Strach je bežnou súčasťou života ľudí, vrátane detí. Deti, hoci sa zdá, že nemajú žiadne starosti a rodičia im zabezpečujú všetko, čo potrebujú, môžu paradoxne zažívať stres, niekedy dokonca väčší ako dospelí. Je dôležité pochopiť, ako sa stres u detí prejavuje a ako im môžeme pomôcť ho zvládať.
Stres u detí - realita dnešnej doby
Obvykle spájame stres so životom dospelých, ale stres sa týka rovnako aj detí. Deti nemusia vedieť svoje pocity opísať, ale aj ony môžu zažívať stres alebo rôzne formy úzkosti. Príčinou môže byť rozvod rodičov, šikana, finančné problémy v domácnosti, nástup do škôlky alebo školy, či dokonca aj presťahovanie sa do iného mesta.
Stresuje nie len mladšiu kategóriu detí, ale aj tínedžerov. Dlhodobý stres môže viesť k rôznym formám obezity, kardiovaskulárnym ochoreniam, anxiety až depresii.
Ako sa stres u detí prejavuje?
Je dôležité si všímať prejavy stresu u detí, pretože tie často nevedia svoje pocity opísať. Medzi najčastejšie prejavy patria:
- Zmeny v správaní: Deti môžu na stres reagovať rôznymi spôsobmi. Niektoré sa stiahnu do seba, stanú sa tichšími a menej komunikujú. Iné môžu byť naopak podráždené, impulzívne alebo agresívne. Ak si všimnete výrazné zmeny v správaní vášho dieťaťa, môže to byť signál, že prežíva stres.
- Fyzické príznaky: Stres sa často prejavuje aj telesne. Medzi bežné fyzické príznaky patria bolesti hlavy alebo bruška, problémy so spánkom, únava, nechutenstvo alebo zvýšená citlivosť na hluk či svetlo. Môže zažívať rôzne nočné mory, čo sa môže prejavovať aj s inkontinenciou. Dieťa môže jesť v menších intervaloch ako predtým, čo môže viesť až k mentálnej anorexii.
- Problémy s učením: Ak si všimnete, že sa vaše dieťa ťažšie sústredí, zabúda na úlohy alebo sa mu zhoršili známky, môže to byť dôsledok stresu. Niekedy sa stres prejavuje aj odmietaním chodiť do školy alebo sťažnosťami na učiteľov a spolužiakov. Môže sa vyhýbať domácim úlohám.
- Problémy so spánkom: Deti pod stresom môžu mať ťažkosti so zaspávaním, časté nočné mory alebo sa budia unavené. Nedostatok kvalitného spánku môže ďalej zhoršiť ich náladu a schopnosť zvládať stresové situácie. Zvýšené hladiny kortizolu v nočných hodinách nám nedovolia zaspať, alebo ak áno, spánok je len krátkodobým a plytkým. U detí je tento problém ešte výraznejší, pretože ich nervový systém je stále vo vývoji a je citlivejší na hormonálne zmeny.
- Nadmerné obavy: Stres môže vyvolať nadmerné obavy o školu, rodinu alebo budúcnosť. Dieťa môže prejavovať strach zo separácie od rodičov, neistotu v nových situáciách alebo opakované otázky o tom, či je všetko v poriadku.
- Zmeny v sociálnom správaní: Niektoré deti pod stresom vyhľadávajú nadmernú pozornosť a kontakt s rodičmi, zatiaľ čo iné sa môžu stiahnuť do seba a vyhýbať sa kontaktu s kamarátmi. Poprípade sa izoluje od ostatných alebo jednoducho iba zostane doma.
- Nervové tiky: Dieťa si môže hrýzť palec alebo ohryzujú si nechty.
