Téma interrupcií je na Slovensku dlhodobo predmetom vášnivých diskusií a politických návrhov. V posledných rokoch sa v parlamente objavilo niekoľko pokusov o zmenu legislatívy, ktoré sa týkajú umelého prerušenia tehotenstva. Medzi najaktívnejších politikov, ktorí sa snažia o sprísnenie interrupčnej politiky, patrí aj Štefan Kuffa. Tento článok sa zameriava na jeho názory, legislatívne návrhy a širší kontext interrupčnej problematiky na Slovensku.
Snahy o sprísnenie interrupcií v parlamente
V minulosti sa v parlamente objavilo viacero návrhov zákonov, ktoré sa týkali interrupcií. Tieto návrhy sa líšili v rozsahu a prísnosti, od úplného zákazu až po úpravy súčasného zákona.
Traja poslanci, konkrétne Štefan Kuffa, Marián Kvasnička (obaja nezaradení) a Jozef Mikloško (KDH), navrhovali rozsiahle zmeny v Ústave SR, ktoré by de facto zakázali interrupcie, eutanáziu, asistovanú samovraždu, umelé oplodnenie a registrované partnerstvá. Ich návrh však nezískal dostatočnú podporu. Chceli, aby sa do ústavy dostala veta: "Právo na život má aj nenarodené dieťa" a "Nenarodené dieťa nesmie byť pozbavené života, pričom sa súčasne zohľadňuje právo matky nenarodeného dieťaťa na život".
Miroslav Beblavý na sociálnej sieti reagoval na poslanecký návrh Kuffu a spol. s tým, že sa pokúšali zakázať nielen interrupcie, ale aj umelé oplodnenie a dokonca za ne posielať ľudí do väzenia. Podľa neho by žene v prípade interrupcie hrozilo 25 rokov až doživotie a pri umelom oplodnení 5 až 12 rokov.
Opoziční poslanci boli ochotní pripustiť ukončenie života nenarodeného dieťaťa len v prípade, ak by bol život matky bezprostredne ohrozený.
Prečítajte si tiež: Čo sa stane, keď futbalista zistí, že nie je otcom?
Trojica poslancov argumentovala, že cieľom ich návrhov je garantovať nenarodeným deťom právo na život, nedotknuteľnosť, ochranu zdravia a zachovanie ľudskej dôstojnosti.
Kuffa, Kvasnička a Mikloško tvrdili, že súčasný právny poriadok, ktorý dovoľuje úmyselné zabíjanie nenarodených detí, je nespravodlivý, morálne neprípustný a nie je v súlade s prirodzeným právom.
Okrem toho chceli poslanci pridať do zoznamu zákazov aj zákaz prenosu nenarodených detí, eugenických praktík, náhradného materstva a klonovania človeka a nenarodeného dieťaťa.
Názory Štefana Kuffu na interrupcie
Štefan Kuffa je známy svojimi konzervatívnymi postojmi a aktívnym presadzovaním zmien v oblasti ochrany života. Je presvedčený, že život začína počatím a že nenarodené dieťa má právo na ochranu.
Kuffa v parlamente vyhlásil, že návrh zákona Anny Záborskej je málo ambiciózny a že by sa mohlo urobiť viac pre ochranu nenarodených detí. Podobný názor mali aj poslanci ĽSNS, ktorí dúfajú, že prijatý zákon je len začiatok a postupne prídu koaliční poslanci aj s „väčšou ochranou nenarodených detí“.
Prečítajte si tiež: Inšpiratívny príbeh Štefana Maixnera
V roku 2015 navrhol spolu s ďalšími poslancami zrušenie súčasného zákona o umelom prerušení tehotenstva a úplný zákaz interrupcií na Slovensku. Tento návrh však nezískal dostatočnú podporu.
Reakcie a protinázory
Návrhy na sprísnenie interrupčnej politiky sa stretávajú s rôznymi reakciami. Zatiaľ čo konzervatívni politici a organizácie ich podporujú, liberálne a feministické organizácie ich kritizujú.
Jana Bittó Cigániková kritizovala Záborskej návrh zákona a povedala, že sa tvária, ako keby žena potrebovala pani Záborskú a zákon, aby mohla rozmýšľať. Zdôraznila, že ženy, ktoré zvažujú umelé prerušenie tehotenstva, sa nerozhodujú počas dvoch ani štyroch dní, ale dlhšie. Zároveň upozornila, že na počatie sú vždy dvaja a zákony by mali myslieť aj na mužov.
