Výchova dieťaťa je komplexná a plná výziev. Konflikty s deťmi vznikajú často z maličkostí a rodičia sa v takýchto situáciách necítia vždy komfortne. Často sa cítia vyčerpaní, pod stresom a akoby boli v pasci. Ako teda pristupovať k správaniu detí v materskej škole a ako im pomôcť zvládať emócie a budovať zdravé vzťahy?
Empatia a pochopenie: Kľúč k zvládaniu vypätých situácií
Prečo je také ťažké byť empatickým rodičom? Rodičia sa cítia vyčerpaní, prevalcovaní stresom, majú množstvo problémov a chcú sa vyhnúť pocitom ostatných. Často im chýbajú vedomosti a schopnosti. Ak sa chce človek napojiť na emócie druhých, je dôležité, aby sa vedel zbaviť svojich vlastných emócií, spúšťačov a obáv. Kričiace dieťa, ktoré je prevalcované jeho vlastnými emóciami, potrebuje dospelého, s ktorým sa cíti dobre a bezpečne.
Čo môžu rodičia robiť, aby chápali svoje deti aj vo vypätých situáciách?
- Vy udávate situácii smer: Pamätajte si, že keď dieťa vyvádza, nie je čas na to, aby ste sa ľutovali. Nedeje sa to kvôli vám, je to kvôli dieťaťu. Akonáhle sa pozriete dieťaťu do očí a začnete sa s ním rozprávať, existujete len vy, vaše dieťa a vaše spojenie.
- Prevezmite kontrolu nad rušným životom a vyčerpaním: Vytvorte si svoj vlastný priestor a rozvrh, ktorý obsahuje aspoň hodinku na odpočinok a zábavu. Nesnažte sa zaplniť si každú voľnú minútu vášho dňa, ani robiť to, čo nie je absolútne nevyhnutné pokiaľ na to nemáte čas. Nebuďte neustále zaneprázdnení.
- Nenechajte sa viesť silnými emóciami, veďte ich vy: Tento proces si vyžaduje tréning. Naučte sa zastaviť, keď to je nevyhnutné, analyzovať vzniknutú situáciu, a potom identifikujte potreby dieťaťa. Možno tak nájdete opakujúce sa vzorce správania, ktoré vedú stále k neželanému koncu. Pokiaľ máte pocit, že je toho na vás stále priveľa, porozprávajte sa so svojimi rodičmi, partnerom, súrodencami či blízkymi priateľmi.
Boj proti stereotypom: Ako formovať vnímanie detí
Stereotypy sa začínajú budovať už v detstve. Ako sa im vyhnúť a nezasiať takéto vnímanie svojho okolia aj do mysle našich detí? Množstvo ľudí má vypestované určité stereotypy voči rôznym skupinám ľudí. Ovplyvňujú ich médiá, rodičia, učitelia i vzdialenejší ľudia, ktorých často stretávame a nahlas škatuľkujú ľudí na základe rôznorodých faktorov. Medzi najčastejšie odlišnosti, podľa ktorých ľudí okolo nás súdime, patrí rasová či náboženská príslušnosť, ale mnohé stereotypy sa zakladajú aj na pohlaví, obľúbenej farbe, či výzore človeka. V dospelosti sú už stereotypy vypestované a je ťažšie sa ich zbaviť.
Stereotyp je štandardizovanou predstavou jedinca o sebe samom alebo o členoch iných skupín. Je to nekritický úsudok, ktorý predpokladá, že všetci jedinci, ktorí zdieľajú rovnaký typ správania či vlastnosť, sú rovnakí. Typickým stereotypom je napríklad to, že všetci chlapci majú radi modrú farbu a dievčatá ružovú, alebo tvrdenie, že chlapci sú múdrejší a viac nadaní na technické smery než dievčatá, či názor, že ženy patria do domácnosti a mali by sa starať o deti, zatiaľ čo muži by mali byť tí, ktorí zabezpečia rodinu. Alebo tvrdenie, že chlapci neplačú.