Typológia strachu u detí
Psychológovia rozdeľujú strachy do dvoch kategórií:
Prečítajte si tiež: Rady pre pokojný spánok detí
- Vývojovo podmienené strachy: Patria sem strachy, ktoré prežíva každé dieťa (závisí od dĺžky a intenzity) a patrí to k jeho vývinu osobnosti. Medzi ne patrí napr. strach z neznámeho, z odlúčenia, z bolesti a zranenia, z tmy a prírodnej katastrofy, z cudzích ľudí, nadprirodzena, zo smrti a konečnosti seba a blízkych.
- Sociálne strachy: Sú podmienené výchovou a socializovaním. Dôvodom môže byť málo rodinnej lásky, citové vákuum, príliš prísny alebo naopak príliš benevolentny výchovný štýl, opičia láska, ale ja rozvod, či zmena bydliska.
Strach, úzkosť a fóbia - rozdiely
Je dôležité rozlišovať medzi strachom, úzkosťou a fóbiou:
- Strach: Je poznávací, myšlienkový proces. Čím lepšie sa dieťa naučí rozumnému a logickému prístupu k veci, z ktorých má strach, tým ho ľahšie prekoná. Strach vychádza z učitého predmetu alebo situácie. Dieťa pocíti strach napríklad vtedy, ak na neho vybehne zúrivý pes. Je to intelektové zhodnotenie hroziacej situácie a je odkazom na niečo, čo sa má prihodiť v budúcnosti. Aktivuje sa, ak je dieťa psychicky, alebo fyzicky vystavené určitej situácii. Môže byť reálny alebo nereálny.
- Úzkosť: Je nepríjemný duševný stav. Dieťa prežíva obavu bez zjavnej príčiny. Je úzkostlivé, nepretžite sa bojí a hlavne všetkého. Je to emotívny proces, citová reakcia, osobnostná črta. Citové zhodnotenie hroziacej situácie. Objavuje sa už len pri pomyslení na hroziacu situáciu. Je to emocionálna reakcia, nie intelektová. Môže sa prejavovať psychosomatickými problémami: búšenie srdca, potenie, bolesti žalúdka a hlavy, problémy so zaspávaním, či neurotické ťažkosti (časté žmurkanie očí, mimické trhanie, nutkavá potreba hrania sa s prstami).
- Fóbia: Je charakterizovaná ako strach z dôsledkov. Vedie k tomu, že sa dieťa snaží za každú cenu vyhnúť situáciám, kedy by sa mohlo ocitnúť v blízkosti predmetu, alebo javu, z ktorého má paralyzujúci strach. Fóbia sa obvykle nemení s vekom dieťaťa. Prejavy môže byť tak intenzívne do takej miery, že dieťa nie je schopné akejkoľvek inej činnosti. Napríklad ak dieťa trpí fóbiou z predstavy, že bude pohryzené psom a nie z predstavy samotného psa. Fóbiu nevieme dieťaťu vysvetliť tak, aby si ju vedelo zracionalizovať a ovládať svojou vôľou.
Ako pomôcť dieťaťu zvládať stres?
Je dôležité, aby rodičia vedeli, ako pomôcť svojim deťom zvládať stres. Tu je niekoľko tipov:
- Vytvorte bezpečné prostredie: Podporujte otvorenú komunikáciu a uistite dieťa, že sa na vás môže spoľahnúť. Dovoľte mu aby sa prejavil - aby odovzdal svoje pocity a neskáčte mu do reči a neobviňovať ho. Staňte sa pre dieťa tou osobou, ktorej dôveruje a nekritizujte ho, vypočujte si ho.
- Uznávajte emócie a strachy dieťaťa: Je dobré naučiť sa zručnosti reflektívneho rodičovstva, teda uznať tie pocity, ktoré dieťa prežíva, lebo preň sú v danej situácii reálne, a nepopierať, nebagatelizovať či neminimalizovať ich. Môže povedať: „Rozumiem ti, dáva to zmysel, že sa teraz obávaš, že budeš chorý, pretože, pretože, pretože…“ Je dobré skúsiť vymenovať viacero dôvodov, prečo dieťa môže prežívať svoje pocity.
