Očkovanie je jedným z najvýznamnejších úspechov modernej medicíny a zohráva kľúčovú úlohu v prevencii infekčných ochorení. V kontexte vakcinácie seniorov v Bratislave, najmä počas pandémie COVID-19, je dôležité zamerať sa na fakty, riziká a dostupné preventívne opatrenia. Tento článok sa zaoberá komplexným pohľadom na danú problematiku, pričom vychádza z dostupných informácií a odborných názorov.
Očkovanie ako prevencia
Očkovanie je prevencia, nie liečba. Nečaká, kým sa objaví problém, ale naopak, chorobám predchádza. Vakcíny patria medzi najdôkladnejšie kontrolované lieky. Samozrejme, nie všetky vakcíny sú vhodné pre každého. Očkovanie by malo byť vždy konzultované s ošetrujúcim lekárom, ktorý pozná anamnézu pacienta a vie najlepšie posúdiť, či je vakcína vhodná.
Európsky imunizačný týždeň nám pripomína, že prevencia zachraňuje životy - a jej najsilnejším nástrojom je očkovanie. Očkovanie chráni nielen jednotlivca, ale aj jeho okolie. Takýto jav sa nazýva kolektívna imunita a funguje ako dáždnik - keď je zaočkované dostatočné množstvo ľudí, choroba sa nemá ako šíriť. Problém nastáva, keď v tomto pomyselnom dáždniku začnú vznikať diery - ak zaočkovanosť klesne pod účinnú úroveň, začnú sa vracať ochorenia, ktoré sme už nepovažovali za hrozbu. A presne to sa v súčasnosti deje vo viacerých krajinách sveta.
Sezónne respiračné ochorenia a ich riziká pre seniorov
Sezónne respiračné ochorenia (napríklad chrípka, COVID-19, RSV) sú najnebezpečnejšie pre starších ľudí, malé deti, tehotné ženy a ľudí so slabšou imunitou. Môžu spôsobiť vážne komplikácie, ako je zápal pľúc alebo hospitalizácia, v ťažkých prípadoch aj smrť. Viac ako 2 500 ľudí ročne na Slovensku zomrie na následky sezónnych respiračných infekcií. Ide predovšetkým o ľudí nad 65 rokov a chronicky chorých pacientov.
Pneumokokový zápal pľúc
Seniorov ohrozuje aj pneumokokový zápal pľúc, pred ktorým je možné sa efektívne brániť. Odborníci odporúčajú ako najúčinnejšiu prevenciu očkovanie. Pre klientov zariadení sociálnych služieb je povinné. Očkovanie nie je viazané na ročné obdobie a vakcína môže byť podaná kedykoľvek počas celého roka. Liečba ochorení spôsobených pneumokokmi je najmä u seniorov a chronicky chorých komplikovaná a často málo účinná. Ani včas podaná úspešná antibiotická liečba nemusí byť zárukou, že sa pacient bude môcť rýchlo vrátiť do bežného života. Môže trvať niekoľko týždňov až mesiacov, kým sa telo úplne zotaví. Celosvetovo narastá aj lieková rezistencia voči pneumokokom. Navyše napríklad u starších ľudí, ktorí boli v minulosti hospitalizovaní a liečení na zápal pľúc, sa zvyšuje riziko srdcovocievnych ochorení.
Prečítajte si tiež: Čo znamenajú zlé sny?
Komunitná pneumónia je typická vo vyšších vekových kategóriách populácie a v zariadeniach sociálnych služieb. „Pneumónia u seniora môže mať aj neobvyklé klinické prejavy a okrem kašľa, horúčky, dýchavice môže mať pacient zvýšený počet leukocytov, bolesť z dráždenia pohrudnice, zmätenosť/delírium už len pri zvýšenej teplote, nechutenstvo, inkontinenciu moču, náhle zmeny funkčného stavu a sprievodným javom sú aj pády. Prevencia pneumónií je veľmi dôležitá u rizikových skupín a spočíva vo vakcinácii proti chrípke a proti pneumokokovým invazívnym infekciám,“ uviedol MUDr.
