Úvod
V dnešnom svete, kde sa často zabúda na hodnotu rodiny a úlohu rodičov, nám Cirkev ponúka vzory v podobe svätých Joachima a Anny, rodičov Panny Márie a starých rodičov Ježiša Krista. Ich životy sú svedectvom viery, lásky a odovzdanosti Bohu, ktoré môžu byť inšpiráciou pre každú rodinu.
Svätí Joachim a Anna - vzory pre rodičov
Aj rodičia potrebujú svoje vzory. Cirkev nám oslavou svätých mužov a žien dáva do popredia ľudí, ktorých pozemský život bol oslavou Boha a v tomto čase sú príkladom aj pre nás. Jednoznačne nimi môžu byť sv. Joachim a Anna. V tomto duchu aj spomienku svätého Joachima a svätej Anny zaradila Cirkev do liturgického kalendára. Ich deň si pripomíname 26. júla.
Pôvod a význam mien
Význam ich mien Joachim - „Pán pozdvihne“ a Anna - „milosť, láska, modlitba“ naznačuje ich vzťah k Pánu Bohu. Meno Joachim má pôvod v hebrejskom Jehojakim, čo znamená „Pán pozdvihne“, „ten, koho Pán vyzdvihne“. Aj meno Anna je hebrejského pôvodu Channa a znamená „milosť“.
Príbeh Joachima a Anny
Kresťanská tradícia uvádza rodičov Panny Márie a menovite hovorí o otcovi Joachimovi a matke Anne. V Biblii tieto detaily nenachádzame. Tradícia tu čerpá z apokryfného spisu Jakubovo protoevanjelium (ďalej len JkEv). Jeho vznik sa datuje do 2. storočia. Pozorný čitateľ postrehne, že spomínaný apokryf vznikol v dobe, keď už Joachim a Anna nežili, a teda toto dielo opisuje ich životy až spätne. Okrem toho v týchto neskorších storočiach vznikali aj iné apokryfné spisy: ďalšie evanjeliá, skutky, apokalypsy a iné. Apokryfy nie sú pre kresťanov záväzné a ani Cirkev ich nepredkladá veriacim k takej úcte, akú požívajú texty Svätého písma.
Podľa apokryfu bol Joachim veľmi bohatým človekom (porov. JkEv 1, 1). Utiahol sa na púšť, kde sa modlil a postil štyridsať dní a štyridsať nocí (porov. JkEv 1, 4). V zjavení mu anjel oznámil zvesť o narodení dieťaťa: „Joachim, Joachim! Pán Boh vypočul tvoju prosbu.
Prečítajte si tiež: Ako fotiť rodinné fotografie
Joachim - príklad pre dnešných mužov
Joachim je príkladom pre dnešného muža, ktorému sa zrútilo jeho mužské ego. Ten silný, priebojný a nepremožiteľný chlap, bojovník o ženské srdce a ochranca svojej nevesty a neskoršej manželky - teraz je „ponížený“, pretože nevie splodiť potomstvo. Joachim ukazuje dnešnému mužovi riešenie jeho neschopnosti, ktoré spočíva v utiahnutí sa na svoju osobnú púšť. Tá prebieha v intenzívnom vnútornom živote s Bohom v modlitbe, v počúvaní jeho hlasu a niekedy aj v odriekaní si, čiže pôste. Nie nadarmo Ježiš povedal, že prostriedkom k vyriešeniu niektorých ťažkostí môže byť len pôst a modlitba (porov. Mk 9, 29).
Anna - milosť a trpezlivosť
Spomínali sme, že spočiatku s Joachimom nemohli mať deti. Anna to s plačom vyjadruje takto: „Pán ma príliš ponížil“ (JkEv 2, 3). Až neskôr sa jej v pokročilom veku narodila dcéra, ktorej dali meno Mária. Máriu, dcéru Joachima a Anny, apokryfný spis predstavuje ako slávne dieťa: „Anna, Anna! Pán ťa veľmi požehnal. Narodíš sa slávne dieťa a o tvojom potomstve sa bude hovoriť po celom svete“ (JkEv 4, 1).
