvolilo nesprávnu cestu, bude úplne stačiť.
- Predvídajte stres: Ak poznáte chúlostivé momenty - opakujúce sa situácie, v ktorých sa prejavuje vzdorovito, predvídajte najmä v čase, kedy očakávate stres.
Rešpekt a úcta k deťom
Psychológovia sa zhodli, že podstatným princípom vo výchove by mal byť u každého rodiča rešpekt a úcta k deťom. To podľa autorov knihy Rešpektovať a byť rešpektovaný znamená dve veci:
- Správať sa k deťom tak, aby to nezraňovalo ich ľudskú dôstojnosť. Základný princíp znie: nedovoliť si k nim nič, čo nechceme, aby si oni dovolili k nám.
- Prijať fakt, že deti sa od rodičov môžu líšiť - majú iný vkus, chutí im iné jedlo, majú iné názory, iné nadanie, skrátka iný štýl ako môžu mať rodičia.
Pozorovanie a záujem
Výchova detí je viac než len poskytovanie životného komfortu. Rodičia majú možnosť interpretovať schopnosti a zručnosti svojho dieťaťa alebo ich nedostatok, pretože sú s nimi každý deň a majú možnosť ich pozorovať. Jedným z najjednoduchších, ale najefektívnejších spôsobov, ako sa dozvedieť viac o detskej psychológii, je pozorovanie. Ukážte záujem o to, čo vaše deti robia alebo hovoria. Pozorujte ich prejavy, temperament a prejavy detskej osobnosti.
Kvalitný čas a aktívne počúvanie
Ak deťom doprajete vašu emocionálnu dostupnosť príjemnou činnosťou, ktorá vám obom prinesie radosť, je pravdepodobné, že sa vám počas nej otvorí viac. Postupne sa rozhovory stanú prirodzenou súčasťou rodiny. Základná rodičovská komunikačná zručnosť je aktívne počúvanie. Deti potrebujú vašu plnohodnotnú pozornosť- zaslúžia si vašu nerušenú pozornosť.
Pochopenie detského mozgu
Prvé tri roky sú rozhodujúce pre rozvoj mozgu dieťaťa, pretože vtedy rastie najrýchlejšie. Vytvára asi 1000 biliónov nervových spojení. Je to významné obdobie, preto miesto toho, aby sme v situácii, keď sa dieťa niečomu vzpiera, alebo robí to, čo nemá, uvažovali: „Ako ho k tomu donútiť? Ako mu v tom zabrániť?, mali by sme si skôr klásť otázku: „Prečo to robí?
Prečítajte si tiež: Originálne darčeky pre otca: Tričká
Rodičovské posolstvo a vnútorný hlas
Hlas, ktorým sa deťom prihovárame v detstve, s nimi zostane aj v dospelosti. Rodičovský hlas, slová, vety, ktoré hovoríme deťom v detstve, ale aj to, ako im to hovoríme. Práve týmto hlasom bude hovoriť dieťa samo so sebou. Tento vnútorný hlas môže predstavovať poučovanie, kritiku, nespokojnosť, ktorý príjme ako základ vlastného vzťahu so samým sebou a stane sa jeho vnútorným kritikom. Alebo to môže byť hlas, ktorý mu dokáže byť oporou, dokáže ho povzbudiť a pozitívne motivovať, ktorý mu bude vnútorným motivátorom a nie kritickým sudcom.
Vyjadrovanie pocitov a rodinná konštelácia
Okrem rozhovorov môžu deti vyjadrovať svoje pocity aj prostredníctvom umeleckých aktivít, z ktorých sa môžu rodičia veľa dozvedieť. Rodinná konštelácia- zahrajte sa s vašimi deťmi divadlo. Z tvrdého papiera si vystrihnite siluety rodinných príslušníkov a nalepte ich na drevené paličky. Pozorujte, ako vníma dieťa rodinné väzby. Rovnako môžete požiadať vaše dieťa, aby si zaviedlo „pocitový denník“, v ktorom bude písať o tom, čo urobilo v daný deň a ako sa cítilo. Tým sa dieťa lepšie dostane k sebavyjadreniu a rodič získa cenné informácie o jeho duševnom rozpoložení.
