Úrazy detí sú pomerne časté a môžu rodičom spôsobiť veľa starostí. Dôležité je vedieť, ako správne reagovať na rôzne situácie, kedy je potrebná lekárska pomoc a ako predchádzať zbytočným zraneniam. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na prevenciu úrazov u detí, od pádov a zlomenín až po popáleniny a topenie, a ponúka praktické rady pre rodičov.
Úvod
Detstvo je obdobie plné objavovania a učenia sa, čo často vedie k drobným, ale aj vážnejším úrazom. Rodičia by mali byť pripravení na rôzne situácie a vedieť, ako správne reagovať. Cieľom tohto článku je poskytnúť rodičom komplexné informácie o prevencii detských úrazov a postupoch prvej pomoci, aby vedeli, ako zabezpečiť svojim deťom bezpečné prostredie a minimalizovať riziká.
Ako zachovať pokoj a rozvahu pri úraze dieťaťa?
Keď sa dieťa zraní, je dôležité, aby rodič zachoval pokoj a rozvahu. Rodič najlepšie pozná svoje dieťa a dokáže rozpoznať, či je „niečo nie je v poriadku“. Práve pokoj a rozvaha umožnia rodičovi správne zhodnotiť situáciu a prijať adekvátne kroky.
Pády detí: Ako reagovať a kedy vyhľadať lekársku pomoc?
Pády sú jednou z najčastejších príčin úrazov u detí. Pády môžu vyzerať desivo, ale nemusia byť vždy závažné. Napríklad zakrvavená tvár z ranky v obočí sa po umytí môže ukázať ako malá ranka, ktorá po domácom ošetrení prestane krvácať a nie je potrebná návšteva lekára.
Pád z postele
Ak dieťa spadne z postele, je dôležité sledovať jeho stav. Ak sa dieťa javí v poriadku, odporúča sa dopĺňať tekutiny a jedlo len v malých dávkach a nedráždivé. Ak sa dostaví nevoľnosť a vracanie, je to znamenie ísť do nemocnice. Sledujte spôsob komunikácie, či nie je dieťa ospalé, ako chodí, pohybuje sa, hýbe končatinami. Odchýlky od normy odporúčam riešiť s lekárom. Ak je po domácom pozorovaní dieťatko v poriadku, nie je potrebná návšteva nemocnice. Práve tá môže byť totiž pre dieťa zbytočne stresujúca.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Kedy ísť na pohotovosť?
Radšej ísť na pohotovosť dvakrát zbytočne, ako raz neskoro! Táto zásada by mala platiť u všetkých rodičov, ktorým záleží na zdraví dieťaťa. Ak sa objaví ktorýkoľvek z týchto príznakov, je potrebné bezodkladne vyhľadať lekársku pomoc.
- Porucha vedomia aj tesne po úraze, aj v nasledujúcich hodinách.
- Nevoľnosť a vracanie.
- Ospalosť.
- Zmeny v spôsobe komunikácie.
- Problémy s chôdzou alebo pohybom.
Čo robiť, ak ste pád dieťaťa nevideli?
Ak rodič pri páde nebol, ako prvé sa musí opýtať svedkov, že čo sa stalo a nechať si aj od dieťaťa popísať situáciu okolo pádu a zistiť, či sa tieto verzie zhodujú. Keď dieťa povie aj detaily pádu, alebo čo mu predchádzalo, toto otras mozgu nemá.
Rizikové faktory a prevencia pádov
Podľa lekára môžu úrazy vyzerať na prvý pohľad desivo, no nemusia byť až také závažné. Niekedy však aj na prvý pohľad nevinný pád z bicykla v pomalej rýchlosti s narazením riadidlami do bruška môže znamenať život ohrozujúce vnútorné krvácanie. Vtedy podľa úrazového chirurga nemusí mať dieťa bolesti hneď, ani viditeľné zranenie. Až keď s odstupom času (pár minút) zbledne, prestane sa pohybovať, vtedy je najvyšší čas volať číslo 112.
Dnes máme inú dobu ako pred 30-timi rokmi, aj úrazy sú iné. Deti sú horšie pohybovo vybavené. Úrazy sú častejšie vo vyšších rýchlostiach - nové elektrobicykle, hoverboardy, či všadeprítomné trampolíny a detské parky.
