Rozprávanie je základným pilierom ľudskej komunikácie, umožňuje nám zdieľať myšlienky, emócie a zážitky. Avšak, pre niektorých jedincov, najmä pre deti, môže byť táto schopnosť narušená zajakávaním. Čo je zajakávanie a ako môžeme deťom s touto poruchou reči pomôcť?
Čo je zajakávanie?
Zajakávanie, odborne nazývané balbutizmus, je porucha plynulosti reči, ktorá sa prejavuje neúmyselným opakovaním, predlžovaním alebo blokádou zvukov, slabík alebo slov. Deti, ktoré sa zajakávajú, vedia, čo chcú povedať, ale majú ťažkosti s plynulým vyjadrením svojich myšlienok.
Definícia hovorí, že zajakavosť je neúmyselné opakovanie, predlžovanie alebo blokáda slova či jeho častí pri úmysle a snahe prehovoriť. Deti, ktoré sa zajakajú, vedia, čo chcú povedať, ale aj napriek veľkému úsiliu nie sú schopné plynule a bez námahy prehovoriť.
Kedy sa zajakávanie objavuje?
Rizikovým obdobím pre vznik koktavosti je vek medzi druhým a piatym rokom, teda v období prudkého osvojovania si reči a jazyka. Prakticky nikto nezačne koktať po dvanástom roku života, iba v prípade vážneho úrazu hlavy alebo po prežití psychotraumatického zážitku.
Zajakavosť sa až v 90 % začína prejavovať v predškolskom veku a v období prechodu do školy (tzv. začínajúca, incipientná zajakavosť), následne môže pokračovať počas školskej dochádzky (ako fixovaná zajakavosť) a môže dôjsť až k jej prechodu do chronickej zajakavosti, ktorá pretrváva aj v dospelosti.
Prečítajte si tiež: Cesta k štíhlejšej postave
Príčiny zajakávania
Dodnes sa odborníkom nepodarilo úplne jednoznačne vyriešiť otázku vzniku zajakavosti. Predpokladajú však, že nejde o jednu jedinú príčinu, ale o súhrn mnohých. Existuje veľa hypotéz, ale ani jedna nie je potvrdená a nevysvetľuje uspokojivo okolnosti vzniku zajakavosti. Najčastejšie sa hovorí o dedičnosti, hoci až vplyv prostredia, v ktorom deti rastú, sa stáva spúšťacím mechanizmom geneticky zdedenej dispozície k zajakavosti. Hovorí sa aj o nepatrných mozgových poškodeniach, ktoré narúšajú koordináciu svalov, vďaka ktorým rozprávame. Ďalej sa uvádzajú aj drobné poškodenia mozgu v tehotenstve alebo pri pôrode. Niekedy sa ako príčina uvádza aj silný nečakaný zážitok, strach alebo stres po zranení dieťaťa.
Na zajakavosti, ako neurovývinovej poruche, sa podľa odborníčok, ktoré sme k téme oslovili, podieľa viacero premenných. Najčastejšími príčinami zajakávania je dedičnosť, neurofyziológia a prostredie. Čo sa týka genetiky, máme ešte veľa nezodpovedaných otázok. Vedci zatiaľ neprišli na jeden konkrétny gén, ktorý by spôsoboval zajakavosť. Skôr sa hovorí o dedičnej predispozícii, teda o zvýšenom riziku u dieťaťa, ktorého rodič sa zajakáva. Odborná literatúra poukazuje na variáciu 10 až 30-percentného vplyvu dispozície k zajakavosti.
Prostredie sa často mylne považuje za samotnú a jedinú príčinu vzniku zajakavosti. Tento faktor je určite dôležitý, ale má skôr fixujúci charakter, ktorý môže zhoršovať symptómy zajakavosti. Dlhodobo negatívne a stresujúce vplyvy rodinného prostredia môžu pôsobiť traumatizujúco. Najčastejšie ide o príliš prísnu, utláčajúcu výchovu, kedy má dieťa neprimeraný strach vyjadriť svoj názor, odpovedať rodičovi z dôvodu prísneho fyzického či verbálneho trestu.
Ako sa zajakávanie prejavuje?
Zajakávanie sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi a jeho závažnosť sa môže líšiť. Medzi najčastejšie prejavy patria:
- Opakovanie zvukov, slabík alebo slov (napr. "m-m-mama", "ta-ta-tata", "auto auto")
- Predlžovanie zvukov (napr. "mmmma")
- Blokády, kedy sa dieťa zasekne a nemôže vysloviť slovo
- Vkladanie hlások (Napr. „Č-č-červené auto tam stálo.“), slabík (Napr. „Červené auto tam stá-stá-stá-stá-stálo.“) a slov (Napr. Napr. „Červené auto auto tam tam tam stálo.“),
- Predlžovanie hlások, tzv. prolongácie (Napr. „Čéééérvené ááááuto tam stálo.“),
- Tiché pauzy („Červené -- pauza-- auto tam stálo“),
- Prerušované slová („Čer -- vené auto tam stá -lo“),
- Nekompletné slovné zvraty a opravy („Červené auto tam stá stá -- Videl som tam červené auto.“)
- Nadmerná námaha, ktorá sa prejavuje známkami svalového napätia, grimasami, nápadnou gestikuláciou, sčervenaním alebo potením,
- Psychická tenzia, ktorú charakterizuje pocit vnútorného nepokoja, frustrácie, vyvedeniaz miery a strachu z vlastného prehovoru, čo môže viesť k vyhýbavému správaniu, kedy sa jedinec snaží komunikácii vyhnúť (napr.