Feministické organizácie vystúpili proti Záborskej návrhu začiatkom júla a protestovali vo viacerých mestách aj v zahraničí.
Podľa prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) je väčšina ľudí spokojná so súčasným stavom a len 17 percent je za sprísňovanie interrupčného zákona. Aj medzi voličmi OĽaNO je takmer 60 percent presvedčených, že súčasný interrupčný zákon je dostačujúci.
Prečítajte si tiež: Kuffa a potraty: Pohľad na kontroverziu
Historický kontext a predošlé pokusy o zmenu
Téma interrupcií je na Slovensku aktuálna už od vzniku samostatnej republiky. Parlament sa návrhmi zákonov týkajúcich sa umelého prerušenia tehotenstva od roku 1993 zaoberal celkovo 11-krát. Z hojného počtu prešiel jediný.
Interrupcie dodnes upravuje zákon o umelom prerušení tehotenstva z roku 1986, ktorý bol odvtedy niekoľkokrát novelizovaný.
V minulosti sa o zmenu interrupčnej politiky zaujímali mečiarovci, smeráci, liberáli aj tí, ktorí velebia Tisa a vojnový slovenský štát.
Súčasná situácia a návrhy Anny Záborskej
V súčasnosti sa v parlamente prerokúvajú viaceré návrhy zákonov týkajúce sa interrupcií. Okrem Kuffových návrhov je to aj návrh Anny Záborskej, ktorá tvrdí, že chce pomôcť ženám.
Záborská navrhuje predĺžiť čakaciu lehotu na interrupciu zo 48 hodín na 96 hodín a zakázať reklamu na interrupcie. Navrhuje tiež rozdeliť príspevok po narodení dieťaťa (829 eur) na dve časti a možnosť vyplatiť prvú časť (400 eur) už po 12. týždni tehotenstva.
Jana Cigániková reagovala na návrh Záborskej s tým, že v ňom nevidí žiadnu konkrétnu pomoc, iba zmeny názvov.
Návrh zákona a znevýhodňovanie žien
Legislatívny návrh mení znenie § 1 zákona o umelom prerušení tehotenstva, kde akcentuje na potrebu ochrany plodu, ale upúšťa od zreteľa na ochranu života a zdravia ženy. Rovnako tak návrh nepripúšťa umelé prerušenie (resp. po novom ukončenie) tehotenstva ako úkon v záujme plánovaného a zodpovedného rodičovstva.
Riziko znevýhodňovania v rámci predkladaných zmien spočíva najmä v rozdielnej prístupnosti tehotných žien k zdravotnej starostlivosti. Návrh zákona totiž uvádza povinnosť žien získať dva nezávislé lekárske posudky o zdravotných dôvodoch z dvoch odlišných zariadení v prípade, že požiadajú alebo súhlasia s vykonaním UPT zo zdravotných dôvodov. Týmto stavia do znevýhodnenej pozície tie ženy, ktoré nemajú dostatočný prístup k zdravotnej starostlivosti, či už z hľadiska geografického rozloženia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, alebo z hľadiska finančnej náročnosti dochádzania do ambulancií často vzdialených desiatky kilometrov. Navyše sa kvôli logistickej, finančnej a časovej náročnosti oslabuje istota skupiny žien, že stihnú podstúpiť UPT v rámci prvého trimestra.
Ďalšie riziká vzniku nerovnosti a znevýhodňovania prináša zavedenie navrhovaného, eticky sporného poskytovania príspevku pri narodení dieťaťa vo výške 3 570,14 eura. Na tento príspevok budú mať nárok tie ženy, ktorým sa narodí dieťa s „ťažkým poškodením“, „ťažkým genetickým poškodením“ či dieťa s „poškodením, pre ktoré nebude po narodení schopné života“.
Návrh uvádza potrebu zákazu reklamy na umelé prerušenie tehotenstva s cieľom skvalitnenia slobodného rozhodnutia žien. Takáto nelogická a tendenčná úprava zákona znova stavia ženy do postavenia neslobodného subjektu neschopného rozhodnúť sa na základe dostupných informácií.
tags: #stefan #kuffa #interupcia