Nezdravé postoje, za ktorými stojí zovšeobecňovanie, neškodia len ľuďom, ktorých nesprávne posudzujeme, ale aj deťom samotným. Život so stereotypmi a predsudkami vedie k nezdravým názorom o sebe samom, o spoločnosti, ale aj k zániku rešpektu či limitovaniu samého seba.
Prečítajte si tiež: Extrémne podmienky Antarktídy
Ako zabrániť či kontrolovať vznik stereotypov?
- Deti by mali vedieť, že stereotypy sú zlé. Pre dieťa je dôležité, aby si to dokázalo uvedomiť. Dieťa by malo chápať, že je nesprávne hovoriť o niekom jazykom, ktorý ho diskriminuje. Najviac sa dá ublížiť práve slovami a dieťa by si toho malo byť vedomé čím skôr.
- Buďte dieťaťu príkladom. Pokiaľ budete vy, ako rodič, pred svojim dieťaťom používať nesprávny jazyk a používať stereotypy či diskriminovať ľudí na základe rasovej príslušnosti či výzoru, dieťa bude po vás opakovať. Nepoužívajte špecifické tvrdenia, neškatuľkujte ľudí a nikomu nedávajte ‘‘nálepky‘‘.
- Veďte dieťa k citlivosti a empatii. Je dôležité, aby dieťa bolo citlivé a empatické voči ostatným v jeho okolí, pretože empatia mu pomôže predchádzať osobným konfliktom, pochopiť ostatných a vyhnúť sa stereotypom a škatuľkovaniu.
- Rozprávajte sa s dieťaťom a uvádzajte konkrétne príklady. Pri rozhovore s dieťaťom buďte úprimní a priami, snažte sa dieťa pochopiť a zistiť, prečo tieto stereotypy vznikli.
- Pracujte s médiami. Skúste využiť filmy, ktoré sa napr. nespájajú s rodovými stereotypmi. Pýtajte sa detí, čo si myslia o svojich hrdinoch z rozprávok, ako reálne sú zobrazené pohlavia v televízii, ale aj o rozdieloch vo videohrách pre chlapcov a dievčatách či v hudbe.
Pozitívna pozornosť: Budovanie sebavedomia a pocitu bezpečia
Pozitívna pozornosť je spôsob, ktorým odpovedáte ľuďom so záujmom a ste k nim milý. Deťom je možné ukázať pozitívnu pozornosť cez obyčajný úsmev, očný kontakt a používanie výrazov tváre, ktoré mu dajú signál, že sa oň zaujímate, či cez fyzickú blízkosť. Okrem toho sem patrí aj používanie milých slov.
Prečo je pozitívna pozornosť pre dieťa dôležitá? Už od bábätka potrebuje dieťa skúsenosti a vzťahy, ktoré mu ukážu, že je dôležitá a schopná ľudská bytosť, ktorá dokáže robiť radosť ostatným. Pozitívna pozornosť, reakcie a odpovede od dôležitých dospelých osôb v jeho živote pomôžu dieťaťu uvedomiť si, aké je cenné a dôležité. Obraz dieťaťa o sebe samom sa buduje časom. Ak dieťa dostáva pozitívne a milujúce správy zo svojho okolia, aj jeho obraz o sebe samom bude pozitívny. Pocity istoty a bezpečnosti u dieťaťa prichádzajú s interakciami so svojím okolím, najmä jeho rodičov a ľuďom, ktorým na ňom záleží.
Ako dieťaťu ukázať pozitívnu pozornosť? Rodičia majú množstvo príležitostí ukázať dieťaťu pozitívnu pozornosť, a to aj pri každodenných aktivitách. Už len objatie alebo pošteklenie pri tom, ako ho sušíte po kúpeli, mu ukazuje pozitívnu pozornosť. Sú to jednoduché veci, ktoré môžete urobiť každý deň, ako napríklad:
- Pozrieť sa na svoje dieťa a usmiať sa.
- Ukázať dieťaťu, že vás zaujíma, to čo robí, a spýtať sa ho na to.
- Dávať pozor a počúvať, keď sa s vami dieťa rozpráva.
- Vytvoriť si špeciálne rituály, ktoré budú iba vaše.
Ako ukázať pozornosť v rôznom veku?