- Nezľahčujte citové prejavy a reakcie dieťaťa: Má na to právo a ani to nedovoľte nikomu inému. Pre dieťa je strach reálny, živý a prítomný.
- Dodržujte pravidelný režim: Predvídateľnosť a rutina môžu dieťaťu pomôcť cítiť sa bezpečne. a pripravte ho, čo môže očakávať.
- Podporte fyzickú aktivitu: Pohyb pomáha znižovať napätie a zlepšuje náladu.
- Učte ho relaxačné techniky: Dychové cvičenia, meditácia či kreslenie môžu pomôcť dieťaťu upokojiť sa. Písanie denníku.
- Obmedzte stresujúce faktory: Ak viete, čo spôsobuje stres, skúste nájsť riešenia na jeho zmiernenie.
- Podporte kreatívne vyjadrenie: Maľovanie, hudba alebo písanie môžu byť pre dieťa formou spracovania emócií.
- Doprajte mu dostatok času na odpočinok: Príliš veľa povinností môže dieťa vyčerpávať, preto mu doprajte čas na hru a relax.
- Buďte vzorom v zvládaní stresu: Deti sa učia pozorovaním, preto je dôležité, aby ste aj vy vedeli zvládať stres konštruktívne.
- Trávte s dieťaťom kvalitný čas: Venujte sa mu, hrajte sa s ním a rozprávajte sa. Zlepšite sociálne vzťahy v rámci celej rodiny. a hru s vašim dieťaťom.
- Posilňujte sebadôveru dieťaťa: Podporujte ho v aktivitách, v ktorých je úspešné, a chváľte ho za snahu a úsilie. Sústreďte sa na dobré skúsenosti, ktoré ho posilnia.
- Naučte dieťa hodnotiť svoj strach: Na stupnici od 1- 10, menšie deti formou odstupňovania po kolená, po bruško. Možno nabudúce povie, že sa bojí menej ako predtým.
- Vytvorte talizman na ochranu pred všetkým zlým: Kúpte, alebo spoločne vyrobte dieťaťu talizman na ochranu pred všetkým zlým.
- Rozprávajte mu príbehy o odvážnom dieťati: Alebo mu ponúknite spomienky z vlastného detstva.
- Kresba ako terapia: Nakreslenie na papier toho, čoho sa dieťa najviac bojí a zároveň pokrčenie a vyhodenie, môže mať užitočný efekt. Pretože s papierom odišiel aj strach. Nakreslené dobré strašidlo ako plagát na stene, môže poslúžiť ako ochrana pred bytosťami, duchmi, či strašidlami. Dôležité je, že dieťa tomu uverí.
- Ak sa deti boja niektorých zo zvierat: Kúpte mu zvieraciu encyklopédiu a predstavujte im zvieratká v rozprávkovej forme. Takto si živočícha môže pozrieť zblízka. Vytvoríte tak priestor pre pochopenie, že nie sú až také nebezpečné, alebo že možno práve oni majú väčší strach z ľudí.
- Externalizácia obavy: Pomenujte obavu svojím preferovaným menom, ako napr. „Zákerníčka“, „Našepkávačka“ alebo „Votrelkyňa“. Ďalej ich podporujem k tomu, aby si obavu výtvarne zobrazili, aby sme si ju tak zhmotnili či zviditeľnili a bola tým ľahšie uchopiteľná.
Kreatívne stratégie na zvládanie strachu
Autorka knihy Som rodič a čo s tým? radí, že deťom môžete pomôcť vyznať sa vo svojom strachu a pomaly ho s vašou pomocou prekonávať.
Terapeutka Mária Tóthová Šimčáková radí, neupriamovať sa na strachy. Napríklad ak sa dieťa bojí psov, neprechádzať na druhú stranu ulice iba preto, aby ste sa mu vyhli. Tak len utvrdíte dieťa v jeho strachu, že psov sa treba skutočne báť.