Štatistiky uvádzajú, že za 15 % všetkých úmrtí v ekonomicky vyspelých krajinách môžu ochorenia respiračného systému. Na Slovensku je to takmer 10 %. „V rebríčku najčastejších príčin hospitalizácie sa dlhodobo umiestňuje zápal pľúc - pneumónia. Infekcie dolných ciest dýchacích sú častou príčinou smrti a ročne kvôli nim zomrie v SR viac ako 2 500 ľudí. Podiel infekcie Streptococcus pneumoniae rastie so stupňom závažnosti pneumónie. Riziko hospitalizácie pre pneumokokovú pneumóniu prudko stúpa s vekom a najväčší počet pacientov je vo vekovej skupine nad 80 rokov. U osôb vo veku 65+ sa každou ďalšou komorbiditou riziko pneumokokovej pneumónie znásobuje v porovnaní so zdravými jedincami rovnakého veku. Ak je pridružená jedna choroba, riziko je zvýšené 2,1-krát, ak sú dve pridružené choroby, riziko je zvýšené 4,2-krát, keď sú pridružené štyri a viac chorôb, riziko je zvýšené 9,2-krát,“ spresnil MUDr. Š. Laššán.
Riziko je vyššie u ľudí konzumujúcich vo zvýšenej miere alkohol, u astmatikov, u pacientov s chronickými kardiovaskulárnymi ochoreniami, chronickými ochoreniami pečene, chronickými ochoreniami pľúc, diabetikov, ale aj u fajčiarov. Vírusy chrípky oslabujú imunitnú odpoveď, a tým umožňujú inváziu kolonizujúcich baktérií. „Hoci sa prípady pneumokokových infekcií objavujú počas celého roka, k signifikantnému vzostupu dochádza od jesene do jari. Súbežný maximálny výskyt akútnych respiračných ochorení (ARI) a pneumokokových infekcií je dobre zdokumentovaný. Až 35 % prípadov chrípkových ochorení prejde do bakteriálnej infekcie, ktorá môže zvýšiť hospitalizáciu pacientov a úmrtnosť. V prípade chrípky rastie významne riziko následného vzniku zápalu pľúc vyvolaného pneumokokmi,“ zdôraznil MUDr. Medzi chrípkou a pneumokokovými infekciami existuje priama súvislosť.
Prednosta dodal: „Očkovanie proti chrípke a pneumokokovi - spoločná ochrana dáva zmysel. Očkovanie proti chrípke je najvhodnejšie vykonať v priebehu októbra až decembra, pred začiatkom zvýšenej aktivity chrípkových vírusov, ale očkovať je možné aj neskôr počas chrípkovej sezóny. Ochranný efekt očkovania nastupuje po 10 až 14 dňoch. Organizmus oslabený chrípkou ľahko podlieha sekundárnym infekciám bakteriálneho pôvodu, ku ktorým patrí napríklad zápal pľúc, zápal priedušiek, zápal stredného ucha či centrálneho nervového systému. Komplikácie ochorenia sa častejšie vyskytujú u veľmi malých detí, u 65-ročných a starších a u osôb s chronickými chorobami. Súčasne s vakcínou proti chrípke alebo počas celého roka je možné podať vakcínu proti pneumokokovým infekciám. Ochranný účinok vakcíny nastupuje 14 dní po podaní. Na Slovensku je zápal pľúc 11. najčastejšou príčinou hospitalizácie a zároveň patrí medzi ochorenia s najdlhšou ošetrovacou dobou v nemocnici. Priemerná doba hospitalizácie je 12 dní. Ochorenia dýchacej sústavy sú treťou najčastejšou príčinou úmrtí, hneď po kardiovaskulárnych a onkologických ochorenaniach.