Najlepšou prevenciou pred detskými úrazmi je aktivita. Prevencia v zmysle poskytnutia dieťaťu dostatok pohybového rozvoja a schopností na športových aktivitách počas celého roka je základ. Často je jednoduchšie, keď sa dieťaťa zabaví s tabletom, ak nemáme dosť síl sa mu venovať kvôli únave z práce, no dobehnúť to potom v lete na dovolenke nejde a dieťa nepripravené sa skôr zraní. Vymenovávať asi nemusím, kde všade sú nástrahy pre deti - skákanie do vody, trampolíny, pády z výšok, z bicykla a podobne.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Zlomeniny u detí: Ako postupovať a čo robiť?
Snáď najčastejšie sa v úrazových ambulanciách ošetrujú práve zlomeniny. Čo by mal rodič robiť, keď sa jeho dieťaťu stane takéto nešťastie? V prvom rade nepanikáriť, nadmerne s dieťaťom nehýbať a sledovať, či je pri vedomí. Ak nie, okamžite zavolať číslo 112!
Prvá pomoc pri zlomeninách
Pri jednoduchších zraneniach končatín je potrebné ju stabilizovať v kĺbe nad a pod zlomeninou pre zabránenie ďalšieho poškodenia a zníženia bolestivosti. V žiadnom prípade nedávame dieťaťu nič jesť, ani piť. Oddiali to čas operácie, ak bude potrebná, pretože žalúdok nesmie byť plný pri uspávaní. Niektorí starostliví rodičia zvyknú dieťaťu dať v tejto chvíli kolu a sladkosti, to určite nie! S tým treba počkať až po RTG snímke a dostať povolenie od lekára, ak sa nemusí stav súrne operovať.
V prípade, že je úraz ľahký, dieťa pohybuje končatinou bez výraznejšej bolesti, môžme vyčkať ako sa stav, opuch vyvinie aj do nasledujúceho rána. Sledujeme zmenu farby a teploty končatiny oproti druhej strane, prítomnosť krvácania, modriny a opuchov. Ak sa stav zhoršuje, navštívime lekára. Je normálne, že aj bežné narazenie najviac bolí cca po 2-6 hodinách, kedy opadne počiatočný stres. Vtedy sú na mieste analgetiká a chladenie miesta (nie zamraziť!). Odporúča sa studený obklad každých 5 min. a 2 min. pauza - 3x vystriedať každé 2 hodiny. Vyvýšená poloha zabráni zhoršeniu opuchu, a tým aj bolesti.
Letné úrazy: Rezné rany a topenie detí
V lete nie sú ničím výnimočným ani rezné rany napríklad od kameňov či skla na plážach či pri bazénoch. Ako ich správne ošetriť? Nezabúdajme na dezinfekciu poraneného miesta vodou, prípravkom na rany, v krajnom prípade alkoholom či Alpou.
Ošetrenie rezných rán
Drobné rezné rany, povedzme do 1 cm, pri ktorých nedošlo ku znečisteniu rany prípadne poškodeniu šliach, ciev či nervov uložených v mieste rany, rana nie je hlboká, nie je nevyhnutne potrebná návšteva lekára. Pri znečistených ranách je potrebná hlbšia kontrola či v rane nie sú kamienky, zem a cudzie telesá. Malé, nie hlboké rany, sa krásne zahoja aj s jednoduchým zalepením známym "motýlikom". Pri poškodení šliach, nervov a podobne je potrebná operácia aj pri relatívne malej rane -časté je to pri poraneniach nožmi a podobne.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Topenie detí
Keď sa dieťa napije vody, malo by ju vedieť vykašľať či vypľuť. V prípade nadýchnutia sa vody ide už o väčšie nebezpečenstvo pre vodu v pľúcach. Podľa lekára môže dôjsť k poškodeniu tkanív. Ak sa dieťa vody napije, v najhoršom prípade ju vyvracia. Ak sa ale vody nadýchne, má problémy s dýchaním, vykašliava vodu a sú známky poruchy vedomia, určite je potrebná odborná pomoc lekára, volajte 112.
