Táto situácia je nesmierne zložitá a vyžaduje si citlivý prístup, preto je nevyhnutné zvážiť všetky aspekty, aby ste sa mohli správne rozhodnúť. Článok sa venuje právnym, etickým a praktickým aspektom tehotenstva s iným mužom počas trvania manželstva na Slovensku.
Domnienky otcovstva v slovenskom práve
Slovenské právo definuje otcovstvo na základe troch domnienok, ktoré sú zakotvené v Zákone o rodine. Tieto domnienky majú za cieľ určiť, kto je právne považovaný za otca dieťaťa, pričom nemusia vždy zodpovedať biologickej realite.
Prvá domnienka: Manžel matky ako otec
Ak sa dieťa narodí žene počas trvania manželstva alebo do 300 dní po jeho zániku (rozvod, úmrtie manžela), za otca sa automaticky považuje manžel matky. Táto domnienka sa uplatňuje priamo zo zákona a nie je rozhodujúce, či bolo dieťa splodené počas manželstva.
Druhá domnienka: Súhlasné vyhlásenie rodičov
Ak nie je uplatniteľná prvá domnienka, rodičia môžu otcovstvo určiť súhlasným vyhlásením pred matrikou alebo súdom. Toto je známe ako uznanie otcovstva. Ak rodičia takto uznajú otcovstvo, súd už nemôže určiť otcovstvo na základe tretej domnienky.
Tretia domnienka: Určenie otcovstva súdom
Ak nie je možné určiť otcovstvo na základe prvých dvoch domnienok, súd môže rozhodnúť o otcovstve na základe sporového konania. Súd skúma všetky relevantné dôkazy, aby zistil, kto je biologickým otcom dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Nezaopatrené dieťa a sociálna pomoc
Situácia: Vydatá žena tehotná s iným mužom
Ak ste vydatá a tehotná s iným mužom, uplatní sa prvá domnienka a za otca dieťaťa bude považovaný Váš manžel. Existuje však niekoľko spôsobov, ako túto situáciu riešiť:
Rozvod a nové manželstvo
Jedným z riešení je rozvod s Vaším súčasným manželom a uzavretie manželstva s biologickým otcom dieťaťa pred narodením dieťaťa. V takom prípade sa za otca dieťaťa bude považovať Váš nový manžel. Nakoľko náš právny poriadok nepozná žiadne obmedzenia pre rozvedených manželov v súvislosti so zánikom manželstva, ponúka takto zároveň riešiť situácie, keď žena počas trvania manželstva otehotnela s iným mužom než s manželom a chce, aby za otca dieťaťa bol od narodenia dieťaťa považovaný skutočný otec. Pokiaľ totiž bude jej manželstvo právoplatne rozvedené a do pôrodu dieťaťa uzavrie nové manželstvo, bude sa za otca dieťaťa považovať neskorší manžel.
Zapretie otcovstva
Váš manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvie o narodení dieťaťa, zaprieť na súde, že je otcom dieťaťa. Rovnako tak môžete aj Vy ako matka zaprieť otcovstvo Vášho manžela do troch rokov od narodenia dieťaťa. Ak manžel stratil spôsobilosť na právne úkony pred uplynutím lehoty na zapretie otcovstva, môže otcovstvo zaprieť jeho opatrovník do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o narodení dieťaťa, alebo ak vedel o jeho narodení už skôr, do šiestich mesiacov od svojho ustanovenia. Manžel matky môže podať návrh na zapretie otcovstva najskôr v deň narodenia dieťaťa. Je vylúčené, aby návrh smeroval len proti tehotnej žene, keďže sa vyžaduje vedomosť otca o tom, že sa jeho manželke narodilo živé dieťa. Lehota troch rokov je prekluzívnou lehotou, ktorá sa skončí dňom, ktorý sa svojím číselným označením zhoduje s dňom, kedy sa manžel matky dozvedel, že sa jeho manželke narodilo dieťa. Manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá. Právo sa uplatňuje podaním návrhu na zapretie otcovstva na súde. Ide o druh konania o určenie rodičovstva. Môže sa začať len na návrh, súd však musí vykonať aj iné dôkazy, ako účastníci navrhli tak, aby čo najúplnejšie zistil skutkový stav.
Zapretie otcovstva dieťaťom
Ak uplynula lehota na zapretie otcovstva rodičom, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva, ak je to v záujme dieťaťa. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom. Ak súd rozhodne tak, že návrhu vyhovie a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva. Ak jeden z rodičov nežije, môže dieťa podať návrh na zapretie otcovstva proti druhému rodičovi, ak nežije ani jeden z rodičov, návrh nemožno podať. Prvou fázou tohto návrhu na zapretie otcovstva na návrh dieťaťa je konanie o prípustnosti zapretia otcovstva.
