Trasenie hlavy u bábätka môže mať rôzne príčiny. Niektoré sú neškodné a prechodné, iné môžu signalizovať vážnejšie zdravotné problémy. Tento článok sa zameriava na možné príčiny trasenia hlavy u bábätiek, vrátane syndrómu traseného dieťaťa, zvýšeného svalového napätia a iných neurologických stavov. Cieľom je poskytnúť rodičom komplexný prehľad, ktorý im pomôže lepšie porozumieť tejto problematike a v prípade potreby vyhľadať odbornú pomoc.
Syndróm traseného dieťaťa (Shaken Baby Syndrome - SBS)
Syndróm traseného dieťaťa je vážny stav, ktorý vzniká v dôsledku silného trasenia dojčaťa alebo batoľaťa. Zaraďuje sa k závažným formám fyzického týrania a môže mať život ohrozujúce následky. Najčastejšie sú ohrozené deti do dvoch rokov.
Príčiny a rizikové faktory
Syndróm traseného dieťaťa je dôsledkom úmyselného alebo neúmyselného poranenia, ktoré ohrozuje život dieťaťa. Vzniká najčastejšie pri frustrácii rodičov, ktorí sú podráždení napríklad nadmerným plačom dieťaťa.
Rizikové faktory u rodičov, ktoré zvyšujú riziko spôsobenia syndrómu traseného dieťaťa:
- Nerealistické očakávania od bábätka
- Mladý alebo slobodný rodič
- Stres
- Domáce násilie
- Alkohol alebo zneužívanie návykových látok
- Nestabilná rodinná situácia
- Depresia
- Týranie detí v minulosti
Mechanizmus vzniku
Malé deti majú slabé svaly na krku, preto sa musí podopierať hlavička. Pri silnom trasení dieťaťa sa hlava pohybuje nekontrolovateľne hore-dole a mozog sa pohybuje zo strany na stranu. Takto sa môžu poškodiť cievy a nervy v mozgu. Pri otrase môže nastať:
Prečítajte si tiež: Čo robiť, ak sa novorodencovi trasú nohy
- Subdurálne krvácanie: krvácanie medzi obalom mozgu a mozgom, vzniká pri porušení žíl.
- Krvácanie do mozgu
- Opuch mozgu
- Krvácanie do sietnice
Klinické prejavy
Prejavy syndrómu traseného dieťaťa sú rôzne, od nenápadných príznakov až po viditeľné prejavy ťažkej traumy.
Mierne prejavy:
- Podráždenosť
- Malátnosť
- Vracanie, nechutenstvo
Závažné symptómy:
- Problémy s dýchaním
- Zástava dýchania
- Strata vedomia (často je potrebná resuscitácia)
- Krvácanie
- Neschopnosť zdvihnúť hlavičku
- Neschopnosť sústrediť sa na objekty
- Ochrnutie
- Zlomeniny kostí
- Modriny
- Popáleniny
Dlhodobé následky:
- Problémy s videním a sluchom
- Záchvaty (epilepsia)
- Detská mozgová obrna
- Stuhnutie svalov
- Mentálne postihnutie
- Poruchy učenia
- Problémy so správaním
- Smrť
Diagnostika
Diagnostické metódy na zistenie syndrómu traseného dieťaťa:
Prečítajte si tiež: Diagnostika a liečba nakláňania hlavy u detí
- Počítačová tomografia (CT): zisťuje sa prípadné krvácanie
- Magnetická rezonancia (MRI): najlepšie sa zistí opuch mozgu
- RTG lebky
- Očné vyšetrenie
- Krvné testy
Liečba
Prvá pomoc je základným a nevyhnutným krokom. Patrí sem podpora dýchania a chirurgické zastavenie krvácania do mozgu. Ide o život zachraňujúce opatrenia.
Prognóza syndrómu traseného dieťaťa je vážna. Mortalita sa pohybuje v rozmedzí 15-30%.
Zvýšené svalové napätie (Hypertonus)
Zvýšené svalové napätie, známe aj ako hypertonus, môže mať vplyv na detský vývoj a ovplyvniť pohybové vzory v budúcnosti.
Ako rozpoznať zvýšené svalové napätie?
