Potrat je komplexná téma s rozsiahlymi fyzickými a psychologickými dôsledkami. Tento článok sa snaží poskytnúť ucelený pohľad na riziká spojené s potratom, pričom vychádza z dostupných štatistík, odborných názorov a osobných skúseností. Cieľom je informovať verejnosť o tejto citlivej téme a prispieť k informovanému rozhodovaniu.
Alarmujúce štatistiky potratov vo svete
Podľa odhadov americkej štatistickej stránky „Worldometer“ zomrelo minulý rok na celom svete vyše 45 miliónov nenarodených detí cieleným potratom. Ak k tomuto číslu pripočítame úmrtia narodených detí a predčasne potratených, potrat je príčinou vyše 40 percent úmrtí na svete. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje dokonca ešte zreteľne vyšší počet úmrtí nenarodených detí, pričom uvádza, že každý rok sa vykoná asi 73 miliónov indukovaných potratov.
Chemický potrat: Riziká a komplikácie
Chemický potrat, ktorý sa vykonáva pomocou liekov Mifepriston (Medabon) a Mifegyne, predstavuje pre ženu zdravotné riziko. Prvá látka usmrtí ľudský plod v maternici a následne vyvolá sťahy maternice, ktoré mŕtvy plod z tela ženy vypudia. Tento proces trvá niekoľko hodín až dní a žena pri ňom pociťuje bolestivé kŕče a krvácanie, ktoré môže trvať 12 i viac dní. Medzi nežiaduce účinky patria nevoľnosť, vracanie, hnačky a bolesti hlavy. V niektorých prípadoch môže mať žena silné krvácanie, ktoré ohrozuje jej zdravie a vyžaduje si kyretáž maternice na zastavenie krvácania.
Doc. MUDr. Redecha pripúšťa, že aj pri chemickom potrate hrozia komplikácie, najčastejšie nadmerné alebo dlhšie trvajúce krvácanie. Kritici chemického abortu poukazujú na to, že deleguje veľkú časť priebehu potratu a jeho rizík na ženu, čím sa môže podobať na „anjeličkárstvo“.
Psychické dôsledky potratu: Postabortívny syndróm
Potrat môže mať závažné psychické dôsledky pre ženu. Mnohé ženy po potrate vykazujú znaky depresie a iných ťažkostí, vrátane pocitu viny, straty sebaúcty, myšlienok na samovraždu, úzkosti, nespavosti, hnevu, sexuálnych problémov a nočných môr týkajúcich sa ich dieťaťa. Tieto dôsledky, ktoré sa môžu objaviť hneď alebo aj neskôr, sú dnes dobre známe a nazývajú sa „postabortívnym syndrómom“ (alebo „popotratovým syndrómom“). Spúšťačom alebo dôvodom zintenzívnenia popotratových psychických problémov môžu byť rôzne podnety, ako napríklad správy o deťoch, potratoch, zhliadnutie dieťatka v kočíku či dátum potratu alebo možného narodenia.
Prečítajte si tiež: Čo znamenajú zlé sny?
Štúdia publikovaná v júli 2016, ktorá analyzovala dáta od 8005 žien v Spojených štátoch amerických sledovaných počas 13 rokov, spája potrat so zvýšeným rizikom vzniku porúch duševného zdravia a závislosti na drogách v neskoršom dospievaní a skorej dospelosti. Dr. Donald Sullins zistil, že „potrat bol dôsledne spojený so zvýšeným rizikom poruchy duševného zdravia. Celkový risk dosahoval 45 %.“ Tento výskum potvrdil výsledky nórskej štúdie z roku 2005, ktoré preukázali, že v porovnaní so ženami, ktoré si prešli spontánnym potratom, majú ženy, ktoré podstúpili umelý potrat, „podstatne vyššie“ skóre týkajúce sa úzkosti v tzv. Hospital Anxiety and Depression Scale, a to dokonca ešte 5 rokov po potrate.