„Stopercentná zaočkovanosť cieľovej populácie dospelých na Slovensku proti pneumokokom by podľa výpočtov zabránila 4 500 prípadom pneumokokového zápalu pľúc a z toho 600 úmrtiam ročne. Zápal pľúc spôsobený baktériou Streptococcus pneumoniae je vážne ochorenie, ktoré môže byť život ohrozujúce, a liečba je náročná. Najviac prípadov ochorenia sa vyskytuje v zime, čo je spôsobené zníženou obranyschopnosťou organizmu, zvýšeným výskytom chorôb dýchacieho ústrojenstva a rýchlym a ľahkým prenosom baktérií kvapôčkami. Inkubačná doba - čas od nákazy po vypuknutie prvých príznakov - sa odhaduje na 1 až 3 dni. Ide o infekčné ochorenie, znamená to, že nie je možné dostať zápal pľúc len z prechladnutia,“ povedala MUDr. Najmä u rizikových skupín, kvôli ich zhoršenej imunitnej schopnosti, hrozia komplikácie, ktoré môžu viesť k hospitalizácii alebo úmrtiam. Pokiaľ sa títo ľudia očkujú, vytvorí sa dostatočná imunitná odpoveď na to, aby ochorenie aj v prípade, že sa nakazia, prekonali s miernejším priebehom. V odborných kruhoch existuje konsenzus, že je lepšie pneumokokovej pneumónii predchádzať, než sa spoliehať na liečbu. Dostupnou prevenciou je práve očkovanie proti pneumokokovým infekciám.
Prečítajte si tiež: Piešťany: Tragédie a prípady
Baktéria Streptococcus pneumoniae má významnú úlohu pri vzniku sekundárnej infekcie po ochorení spôsobenom vírusom chrípky alebo inom vírusovým ochorením dýchacích ciest. „V prípade chrípky rastie riziko následného vzniku zápalu pľúc vyvolaného pneumokokmi približne stonásobne. Riziko hospitalizácie na pneumokokovú pneumóniu stúpa priamo úmerne s vekom. U ľudí nad 80 rokov je výskyt takmer 6-krát vyšší než u ľudí do 64 rokov,“ poukázala na skutočnosti MUDr. V porovnaní so zdravými ľuďmi sa riziko pneumokokovej pneumónie priamo úmerne zvyšuje s každou ďalšou komorbiditou. Rizikovým prostredím sú kolektívy. „Osoby umiestnené v zariadeniach sociálnych služieb sú vystavené zvýšenému nebezpečenstvu pneumokokových invazívnych infekcií, preto sa im podľa Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR indikuje očkovanie povinne. Pred zápalom pľúc spôsobeným pneumokokom (pneumokoková pneumónia) je možné sa chrániť očkovaním. Treba apelovať najmä na seniorov a chronicky chorých pacientov, aby využili túto účinnú, plne hradenú formu prevencie. V období chrípkovej očkovacej sezóny je možné podať vakcínu proti chrípke súbežne s vakcínou proti pneumokokom počas jednej návštevy lekára, každú do iného ramena.
Prečo očkovať? „Znamená to ochranu pacientov pred infekčným ochorením, zabránenie vzniku komplikácií, zníženie rizika šírenia infekčných ochorení, zachovanie práceschopnosti, znižovanie nákladov na liečbu, ambulancia znižuje svoje pracovné zaťaženie. Samozrejme lekár pacienta informuje, proti čomu ho ide očkovať, odporučí mu , že 1 - 2 dni po očkovaní by sa nemal vystavovať väčšej psychickej ani fyzickej záťaži, v deň očkovania by nemal očkovaný piť alkohol a tiež ho informuje o možných očakávaných reakciách a nežiaducich účinkoch očkovania s tým, že mu pacient má prípadné akékoľvek neočakávané reakcie hlásiť,“ priblížil praktickú stránku očkovania MUDr. Niektorí pacienti pri očkovaní dostanú ortostatický kolaps, ktorý je spôsobený najmä strachom z očkovania. Dá sa mu predísť očkovaním pacienta v ľahu na vyšetrovacom lôžku.
