Byť rodičom prináša nielen radosť a naplnenie, ale aj veľkú zodpovednosť za výchovu a starostlivosť o dieťa. Tento článok sa zameriava na legislatívny rámec starostlivosti o maloleté dieťa na Slovensku, s dôrazom na práva a povinnosti rodičov, právomoci súdov a zmeny v legislatíve.
Základné Práva a Povinnosti Rodičov
Rodičia, ktorí privedú na svet dieťa, preberajú zodpovednosť za jeho starostlivosť a výchovu. Výchova a starostlivosť o deti sú základné práva a povinnosti rodičov a sú v absolútnej kompetencii rodičov. Rodičia sú povinní sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa a chrániť jeho záujmy.
Úprava rodičovských práv a povinností má svoje špecifiká, najmä ak rodičia nežijú spolu.
Úprava Rodičovských Práv a Povinností
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Ak jeden z rodičov nežije, je neznámy alebo nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, vykonáva rodičovské práva a povinnosti druhý z rodičov. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Rodičovská dohoda musí byť schválená súdom.
Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Súd pri rozhodovaní rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati.
Prečítajte si tiež: Všetko o Riadnej Starostlivosti o Dieťa
Formy Osobnej Starostlivosti o Maloleté Dieťa
Zákon o rodine upravuje tri hlavné formy osobnej starostlivosti o maloleté dieťa:
- Výlučnú osobnú starostlivosť jedného z rodičov
- Striedavú osobnú starostlivosť
- Spoločnú osobnú starostlivosť
Je potrebné zdôrazniť, že všetky 3 formy osobnej starostlivosti o dieťa sú rovnocenné a rozhodujúcim kritériom je záujem dieťaťa.
Výlučná Osobná Starostlivosť
Dieťa je zverené do starostlivosti jednému z rodičov, ktorý zabezpečuje jeho každodennú výchovu, bývanie, stravovanie a ostatné bežné záležitosti. Druhý rodič je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa a je oprávnený na styk s maloletým dieťaťom.
Je dôležité zdôrazniť, že aj keď je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, rodičovské práva a povinnosti oboch rodičov ostávajú zachované. Pokiaľ by malo dôjsť k významnému rozhodnutiu v živote dieťaťa, ako je napríklad zmena školského prostredia alebo presťahovanie do zahraničia, je potrebný aj súhlas druhého rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti.
Rodič, ktorému bolo dieťa do osobnej starostlivosti zverené, je povinný informovať druhého rodiča o otázkach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, napríklad o jeho zdravotnom stave, školských výsledkoch a podobne. Ani vyživovacia povinnosť druhého rodiča nekončí iba zaplatením výživného, nakoľko výživné slúži len na zabezpečenie bežných potrieb dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa manželky
Striedavá Osobná Starostlivosť
Starostlivosť o maloleté dieťa je zabezpečovaná striedavo oboma rodičmi, ktorí sa obaja podieľajú na jeho výchove, vzdelávaní a každodennej starostlivosti. Obvykle dochádza k striedaniu v pravidelných intervaloch, napríklad v týždňových alebo dvojtýždňových.
Podmienkou striedavej osobnej starostlivosti je schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove, zabezpečenie stabilného prostredia v oboch domácnostiach, vhodný vek a psychická vyspelosť dieťaťa. Významnú úlohu zohráva aj geografická dostupnosť školských či predškolských zariadení, aby dieťa nemuselo dochádzať do dvoch rôznych vzdelávacích inštitúcií.
Ďalšou podmienkou je spôsobilosť oboch rodičov vychovávať dieťa, záujem oboch rodičov o osobnú starostlivosť, ako aj to, že striedavá starostlivosť je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a zaistí všetky jeho potreby. Čo sa týka výživného, neplatí absolútne, že pri striedavej osobnej starostlivosti sa výživné neurčuje.
Spoločná Osobná Starostlivosť
Spoločná osobná starostlivosť bola do Zákona o rodine zavedená novelou s účinnosťou od 1. januára 2023. Nevyhnutnou podmienkou uplatnenia tejto formy starostlivosti je záujem a súhlas oboch rodičov s takouto formou, čo je rozdiel oproti striedavej osobnej starostlivosti, kde súd vykoná dokazovanie o jej vhodnosti pre maloleté dieťa, pokiaľ o ňu prejaví záujem aspoň jeden z rodičov.
Opäť pri takejto forme starostlivosti musí byť naplnený najlepší záujem maloletého dieťaťa a musia byť zaistené jeho potreby. Na rozdiel od striedavej osobnej starostlivosti, vo výroku súdu nie je vymedzené časové ohraničenie, kedy sa dieťa nachádza u toho-ktorého rodiča, ale toto je ponechané na dohode rodičov. Pri tejto forme starostlivosti je teda zdôraznená rovnocenná participácia rodičov na výchove maloletého dieťaťa.
Prečítajte si tiež: VšZP: Pomoc pre rodiny s deťmi
Praktické Aspekty Striedavej Starostlivosti
Striedavá starostlivosť je pomerne novým inštitútom v slovenskom právnom poriadku, zavedeným novelou z roku 2010. Znamená to, že dieťa žije striedavo s jedným a druhým rodičom v pravidelných časových úsekoch. Frekvencia striedania môže byť rôzna a závisí od dohody rodičov. Optimálne nastavenie striedavej starostlivosti z právneho hľadiska neexistuje, doba strávená u každého z rodičov môže byť rôzna. V praxi sa najčastejšie vyskytuje model 2-2-3, ale nie je vylúčené ani striedanie po mesiaci alebo 14 dňoch.
Striedavá starostlivosť kladie vysoké požiadavky na oboch rodičov. Je dôležité, aby obaja rodičia boli spôsobilí dieťa vychovávať a mali o osobnú starostlivosť záujem. Súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené jeho potreby. Nie je prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti, ak jeden z rodičov s ňou nesúhlasí. Rozhodujúce je skúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa.
Súd musí prihliadať aj na schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa, t.j. či je rodič schopný kompromisu. Znenie zákona nemožno vykladať tak, že ak sa rodičia na striedavej starostlivosti dohodnú, súd musí automaticky striedavú starostlivosť aj nariadiť. Vždy je jeho povinnosťou skúmať záujem maloletého dieťaťa. Striedavá starostlivosť nie vždy vyhovuje osobnosti dieťaťa. Dieťa by malo mať vzhľadom na svoj vek určitú mieru participácie v mimosporovom konaní, a preto sa javí ako vhodné, aby súd vypočul názor dieťaťa. Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takéhoto postoja.
Z psychologického hľadiska nie je vhodná striedavá starostlivosť pri deťoch s poruchami správania sa, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia. Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, keby by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie. Striedavú starostlivosť nemožno chápať ako prostriedok na vyhýbanie sa plateniu výživného. Vo väčšine prípadov však súd pri nariadení striedavej starostlivosti výživné neurčí, najmä ak rodičia trávia s deťmi rovnakú časť mesiaca. Pokiaľ by čas strávený s dieťaťom nebol rovnomerný, v rozhodnutí o striedavej starostlivosti súd určí vyživovaciu povinnosť.
Názory Psychológov na Striedavú Starostlivosť
Podľa názoru niektorých psychológov je striedavá starostlivosť rodičov v mnohých prípadoch dobrým riešením. Vždy je však potrebné brať do úvahy názor a potreby maloletého dieťaťa. Pokiaľ striedavá starostlivosť dieťaťu nevyhovuje, narobí viac zloby ako osohu. Názory psychológov, že dieťa potrebuje jednu posteľ, jednu domácnosť a zažívať tie isté rituály sú podľa niektorých už dávno prekonané. Okrem iného sa dá striedavá starostlivosť zabezpečiť aj sťahovaním rodičov, nie detí.
V praxi dochádza pomerne často k situáciám, že tzv. preferenčný rodič odmieta nariadenie striedavej starostlivosti a to najmä z dôvodu rozporov medzi partnermi, ktorí nemajú záujem a chuť spoločne komunikovať o potrebách maloletého dieťaťa. Na Slovensku však nie je striedavá starostlivosť preferovaný spôsob starostlivosti o dieťa a v súdnej praxi prevažuje zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti matky.
Zákonné Podmienky pre Striedavú Starostlivosť
Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa." Takouto právnou úpravou by sa malo predísť situáciám, kedy by jeden z rodičov znemožnil rozhodnutie o striedavej starostlivosti.
Kolízny Opatrovník
V prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu, alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní, alebo pri určitom právnom úkone zastupovať, ustanoví súd kolízneho opatrovníka. Môže nastať rozpor záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom. Funkcia tohto opatrovníka zaniká vykonaním úkonu, na ktorý bol opatrovník ustanovený za zástupcu maloletého dieťaťa, alebo skončením príslušného konania, pre ktoré bol opatrovník ustanovený maloletého zastupovať.
Kolízny opatrovník sa zúčastňuje na pojednávaniach a má právo sa vyjadrovať ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo. Navrhuje vykonať procesné dôkazy, prípadne navrhuje ďalšie dokazovanie, a taktiež navrhuje súdu, ako má vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje. Všetky dôkazy a skutočnosti musia byť súdu predložené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd ukončí dokazovanie za skončené.
Z procesného postavenia kolízneho opatrovníka vyplýva povinnosť kolízneho opatrovníka vždy uplatňovať procesné práva dieťaťa v konaní pred súdom. Prednesené návrhy a vyjadrenia kolízneho opatrovníka musia vychádzať z objektívneho zisťovania pomerov dieťaťa a musia byť riadne zdôvodnené. Všetky zistené skutočnosti z prešetrenia pomerov, písomne oznámil súdu, ako i nové skutočnosti, ktoré počas konania napr. na pojednávaní vyšli najavo, predniesol ústne do zápisnice, a to priamo na pojednávaní. Počas pojednávania mu môžu byť kladené rôzne otázky zo strany ostatných účastníkov konania, ako i súdu, na ktoré musí vedieť pohotovo reagovať.
Obmedzenie alebo Pozbavenie Rodičovských Práv
Ak rodičia žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, alebo svoje rodičovské povinnosti nevykonávajú vôbec, alebo nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa, súd im v záujme maloletého dieťaťa obmedzí výkon rodičovských práv. Návrh na obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv môže podať odbor sociálnych vecí ÚPSVaR, obec alebo ktokoľvek, kto má záujem na riadnej výchove dieťaťa (napr. blízka osoba alebo zariadenie náhradnej výchovy).
Rodič, ktorému nie je dieťa zverené do výchovy, má právo osobne sa stýkať s dieťaťom. Toto právo možno obmedziť alebo odňať, len ak existujú závažné dôvody. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo zakáže.
Pozbavenie rodičovskej zodpovednosti (u nás výkonu rodičovských práv a povinností) je najtvrdším zásahom do vzťahov medzi rodičmi a deťmi.
tags: #starostlivost #o #malolete #dieta #care