Správne otázky a empatia
Ak chcete s deťmi rozvíjať plnohodnotnú konverzáciu a vyhnúť sa neefektívnemu spôsobu komunikácie, je dôležité položiť správny druh otázok. Začnite rozhovory tým, že sa pýtate otvorené otázky, čo by dieťa v rozhovore povzbudilo k zdieľaniu podrobností. Rodičia by nemali podceňovať emócie dieťaťa alebo jeho schopnosť zvládnuť ich. Prostredníctvom vzťahu s rodičmi sa dieťa učí komunikovať a vychádzať s druhými ľuďmi, porozumieť im a riešiť konflikty.
Technika "Time Out"
Psychologické štúdie ukazujú, že jedno rázne upozornenie môže znížiť počet time out až o 74 percent! Musí byť však jasne formulované, bez možnosti polemiky a diskusie. Počkajte, kým bude vaše dieťa relatívne pokojné a potom zopakujte, čo robilo nesprávne a prečo dostalo trest. Nenechávajte deti time out príliš dlho. Psychologické výskumy ukazujú, že ideálny čas je okolo jednej až troch minút. Počas time out nehovorte s dieťaťom a nenadväzujte ani očný kontakt.
Lenivé rodičovstvo a uvoľnený prístup
Lenivé rodičovstvo Toma Hodgkinsona nie je jedinou reakciou. Podobne na americkom kontinente vzniklo hnutie slow parenting, teda pomalé rodičovstvo, ktorého propagátorom je najmä Kanaďan Carl Honoré. Uvoľnené rodičovstvo sa inšpiruje lenivým aj pomalým rodičovstvom, ale nie je s nimi plne totožné. Inšpirujem sa svojimi deťmi, deťmi kamarátok a tým čo vidím na detských ihriskách. Baví má pozorovať rodičov a ich reakcie. Zbieram inšpiráciu zovšadiaľ a potom ju uplatňujem vo svojej praxi, keď za mnou dôjdu rodičia do poradne. Voľná výchova k nám došla veľmi rýchlo po revolúcii a tie štýly výchovy sa u nás miešajú, čím je české alebo slovenské prostredie unikátne. Vidím neistých rodičov s veľkými nárokmi na seba i na svoje deti. Preťažené sú aj deti, ktoré trávia svoj "voľný" čas na rôznych krúžkoch a v podstate sa už ani nevedia hrať.
Prečítajte si tiež: Spoločné tričká pre rodiny
Tipy pre uvoľnené rodičovstvo
- Netlačte a viac pozorujte dieťa aj seba.
- Venujte dieťaťu pozornosť vo chvíli, keď ju potrebuje, kedy o ňu žiada.
- Ak hádže agresívne, zrejme naozaj potrebuje prilákať moju pozornosť. V takom prípade pôjdem k nemu a spýtam sa ho, čo sa deje.
- Zvoľnite, žite okamihom. Vnímať dieťa, aké je teraz a tu. A potom zvážiť, či naozaj musím pracovať tak veľa.
Nútená pozornosť a odcudzenie
Ak dieťa nejaví záujem hrať sa s rodičom, nevnucovala by som sa mu. Som tu, dám najavo, že sa mu budem rada venovať. Začnem niečo robiť, alebo si len tak sadnem, a dieťa spravidla po chvíli príde. Ak nepríde a je to skoro pravidlo, riešila by som to s rodičmi individuálne. Pýtala by som sa, ako to bolo predtým, čo sa zmenilo. Ak je odmietnutie skutočné a hlboké, je lepšie sa stiahnuť a zamyslieť sa. Netrpezlivý rodič môže vzťah ešte závažnejšie poškodiť.
Prispôsobovanie sa deťom a zdravý úsudok
Nezavolám pani na stráženie, ale vezmem dieťa so sebou. Deti sa prirodzene učia, ako sa v ktorých prostrediach správať a ja mu im v tom pomáham. Samozrejme, nevyžadujem po batoľati, aby dve hodiny ticho sedelo pri stole a jedlo príborom alebo ma sledovalo polhodinu, ako si skúšam šaty v obchode. Ak ste však až doteraz vždy dieťa na schodoch pridržiavali a zachraňovali, dôveruje vášmu úsudku, svoj nemá vytrénovaný. Ponechať ho náhle na schodoch samotné by v takom prípade mohlo byť nebezpečné.
Riziká a paranoidné správanie
Hovorili sme o rodičovských výčitkách. Potom je tu vyššia informovanosť o všetkých možných rizikách - a väčšie možnosti, ktoré rodičia majú: napríklad si môžu ľahšie dovoliť zaplatiť opatrovateľku. Je to iné aj tým, že je detí menej a pripisujeme im vyššiu hodnotu. Na konkrétneho rodičia potom pôsobí aj tlak spoločnosti, v ktorej sa zmenila norma. Reklama, ktorá je všadeprítomná a chytí sa všetkého. Keď už sa vyrábajú všetky možné zabezpečovadlá, je potrebné rodičom vnútiť predstavu, že sa bez nich nezaobídu.
