Byť rodičom je jednou z najdôležitejších úloh v živote človeka. So sebou prináša nielen radosť a naplnenie, ale aj obrovskú zodpovednosť za výchovu a starostlivosť o dieťa. Výchova a starostlivosť o deti sú základné práva a povinnosti rodičov. Slovenská legislatíva, predovšetkým Zákon o rodine (č. 36/2005 Z. z.), upravuje rôzne formy starostlivosti o maloleté dieťa a podmienky, za ktorých sú tieto formy realizované. Niekedy však nastanú situácie, kedy rodičia potrebujú poradiť, obrátiť sa na odborníkov alebo im pomôžu štátne inštitúcie. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o práve na starostlivosť o dieťa, s dôrazom na rôzne formy osobnej starostlivosti, náhradnú osobnú starostlivosť a relevantné právne aspekty.
Rodičovské práva a povinnosti
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Ak jeden z rodičov nežije, je neznámy alebo nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, vykonáva rodičovské práva a povinnosti druhý z rodičov. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
Formy osobnej starostlivosti o dieťa podľa Zákona o rodine
Zákon o rodine rozlišuje tri hlavné formy osobnej starostlivosti o maloleté dieťa:
Výlučná osobná starostlivosť jedného z rodičov
Dieťa je zverené do starostlivosti jednému z rodičov, ktorý zabezpečuje jeho každodennú výchovu, bývanie, stravovanie a ostatné bežné záležitosti. Druhý rodič prispieva na výživu dieťaťa a má právo na styk s ním. Dôležité je zdôrazniť, že aj pri výlučnej starostlivosti jedného rodiča zostávajú rodičovské práva a povinnosti oboch rodičov zachované. To znamená, že pri dôležitých rozhodnutiach v živote dieťaťa (napr. zmena školy, presťahovanie do zahraničia) je potrebný súhlas oboch rodičov. Rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, má právo byť informovaný o dôležitých záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa (zdravotný stav, školské výsledky a pod.). Vyživovacia povinnosť druhého rodiča nekončí len zaplatením výživného, nakoľko výživné slúži len na zabezpečenie bežných potrieb dieťaťa.
Striedavá osobná starostlivosť
Starostlivosť o dieťa je zabezpečovaná striedavo oboma rodičmi, ktorí sa podieľajú na jeho výchove, vzdelávaní a každodennej starostlivosti. Striedanie prebieha v pravidelných intervaloch (napr. týždenných alebo dvojtýždňových). Podmienkou striedavej starostlivosti je schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove, zabezpečenie stabilného prostredia v oboch domácnostiach, vhodný vek a psychická vyspelosť dieťaťa. Dôležitá je aj geografická dostupnosť školských zariadení. Nie vždy sa pri striedavej osobnej starostlivosti výživné neurčuje.
Prečítajte si tiež: Všetko o Riadnej Starostlivosti o Dieťa
Podmienky striedavej osobnej starostlivosti:
- Záujem oboch rodičov o osobnú starostlivosť.
- Spôsobilosť oboch rodičov vychovávať dieťa.
- Striedavá starostlivosť musí byť v najlepšom záujme dieťaťa a zaistiť všetky jeho potreby.
- Schopnosť rodičov dohodnúť sa a intenzívne komunikovať o potrebách dieťaťa (financovanie, presúvanie vecí, zdravotná starostlivosť, hlásenie pobytu a pod.).
- Rešpektovanie práva dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom.
- Prihliadanie na citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia dieťaťa.
Veľmi často sa využíva týždenný interval osobnej starostlivosti rodiča o dieťa.
Spoločná osobná starostlivosť
Táto forma bola zavedená novelou Zákona o rodine s účinnosťou od 1. januára 2023. Nevyhnutnou podmienkou je záujem a súhlas oboch rodičov. Na rozdiel od striedavej osobnej starostlivosti, súd nevykonáva dokazovanie o jej vhodnosti pre dieťa, pokiaľ o ňu prejaví záujem aspoň jeden z rodičov. Aj pri tejto forme starostlivosti musí byť naplnený najlepší záujem dieťaťa a musia byť zaistené jeho potreby. Vo výroku súdu nie je vymedzené časové ohraničenie, kedy sa dieťa nachádza u toho-ktorého rodiča, ale toto je ponechané na dohode rodičov. Zdôrazňuje sa rovnocenná participácia rodičov na výchove dieťaťa. Ukotvenie spoločnej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa je prejavom prirodzeného výkonu rodičovských práv oboma rodičmi. Základným cieľom zákonodarcu bolo explicitné ukotvenie spoločnej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa ako ďalšej formy starostlivosti o dieťa a zároveň podpora zachovania a rozvoj vzťahových väzieb dieťaťa s obidvomi rodičmi aj na čas po rozvode, resp. rozchode.