Kto môže podať návrh?
Aktívne legitimované na podanie návrhu je dieťa, ktoré má záujem na tom, aby otcovstvo jeho matrikového otca bolo zapreté. Žiadne procesné nástupníctvo na mieste navrhovateľa nie je prípustné. Ak dieťa zomrie, nemožno návrh podať, ani v už začatom konaní pokračovať. Pokiaľ je dieťa plnoleté, podáva návrh samo, pokiaľ je maloleté, podáva návrh opatrovník, ktorého mu súd za týmto účelom ustanoví. Dieťa nemôže byť zastúpené ani jedným z rodičov, nakoľko sú v konaní obaja pasívne legitimovaní, takže je zrejmá kolízia záujmov.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o tehotnú gupku
Čo obsahuje žaloba?
Obsahom žaloby je preukázanie splnenia oboch hmotnoprávnych podmienok povolenia prípustnosti zapretia otcovstva. Pokiaľ ide o preukázanie záujmu dieťaťa, potom prichádza do úvahy ako argument najmä zosúladenie matričného a biologického otcovstva, na ktorom má záujem aj dieťa, aj biologický otec. Na základe návrhu súd rozhodne tak, že buď návrhu vyhovie a povolí podanie žaloby o zapretie otcovstva, alebo návrh zamietne. V takomto prípade nemožno podať žalobu o zapretie otcovstva. Podanie návrhu na rozhodnutie o prípustnosti zapretia otcovstva nie je obmedzené žiadnou lehotou. Trvá počas celej doby života dieťaťa a končí sa jeho smrťou, resp.
Druhá fáza konania
Druhou fázou konania o zapretie otcovstva dieťaťom je samotné konanie o zapretí otcovstva. Pokiaľ súd v konaní o prípustnosti zapretia otcovstva vysloví, že zapretie otcovstva je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti rozhodnutia podať žalobu vo veci zapretia otcovstva. Táto žaloba smeruje proti matrikovému otcovi a matke, pokiaľ sú obaja nažive. Ak nežije jeden z nich, smeruje žaloba proti tomu druhému. Ak však nežije ani jeden z matrikových rodičov dieťaťa, nemožno žalobu podať vôbec.
Kto môže podať žalobu?
Aj v tomto konaní platí, že aktívne legitimované je len dieťa, ktorému súd povolil podanie žaloby na zapretie otcovstva. Ak je maloleté, musí byť zastúpené kolíznym opatrovníkom, ktorého ustanovil súd. Ak dôjde k právoplatnému zapretiu otcovstva matrikového otca, potom môže byť určené otcovstvo iného muža, buď súhlasným vyhlásením rodičov alebo v súdnom konaní. Žalobu na zapretie otcovstva podáva dieťa proti matrikovému otcovi a matke, ktorí sú v postavení nerozlučných spoločníkov. Pokiaľ jeden z nich nežije, podáva sa žaloba proti druhému rodičovi. Ak bolo právoplatne rozhodnuté, že neskorší manžel nie je otcom dieťaťa znovu vydatej matky, začína sa trojročná lehota na zapretie otcovstva pre skoršieho manžela dňom, keď sa dozvedel o právoplatnom rozhodnutí.
Určenie otcovstva biologickým otcom
Po úspešnom zapretí otcovstva Vaším manželom môže biologický otec dieťaťa uznať otcovstvo súhlasným vyhlásením pred matrikou alebo súdom. Ak k tomu nedôjde, môžete podať na súd návrh na určenie otcovstva biologickým otcom. Ak domnelý otec nežije, návrh na určenie otcovstva sa podáva proti opatrovníkovi, ktorého ustanovil súd. Ak navrhovateľ v priebehu konania zomrie, môže v konaní pokračovať ďalšia osoba, oprávnená na podanie návrhu. Potomkovia môžu podať návrh na určenie otcovstva do šiestich mesiacov od smrti dieťaťa, ak majú na určení právny záujem.