Postavenie muža a ženy v rodine
Záleží na konkrétnej rodine, na tom, čo je pre ňu vlastné a prirodzené pre konkrétneho muža a konkrétnu ženu, ako im to ide spolu dobre. Dieťa vyrastie v samostatného jedinca ako v rodine s klasickým rozdelením, tak aj v rodinách, kde to majú inak. Dôležitý je rešpekt k sebe navzájom, snaha o zladenie a vzájomná úcta.
Hyperaktivita a direktívna výchova
Domnievam sa, že väčšina prípadov je skôr reakciou detí na podmienky, v ktorých žijú. Veľa podnetov, televízia, hluk. Málo pohybu a málo priestoru pre voľnú hru. Nevhodná strava plná cukru a rôznych éčok. Direktívnym spôsobom vychováte zrejme poslušné dieťa. Jeho „slušné“ správanie však môže byť dosť závislé na autorite, nie je zvnútornené.
Efektívne rodičovstvo a rešpekt
Práve rešpekt k deťom a k seniorom je niečo, čo dnes v našej spoločnosti veľmi chýba. Toto je veľmi častý mýtus - že rodičom sa automaticky stávate vtedy, keď sa vám narodí dieťa. Áno, oficiálne sa vtedy stávate rodičom, ale to ešte neznamená, že viete vychovávať dieťa. Rodič nemá zvládať len manažment života, mal by ponúknuť dieťaťu aj spoločné zážitky.
Princípy efektívneho rodičovstva
- Vnímať dieťa ako ľudsky rovnocenného partnera.
- Spolupatričnosť: Ako človek sa mám rozvíjať nielen preto, aby som mala zo seba dobrý pocit, ale aj preto, aby som mohla niečo ponúknuť druhým.
- Rodič by mal byť skôr sprievodcom dieťaťa pri hľadaní svojej cesty životom. Cieľom výchovy nie je dieťa prerábať, ale vytvoriť mu priestor na to, aby zisťovalo, kto je, aké je, čo ho zaujíma, v čom sa mu darí a čo mu dáva zmysel.
- Vytvárať spojenie medzi dieťaťom a vonkajším svetom - postupne ho doň uvádzať, pomáhať mu ho pochopiť, interagovať s ním.
- Rešpekt k dieťaťu je naozaj kľúčový, pretože je kľúčový aj v našich vzájomných vzťahoch.
- Dôveruj sám sebe, máš vlastné hodnoty a ja ich nemusím mať podobné, no napriek tomu sme ja aj ty hodnotní ľudia.
Tresty a ich dôsledky
Výsledkom trestov je, že sa dieťa prestane zdôverovať rodičom. Zariadi si život bez nich, lebo vidí, že mu nerozumejú. Ak sú rodičia trestajúci, deti od nich utekajú a skúšajú to, čo potrebujú, niekde inde - pretože sa to potrebujú niekde naučiť. Rodičov vediem k tomu, aby sa zamysleli, či svojimi trestami skutočne dosiahli to, čo po čom túžili - aby ich deti boli zodpovedné, aby rešpektovali druhých. Lebo typickým výsledkom je skôr klamanie. Paradoxne tak rodičia prídu na to, že sami nútia deti správať sa nevhodne.
Riešenie nevhodného správania
Keď sa dieťa správa nevhodne, mali by sme správanie zastaviť, ale potom by sme sa mali snažiť pochopiť, čo v tejto situácii rieši, ako tú situáciu prežíva. Ak nehovorí, dáme mu na výber a dieťa vidí, že rodiča zaujíma jeho problém, že stojí pri ňom. Rodič ho sprevádza poukázaním na to, že nevhodným spôsobom správania si veľmi nepomohlo, pretože namiesto hry teraz riešime problém.