- Bábätkám: Upokojte ho, keď plače. Usmejte sa, keď sa na vás bábätko usmeje. Odpovedajte na zvuky, ktoré bábätko vydáva. Rozprávajte mu, čo sa okolo vás deje.
- Batoľatám: Povedzte mu, čo sa vám páči na tom, čo robí. Keď ho chválite, používajte pozitívny tón hlasu. Vyhľadávajte špeciálne spoločné chvíle, napríklad tým, že sa budete spolu hrať.
- Predškolákom: Nájdite si čas, aby ste sa dieťaťu venovali počas jeho obľúbených aktivít. Dávajte dieťaťu spätnú väzbu na jeho správanie.
Nie je realistické ani normálne byť neustále pozitívny. Ak dieťa dostáva prevažne pozitívne reakcie, stále sa ale cíti milované a v bezpečí. Pravdou je, že ak sa rodičia nedokážu sústrediť na potreby dieťaťa a neustále majú na mysli niečo iné, dieťa môže byť ovplyvnené ich nezáujmom negatívne. Dieťa dokáže rozoznať znaky stresu už vo veku šiestich mesiacov.
Čo deťom škodí: Vyvarujte sa týmto chybám vo výchove
Deti sú to najcennejšie, čo máme. Pre rodičov sú tým najdôležitejším v živote a želajú im len to najlepšie. Napriek tomu, ako sa rodičia snažia, niekedy dokážu svojim deťom viac ublížiť než pomôcť. Mnohé činy rodičov, ktoré vykonajú vedome či nevedome, dokážu ublížiť mentálnemu zdraviu dieťaťa a zvýšiť u neho riziko toho, že bude trpieť depresiou či úzkosťou, hnevom, problémami v rodine či vo vzťahoch s kamarátmi alebo nižšou sebadôverou.
Prečítajte si tiež: Tipy pre rodičov dvojročných detí
Čoho sa vyvarovať?
- Pevné pravidlá: Jednou z vecí, ktoré dokážu deťom skutočne ublížiť, sú neustále meniace sa pravidlá a ich nekonzistentnosť. Deti by mali vedieť, aké sú pravidlá, a aké sú vaše očakávania od nich.
- Netrestajte nezávislosť: Dieťa by sa za osamostatňovanie nemalo cítiť previnilo, pretože je to normálna potreba dieťaťa počas jeho dospievania.
- Neignorujte emócie vášho dieťaťa: Ak je dieťa smutné, nahnevané, alebo sa bojí, nerobte si z neho srandu ani neignorujte jeho pocity.
- Dieťa by nemalo byť vaším kamarátom: Vo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom by mali existovať určité hranice. Nemali by ste zdieľať svoje starosti, obavy, alebo problémy vo vzťahu, a už vôbec by ste sa nemali vaše deti pýtať na radu.
- Neodmietajte svojho partnera: Pred deťmi by ste tiež nemali odmietať svojho partnera. Ak mu nikdy neukážete vašu pozornosť a lásku pred vaším dieťaťom, dieťa si ťažko vyvinie predstavu toho, ako láska vyzerá a ako by vyzerať mala.
- Nemiešajte sa do vzťahov vašich detí: Rodičia by sa nemali snažiť riadiť a smerovať každý vzťah dieťaťa, či už sú to vzťahy s učiteľmi v škole alebo medzi kamarátmi.
- Neberte dieťa ako vašu súčasť: Dieťa však potom môže mať pocit, že nie je úprimne ľúbené, pretože ho neľúbite preto, kým je, ale preto, ako sa správa či pre jeho známky, vďaka ktorým vyzeráte vy v očiach ostatných lepšie.
- Nesnažte sa dieťa ochraňovať príliš: Ak sa budete snažiť ochraňovať dieťa pred každým problémom a každou emóciou, vyvoláte v ňom pocit nadradenosti a priveľkého sebavedomia.
Vývin reči: Ako podporovať rozprávanie u detí
Obdobie, kedy sa dieťa učí rozprávať prvé slová, patrí k tým najkrajším v živote rodiča. Postupne, ako sa dieťa učí nové slovíčka a rozširuje si slovnú zásobu, si prechádza rôznymi fázami. Fázami zvedavosti, kedy rodičov neustále zasypáva otázkami, fázami, kedy jeho vety dávajú menej zmyslu, fázami, kedy by neustále rozprávalo, ale aj fázami, kedy sa uzatvára do seba a nechce sa s nikým rozprávať.