Bylinky a esenciálne oleje
Esenciálne oleje, bylinky, bachove kvapky sú pre nás a naše deti k dispozícii, ale nie preto, aby sme zmenili pociťovanú bolesť. Prírodné riešenia používame práve preto, lebo byť človekom (aj malým človekom) je niekedy ťažké. Prírodnými prostriedkami len zmierňujeme náročné obdobie.
Prečítajte si tiež: Panický strach o dieťa: Riešenia a tipy
Je množstvo byliniek, ktoré sa používajú na upokojenie tela a mysle. Môžete pripraviť svojmu dieťaťu bylinkový čaj, ktorý bude balzamom pre jeho ubolenú dušu a zmierni jeho trápenie. Kombinácia bylín, alebo ich jednotlivé použitie, môže byť pre dieťa šetrnou cestou k uvoľneniu. Podanie čaju dieťaťu v pokojnom prostredí, s láskou a starostlivosťou, môže tiež prispieť k tomu, že sa cíti podporené a v bezpečí. Táto jednoduchá rutina môže byť súčasťou večerného rituálu, ktorý napomáha relaxácii a pripravuje telo aj myseľ na pokojný spánok. Harmanček je už dlho známy svojimi upokojujúcimi účinkami. Medovka je bylinka, o ktorej je známe, že pomáha zmierniť úzkosť. Valeriána je bylina, o ktorej je známe, že znižuje hladinu kortizolu. Sluncovka kalifornská je vhodná pre deti, ktoré majú problémy so spánkom a celou škálou menších alebo väčších mentálnych disfunkcií centrálneho nervového systému. Je využívaná pri všetkých formách insomnie, úzkosti, nervových disfunkciách, vrátane nočného pomočovania, hyperaktivity a ADHD (Attention deficit hyperactivity disorder).
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Ak si všimnete dlhodobé alebo silné prejavy stresu, úzkosti alebo fóbie, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc. Odborníci vám môžu pomôcť identifikovať príčiny stresu a naučiť vaše dieťa efektívne stratégie na jeho zvládanie.
- Keď sú úzkosti intenzívne, dieťa má panické stavy denne alebo viackrát týždenne, je rozrušené, reaguje neprimerane aj na najmenšie podnety z okolia, snaží sa vyhnúť aktívnemu zapájaniu sa do bežných situácií, z ktorých má strach.
- Ak úzkosti zasahujú do každodenného života, nebagatelizujte ich, ale vyhľadajte pedopsychiatra.
- Ak vidíte, že dieťa sa bojí stretávať s inými deťmi, neteší sa do školy, v škole je tiché, odmieta byť v centre pozornosti a uťahuje sa do seba, môže ísť o sociofóbiu.
Psychoterapia
Psychoterapia je najdôležitejšou súčasťou liečby psychických porúch u detí, a ak vyhľadáte terapeuta včas, je možné zabrániť rozvoju ochorenia. Je to „rozprávanie sa“ s odborníkom, počas ktorého má dieťa možnosť byť sprevádzané odborníkom v bezpečnom prostredí pri riešení svojich ťažkostí. Detské terapie zahŕňajú aj hry, dobrý psychoterapeut formou hry a nenásilnej diskusie odhalí mnohé, čo pomôže aj pri diagnostike. Deti a dospievajúci sa zároveň učia, ako sa deliť o svoje pocity a myšlienky, ako reagovať na niektoré situácie, a naučia sa nové vhodné spôsoby správania.
Lieky
Lieky predpisuje pedopsychiater na základe dôslednej diagnostiky. Ak sa vo vašej rodine vyskytuje duševná porucha, je možné, že ňou bude trpieť aj dieťa.
Prečítajte si tiež: Štatistiky detského strachu