Mária - Bohu milá
Evanjelista Lukáš uvádza pri zvestovaní Panne Márii slová, ktorými jej anjel Gabriel oznamuje narodenie Ježiša: „Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať Syn Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, bude kraľovať nad Jakubovým rodom naveky a jeho kráľovstvu nebude konca“ (Lk 1, 31 - 33). Jakubovo protoevanjelium pokračuje udalosťami po narodení Márie. Podobné slová podľa Biblie vyspievala Mária v Magnifikate: „Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia“ (Lk 1, 48).
Zasvätenie Márie Bohu
Mária bola zasvätená Bohu. Ako trojročnú ju rodičia priviedli do Jeruzalemského chrámu, aby bolo dieťa už od detstva odovzdané Bohu (porov. JkEv 7, 2). Istú paralelu môžeme pozorovať v liturgii sviatosti krstu, kde rodičia obetujú svoje dieťa nebeskému Otcovi. Každé dieťa je takto od narodenia (detstva) zasvätené a obetované Bohu na slávu, spásu, radosť i na osoh. Rád by som povzbudil čitateľov k plnšiemu sústredeniu sa, keď budú v budúcnosti prítomní pri krste detí.
Rodičovstvo ako dar
Nielen staroba, ale aj rodičovstvo je dar a rodičia sú pozvaní odovzdávať svojim deťom dar viery. Predchádzajúce myšlienky môžeme aplikovať podobne i na rodičov. Môžeme dodať, že sa zabúda nielen na starých rodičov, ale aj na rodičov. Čítal som zaujímavú myšlienku: „Pokladom nie je bohatstvo, diamanty či zlato. Poklad behá po dome a robí neporiadok.“ Zvlášť si to uvedomujem pri vysluhovaní sviatosti krstu. Dáva ostatným vedieť o svojej prítomnosti. Je však zároveň tou najjemnejšou bytosťou, odkázanou na náruč mamy a otca.
Prečítajte si tiež: Prečítajte si článok o túžbe po dieťati
Svetový deň starých rodičov a seniorov
Ešte raz sa vrátim k Svetovému dňu starých rodičov a seniorov. Jeho tohtoročnou témou boli slová z Evanjelia podľa Matúša: „Ja som s vami po všetky dni“ (Mt 28, 20). Chce sa nimi vyjadriť blízkosť Pána a Cirkvi životu každého človeka. Rodičia môžu takto vyjadriť svoju blízkosť nielen smerom „nadol“ k deťom a vnúčatám, ale aj „nahor“ k rodičom a starým rodičom.
Krst detí - prvý krok na ceste viery
Ak s vám už dieťa narodilo, blahoželáme! Rodičia sú povinní postarať sa, aby deti boli pokrstené v prvých týždňoch; čím skôr po narodení, ba ešte predtým sa majú obrátiť na farára, aby požiadali o sviatosť pre dieťa a aby sa na ňu náležite pripravili (Kán. 867 - § 1). Aby sa dieťa dovolene pokrstilo, sa vyžaduje: aby rodičia, aspoň jeden z nich alebo kto ich zákonne zastupuje, súhlasili; aby bola opodstatnená nádej, že bude vychovávané v katolíckom náboženstve; ak taká nádej úplne chýba, má sa krst podľa predpisov partikulárneho práva odložiť, pričom sa rodičom vysvetlí dôvod (Kán. 868 - § 1). Krstencovi sa podľa možnosti má dať krstný rodič, ktorého úlohou je dospelému krstencovi pomáhať pri uvedení do kresťanského života a dieťa, ktoré má byť pokrstené, spolu s rodičmi priniesť na krst a takisto sa usilovať, aby pokrstený viedol kresťanský život, primeraný krstu, a aby verne plnil povinnosti, ktoré s ním súvisia (Kán. 872). Za krstného rodiča sa má brať iba jeden krstný otec alebo iba jedna krstná matka, alebo jeden krstný otec a jedna krstná matka (Kán. 873).