Úprava rodičovských práv a povinností súdom
Zákon č. 36/2005 Z.z. upravuje výkon rodičovských práv a povinností. V kompetencii súdu je, aby na návrh jedného z rodičov, alebo osoby, ktorá zabezpečuje starostlivosť o dieťa, upravil rodičovské práva a povinnosti. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Rodičovská dohoda musí byť schválená súdom.
Striedavá starostlivosť v kontexte rozvodu
Pokiaľ z manželstva pochádzajú maloleté deti v zmysle ustanovenia § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) „s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.“ Hmotnoprávna úprava stretávania sa s maloletým je upravená v § 24 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). Z ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že „v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Zásadne súd koná súčasne s rozvodom o všetkých spoločných maloletých deťoch manželov bez ohľadu na to, či sa narodili počas trvania manželstva, alebo pred jeho vznikom.“ (B. Pavelková: Zákon o rodine-komentár. C.H.Beck. 2013).
Ak je matka počas konania o rozvod manželstva tehotná, nemôže súd vydať rozsudok, ktorý by sa vzťahoval aj na nenarodené dieťa, pretože v zmysle ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) nemá nenarodené dieťa spôsobilosť na práva a povinnosti, teda právnu subjektivitu, ktorú nadobudne až narodením. Právna úprava starostlivosti na čas po rozvode sa netýka osôb, ktoré už dovŕšili vek 18. rokov, a teda nadobudli plnoletosť. Pokiaľ by dieťa nadobudlo plnoletosť počas konania, súd musí obligatórne konanie zastaviť. V prípade, ak by dieťa nadobudlo plnoletosť po právoplatnosti rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností, nezaniká automaticky celý výrok obsiahnutý v súdnom rozhodnutí, zaniká len účinnosť výroku o zverení do osobnej starostlivosti. Ostatné rodičovské práva a povinnosti ostávajú zachované.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa manželky
Praktické aspekty striedavej starostlivosti
Inštitút striedavej starostlivosti je v právnom poriadku Slovenskej republiky pomerne novým inštitútom, ktorý bol zavedený až novelou z roku 2010. Striedavá starostlivosť znamená, že dieťa žije striedavo s jedným a druhým rodičom v pravidelných časových úsekoch. Frekvencia osobnej starostlivosti môže byť rôzna, všetko závisí na dohode rodičov. Z právneho hľadiska nie je možné vysloviť záver, ako optimálne nadstaviť striedavú starostlivosť. Doba, po ktorú dieťa trávi čas u každého z rodičov môže byť nastavená rôzne. V praxi pôjde najčastejšie o model 2-2-3-2-2-3 týždne. Nie je však vylúčené ani striedanie po mesiaci, po 14. Striedavá starostlivosť kladie vysoké požiadavky na oboch rodičov.
V prvom rade je potrebné upriamiť pozornosť na ustanovenie § 24 ods. 2 Zákona o rodine: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Z uvedeného je možné jasne vyvodiť záver, že nie je prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti, ak jeden z rodičov s nariadením striedavej starostlivosti nesúhlasí. Bude sa to týkať najmä prípadov, keď obaja z rodičov majú záujem na výchove dieťaťa, avšak jeden z nich vyžaduje výlučnú starostlivosť o dieťa. Najčastejšie pôjde o rodiča, ktorý sa o dieťa osobne a v prevažnej miere stará, a z toho dôvodu odmieta nariadenie striedavej starostlivosti. Zákon preto pamätá aj na tieto prípady a nepovažuje názor tzv. preferenčného rodiča za relevantný, nakoľko neodôvodnené odmietanie striedavej starostlivosti je v zásade zneužívaním práva dieťa vychovávať. V týchto prípadoch je rozhodujúce skúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa. V procese rozhodovania musí súd prihliadať aj na schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa t.j. či je rodič schopný kompromisu. Znenie druhej vety tohto ustanovenia však nemožno vykladať tak, že ak sa rodičia na striedavej starostlivosti dohodnú, súd musí automaticky striedavú starostlivosť aj nariadiť. Vždy je jeho povinnosťou skúmať záujem maloletého dieťaťa. Striedavá starostlivosť nie vždy vyhovuje osobnosti dieťaťa. Dieťa by malo mať vzhľadom na svoj vek určitú mieru participácie v mimosporovom konaní, a preto sa javí ako vhodné, aby súd vypočul názor dieťaťa. Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takéhoto postoja. Z psychologického hľadiska nie je vhodná striedavá starostlivosť pri deťoch s poruchami správania sa, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia. Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, keby by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie. Striedavú starostlivosť nemožno chápať ako prostriedok na vyhýbanie sa plateniu výživného. Vo väčšine prípadov však súd pri nariadení striedavej starostlivosti výživné neurčí. Pôjde najmä o prípady, ak rodičia trávia s deťmi rovnakú časť mesiaca napr. Pokiaľ by čas strávený s dieťaťom nebol rovnomerný, v rozhodnutí o striedavej starostlivosti súd určí vyživovaciu povinnosť.
Zákonné podmienky pre striedavú starostlivosť
Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Takouto právnou úpravou by sa malo predísť situáciám, kedy by jeden z rodičov znemožnil rozhodnutie o striedavej starostlivosti napr. Súd môže rozhodnúť aj tak, že výživné počas zverenia dieťaťa do striedavej starostlivosti neurčí.
Názory psychológov na striedavú starostlivosť
Podľa názoru niektorých psychológov je striedavá starostlivosť rodičov v mnohých prípadoch dobrým riešením. Vždy je však potrebné brať do úvahy názor a potreby maloletého dieťaťa. Pokiaľ striedavá starostlivosť dieťaťu nevyhovuje, narobí viac zloby ako osohu. Názory psychológov, že dieťa potrebuje jednu posteľ, jednu domácnosť a zažívať tie isté rituály sú podľa niektorých už dávno prekonané. Okrem iného sa dá striedavá starostlivosť zabezpečiť aj sťahovaním rodičov, nie detí.
V praxi dochádza pomerne často k situáciám, že tzv. preferenčný rodič odmieta nariadenie striedavej starostlivosti a to najmä z dôvodu rozporov medzi partnermi, ktorí nemajú záujem a chuť spoločne komunikovať o potrebách maloletého dieťaťa. Na Slovensku však nie je striedavá starostlivosť preferovaný spôsob starostlivosti o dieťa. V súdnej praxi prevažuje zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti matky.
Prečítajte si tiež: VšZP: Pomoc pre rodiny s deťmi
Kolízny opatrovník
V prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu, alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní, alebo pri určitom právnom úkone zastupovať, ustanoví súd kolízneho opatrovníka. Môže nastať rozpor záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom. Kolízny opatrovník sa zúčastňuje na pojednávaniach a má právo sa vyjadrovať ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo. Navrhuje vykonať procesné dôkazy, prípadne navrhuje ďalšie dokazovanie, a taktiež navrhuje súdu, ako má vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje. Všetky dôkazy a skutočnosti musia byť súdu predložené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd ukončí dokazovanie za skončené.
Z procesného postavenia kolízneho opatrovníka vyplýva povinnosť kolízneho opatrovníka vždy uplatňovať procesné práva dieťaťa v konaní pred súdom. Prednesené návrhy a vyjadrenia kolízneho opatrovníka musia vychádzať z objektívneho zisťovania pomerov dieťaťa a musia byť riadne zdôvodnené. Všetky zistené skutočnosti z prešetrenia pomerov, písomne oznámil súdu, ako i nové skutočnosti, ktoré počas konania napr. na pojednávaní vyšli najavo, predniesol ústne do zápisnice, a to priamo na pojednávaní. Počas pojednávania mu môžu byť kladené rôzne otázky zo strany ostatných účastníkov konania, ako i súdu, na ktoré musí vedieť pohotovo reagovať.
Náhradná osobná starostlivosť
Ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa, súd môže dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti (§ 45 zákona č. 36/2005 Z. z.).
Podmienky pre zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti:
- Záujem maloletého dieťaťa si to vyžaduje.
- Osoba, ktorej sa má dieťa zveriť, musí spĺňať nasledujúce kritériá:
- Mať trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
- Mať spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
- Mať osobné predpoklady (zdravotné, osobnostné a morálne).
Práva a povinnosti osoby, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti:
- Vykonávať osobnú starostlivosť o dieťa v rovnakom rozsahu, ako ju vykonávajú rodičia.
- Zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok len v bežných veciach.
- Rodičia vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
- Rodičia majú právo stýkať sa s dieťaťom.
- Vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu rozhodnutím súdu nezaniká.
Komu možno dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti (§ 46 zákona č. 36/2005 Z. z.):
- Do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.
- Do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela.
Zánik náhradnej osobnej starostlivosti (§ 47 zákona č. 36/2005 Z. z.):
- Ak zanikla náhradná osobná starostlivosť rozvodom manželov a rodičia dieťaťa naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa, súd môže na návrh jedného z bývalých manželov, ktorým bolo dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, ponechať dieťa v jeho osobnej starostlivosti, ak je to v záujme dieťaťa, najmä s ohľadom na jeho citové väzby a stabilitu výchovného prostredia. Návrh môže jeden z manželov podať zároveň s návrhom na rozvod.
- Ak jeden z manželov, ktorým bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zomrie, dieťa zostáva v náhradnej osobnej starostlivosti druhého manžela.
- Ak zanikne náhradná osobná starostlivosť z dôvodu smrti osoby, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, alebo právoplatného rozhodnutia súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti, a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa, súd rozhodne o ďalšej náhradnej osobnej starostlivosti o dieťa.
#
tags: #starostlivost #o #dieta #definicia