„Proti pneumokokom sa očkuje 13-valentnou vakcínou. Je určená pre dospelých od 18 rokov a starších. Podáva sa jedna jednorazová dávka. Potreba preočkovania ďalšou dávkou nebola stanovená. Ďalej je proti pneumokokom k dispozícii 23-valentná vakcína. Očkujú sa dospelí a zdravé dospelé osoby sa bežne nemusia preočkovávať. Preočkovanie sa môže zvážiť u osôb so zvýšeným rizikom závažnej pneumokokovej infekcie, ktoré dostali pneumokokovú očkovaciu látku pred viac ako piatimi rokmi, alebo u tých, u ktorých je známe, že majú rýchly pokles hladín pneumokokových protilátok. U vybraných populácií (napr. asplenickí pacienti), u ktorých je známe vysoké riziko fatálnych pneumokokových infekcií, sa môže zvážiť preočkovanie po troch rokoch. Pneumokoková očkovacia látka sa môže podať súbežne s očkovacou látkou proti chrípke, pokiaľ sa použijú odlišné injekčné ihly a miesta podania injekcie.
Pneumokoková vakcína je plne uhrádzaná zdravotnou poisťovňou u osôb od dovŕšenia veku 18 rokov: * dispenarizovaných pre chronické ochorenie dýchacích ciest, srdcovo-cievneho aparátu, s metabolickými, renálnymi a imunitnými poruchami; * u osôb pred splenektómiou s funkčnou alebo anatomickou aspléniou; * u osôb 59-ročných a starších,“ dodal MUDr. P. Lipovský. „Mimoriadne pravidlá platia pre rizikovú skupinu - seniorov žijúcich v kolektívoch, ktoré predstavujú rizikové prostredie z pohľadu rýchlosti šírenia infekčných ochorení. Podľa § 7 Vyhlášky MZ SR č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení, platí na Slovensku povinné očkovanie proti chrípke a pneumokokom pre klientov zariadení sociálnych služieb. Napriek tejto povinnosti je z celkového počtu osôb umiestnených v zariadeniach sociálnych služieb očkovaných len približne 25 % klientov,“ spresnil MUDr. Tomáš Szalay, PhD., lekár Bratislavského samosprávneho kraja. „Na opodstatnenosť a povinnosť očkovať klientov zariadení sociálnych služieb proti pneumokokom upozorňujeme zariadenia v našej pôsobnosti pravidelne. Aj túto sezónu, pri náraste chrípky a chrípke podobných respiračných ochorení, je tento apel ešte nástojčivejší,“ zdôraznil T.
COVID-19 a očkovanie seniorov
Slovenská lekárska komora (SLK) vyzýva najmä seniorov, aby sa dali pred nadchádzajúcimi sviatkami zaočkovať proti ochoreniu COVID-19. Lekári tento krok považujú za najúčinnejší v boji proti pandémii. "Ak chcete riskovať nákazu novým koronavírusom, po ktorom sa môžete dostať do mimoriadne ťažkého stavu, ktorý môže zapríčiniť aj vašu smrť, malo by to byť vaše rozhodnutie, nie rozhodnutie niekoho iného. Pripomenula, že štatistiky, početné odborné práce, ale aj každodenná prax zdravotníkov dokazujú, že očkovanie proti novému koronavírusu môže ľuďom jednoznačne prospieť. Komora tiež uviedla, že očkovanie nie je stopercentnou zárukou ochrany pred nákazou, ale dokáže pomôcť v tom, že prípadný priebeh ochorenia bude miernejší a pravdepodobne ľuďom zachráni život. Lekári tiež zdôraznili, že vakcíny, ktoré sa používajú na Slovensku, sú preverené na stámiliónoch ľudí a sú bezpečné.
Prečítajte si tiež: Prevencia tragických úmrtí novorodencov
Príkladom je pani Vilma, ktorá má 104 rokov, zaočkovali ju v Univerzitnej nemocnici Bratislava a podľa slov hovorkyne bolo očkovanie bezproblémové a pani Vilma sa po vakcíne cíti veľmi dobre. To je vzor a symbol podľa mňa ešte pôsobivejší než akákoľvek celebrita. Je veľmi dobre, že Ministerstvo zdravotníctva upravilo a spresnilo pôvodnú stratégiu očkovania a jednoznačne vyššiu prioritu dostali vekovo najstarší a tiež pacienti s vážnymi ochoreniami. Sú na to jednoznačné argumenty a dôvody.