Práva a povinnosti rodičov
Je potrebné si uvedomiť, že určenie otcovstva a inštitút otcovstva nie je právom a povinnosťou iba otca dieťaťa, ale je veľmi dôležitým inštitútom aj z pohľadu samotného dieťaťa. Dieťa má právo poznať svojho otca, poznať svoju identitu, čo pomáha jeho zdravému všestrannému vývoju. Bez ohľadu na to, kto je právne určený ako otec dieťaťa, obaja rodičia majú voči dieťaťu práva a povinnosti, ktoré vyplývajú zo zákona o rodine. Medzi tieto práva a povinnosti patrí najmä:
Prečítajte si tiež: Úmrtia tehotných žien v nemocniciach
- Starostlivosť o dieťa a jeho výchova
- Zastupovanie dieťaťa a spravovanie jeho majetku
- Vyživovacia povinnosť
V prípade, že sa s biologickým otcom dieťaťa neviete dohodnúť na výkone rodičovských práv a povinností, môžete sa obrátiť na súd, aby upravil výkon týchto práv a povinností.
Etické aspekty a emocionálna podpora
Okrem právnych aspektov je dôležité zvážiť aj etické aspekty a emocionálny dopad tejto situácie na všetky zúčastnené strany - Vás, Vášho manžela, biologického otca dieťaťa a najmä na samotné dieťa.
- Otvorená komunikácia: Je dôležité otvorene komunikovať s Vaším manželom a biologickým otcom dieťaťa, pokiaľ je to možné.
- Odborná pomoc: Vyhľadajte odbornú pomoc psychológa alebo terapeuta, ktorý Vám pomôže zvládnuť náročné emócie a rozhodnúť sa, ako ďalej.
- Záujem dieťaťa: Pri všetkých rozhodnutiach majte na pamäti najlepší záujem dieťaťa.
Čo robiť, ak otec nejaví záujem o dieťa a neplatí výživné?
V prípade, že otec dieťaťa nejaví záujem o dieťa alebo neplatí výživné, máte niekoľko možností:
- Súdna úprava rodičovských práv a povinností: Ak nemáte rodičovské práva a povinnosti doteraz upravené súdnym rozhodnutím, odporúčam Vám čo najskôr ich upraviť v súlade s ustanovením § 36 ods. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.
- Návrh na určenie výživného: Podajte na súd návrh na určenie výživného pre dieťa. Zabezpečovať výživu pre svoje dieťa je základnou a prvoradou rodičovskou zodpovednosťou každého rodiča. To, že nejaví žiadny záujem o dieťa alebo sa s ním nechce stretávať, ho nezbavuje povinnosti prispievať podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa.
- Exekúcia: Ak otec neplatí výživné dobrovoľne, môžete podať návrh na exekúciu.
Vzdanie sa dieťaťa alebo otcovstva
Právny poriadok Slovenskej republiky nepozná inštitút vzdanie sa dieťaťa alebo vzdanie sa otcovstva k dieťaťu. Je potrebné si uvedomiť, že určenie otcovstva a inštitút otcovstva nie je právom a povinnosťou iba otca dieťaťa, ale je veľmi dôležitým inštitútom aj z pohľadu samotného dieťaťa. Dieťa má právo poznať svojho otca, poznať svoju identitu, čo pomáha jeho zdravému všestrannému vývoju.
Zapretie otcovstva
Ak vám svedčí otcovstvo, t.j. ak ste biologickým otcom dieťaťa, otcovstva sa nemôžete vzdať. Ak ním nie ste, potom môžete otcovstvo zaprieť. Lehota na zapretie otcovstva sa odvíja od spôsobu akým bolo otcovstvo určené. Ak ste sa stali otcom z dôvodu existencie manželstva na základe prvej domnienky, že ste boli manželom matky, potom môžete otcovstvo zaprieť do 3 rokov odo dňa, čo ste sa dozvedeli o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich , že ste otcom dieťaťa. Naopak, ak bolo vaše otcovstvo určené súhlasným vyhlásením rodičov na matrike alebo na súde, potom tak môžete urobiť do troch rokov od takéhoto určenia. Ak vám lehota uplynula, otcovstvo zaprieť nemôžete. V takomto prípade môže otcovstvo zaprieť už len dieťa, vo vzťahu ku ktorému vám bolo otcovstvo určené, a to v súlade s ust.
Vzdanie sa rodičovstva
V zmysle zákona o rodine platí, že matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila, pričom rodičovské práva a povinností majú obaja rodičia. Zákon možnosť vzdania sa dieťaťa matkou nepozná, a nie je to teda ani možné. Jedinou možnosťou by bolo osvojenie, ktorým zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom (Vašim dieťaťom) a pôvodnou rodinou (Vami). Inštitút osvojenia je však možný len za splnenia podmienky uvedenej v § 100 ods. 1: "Osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve".