Vianoce, popri Veľkej noci a Turícach, sú jedným z najvýznamnejších cirkevných sviatkov, oslavou narodenia Ježiša Krista v Betleheme. Tento článok sa zameriava na preskúmanie historických faktov, biblických správ a vývoja vianočných tradícií, aby poskytol komplexný pohľad na túto významnú udalosť.
Biblické správy o narodení Ježiša
Evanjeliá Matúša a Lukáša sú hlavnými zdrojmi informácií o Ježišovom narodení. Markovo evanjelium, najstaršie z evanjelií, sa o narodení Ježiša nezmieňuje a zameriava sa na jeho verejné pôsobenie od krstu po zmŕtvychvstanie. Jánovo evanjelium ide ešte ďalej a pomocou vysokej kristológie podáva preexistenciu Božieho Syna.
Rozdiely a zhody v evanjeliách
Medzi Matúšovým a Lukášovým evanjeliom existujú rozdiely v opise Ježišovho narodenia. Zhoda spočíva v tom, že Mária, Ježišova matka, bola zasnúbená Jozefovi z Dávidovho rodu a nežili spolu pred počatím Ježiša, ktoré spôsobil Duch Svätý. Meno Ježiš bolo oznámené anjelom spolu s jeho spásonosným významom.
Matúšovo evanjelium sa začína rodokmeňom Ježiša Krista, ktorý je vystavaný podľa iného kľúča ako u Lukáša. Kým Matúš píše o troch sériách tvorených štrnástimi pokoleniami od Abraháma až po Ježiša, Lukáš postupuje zostupne od Ježiša po Adama a spomína sedemdesiatsedem osôb. V Matúšovom evanjeliu sa anjel zjavuje Jozefovi, v Lukášovom Márii, no na pozadí počatia a pôrodu Jána Krstiteľa. V Matúšovi anjel oznamuje narodenie Ježiša mudrcom, v Lukášovi pastierom. Lukáš na rozdiel od Matúša vôbec nespomína útek do Egypta, ale spomína obetovanie Ježiša v chráme a proroctvo o ňom.
Teologický význam evanjelií o detstve
Evanjelium o Ježišovom detstve je rozpracované viac teologicky ako jeho verejná činnosť. Spoločný motív panenského počatia a anjelov je odrazom apokalypticky podanej eschatológie. Teológ Karl Barth konštatoval, že počatie Ježiša a jeho narodenie na jednej strane a jeho zmŕtvychvstanie na strane druhej sú dva zásadné momenty, cez ktoré Boží Syn vstúpil do nášho sveta a po splnení svojho poslania vstúpil do Božieho sveta, k Otcovi.
Prečítajte si tiež: Mobil a deti: Sprievodca pre rodičov
Benedikt XVI. píše aj o tom, že motív boha, ktorý splodí dieťa s mladou pannou, sa nachádza v egyptskej, gréckej aj rímskej mytológii. Zároveň si treba uvedomiť, že evanjelisti vzišli z izraelského prostredia, ktoré vplyvy cudzích náboženstiev jednoznačne odmietalo.
Historická hodnovernosť Lukášovho evanjelia
Za historicky relevantné sa pokladá skôr Lukášovo spracovanie, keďže Lukáš má eminentný záujem podávať veci ako historik, spomína vtedajších panovníkov aj dobové okolnosti, za ktorých došlo k Ježišovmu narodeniu. Lukáš svoje evanjelium začína slovami, že už mnohí sa podujali vyrozprávať udalosti, ktoré sa stali.
Historické pozadie a dátum narodenia
Presný dátum narodenia Ježiša Krista nie je známy. Aj keď počiatok nášho letopočtu sa stanovil „od narodenia Krista", v skutočnosti sa Ježiš Kristus v roku 1. či 0 nenarodil. Autor nášho letopočtu mních Dionýz Exiguus sa totiž pri výpočte letopočtu pomýlil. Podľa posledných odhadov sa Kristus narodil o 6 - 7 rokov skôr.
Sčítanie ľudu a historické okolnosti
Ježišovo narodenie sa odohralo na pozadí sčítania obyvateľstva, ktoré nariadil cisár Augustus v celej Rímskej ríši. V období Ježišovho narodenia sa konali zrejme dve sčítania, respektíve jedno vo viacerých fázach. Skoršie parciálne sčítanie mohlo byť v Judsku už skôr, niekedy v rokoch 7 až 4 pred Kristom, počas ktorého sa narodil i Ježiš.
Ježiš sa rodí v čase mieru, ide o takzvaný pax Augustana, ktorý bol nastolený už v roku 27 pred Kristom. Rodičia Ježiša nie sú rebelmi odmietajúcimi nariadenie vrchnosti, ale konajú ako poslušní občania.
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na životaschopnosť novorodencov
Betlehem a Nazaret
Ježišovo narodenie je späté s Betlehemom a Nazaretom. Nazaret bol nevýznamné sídlo, akýsi zapadákov v dolnej Galilei, maličká dedinka, o ktorej Natanael posmešne konštatoval, či môže z nej byť niečo dobré. Betlehem bol malé, no historicky významné mesto v Judei, 11 kilometrov južne od Jeruzalema. Z neho pochádzal kráľ Dávid. Prorok Micheáš pôsobiaci v 8. storočí pred Kristom o Betleheme prozreteľne tušil, že práve z neho vzíde ten, ktorého pôvod je odpradávna a v budúcnosti bude vládnuť Izraelu.