Poranenia hlavy u detí: Ako ich rozpoznať a čo robiť?
Úrazy hlavy sú u detí pomerne časté. Deti sa každý deň učia niečo nové - posadiť sa, postaviť sa, prejsť prvé samostatné kroky, vyliezť na sedačku či stoličku. Na bežné detské pády si deti svojím vývojom postupne privykajú, každý nový pohyb sa učia súčasne s pádom. Pády na hlavu z vlastnej výšky v bezpečnom prostredí preto zvyčajne nemajú vážnejšie následky. Omnoho častejšie sa závažné vnútrolebečné poranenia vyskytujú v prípadoch, kedy nie sú dôsledkom neobratnosti dieťaťa, ale nedostatočného dohľadu dospelého - pády novorodencov a batoliat z nábytku (sedačka, prebaľovací pult), pri starších deťoch pády z výšky na preliezkach či z bicykla. Vnímavý dohľad a nosenie ochranných pomôcok (prilba na bicykel) by mohli predchádzať veľkej časti závažných poranení hlavy u detí.
Hlava dieťaťa sa v mnohom odlišuje od hlavy dospelého. Je väčšia v porovnaní k telu a samotná detská lebka je tenšia, poddajnejšia a viac deformovateľná v porovnaní s lebkou dospelého. Úraz hlavy môže ostať bez akýchkoľvek následkov, môže však viesť aj k závažným vnútrolebečným poraneniam, ktoré môžu život dieťaťa ohroziť. Ako sa dajú v bežnej praxi odlíšiť jednotlivé typy poranení? Nanešťastie, ako pri väčšine ochorení, neexistuje 100% postup na vylúčenie možného vnútrolebečného poranenia. Pri akejkoľvek neistote alebo závažnom spôsobe úrazu je namieste vyhľadať lekársku pomoc.
Hodnotenie závažnosti úrazu
- Ak ste úraz videli, hodnotíte ho ako závažný? Napr. pád z veľkej výšky, vypadnutie z trampolíny, autonehoda? V takom prípade je vhodné vyhľadať lekársku pomoc, aj keď je dieťa bez ťažkostí. Ak je to možné, treba si zapamätať, kde si dieťa hlavu narazilo alebo v akej polohe sme ho našli.
- Bezprostredne po páde hodnotíme ako prvé vedomie a správanie dieťaťa. Po väčšine úrazov hlavy však dieťa ostane pri vedomí, treba však zhodnotiť jeho správanie. Dieťa môže byť otrasené, zľaknuté alebo „onemelé” z úrazu. Dôležité je preto upokojiť samu seba aj dieťa a po ukľudnení sa snažiť viesť normálnu konverzáciu (nemusia to byť žiadne závažné kontrolné otázky). Podľa veku sa nepriamo snažíme zhodnotiť, či je dieťa orientované v čase, či si pamätá na okolnosti pred pádom, či spoznáva známe osoby vo svojom okolí. Počas rozhovoru si taktiež všímame zreničky, mali by byť rovnako široké.
- Po celkovom zhodnotení stavu dieťaťa sa zameriame na samotné miesto nárazu. Prezrieme hlavičku, hľadáme modrinu, odreninu, tržnú ranu alebo prípadnú deformitu v mieste nárazu. Pozor, tento krok je vždy dobré opakovať niekoľkokrát, modrina alebo vystúpený hematóm sa môžu objaviť aj s časovým odstupom, prípadne môžu zmeniť svoj charakter. Ak sa napríklad aj s časovým odstupom niekoľko hodín vytvorí na hlavičke tzv. Ak si dieťa pri páde spôsobilo tržnú ranu, bude pravdepodobne výrazne krvácať. Aj malé ranky na hlave bývajú veľmi krvácavé, najmä ak dieťa plače. Neznamená to však vždy, že poranenie je závažné. Krvácavosť je dôsledkom dobrého prekrvenia kože hlavy. Dôležité je preto opäť upokojiť dieťa, ranu prekryť a pritlačiť čistým a suchým krytím. Samotná modrina alebo odrenina nie je jednoznačne dôvodom na návštevu u lekára, ak je dieťa bez ťažkostí. Každú odreninu je však vždy dobré vydezinfikovať a do zhojenia nenamáčať.