Aby niekto mohol byť krstným rodičom, je potrebné: aby ho určil sám krstenec alebo jeho rodičia, alebo ich zástupca, alebo ak títo chýbajú, farár alebo vysluhovateľ, a aby bol schopný a mal úmysel plniť túto úlohu; aby zavŕšil šestnásty rok života, ak diecézny biskup nestanovil iný vek alebo ak sa farár alebo vysluhovateľ domnievajú, že z oprávneného dôvodu treba pripustiť výnimku; aby bol katolík, pobirmovaný a ktorý už prijal najsvätejšiu Eucharistiu, a viedol život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať; aby nebol postihnutý nijakým kánonickým trestom, zákonne uloženým alebo vyhláseným; aby nebol otcom alebo matkou krstenca (Kán. 874 - § 1).
Modlitba za deti
Modlitbou za deti, za ich zdravie a požehnanie odovzdávame nášmu nebeskému Otcovi to najvzácnejšie, čo máme. Rodičia sa už od prvej chvíle modlia za svoje nenarodené deti, a pokračujú v modlitbovom sprevádzaní aj vtedy, keď deti dospievajú, osamostatňujú sa a opúšťajú rodinu. „Myslím najmä na matky a otcov, ktorí každé ráno a večer požehnávajú svoje deti. Boh rodičom preukázal dôveru, keď im zveril do ochrany a starostlivosti deti. Stali sa tak rodinou, kde vládne ako pravidlo nežnosť, odpustenie, úcta, vernosť a nezištná služba. Rodičia majú byť pre deti stálymi a dobrými vzormi, milovať svoje deti, vážiť si ich a urobiť všetko pre ich telesný a duševný rozvoj.
Požehnávanie detí
Požehnávanie ľudí patrí do oblasti príhovornej modlitby. Treba sa zbaviť predstáv, že požehnávať ľudí či veci nie je úloha pre nás alebo že to nie je vôbec potrebné. V článku Ako rodič môže a má duchovne sprevádzať svoje dieťa hovoríme o tom, že duchovné sprevádzanie dieťaťa je predovšetkým: sprostredkovanie viery v Božiu existenciu, sprostredkovanie zmysluplnosti viery, snaha o každodenné spoznávanie Božej lásky a starostlivosti v živote dieťaťa a jeho rodiny a učenie sa láske k Bohu a ľuďom. Požehnávanie dieťaťa patrí do oblasti príhovornej modlitby rodičov za dieťa. Treba sa zbaviť predstáv, že požehnávať ľudí či veci nie je úloha pre nás, alebo že to nie je vôbec potrebné. Keď požehnávame dieťa, uznávame Božiu všemohúcnosť a dobrotu. Uznávame, že Boh je Pán, od ktorého pochádzajú všetky požehnania a všetko dobro, ktoré od stvorenia určil človeku. Rodičia nevedia dieťaťu zabezpečiť všetko, čo potrebuje, alebo čo v budúcnosti bude potrebovať. Môžu však byť Božím nástrojom, skrze ktorý bude Pán Boh svojou láskou a mocou pôsobiť.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Radosť evanjelia v rodine
Radosť evanjelia napĺňa srdce a celý život tých, ktorí sa stretávajú s Kristom. Tí, ktorí sa ním nechajú zachrániť, sú oslobodení od hriechu a smútku, od vnútorného prázdna a izolácie. S Ježišom Kristom sa stále rodí a znovuzrodzuje radosť.
Veľkým nebezpečenstvom v dnešnom svete, poznačenom rôznorodou a vtieravou ponukou konzumizmu, je sebecký smútok, ktorý vyviera z pohodlného a skúpeho srdca, z horúčkovitého vyhľadávania povrchných radostí, z izolovaného svedomia. Keď sa vnútorný život uzavrie do vlastných záujmov, nezostane v ňom miesto pre druhých, chudobní tam už nemajú priestor, Boží hlas nepočuť, ustane sladká radosť z jeho lásky, vyhasne entuziazmus pre konanie dobra. Aj veriacim hrozí vážne a trvalé riziko. Mnohí mu prepadnú a premenia sa na hnevlivých, nespokojných ľudí bez života.