Paralely s faraónom
Matúš situuje už samotnú udalosť počatia Ježiša do Betlehema, pričom to všetko podáva cez starozákonné motívy na spôsob hagadického midrášu. Paralelu vytvára Matúš aj medzi kráľom Herodesom, ktorý dal pozabíjať chlapcov v Betleheme a v jeho okolí od dvoch rokov nadol, aby sa zbavil novonarodeného kráľa, a egyptským faraónom, ktorý prikázal egyptským babiciam zabíjať izraelských chlapcov, lebo sa bál rastúcej sily Izraelitov.
Vývoj vianočných tradícií
V prvých storočiach kresťania narodenie Ježiša Krista ako sviatok neslávili. Vianoce sa začali sláviť až v 4. storočí. Dátum náboženského sviatku však so skutočným dňom narodenia Krista veľa nemal spoločné.
Ustanovenie 25. decembra ako dátumu Vianoc
Prvá zmienka o slávení narodenia Krista 25. decembra je z roku 336, podľa zápisu v náboženskom kalendári sa tak malo stať v Ríme. V tom Ríme, kde sa v čase od 17. do 24. decembra pravidelne oslavovali pohanské Saturnálie, ktoré vrcholili veľkou a bujarou oslavou 25. decembra. Bola to oslava na počesť narodenia Slnka. Preto sa aj ten deň volal Natalis Solis Invicti - narodeniny neporazeného Slnka.
Teológ Peter Caban z Teologickej fakulty v Bratislave hovorí, že o určení dátumu Vianoc existuje viac hypotéz, ale najčastejšie sa uvádzajú dve: Hypotéza vypočítateľnosti a Spojenie s pohanským sviatkom.
Prečítajte si tiež: Nové mamičky a rodiny
Polnočná omša a jasličky
Polnočná omša sa slávi od 6. storočia. Jasličky sú vlastne zobrazením Lukášovho a Matúšovho evanjelia. Prvé jasličky postavil František z Assisi v roku 1223 v kostole v Greccio.
Pieseň Tichá noc, svätá noc
Pieseň Tichá noc, svätá noc táto pieseň po prvý raz zaznela v roku 1818. Vznikla v salzburskom mestečku Obendorf. Autorom piesne bol kňaz Joseph Mohr, ktorý požiadal učiteľa Franza Xavera Grubera z Arnsdorfu, aby k jeho vianočnej básni skomponoval melódiu s dvomi sólovými hlasmi.
Vianočné darčeky a stromčeky
Vianočné darčeky sa v mnohých krajinách sa pôvodne dávali len na Mikuláša. V protestantských krajinách sa postupne tento zvyk preniesol na vigíliu Narodenia (Štedrý deň) a darčeky namiesto Mikuláša prinášal Ježiško. Vianočný stromčeky pôvodne zdobili hlavne kostoly. Do domácností sa dostali najprv v Nemecku, odkiaľ sa rozšírili po celej Európy.
Sviatky vianočného obdobia
Slávnosť Narodenia Pána sa slávi s vigíliou a s oktávou. Vianočné obdobie však pokračuje aj po ôsmich dňoch a končí sa nedeľou po Zjavení Pána. Do tohto obdobia zaraďujeme štyri významné sviatky kresťanského kalendára: Sviatok Svätej rodiny, Slávnosť Bohorodičky Panny Márie, slávnosť Zjavenia Pána a sviatok Krstu Pána.
Svätý Štefan, prvý mučeník
Druhý sviatok vianočný je venovaný svätému Štefanovi, prvému mučeníkovi. Štefan bol diakonom prvej Cirkvi - ustanovený, aby sa staral o vdovy a o chudobných.
Sviatok Svätej rodiny
Tento sviatok sa od r. 1969 slávi v nedeľu po Narodení Pána. Kult Svätej rodiny (Ježiš, Mária a Jozef) má svoje korene už v stredoveku, ale do kresťanskej verejnosti prenikol až začiatkom 17. storočia.
Sviatok Panny Márie Bohorodičky
Podľa záznamu v evanjeliu sv. Lukáša osem dní po narodení „obrezali chlapčeka a dali mu meno Ježiš“ (Lk 2, 21). Pri reforme cirkevného kalendára v r. 1969 sa tieto dva sviatky nahradili Slávnosťou Panny Márie Bohorodičky, ktorou si Cirkev pripomína dôležitú úlohu Márie v ekonómii spásy ako Matky Syna Božieho a jej vyhlásenie za Bohorodičku (Theotokos) na Treťom ekumenickom koncile v Efeze (r. 431).
Sviatok Zjavenia Pána - Traja králi
Na Východe už od 3. storočia bol 6. január sviatkom Zjavenia Pána (Epifánia). Cirkev si v ňom pripomínala „tri zázraky“: príchod mudrcov z Východu, Ježišov krst a jeho prvý zázrak v Káne Galilejskej.
Sviatok Krstu Pána
Krst Ježiša v rieke Jordán je medzníkom v jeho pozemskom živote, pretože je začiatkom jeho verejného účinkovania. Od r. 1969 sa však slávi osobitne, a to v nedeľu po Zjavení Pána. Vešperami sviatku Krstu Pána sa vianočné obdobie končí.