Skúsenosti žien po potrate
Mnohé ženy sa podelili o svoje osobné skúsenosti s potratom, pričom zdôrazňujú jeho fyzickú a emocionálnu bolestivosť. Allison Duhon uviedla: „Pamätám si, ako som sa stala po svojom potrate strnulou. Pamätám si, ako som mala problém s dôverou voči každému. Pamätám si, ako som bola extrémne úzkostlivá voči svojej dcére, pretože som si myslela, že si nezaslúžim zdravé dieťa. Stále plačem pre svoje bábätko. Musím navždy žiť v mučivej realite, že som ukončila život vlastného bábätka. Všetko, čo moje „právo“ urobilo, je to, že mi spôsobilo celoživotnú bolesť.“
Potrat a samovražda: Existuje spojitosť?
Niektoré štúdie naznačujú, že existuje súvislosť medzi potratom a zvýšeným rizikom samovraždy. Americká štúdia skúmala lekárske záznamy viac než 173 000 kalifornských žien s nízkymi príjmami, ktoré zažili potrat alebo pôrod. Výskumníci zistili, že ženy, ktoré podstúpili štátom-financované potraty, 2,6-krát častejšie umierali v dôsledku samovraždy než ženy, ktoré porodili. Ďalšia štúdia publikovaná v totožnom časopise odhalila, že miera samovrážd u žien po pôrode bola 5,9 zo 100 000, zatiaľ čo u žien, ktoré mali potraty, bola miera 34,7.
Je však dôležité poznamenať, že existujú aj štúdie, ktoré tieto závery spochybňujú. Profesor a novozélandský vedec David Fergusson, ktorý sa opisuje ako pro-choice ateista, v roku 2008 viedol výskumný tím, ktorý dospel v štúdii k záveru, že u žien pokračujúcich v nechcenom alebo zle načasovanom tehotenstve nedošlo k významnému zhoršeniu duševného zdravia.
Spontánny potrat: Bolesť a trúchlenie
Potrat či pôrod mŕtveho dieťatka v maternici a následný pôrod sú náročné udalosti v živote matky, otca a celej rodiny. Mnohí rodičia nevedia, že si v ktoromkoľvek trimestri môžu vyžiadať pozostatky dieťaťa na dôstojnú rozlúčku, čo je dôležitá súčasť trúchlenia. V prípade spontánneho potratu sa odhaduje, že až 26% všetkých tehotenstiev končí potratom, v prípade klinicky rozpoznaných tehotenstiev (potvrdených gynekológom či gynekologičkou) je to až 10%. Z toho v 80% prípadov skorých tehotenských strát dochádza v I. trimestri.
Prečítajte si tiež: Piešťany: Tragédie a prípady
Riziko potratu závisí od veku ženy a tiež od toho, či prekonala potrat v minulosti. Vo veku 20-29 rokov je riziko potratu 12% a vo veku 45 rokov a viac stúpa na 65%. Ak žena potrat v minulosti neprekonala, riziko je 11%, no toto stúpa o 10% pri každom ďalšom potrate.
Príčiny potratov a úmrtia plodu v maternici
V 20-50% prípadov sa príčina potratu či úmrtia plodu počas tehotenstva nezistí. Všeobecne sa príčiny v ostatných prípadov delia na príčiny zo strany matky, plodu a placentárne či pupočníkové príčiny. Medzi najčastejšie príčiny patria infekcie.
Príčiny potratu v I. trimestri zahŕňajú poruchy chromozómov, niektoré infekcie, materské ochorenia ako antifosfolipodový syndróm a znížená funkcia štítnej žľazy. Riziko potratu zvyšuje aj vyšší vek otca dieťaťa nad 40 rokov a faktory životného štýlu ako fajčenie, konzumácia alkoholu a kofeínu, nočná práca a chronický stres.