Najčastejšími prejavmi zvýšeného svalového napätia sú:
- Zakláňanie sa dieťaťa, prehýbanie do luku
- Prepínanie horných a dolných končatín
- Zovretie ručičiek v päsť
- Nespokojnosť pri ležaní na bruchu, zakláňanie hlavy a neschopnosť oprieť sa o predlaktia
- Neutíchajúci plač, nepokoj a neustále kopanie rukami a nohami
- Celkový vzhľad dieťaťa ako v kŕči
Príčiny hypertonu
Príčin je mnoho. Medzi veľmi časté patrí detský reflux a koliky. Pri nich dochádza k dráždeniu brušnej steny. Dieťatko na uľavenie od boľavého bruška a dráždeniu pažeráka, zvyšuje svalové napätie v tele a dochádza k prehýbaniu sa do luku. Hypertonus v tomto prípade je prítomný často len prechodne. Zvýšené svalové napätie môže byť spôsobené aj nevhodným nosením a manipuláciou s dieťatkom. Medzi závažnejšie príčiny patrí porucha centrálnej sústavy, vtedy hovoríme o centrálnom hypertonickom syndróme. Môže sa vyskytnúť u predčasne narodených detí alebo aj u donosených detí s komplikáciami pri pôrode. Hypertonus z neurologickej príčiny je často prítomný v priebehu celého dňa, kdežto hypertonus spôsobený kolikami spravidla nebýva ráno ale skôr poobede a k večeru.
Prečítajte si tiež: Čo spôsobuje bolesť hlavy po oplodnení?
Dôsledky neriešeného hypertonu
Ak sa problém nerieši, detský vývoj sa môže spomaliť, prípadne dané pohybové vzory bude robiť s neideálnym stereotypom. V tomto prípade najčastejšie so záklonom hlavy a prehýbaním celého tela do záklonu. Častým prejavom je aj asymetria, to znamená otáčanie len cez jeden bok, pivotovanie len na jednu stranu prípadne asymetrické plazenie a úplná absencia lezenia po štyroch. Pri postavovaní bude dlhodobo pretrvávať stoj na špičkách, vytáčanie chodidiel do vonkajšej strany a takmer vôbec sa nebude vedieť oprieť o celé chodidlo. Dlhšie môže trvať, kým dieťa začne samostatne chodiť a keď už začne tak prevažuje chodenie po špičkách a tým aj nestabilita pri stoji a chôdzi. Celkovo dieťa môže byť citlivé na dotyky hlavne v oblasti krku, chrbta a chodidiel. V neskoršom veku ako dôsledok neriešenia problému môžu byť rôzne poruchy učenia, nesústredenosť a sklony k hyperaktivite.
Riešenie hypertonu u bábätka
Pri týchto problémoch je dôležité správne nosenie a manipulácia s bábätkom. Vyvarovať sa rýchlym, nestabilným pohybom a štekleniu, ktoré môže dieťa viac dráždiť. Dôležité je, bábätka sa často dotýkať jemným, plošným dotykom. V rámci spoločnej aktivity môžete dieťatku dopriať baby masáž a k tomu napríklad využiť masážny olej. Dôležitá je vaša vrelá náruč a pokojný hlas, ktoré dokážu ovplyvniť pohodu dieťatka a tým pádom aj jeho svalové napätie. Ak niečo z vyššie zmienených príznakov pozorujete u svojho bábätka, je vhodné nato upozorniť svojho pediatra a navštíviť detského fyzioterapeuta.
Rettov syndróm
Rettov syndróm je geneticky podmienené neurologické ochorenie, ktoré postihuje predovšetkým dievčatá. Príčinou vzniku je mutácia génu pre MECP2 (methyl CpG-viažuci proteín) nachádzajúcom sa na X chromozóme.
Klinické prejavy
Dieťa sa po narodení vyvíja normálne. Ochorenie sa začne prejavovať približne v druhom roku života, a to postupnou stratou jemnej a hrubej motoriky. Dieťa sa prestáva pretáčať, sedieť, stáť, držať alebo ovládať pohyby hlavy. Sociálne a komunikačné reakcie dieťaťa sa splošťujú, vyvíja sa mentálna retardácia. Objavujú sa stereotypné pohyby rúk (tlieskanie, akoby umývanie rúk, …), ataxia chôdze (strata rovnováhy, labilita počas chôdze, chôdza na širokej báze), zvýšený tonus svalstva, poruchy dýchania - nepravidelné zvýraznené dýchanie, krátkodobé zastavenie dýchania (apnoe), epileptické záchvaty. Časom sa naučené, vedomím používané, účelové pohyby vytrácajú, vzniká tzv. apraxia. Dieťa nevie prehĺtať, používať ruky, prestáva chodiť, atď. Prítomné býva nadmerné slinenie, časté vyplazovanie jazyka. Pacient nevie dostatočne prežuť stravu a prehĺta priveľa vzduchu, z čoho máva výrazné nafúknuté brucho po jedle a pití. Spomaľuje sa rast hlavičky a v približne 4. roku veku je badateľná mikrocefália (získaná neúmerne malá hlava).