Okrem samotných rečových prejavov sa u detí so zajakávaním môžu objaviť aj sprievodné prejavy, ako sú:
Prečítajte si tiež: Ružomberok a Dubaj: Tipy na výlety
- Napätie v tvári alebo krku
- Grimasy
- Rýchle mrkanie
- Nepokojné pohyby tela
- Úzkosť alebo frustrácia z rozprávania
Ako môžeme deťom so zajakávaním pomôcť?
Zajakávanie sa dá liečiť, a preto je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Liečbou koktavosti sa zaoberajú logopédi, foniatri a psychológovia. Výsledky liečby sa dostavujú však pomaly. S koktavým dieťaťom je nutné hovoriť zrozumiteľne a pomaly. Keď sa rodičia rozprávajú pomaly, je to účinnejšie, ako keď k pomalej reči nabádajú len dieťa.
Prvoradé je vytvoriť pre dieťa podporujúce a akceptujúce prostredie. Dôležité je v rodine vytvoriť prostredie, ktoré zaujíma názor dieťaťa. Pokiaľ chce dieťa niečo povedať, nemalo by musieť kričať, aby prehlušilo televízor, či rádio alebo neprestajnú konverzáciu osloveného človeka s niekým iným. Koktavé dieťa musí rodič počúvať a nechať ho dohovoriť, prípadne sa snažiť vytvoriť také podmienky, aby mohlo byť dieťa a jeho reč vypočutá bez stresu.
Čo robiť a nerobiť pri komunikácii s dieťaťom, ktoré sa zajakáva:
- Počúvajte pozorne: Venujte dieťaťu plnú pozornosť a nechajte ho dokončiť vetu bez prerušovania.
- Neopravujte a nedokončujte vety: Nedokončujte vety za neho. Neopravujte jeho výslovnosť. V žiadnom prípade sa nesnažte silou mocou dokončiť význam viet, čo veľmi dieťa zneistí.
- Hovorte pomaly a pokojne: Nenáhlite a netlačte, nepožadujte okamžite odpoveď. Snažte sa chápať zmysel detskej reči a adekvátne reagujte, nenechajte sa vyrušovať neplynulosťou reči.
- Dávajte najavo záujem: Dávajte dieťaťu najavo, že vás teší sa s ním rozprávať a počúvať to, čo vám hovorí. Vy sami motivujte dieťa, aby veľa rozprávalo, aby nemalo zábrany veľa hovoriť. Rozprávajte sa nielen doma, ale aj na vychádzkach, výletoch, pri športe, pri jedle a podobne.
- Podporujte aktivity, ktoré podporujú plynulosť reči: Recitujte si básničky, spievajte si pesničky, hrajte spolu bábkové divadlo. Vždy je lepšie, keď spieva matka, ako keď len pustíte nahrávku speváka. Vôbec nezáleží na tom, ako spievate. Dieťa je šťastné, keď počuje váš hlas. Keď pri bábkovej hre dieťa rozpráva za inú postavu a nie za seba, môže začať hovoriť aj plynulo. Rytmizovaná reč pomáha dieťaťu v plynulosti reči, a tak má z rozprávania lepší pocit.
- Nebojte sa vyhľadať odbornú pomoc: Logopéd vám môže poskytnúť cvičenia a stratégie na zlepšenie plynulosti reči.
- Nedávajte najavo svoje obavy: Nedávajte najavo, že vás koktavosť dieťaťa trápi. Dieťa vás nechce sklamať. Vaše trápenie ho bolí a zvyšuje jeho úzkosť. Nedávajte najavo ani zlosť, hnev a netrpezlivosť. Nedívajte sa na dieťa sústredene a s obavami, či sa koktavosť v rečí objaví. Zvýšením pozornosti koktavosť len viac posilňujete. Nedávajte tiež dieťaťu najavo súcit.
- Nevyvíjajte na dieťa tlak: Nehovorte dieťaťu, aby prestalo koktať, nestrašte ho trestom. Koktanie vôľou nemôže ovplyvniť. Počítajte s tým, že v stresových situáciách sa reč môže ešte zhoršiť. Určite mu tiež nehovorte: „Zhlboka sa nadýchni! Hovor pomaly! Povedz to ešte raz!“ Ľudská reč je zautomatizovaný proces.