- Aj keď je dieťa bezprostredne po úraze bez ťažkostí, je nutné ho sledovať i naďalej, a to po dobu minimálne 48 hodín. Dôvodom je, že závažné úrazy hlavy (napr.
Príznaky, ktoré si vyžadujú lekársku pomoc
- Strata vedomia.
- Zvracanie.
- Poruchy videnia.
- Nezvyčajná spavosť.
- Problémy s rovnováhou.
- Zmätenosť.
- Krvácanie z uší alebo nosa.
- Silná bolesť hlavy.
- Kŕče.
Otras mozgu u detí
Najčastejším prejavom otrasu mozgu je:
- krátkodobé bezvedomie,
- pocit na zvracanie alebo už samotné zvracanie,
- krátkodobý výpadok pamäti (dieťa si nepamätá udalosti, ktoré sa stali bezprostredne v čase úrazu),
- skorý nástup bolesti hlavy a podobne.
Čo robiť, ak ste pád dieťaťa nevideli?
Po pribehnutí k dieťaťu musí rodič zistiť, či je dieťa pri vedomí, či dýcha, k akému možnému zraneniu došlo, či krváca, či ho niečo príliš bolí. Ak rodič pri páde nebol, ako prvé sa musí opýtať svedkov, že čo sa stalo a nechať si aj od dieťaťa popísať situáciu okolo pádu a zistiť, či sa tieto verzie zhodujú. Keď dieťa povie aj detaily pádu, alebo čo mu predchádzalo, toto otras mozgu nemá.
Kedy ísť s dieťaťom na urgentný príjem?
- Keď je tam násilný mechanizmus - pád, úder, skok, zle stúpenie, sotenie.
- Bolesť v nejakej časti tela, ktorá vznikne v momente pôsobenia násilného mechanizmu.
- Keď v tej časti tela, ktorá bolí je obmedzená hybnosť.
- Ak je dieťa do 6 rokov, tak treba ísť do detskej nemocnice.
Uvedené symptómy sú všeobecné a nemusia sa vyskytovať všetky spoločne, alebo v rovnakej miere. Výskyt symptómov nie je špecifický pre jednotlivé typy vnútrolebečných poranení a nesvedčia jednoznačne o závažnosti poranenia. Vo všeobecnosti ale platí, že pokiaľ dieťa nemalo veľmi závažný úraz, nevytvorí sa mu na hlavičke prelievajúci hematóm a nemá žiadne ťažkosti, je možné ho odsledovať aj v domácom prostredí.
Po príchode do nemocnice dieťa vyšetrí lekár a podľa nálezu môže odoslať dieťa na ďalšie vyšetrenia. Pri negatívnom náleze poučí rodičov o ďalšom sledovaní v domácom prostredí. V rámci možných vyšetrení sa realizuje röntgenové (RTG) vyšetrenie lebky (menšie deti treba pri vyšetrení podržať, je preto vždy dobré prísť na vyšetrenie aj s doprovodom). Röntgenové vyšetrenie nevie potvrdiť alebo vylúčiť vnútrolebečné zakrvácanie, dokáže však odhaliť prasklinu alebo zlomeninu lebky, pri ktorej je zvýšené riziko vnútrolebečného krvácania. Indikáciu na CT vyšetrenie stanovuje lekár a má vlasnté kritériá. CT vyšetrenie vystavuje dieťa značnej radiačnej záťaži, netreba preto vyšetrenie vykonávať „len tak pre istotu” alebo na žiadosť rodiča. Pri podozrení na závažné poranenie však jeho výťažnosť prevyšuje riziká a umožní rýchle a presné odhalenie prípadného krvácania. V prípade, ak má dieťa niektoré z uvedených symptómov, je možné realizovať neurologické vyšetrenie. Ak u dieťaťa symptómy pretrvávajú, prípadne je dieťa už v poriadku, no symptómy boli závažné, ostáva dieťa na sledovanie v nemocnici.
Prečo teda musí ostať v nemocnici?