Diagnostika
Diagnóza sa stanoví po dôkladnom odobratí podrobnej anamnézy, na základe fyzikálneho vyšetrenia (ako aj neurologického, očného, MRI a CT vyšetrenia) a prítomných klinických príznakov. Po ich určení syndróm potvrdzuje krvný test - genetické vyšetrenie mutácie.
Liečba
Liečba Rettovho syndrómu je v prvom rade symptomatická, tzn. že liečebné postupy sú zamerané na príznaky a ťažkosti s nimi spojenými. Patrí sem individuálne nastavené stravovanie (dietológia), fyzioterapia - rehabilitácia, logopédia, prípadne psychologické vedenie a komunikačné rozvíjanie. Nevyhnutná je ortopedická liečba deformít kĺbov a chrbtice, liečebné ovplyvnenie porúch spánku a dýchania. Antiepileptikami zabraňujeme záchvatom a neurologickou liečbou sa snažíme znížiť stereotypné pohyby na minimum.
Prognóza
Prognóza Rettovho syndrómu nie je úplne známa, keďže patrí k zriedkavým ochoreniam. Udáva sa, že v 95 % sa pacienti dožívajú 25. roku života. Veku 35 - 40 rokov sa dožije približne 70 % postihnutých. Sú popisované prípady postihnutých aj vo veku 40 - 50 rokov.
Tras (Tremor)
Tras, odborne tremor, je mimovoľný rytmický kmitavý pohyb časti tela. Spôsobujú ho striedavé sťahy, kontrakcie tých svalov, ktoré pôsobia navzájom protichodne.
Klasifikácia tremoru
- Pokojový (kľudový) tremor: vyskytuje sa v sede alebo pokoji. Ustupuje pri zahájení pohybu.
- Fyziologický tremor: postihuje ruky a prsty rúk. Väčšinou je viditeľný voľným okom. Vyskytuje sa napríklad pri abstinencii od alkoholu, celkovej vyťaženosti, pri zníženej krvnej glukóze či iných metabolických a iónových nerovnováhach.
- Alkoholický tremor: vzniká ako abstinenčný príznak u závislého človeka, keď sa snaží abstinovať a skoncovať so závislosťou, prípadne medzi jednotlivými dávkami.
- Stresom podmienený tras: nastáva ako reakcia na stresové okolnosti. Zvykne sa po odznení stresora spontánne upraviť.
Diagnostika a liečba
Pri diagnostike je potrebné neurologické vyšetrenie, ktoré dokáže odhaliť možnú príčinu trasu. Liečbu vždy nastavuje lekár podľa príčiny trasu, priebehu a iných okolností.
Úrazy hlavy u detí
Úrazy hlavy sú u detí pomerne časté. Pády na hlavu z vlastnej výšky v bezpečnom prostredí preto zvyčajne nemajú vážnejšie následky. Omnoho častejšie sa závažné vnútrolebečné poranenia vyskytujú v prípadoch, kedy nie sú dôsledkom neobratnosti dieťaťa, ale nedostatočného dohľadu dospelého - pády novorodencov a batoliat z nábytku (sedačka, prebaľovací pult), pri starších deťoch pády z výšky na preliezkach či z bicykla.
Hodnotenie úrazu hlavy
- Ak ste úraz videli, hodnotíte ho ako závažný? Napr. pád z veľkej výšky, vypadnutie z trampolíny, autonehoda? V takom prípade je vhodné vyhľadať lekársku pomoc, aj keď je dieťa bez ťažkostí.
- Bezprostredne po páde hodnotíme ako prvé vedomie a správanie dieťaťa. Dôležité je upokojiť samu seba aj dieťa a po ukľudnení sa snažiť viesť normálnu konverzáciu.
- Po celkovom zhodnotení stavu dieťaťa sa zameriame na samotné miesto nárazu. Prezrieme hlavičku, hľadáme modrinu, odreninu, tržnú ranu alebo prípadnú deformitu v mieste nárazu.
- Aj keď je dieťa bezprostredne po úraze bez ťažkostí, je nutné ho sledovať i naďalej, a to po dobu minimálne 48 hodín.
Kedy vyhľadať lekársku pomoc?
