Očkovanie je celosvetovo uznávané ako jeden z najúčinnejších nástrojov prevencie proti infekčným ochoreniam. Avšak, prístup k očkovaniu sa v rôznych krajinách líši, najmä pokiaľ ide o povinnosť očkovania detí. Mnohí rodičia na Slovensku a v Českej republike sa domnievajú, že očkovanie je povinné takmer všade na svete a nedá sa mu legálne vyhnúť. Tento článok poskytuje prehľad o tom, ako to funguje v iných krajinách, najmä v Európe, a v USA.
Očkovanie v Európe: Rozdiely v prístupe
V Európe existujú dve hlavné skupiny krajín, pokiaľ ide o očkovanie: tie, ktoré majú povinné očkovanie, a tie, ktoré majú očkovanie odporúčané.
Krajiny s povinným očkovaním
Medzi krajiny Európskej únie (EÚ), ktoré majú povinné očkovanie detí alebo rizikových skupín populácie, patria Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Francúzsko, Grécko, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovenská republika, Slovinsko a Taliansko.
Na Slovensku sa deti povinne očkujú proti 10 závažným infekčným ochoreniam, pričom toto očkovanie je plne hradené z verejného zdravotného poistenia. Očkovanie je povinné už od roku 1951 (tuberkulóza, plošné očkovanie zrušené v roku 2012), a postupne sa pridávali ďalšie ochorenia ako čierny kašeľ, detská obrna, záškrt, tetanus, osýpky, ružienka, mumps, vírusová hepatitída typu B, hemofilové invazívne nákazy a pneumokokové invazívne ochorenia.
Cieľom povinného očkovania je zabezpečiť vysokú zaočkovanosť populácie, a tým chrániť nielen očkovaných jedincov, ale aj tých, ktorí sa z rôznych dôvodov očkovať nemôžu (napr. pre zdravotné kontraindikácie).
Prečítajte si tiež: Diskutované aspekty adopcií homosexuálnymi pármi
Krajiny s odporúčaným očkovaním
V mnohých krajinách EÚ nie je očkovanie povinné, ale je silne odporúčané a hradené z verejných zdrojov (úplne alebo čiastočne). Patria sem napríklad Nemecko, Rakúsko a Švajčiarsko.
Nemecko: Očkovanie je len odporúčané, nie povinné. Rodič sa rozhoduje, aké očkovanie a kedy jeho dieťa podstúpi. Očkuje sa podľa platného očkovacieho kalendára, ktorý vydáva STIKO (očkovacia komisia). Nežiaduce účinky majú lekári povinnosť zaznamenávať a zhromažďuje ich PEI-Paul Ehrlich Institut. Očkuje sa spravidla pri pravidelnej prehliadke a lekári majú povinnosť informovať o nežiaducich účinkoch, ako aj dôsledkoch, aké bude mať choroba, proti ktorej sa dieťa neočkuje.
Francúzsko: Povinné je len očkovanie proti tetanu, detskej obrne a záškrtu. Ostatné očkovania sú odporúčané, ale nie povinné. Rodič má právo odmietnuť alebo odložiť očkovanie, na hociakú dobu. Povinné sa stáva pri nástupe do kolektívu. Očkovanie nie je hradené na 100% štátom okrem MMR a povinného, ostatné sú na 65% a niektoré vôbec.
Rakúsko: Očkovanie nie je povinné, len odporúčané podľa očkovacieho kalendára, podobného ako u nás. Rodič písomne deklaruje rozhodnutie očkovať alebo nie. Očkovací kalendár je len informatívny, očkovanie možno ľubovoľne posúvať. TBC sa neočkuje, v Rakúsku nie je povolená žiadna vakcína.
Spojené kráľovstvo (UK): Očkuje sa podľa očkovacieho kalendára, ktorý je veľmi podobný tomu slovenskému. Tuberkulóza sa neočkovala, ale deťom cudzincov sa podáva cca 24h po pôrode. Health visitor vysvetlí o akú látku ide, aké sú vedľajšie účinky a rodič podpisuje papier s prehlásením.
Prečítajte si tiež: Tri dávky očkovania
Švajčiarsko: Nie je žiadne očkovanie povinné, len pred nástupom do školy sa vyžaduje jedno očkovanie.
Holandsko: TBC sa neočkuje a majú najmenší výskyt TBC v Európe.
Dôsledky rozdielnych prístupov
V krajinách, kde je očkovanie dobrovoľné, sa vo väčšej miere vyskytujú epidémie infekčných ochorení, najmä osýpok alebo mumpsu. Cieľom povinného očkovania je väčšia zodpovednosť rodičov za očkovanie svojich detí. V krajinách, kde je zavedené povinné očkovanie, sa epidémie infekčných ochorení vyskytujú menej často.
Očkovanie v USA: Školská očkovacia legislatíva
Vláda USA vo všeobecnosti odporúča očkovanie detí, avšak na federálnej úrovni legislatíva ohľadne očkovania prijatá nebola. Každý štát USA vydáva svoj očkovací kalendár s odporúčanými očkovaniami, ktoré dieťa musí podstúpiť pred prijatím do školského zariadenia. Tieto odporúčania očkovania sa nazývajú aj ako „školská očkovacia legislatíva“ (school legislation).