Terapia zajakávania
V našom zariadení (SCPP Inštitúte detskej reči v Bratislave) pracujeme formou Personalizovanej terapie zajakavosti (P-tz®). V nej, s rešpektom ku konkrétnym osobitostiam osoby so zajakavosťou, sprevádzame deti a ich rodiny, cestou modifikácie postojov k zajakavosti a k akceptácii zajakavosti ako jednej z mnohých čŕt osoby so zajakavosťou. Do terapeutického procesu sú zapojené teda nielen deti, ale aj ich rodičia. S rodičmi pracujeme individuálnou aj skupinovou formou.
Logopédia vás môže naučiť spomaliť reč a naučiť sa všímať si momenty, keď koktáte. Na zvýšenie plynulosti je k dispozícii niekoľko elektronických zariadení. Oneskorená zvuková spätná väzba vyžaduje, aby ste spomalili svoju reč, inak bude reč cez prístroj znieť skreslene. Iná metóda napodobňuje vašu reč tak, že to znie, ako keby ste sa zhovárali s niekým iným. Niektoré malé elektronické zariadenia sa nosia pri každodenných činnostiach. Kognitívno-behaviorálna terapia vám môže pomôcť naučiť sa identifikovať a zmeniť spôsoby myslenia, ktoré môžu zajakávanie zhoršiť.
Vývinové neplynulosti
Zajakavosť vo forme tzv. vývinových neplynulostí sa však môže objavovať aj u detí v ranom veku (najčastejšie medzi 3.-4.rokom života), kedy najčastejšie súvisí s oneskorovaním sa alebo naopak výrazným pokrokom v oblasti vývinu reči, výraznou životnou zmenou a pod. Dieťa s vývinovými neplynulosťami akoby v prúde reči „nestíhalo“ vyhľadávať slová z pamäti a tieto pauzy v reči vypĺňa opakovaním slabík, slov alebo viet. Vývinové neplynulosti by však nemali trvať dlhšie ako 6 mesiacov a nemali by byť závažného charakteru (napr. dieťa by počas nich nemalo mať narušenú mimiku, nemalo by prižmurovať oči, nemalo by vykazovať známky stresu počas komunikácie, nemalo by naťahovať-prolongovať hlásky, napr. boooooli, zimaaaa a pod.). Pri vývinových neplynulostiach by sa dieťa malo zajakávať ľahko, bez námahy, bez toho, aby si vlastnú zajakavosť uvedomovalo.
Prečítajte si tiež: Ako riešiť žiarlivosť u batoliat?
Práve v tomto období sú to práve rodičia a blízka rodina, ktorí dieťa na vývinové neplynulosti upozornia (napr.“Nadýchni sa a povedz to ešte raz.“ „Povedz mi to znova a pomaly.“ „Nezasekávaj sa, rozprávaj pekne a pod.). Cieľom rodičov je pomôcť deťom prekonať tieto neplynulosti avšak takýto zásah do komunikácie s dieťaťom máva práve opačný efekt - dieťa si začína svoje neplynulosti uvedomovať, snaží sa im vyhýbať, začína si dávať na reč pozor. Reč by však mala byť spontánne tvorená, bez toho, aby sme si jej tvorbu priamo uvedomovali. Ak si deti začnú dávať pozor na tvorbu reči, ich plynulosť sa často zhorší a nie naopak.
Mýty o zajakávaní
Zajakávanie sa nie je znakom zníženého intelektu, ako sa možno aj vy mylne domnievate. Zajakavosť, pokiaľ nie je súčasťou vážnych poranení mozgu, v žiadnom prípade neznamená, že daný človek je menej mentálne schopný alebo výkonný. Práve naopak, v praxi sa mi potvrdzuje, že ide o šikovných, intelektovo schopných, v niektorých prípadoch až s nadpriemerným intelektových potenciálom, ľudí. Ľudia, ktorí sa zajakávajú, sa nesnažia o pozornosť okolia, nikoho nenapodobňujú ani to nie je len zlý návyk. Ani preučovanie ľavákov na pravákov automaticky nemusí viesť k zajakavosti.
Kedy vyhľadať logopéda?
Logopéda treba navštíviť čo najskôr, ak tvorí dieťa hlásku chybne, teda na nesprávnom mieste alebo nesprávnym spôsobom napr. hlásku R v hrdle, sykavky medzi zubami, aby si tento zlozvyk nefixovalo. Čím dlhšie dieťa takúto výslovnosť používa, tým náročnejšie je ju odnaučiť. Ak dieťaťu v 4 rokoch chýba v reči viacero hlások vývinovo náročnejších ako je R, L, ostré (CSZ) aj tupé sykavky (ČŠŽ) alebo dokonca v reči chýba aj niektorá vývinovo skoršia hláska ako je napr. najčastejšie K,G, T, D alebo V, F. Do piatich rokov by malo dieťa tvoriť a používať správne všetky hlásky reči, ak tak nie je, je vhodné vyhľadať logopéda. Všeobecne rodičom odporúčam, ak výslovnosť po 4 roku nie je správna, aby začali hľadať logopéda, pretože čakacia doba na vyšetrenie je často dlhšia.
tags: #spolu #pre #dieta #zajakavanie