Aké sú jednotlivé štádiá vývinu reči?
- 0-6 mesiacov: Dieťa komunikuje zvukom, rozoznáva hlasy a sleduje tváre ľudí, ktorí rozprávajú na dieťa.
- 6 mesiacov - 1 rok: Dieťa reaguje, keď sa vysloví ich meno, otáča sa za zvukom a snaží sa začleniť sa do konverzácie. Začína vyslovovať prvé jednoduché slabiky.
- 12-18 mesiacov: Dieťa má základnú slovnú zásobu asi 20 slov, väčšinou používa skratky či imituje zvuky.
- Do 2 rokov: Dieťa sa dokáže dlhodobo sústrediť na hračku, rozumie 200 až 500 slov a tiež jednoduché otázky a inštrukcie.
- 2-3 rokov: Dieťa chápe dlhšie inštrukcie, koncept opytovacích otázok a dokáže dať dokopy tri až päť slov a zložiť z nich jednoduchú vetu.
- 3-4 rokov: Dieťa sa učí jazyk aktívne, skúša fantáziu a trpezlivosť neustálym opakovaním otázky ,,Prečo?‘‘.
Ako môžu rodičia dieťaťu pomôcť s rozvojom reči?
- Veľa rozprávajte: Opisujte to, čo práve robíte, alebo to, čo máte v pláne. Snažte sa dieťaťu pri hovorení venovať pozornosť a hovoriť naň čo najviac tvárou v tvár.
- Pravidelne dieťaťu čítajte: Čím skôr mu čítať začnete, tým skôr si vybuduje vzťah k jazyku.
- Sústreďte sa na artikuláciu a budovanie slovnej zásoby: Deti sa učia rozprávať tým, že kopírujú svojich rodičov. Pre deti je najlepšie, ak sa vidia počas toho, ako rozprávajú.
- Dieťa nekritizujte: Dajte si pozor, aby ste dieťa nekritizovali za to, že nerozpráva zreteľne, alebo za to, že má malú slovnú zásobu.
- Vašu reč obohacujte: Komunikujte zreteľne, aby dieťa vedelo rozoznať, čo je oznamovacia veta a čo otázka. Snažte sa zakomponovať do vašej komunikácie s dieťaťom aj gestá, ktoré mu ľahšie pomôžu pochopiť slová a činy.
Keď sa dieťa správa ako "demolátor": Zvládanie deštruktívneho správania
Predstavte si, že ste nechali dieťa v upratanej izbe, odbehnete do kúpeľne, a za päť minút sa vrátite do úplne iného sveta. V izbe je neporiadok, všetky hračky sú rozhádzané po celej izbe, detské knihy sú po zemi a vaše dieťa sa nachádza v obývačke s voskovkami v ruke a už-už sa chystá kresliť na stenu. Podľa psychologičky Alexis Clyde z Detského medicínskeho centra v Dallase je takéto správanie úplne normálne. Deti sa učia tým, že spoznávajú svet okolo seba všetkými piatimi zmyslami. Fascinuje ich, ako predmety fungujú, čo sa stane ak ich hodia na zem, zohnú, pokazia, alebo pustia. Deti nekazia predmety s úmyslom pokaziť ich, ale s úmyslom zistiť, ako fungujú.
Ako zvládnuť deštruktívne správanie?
- Kontrolujte sa: Nezamýšľajte sa nad tým, ako vás to frustruje, a kedy to už konečne skončí, ale na to, prečo takéto správanie u detí vôbec vzniká.
- Opatrne s trestaním: Pokiaľ vám dieťa v zápale deštrukcie nerozbije naozaj všetky poháre, ktoré ste dostali ako svadobný dar, tak dieťa netrestajte.
- Snažte sa dieťa vyrušiť: Využite fakt, že dieťa sa v tomto veku ľahko začne zaujímať o nové podnety.
- Pozor na bezpečnosť dieťaťa: Dajte pozor na to, čo všetko je dieťaťu v jeho výške dostupné. Použite detské poistky na elektrické zásuvky, dajte pozor na to, aby nič elektrické nebolo dieťaťu prístupné.
- Správny výber hračiek: Buď mu kúpte hračky, ktoré zničiť nedokáže, ako napríklad Lego, ktoré zároveň podporuje kreativitu, alebo plastelínu, s ktorou sa taktiež môže hrať do omrzenia a ničenie jej neublíži.
- Určite si pravidlá: Ak je dieťa už o niečo staršie, a stále sa správa ako demoličná gula všade, kade prejde, dohodnite si pravidlá. Povedzte mu, čo nemôže- napríklad hranie sa v kuchyni, alebo skákanie po posteli.
- Úmyselná deštrukcia: Raz za čas je správnym rozhodnutím, ak úmyselne necháte dieťa byť deštruktívne. Dokáže to dočasne uspokojiť jeho kreativitu, zvedavosť, zároveň je to istý tréning motorických zručností, ale taktiež sa môže naučiť viac aj o príčinách a dôsledkoch.
Sociálne zručnosti: Ako ich rozvíjať u detí v materskej škole
Pre dieťa je dôležité trávenie času s rovesníkmi, no ešte dôležitejšie je trávenie času so staršími súrodencami, kamarátmi či rodičmi. Dobré sociálne schopnosti už v predškolskom veku deťom otvárajú dvere k priateľstvám a obľúbenosti všade, kde sa objavia. Zakladajú sa najmä na verbálnej komunikácii, empatii a sebakontrole dieťaťa. Tieto schopnosti sa však nevyvíjajú len v čase, keď dieťa trávi čas s rovesníkmi, ale najmä keď trávi čas so staršími ľuďmi, ako napríklad s rodičmi a staršími súrodencami. Oni vedia, ako by sa mali správať a môžu dieťa lepšie naučiť zvládať negatívne pocity, rozpoznávať emócie, či ako vyjadriť sympatie a udržať si priateľstvá.
Ako rozvíjať sociálne zručnosti?
- Buďte pokojní a trpezliví, keď je dieťa rozrušené: Mali by ste prijať jeho negatívne emócie a ukázať dieťaťu, že existujú aj lepšie spôsoby, ako zvládnuť negatívne pocity.
- Milujúci a bezpečný vzťah je základ: Keď deti vidia u svojich rodičov citlivý prístup, dokážu si vyvinúť bezpečný vzťah, ktorý vedie k lepším sociálnym schopnostiam.
- Inšpirujte svoje dieťa pozitívnymi slovami: Deti rozvíjajú slová pochvaly, najmä keď sa chvála týka dobrého výberu alebo skutku.
- Induktívna disciplína: Princíp induktívnej disciplíny spočíva v tom, že dieťaťu vysvetlíte dôvody vašich pravidiel, keď sa náhodou nespráva vhodne.
- Dávajte si pozor na odmeny: Častými odmenami, napr. pri dobrých skutkoch voči druhým, môžete podkopávať prirodzenú detskú túžbu pomáhať druhým.
- Buďte emocionálnym trénerom svojho dieťaťa: Rozprávajte sa s dieťaťom o tom, v ktorých situáciách sa ľudia cítia dobre či zle. Vysvetlite dôvody rôznych emócií, ale aj to, ako zvládnuť negatívne emócie.
- Učte dieťa vďačnosti: Vyjadrenie vďačnosti pomáha v socializovaní sa a je nevyhnutné na to, aby človek vychádzal s ľuďmi v slušnej spoločnosti.
- Učte dieťa odpúšťať a ospravedlňovať sa: Naučte svoje dieťa, ako sa ospravedlniť, ozvať sa, napraviť škodu či povzbudiť obeť škodlivého správania, ale aj ako prijať ospravedlnenie.
- Podporte dieťa, aby sa hralo so staršími: Keď sa deti hrajú s rovesníkmi, ich hry sú veľmi jednoduché, avšak so staršími súrodencami a dospelými sa hra dieťaťa stáva sofistikovanejšou.