Rešpekt a pochvala
Rešpektovať neznamená, že niekomu dovolím čokoľvek. V skutočnosti ide o to, že je normálne, ak tvojmu správaniu nerozumiem, lebo som iná, a nie preto, že som lepšia alebo horšia. Nemali by sme dieťaťu dávať nálepky a programovať ho, že hodnotu bude mať len vtedy, keď sa jeho správanie páči druhým. Namiesto toho by sme mu mali povedať: „Dôveruj sám sebe, máš vlastné hodnoty a ja ich nemusím mať podobné, no napriek tomu sme ja aj ty hodnotní ľudia.“
Spolupráca a povzbudzovanie
Len čo sa človek cíti sebaistý a dôveruje sebe, prvé, čo mu napadne, je spolupracovať s inými. Dieťa by sme teda nemali chváliť za to, že sa správa tak, ako to od neho očakáva niekto iný. Skôr by sme mali oceňovať, keď dieťa urobí niečo, čo mu dáva zmysel a prináša spokojnosť. Mali by sme mu ukazovať, že aj napriek tomu, že spravilo len malý krok, je to pokrok.
Chyba ako učiteľka
Chyba je zákonitosť života, ktorá prichádza vtedy, keď sa niečo učíme, keď sa púšťame do niečoho nového. Chyba by mala byť vnímaná ako vítaná pani učiteľka, ktorá nám pomáha pokročiť ďalej.
Výchova v partnerstve
Je úplne prirodzené, že nemáme rovnaký pohľad na výchovu, lebo sme osobnostne každý iný a tiež sme si každý doniesli z domu iný základ. Ak partneri vidia, že to vnímajú naozaj rozdielne, mali by o tom diskutovať. Ale rozhodne by sme nemali zasahovať do interakcie medzi dieťaťom a druhým rodičom - to by sa malo robiť naozaj len v prípade, keď môže dochádzať k vážnemu poškodeniu dieťaťa, vtedy je to úplne bez diskusie.
Reverzná psychológia
Každý rodič sa dostane do situácie kedy musí dieťa potrestať, čo sa nie vždy podarí podľa predstáv. Väčšine problémom sa dá vyhnúť, ak na deti použijete reverznú psychológiu. Že neviete, o čo ide a ako na to? Ako sa hovorí, zakázané ovocie chutí najlepšie.
Príklady reverznej psychológie
- Otec si naloží na tanier zeleninu, ale deťom ju nedá. Keď ho deti samé požiadali, aby im tiež dal na tanier zeleninu povedal, že je to strava pre dospelých, ale ak chcú, môže im dať tiež. Jeho deti teda milovali zeleninu omnoho viac.
- Matka dovolila svojmu synovi jesť sladkosti pred obedom, ale mohol jesť len tie, ktoré mu veľmi nechutili.
- Matka povedala svojmu synovi, aby sa obliekol a hral sa v posteli, že spí. A keď príde domov otec bude prekvapený, že chlapec spí oblečený.
- Otec vyhlásil pre svoje deti súťaž, kto roztriedi najviac bieleho prádla ten vyhrá.
- Ak vaše deti nechcú upratovať, choďte na nich metódou, že upratovať hračky je činnosť, ktorú majú zakázané robiť.
- Ak vaše dieťa v noci nechce ísť spať, dajte mu na výber. Spýtajte sa ho či chce ísť radšej upratať hračky alebo ísť spať.
- Ak sa vám stáva, že vaše dieťa skoro ráno nabehne do vašej izby a skáče po posteli a vám sa nedarí ho poslať preč, povedzte mu aby zistil, ktorá jeho noha beží rýchlejšie.
Obdobie vzdoru: Detailný pohľad
Obdobie vzdoru je normálnou a žiadúcou súčasťou zdravého psychického vývinu dieťaťa, hoci pre nás, rodičov môže predstavovať veľkú výzvu. Deti majú silnú potrebu nezávislosti, ale ich komunikačné schopnosti ešte nie sú dostatočne rozvinuté, čo vedie k frustrácii. Potrebujú pevné hranice, a zároveň priestor na samostatné rozhodovanie.
Tipy na zvládnutie obdobia vzdoru
- Dýchajte zhlboka a čakajte: Pokiaľ nášmu dieťaťu nehrozí nijaké nebezpečenstvo, tak najprv sa zamerajme na to, ako sa cítime my.
- Pomenujte emócie: Skúsme sa na situáciu pozrieť očami svojho drobca a pomenujme jeho pocit: „Vidím, že si nahnevaný, lebo chceš ešte zostať na ihrisku.“ Keď dieťa cíti, že mu rozumieme, ľahšie sa upokojí.
- Dajte príležitosti na rozhodovanie: Dajme dieťaťu príležitosti robiť vlastné rozhodnutia. Nech zažije, aké to je, keď niečo je tak, ako si ono želá.