Príznaky otrasu mozgu môžu byť identické s príznakmi závažného vnútrolebečného poranenia. Pri otrase mozgu príznaky postupne ustúpia a dieťa je ďalej bez ťažkostí. V prípade závažného poranenia sa môže celkový stav postupne alebo náhle zhoršovať, ale dieťa môže byť aj na určitý čas úplne bez ťažkostí. Následne však príde celkové zhoršenie stavu pacienta, ktoré môže prebiehať aj akútne.
Typy vnútrolebečných poranení
- Otras mozgu - je najčastejší typ poranenia. Otras mozgu je funkčné postihnutie mozgu bez morfologického nálezu.
- Epidurálny hematóm - je zakrvácanie medzi lebkou a tvrdou plenou mozgovou. Svojou veľkosťou hematóm zvyšuje vnútrolebečný tlak a utláča mozog. Vždy vyžaduje intenzívny monitoring a podľa stavu aj chirurgickú evakuáciu.
- Subdurálny hematóm - je zakrvácanie pod tvrdú plenu mozgovú.
- Intracerebrálna hemorágia - znamená krvácanie priamo do mozgu, môže byť spojená s pomliaždením mozgu.
- Difúzne axonálne poškodenie - následkom rotačného poranenia sa poškodia axóny (výbežky nervových buniek) v mozgu, pri závažnom náleze môže viesť až k tzv. bdelej kóme.
- Lineárna prasklina lebky - jej znakom býva často tzv. prelievajúci sa hematóm na hlavičke. Samotná nevyžaduje špeciálnu liečbu, treba však vylúčiť možné súčasné vnútrolebečné poranenie. Jej komplikáciou môže byť tzv. rastúca zlomenina, kedy sa v mieste praskliny postupne zväčšuje medzera v kosti.
- Impresívna zlomenina lebky - pri pôsobení veľkej sily počas úrazu sa môžu kosti lebky vtlačiť dovnútra. Stav väčšinou vyžaduje chirurgické riešenie. Môže byť spojená s vnútrolebečným zakrvácaním.
Popáleniny u detí: Prvá pomoc a prevencia
Z celkovej štatistiky najviac popálenín spôsobujú horúce tekutiny. Priemerná dĺžka hospitalizácie a liečby rozsiahlych a hlbokých popálenín býva často 2-4 mesiace.
Prvá pomoc pri popáleninách
Keď sa dieťa napríklad obarí, rodičom ako prvé napadne vyzliecť ho zo šiat. Počas sekúnd, ktoré týmto stratia, sa nadmerné teplo dostáva do hlbších vrstiev kože a popáleninu zhoršuje. Treba vždy v prvom rade chladiť! Mokré oblečenie vyzliecť až neskôr a následne zas v chladení pokračovať. Po prvotnom ochladení je vhodné popáleného zabaliť do čistých prikrývok, kým príde pomoc. Doma popálené dieťa, dospelého, resp. popálenú časť jeho tela, teda treba čo najskôr strčiť pod chladnú (nie však ľadovú), neskôr vlažnú sprchu a chladiť. Aj 5-10 minút. Najviac takýchto úrazov sa totiž stáva v domácnosti. Na popálené miesto nič nenatierame, podľa rozsahu popáleniny voláme záchrannú službu alebo popáleninu obviažeme obväzom a čo najrýchlejšie sa snažíme dostať na pohotovosť. Schladiť a prekryť. Žiadne masti ani nič podobné.
Prevencia
Každý rodič by mal vedieť zvážiť, kedy už je návšteva lekára potrebná. V súčasnosti však vyšetrujeme aj zranenia, ktoré by nám zrejme naši starí rodičia ošetrili chladným obkladom. Rodič najlepšie pozná svoje dieťa. Vie posúdiť či je len vystrašené, alebo naozaj plače od bolesti. Apelujem preto na rodičov, aby zvážili zbytočné vyšetrenie "pre istotu". Samozrejme, každý má iný stupeň skúseností. Iste inak sa rozhodne otec úrazový chirurg u svojho syna po páde na skateboarde. Je jednoduché zistiť priamo na mieste mechanizmus pádu, alebo ako sa vyvíjali bolesti, prítomnosť a vývoj teploty či a aká je stolica a močenie, príjem jedla a tekutín. To pomôže aj v prípade návštevy pohotovosti lekárovi pre skoršiu diagnózu a menej zbytočných vyšetrení.