Príčiny potratu/úmrtia plodu v II. trimestri môžu byť zdravotné problémy a ochorenia matky, placentárne príčiny (poruchy funkcie placenty, napr. abrupcia placenty, placenta praevia) a ochorenia plodu (genetické príčiny, chromozomálne anomálie, rôzne vrodené vývojové vady alebo získané ochorenia plodu).
Príčiny úmrtia plodu v III. trimestri zahŕňajú spomalenie alebo obmedzenie rastu plodu, predčasné odlúčenie placenty a abnormality pupočnej šnúry.
Prečítajte si tiež: Prevencia tragických úmrtí novorodencov
Pôrod mŕtveho dieťatka: Možnosti a postupy
Spôsob a načasovanie pôrodu mŕtveho plodu závisí od gestačného veku, v ktorom došlo k úmrtiu, predchádzajúcej jazvy na maternici u matky a počtu predchádzajúcich pôrodov. Pri potratoch do 12. týždňa je vhodné vyčkať 14 dní od diagnostikovania potratu, pretože môže dôjsť k spontánnemu vypudeniu plodu. V I. trimestri sa aplikujú lieky do pošvy alebo cez ústa s cieľom vypudiť plod z dutiny maternice. Ak by tento proces zlyhal, rovnako ako v II. trimestri to môže vyústiť do chirurgického odstránenia plodu z dutiny maternice cez dilatáciu kŕčku maternice a následnú chirurgickú evakuáciu plodu.
Po 28. tt by vyvolanie pôrodu malo prebiehať podľa bežného pôrodníckeho protokolu. Cisársky rez je vyhradený pre neobvyklé okolnosti, pretože je spojený s potenciálnym zhoršením zdravia matky či prípadným nepriaznivým ovplyvnením plodnosti v budúcnosti.
Pitva a následné vyšetrenia: Dôležité pre budúcnosť
Je nutné odoslať plod, placentu aj pupočník na patologicko-anatomickú pitvu na zistenie príčiny úmrtia. Rodičia však bývajú informovaní o dôvodoch pitvy či iných vyšetrení, ktoré môžu priniesť zásadné informácie o dôvodoch úmrtia a môžu byť užitočné pre pacientku a jej rodinu pri plánovaní budúceho tehotenstva.
Podpora a pomoc po potrate
Pri komunikácii s rodinou mŕtvonarodeného či potrateného dieťaťa je potrebná maximálna citlivosť. Ak rodičia dali dieťaťu meno, snažíme sa v našej praxi o dieťati hovoriť použitím jeho mena. Ak si želajú rodičia po pôrode vidieť či podržať dieťa v náruči a aktuálny stav dieťaťa (telesná integrita) a klinický stav matky to umožňujú, má im byť táto možnosť ponúknutá.
Klinické pracoviská na Slovensku zväčša vedia zabezpečiť psychológa/čku, v prípade vážnych reaktivných porúch aj psychiatra/čku. Pacientky by mali mať možnosť využiť aj duchovnú službu, ak o takú požiadajú. Pomoc môžu rodičia nájsť aj v ďalších centrách na Slovensku na to určených, ako napríklad Poradňa Alexis, Ráchelina vinica, či OZ Tanana.
Právo na pochovanie dieťaťa
Právna úprava umožňuje vyžiadanie telesných pozostatkov v ktorejkoľvek fáze tehotenstva a ich následné pochovanie. Rodič potrateného alebo predčasne odňatého ľudského plodu môže písomne požiadať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o jeho vydanie na pochovanie. Ak k vyžiadaniu nedôjde, potratené či predčasne odňaté ľudské plody sa musia spopolniť v spaľovni.
Prevencia potratov a úmrtia bábätka v maternici
Na úvod je potrebné upozorniť, že v 20-50% prípadov sa príčina úmrtia plodu či potratu vôbec nezistí. Až 76% prípadov úmrtia dieťatka počas tehotenstva globálne je nečakaných.