- Učte dieťa deliť sa: Keď budete učiť dieťa veci požičiavať, buďte trpezliví.
Vplyv pracujúcej matky: Mýty a fakty
Ženy, ktoré sa vzdajú práce a zostanú celé roky alebo navždy matkami v domácnosti, nemusia mať na rodinu a deti vždy lepší vplyv ako matky, ktoré pracujú. Viaceré štúdie dnes už poukazujú na to, že pracujúca matka má pozitívny vplyv na vývin dieťaťa a jeho budúcnosť.
Aké sú benefity pracujúcej matky?
- Pracujúca matka je dobrý vzor pre deti: Deti by si mali už od malička uvedomovať, že ženy by nemali pracovať len v domácnosti.
- Deti pracujúcej matky sú nezávislejšie: Ako rastú, prenáša sa na nich čoraz viac domácich prác a zodpovednosti.
- Pracujúce matky menej trpia depresiami: Matka, trpiaca depresiou, môže veľmi negatívne ovplyvniť rodinu, hlavne deti a ich vývoj.
- Čas strávený s deťmi je kvalitnejší: Rodičia, ktorí nie sú so svojimi deťmi 24 hodín denne si vedia čas strávený s nimi naplno vychutnať a využiť.
- Deti majú lepšie výsledky v škole: Deťom pracujúcich matiek sa v škole môže dariť lepšie.
- Deti majú taktiež menej problémov so správaním: Najviac záleží od toho, aké vzory doma deti vidia.
- Pracujúce matky sú šťastnejšie: Štastie v každej domácnosti je dôležitým faktorom pri vývine dieťaťa.
- Rodina má vyšší príjem: Mať dvoch zarábajúcich rodičov je pre deti nepochybne výhodou.
- Deti majú rovnocennejší pohľad na rodovú rovnosť: Ich pohľad na tradičné úlohy na základe pohlaví je rovnocennejší.
Dôsledky násilia na deťoch: Ako predchádzať a pomáhať
Podľa údajov UNICEF-u je na svete viac ako 56 miliónov detí vystavených násilnému správaniu v rodine. Na základe štatistík je v Strednej Európe obeťou fyzického násilia až 21 % detí, čiže každé piate dieťa.
Prečítajte si tiež: Tipy pre správanie sa počas pôrodu
Aké sú dôsledky násilia na deťoch?
- Depresie, úzkosť, či prehnaná sebakritika: Ľudia, ktorí boli ako deti verbálne zneužívaní, sú omnoho náchylnejší k depresiám, častejšie trpia úzkosťou, sú dvojnásobne viac náchylnejší trpieť prudkými zmenami nálad, ale taktiež trpia aj prehnanou sebakritikou.
- Dopad na vývin dieťaťa: Obete domáceho násilia bývajú v neskoršom veku izolované od svojich partnerov. Ako deti majú vyššie riziko emocionálnych problémov a problémov so správaním.
- Zdravotné problémy: Fyzické zneužívanie je ľahšie odhaliť ako psychické, pretože zanecháva viditeľné stopy, ako napríklad modriny, popáleniny, rany, či v tých horších prípadoch zlomeniny alebo rôzne poranenia hlavy.
- Správanie dieťaťa: Dieťa je náchylnejšie ku klamstvu, kradnutiu, bitkám, či všeobecne môže byť omnoho náchylnejšie reagovať agresívnejšie, aj keď to situácia nevyžaduje.
- Kognitívne a intelektuálne následky: Zneužívané a zanedbávané deti majú pomalší intelektuálny vývin, konkrétne v oblasti verbálnej inteligencie.
- Psychosociálne následky: Zneužívané deti sú náchylnejšie k premýšľaniu o samovražde, ale aj k pokusom o samovraždu. Okrem depresie trpia aj pocitom bezmocnosti a nižším sebavedomým v porovnaní s ostatnými deťmi.
- Dlhodobé následky: Následky zneužívania sa s deťmi ťahajú až do dospelosti. Deti, ktoré boli zneužívané, majú ako mladiství väčšiu náchylnosť k delikvencii.
tags: #spravanie #deti #v #materskej #skoleeliska #herinkova