- Dieťa bolo po úraze krátkodobo v bezvedomí
- Dieťa je spavé, ťažko sa budí
- Dieťa opakovane vracia
- Dieťa sa sťažuje na silné bolesti hlavy
- Dieťa má poruchy reči alebo hybnosti
- Dieťa má kŕče
- Dieťa má zmenšenú zreničku na jednom oku
- Z rany na hlave vyteká číra tekutina alebo krv
- Dieťa má prelievajúci sa hematóm na hlavičke
Diagnostika v nemocnici
Po príchode do nemocnice dieťa vyšetrí lekár a podľa nálezu môže odoslať dieťa na ďalšie vyšetrenia. V rámci možných vyšetrení sa realizuje röntgenové (RTG) vyšetrenie lebky. Indikáciu na CT vyšetrenie stanovuje lekár a má vlasnté kritériá. Pri podozrení na závažné poranenie však jeho výťažnosť prevyšuje riziká a umožní rýchle a presné odhalenie prípadného krvácania.
Typy poranení hlavy
- Otras mozgu: je najčastejší typ poranenia. Otras mozgu je funkčné postihnutie mozgu bez morfologického nálezu.
- Epidurálny hematóm: je zakrvácanie medzi lebkou a tvrdou plenou mozgovou.
- Subdurálny hematóm: je zakrvácanie pod tvrdú plenu mozgovú.
- Intracerebrálna hemorágia: znamená krvácanie priamo do mozgu, môže byť spojená s pomliaždením mozgu.
- Difúzne axonálne poškodenie: následkom rotačného poranenia sa poškodia axóny (výbežky nervových buniek) v mozgu.
- Lineárna prasklina lebky: jej znakom býva často tzv. prelievajúci sa hematóm na hlavičke.
- Impresívna zlomenina lebky: pri pôsobení veľkej sily počas úrazu sa môžu kosti lebky vtlačiť dovnútra.
Ako predchádzať syndrómu traseného dieťaťa?
Syndróm traseného dieťaťa sa v angličtine označuje skratkou SBS (Shaken Baby Syndrome) a ako už názov napovedá, ide o poranenie hlavy (mozgu) dieťatka v dôsledku prudkého trasenia malým dieťatkom. Nemusí sa pritom vôbec jednať o úmyselné ubližovanie dieťatku, ale riziká pre dieťatko sú rovnaké a to bez ohľadu, či ide o ublíženie z nedbanlivosti alebo vedomé ublíženie.
K vysokému riziku, že rodič zatrasie dieťatko dochádza v najmä v situáciách, kedy dieťatko dlho neutíšiteľna plače. Takéto momenty môžu byť byť spúšťačom pre nekontrolované reakcie zo strany rodiča, kedy rodič v zúfalstve zatrasie dieťatkom s mylnou domnienkou, že tak dieťatko utíši. O syndróme traseného dieťaťa nehovoríme len v súvislosti s náhlou skratovou situáciou na strane rodiča alebo neuvedomením si možného rizika pri hre s dieťaťom. Plač dieťatka vie byť frustrujúci a náročný. Uvedomte si ale aj, že plač je prirodzeným spôsobom komunikácie dieťatka. Ak cítite, že je toho na Vás priveľa je dobré dať dieťatko na chvíľu partnerovi, kým vy opäť nájdete vnútorný pokoj. Ak ste s plačúcim dieťatkom doma sám/a, tak ho dajte na potrebný čas do uzavretej postieľky, kým sa neupokojíte. Snažte sa predchádzať situáciám, ktoré môžu viesť k neutíšiteľnému plaču dieťatka. Ak máte doma dieťatko, ktoré často plače či už z dôvodu koliky alebo ide len o tzv. Ďalšou z príčin častého plaču dieťatka výva preúnava alebo podúnava. Neprimerane dlhé bdenie dieťatka vedie k podráždenosti a plaču dieťatka . Poznajte známky únavy dieťatka a aj odporúčanú dobu bdenia. Ak je dieťatko dojčené a všimnete si, že trpí bolesťami bruška, tak si sledujte potraviny, ktoré konzumujete. Je prirodzené, že spočiatku sa s dieťatkom spoznávate. Obsiahle informácie o tom, ako zlepšiť spánok novorodenca nájdete v prednáške o spánku novorodencov. Ak patríte k ľuďom, ktorý ťažšie zvládajú stres, hľadajte spôsob, ako stresové situácie zvládať. Existujú rôzne formy. Pre niekoho je to meditácia, pohyb, dychové cvičenia. Myslite v matersve aj na seba. Dlhodbé nevyspatie nie je hrdinstvo a dieťatko potrebuje vyspinkanú matku.