Všetkých 50 krajín USA prijalo „školskú očkovaciu legislatívu“. Konkrétne očkovacie látky, počet dávok a očkovací kalendár sa môžu medzi krajinami líšiť. V USA sú možné výnimky z očkovania. Všetkých 50 krajín akceptuje výnimku z očkovania pre medicínske dôvody, ktoré sa vzťahujú na deti s oslabeným imunitným systémom, alergiami na jednotlivé zložky vakcín, chronické ochorenia alebo ochorenia s komplikovaným priebehom. V USA je 48 krajín, ktoré akceptujú výnimku z očkovania pre náboženské dôvody a 20 krajín, ktoré akceptujú výnimku z očkovania aj pre filozofické dôvody.
Prečítajte si tiež: Slovenská legislatíva o očkovaní
V prípade náboženských alebo filozofických dôvodov odmietania očkovania, musí rodič vydať písomné prehlásenie o svojom postoji k očkovaniu a o dôvode odmietnutia očkovania svojho dieťaťa. Ak škola dôvod rodiča odmietne akceptovať, môže rodič požiadať právnika o písomné právne stanovisko, v ktorom sa odvolá na právo rodiča odmietnuť očkovanie z uvedených dôvodov. Vo väčšine krajín musí rodič preukázať písomné vyjadrenie zdravotníckeho pracovníka alebo kliniky o tom, že dieťa podstúpilo požadované očkovania.
História očkovania na Slovensku
História očkovania na území Slovenska sa začína už v časoch Habsburskej monarchie a Rakúskeho cisárstva. Prvý očkovací program na našom území zaviedla Mária Terézia v roku 1768. Prvý zákon o povinnom očkovaní proti pravým kiahňam bol vydaný 9. júla 1836. V Československu sa povinné očkovanie proti pravým kiahňam zaviedlo v roku 1919. Vďaka celosvetovému programu povinného očkovania Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa podarilo v roku 1980 celosvetovo eradikovať (úplné vymiznutie) kiahne. Posledný prípad pravých kiahní na území Slovenska bol hlásený v roku 1924. Od roku 1980 sa proti pravým kiahňam očkovať prestalo.
Právny základ očkovania na Slovensku
Právny základ ochrany zdravia v Slovenskej republike predstavuje čl. 40 ústavy. Je ním deklarovaný pozitívny záväzok štátu účinne zabezpečovať ochranu zdravia, ktorý je realizovaný predovšetkým prijatím právnej úpravy zameranej na ochranu zdravia. Teda už to nie je len o tom, že štát nezasahuje, práve naopak, má povinnosť konať, a ak tak neurobí poruší to-ktoré právo. Avšak pritom musí štát nevyhnutne zasiahnuť do viacerých oblastí života spoločnosti. Je v súlade s pozitívnym záväzkom štátu vyplývajúcim z čl. 40 ústavy chrániť z pozície štátu pred týmto stavom celú spoločnosť.
Očkovanie a Európsky súd pre ľudské práva
V rozmedzí rokov 2013 až 2015 sa paralelne na Slovensku i v Česku začali viesť (nie len) súdne dialógy o tom, či je povinné očkovanie pre deti, ktoré nastupujú do predškolského vzdelávania naozaj povinné. Dialóg medzi výkonnou mocou, ktorá vydala nariadenie o povinnom očkovaní a súdmi, ktoré sa zákonnou úpravou mali riadiť nakoniec rozlúskol až Štrasburský súd vo svojom prelomovom rozhodnutí Vavrička a ostatní proti Českej republike.
V roku 2021 tak Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vydal jasný signál obom stranám - zástancom očkovania i sťažovateľom argumentujúcim proti povinnému očkovaniu. ESĽP konštatoval, že predmetom sťažnosti je jednak samotná očkovacia povinnosť a jednak dôsledky spojené s jej dodržiavaním. Podľa ustálenej judikatúry je fyzická integrita zaradená pod pojem súkromného života podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý do určitej miery zahŕňa aj právo na rozvíjanie vzťahov v ďalšími osobami. V prípade vyslovenia záveru, že bol vykonaný zásah do práva alebo slobody, môže [súd] pristúpiť k testu proporcionality.
Štrasburský súd uznal, že rozhodnutie o tom, že očkovanie detí bude povinné, predstavuje odpoveď zákonodarca na naliehavú spoločenskú situáciu - potrebu chrániť verejné zdravie. Očkovanie je povinné voči deviatim ochoreniam, pričom všetky sú zdravotnou komunitou uznané za bezpečné a účinné. Nejde o povinnosť absolútnu ani priamo vynútiteľnou.
ESĽP deklaruje, že problematika očkovania sa dotýka celej rady ústavných hodnôt, čo tiež znamená, že prenecháva zákonodarcovi širokú mieru pri uvážení o voľbe prostriedkov k zaisteniu účinnej prevencie voči infekčným chorobám.
Očkovanie proti COVID-19
Ak by sa teraz v Česku alebo na Slovensku zaviedlo povinné očkovanie proti ochoreniu Covid-19, v nadväznosti na judikatúru ESĽP a pod zreteľom princípu subsidiarity môžeme hovoriť o tom, že by sme povinné očkovanie mali akceptovať.
Výnimky z povinného očkovania
Vyplýva zo zákona, že sa musím dať zaočkovať za každých okolností? Jednoznačne nie. Výnimkou je napríklad svetská výhrada svedomia, ktorú Ústavný súd ČR vyhlásil za jednu z podmienok, kedy sa nemusí trvať na povinnom očkovaní. Ďalšou výhradou môže byť už vyššie spomínaná zdravotná kontraindikácia, prípadne že je voči chorobe preukázateľne [občan] imúnny.
Stret práv jednotlivca so štátom, ktorého záujem je ochrana verejného zdravia, je naozaj zložitá a kontroverzná téma.