Rizikovosť stúpa s vekom
Vedecká štúdia, ktorá analyzovala 72 tisíc pacientov, ktorí ochoreli na COVID, prišla k nasledujúcim záverom. Vo vekovej skupine do 39 rokov bola úmrtnosť iba 0, 2 percenta. Ale pri pacientoch v skupine 70 - 79 rokov už 8 percent a nad 80 rokov dokonca takmer 15 percent!!! Nie je to dostatočný argument, že práve očkovanie najstarších je najdôležitejšie, aby sa znížila úmrtnosť aj zaťaženosť nemocníc?!
Približne tri týždne po tom, ako Slovensko spustilo proces vakcinácie, sa očkovanie začalo v zariadenach pre seniorov, čo je absolútne správne, ide však rádovo iba o desiatky tisíc osôb. Seniorov nad 65 rokov je však spolu približne 900 tisíc - podľa štatistík presne 905 175.Úplnou prioritou, opäť úplne správne, sa stali starší ako 85 rokov, ktorých je čosi viac než 80 tisíc. Mimochodom starších ako 99 rokov máme necelé dve tisícky. Za nimi seniori nad 75 rokov, približne 260 tisíc. Toto je najdôležitejšia úloha a najmä sem musia smerovať vakcíny, ktoré máme pre nabližšie obdobie k dispozícii. So snahou o čo najvyššie percento zaočkovaných. Niet čo špekulovať, toto je nespochybniteľne správna cesta.
Pre korektnosť pripomeňme, že spomínaná štúdia uvádza rizikovosť úmrtia nielen na základe veku, ale aj v súvislosti s inými ochoreniami. Pri onkologických ochoreniach, hypertenzii, chronických dýchacích ťažkostiach, cukrovke a kardiovaskulárnych ochoreniach sa rizikovosť úmrtia pohybuje od päť do desať percent.
Ako chráni vakcína
Dá sa oprávnene povedať, že upravená stratégia očkovania je nastavená korektne s ohľadom na rizikovosť jednotlivých skupín a je v zásade v súlade názorom odborníkov a so stratégiami vyspelých krajín. Nie je dôvod riadiť sa konšpiráciami, ale radšej siahnuť po odborných odporúčaniach.
Viac ako 90% očkovaných vyvinie dostatočnú ochranu pred ochorením COVID-19 po podaní 2. dávky vakcíny, približne po 10 - 14 dňoch. Menej ako 10% očkovaných osôb môže ochorieť na COVID-19, avšak v takomto prípade má ochorenie väčšinou ľahší priebeh. Každá vakcína bola testovaná na viac ako 40 000 ľuďoch v rôznych krajinách a ukázala sa ako bezpečná. Očkovaných už boli milióny ľudí a naďalej sa považuje vakcína za bezpečnú. Tak, ako všetky lieky, aj vakcíny môžu spôsobovať vedľajšie účinky. Väčšina z nich je mierna a krátkodobá a nie u každého sa vyvinú. Vedľajšie účinky sa dajú kontrolovať a je potrebné, aby ste pravdivo informovali pred podaním vakcíny zdravotníkov o prípadných ochoreniach, alergiách alebo anafylaktických reakciách v minulosti. Aj po očkovaní je dôležité dodržiavanie sociálneho odstupu, nosiť pokrývku tváre a nosa alebo masku, starostlivo a často si umývať ruky. Zatiaľ nie je známe, či vakcína zabráni prenosu vírusu ďalej, ale očakávame, že toto riziko významne zníži. Stále je preto dôležité dodržiavať pokyny, ktoré sú platné, aby ste chránili svoje okolie a najmä zraniteľných v ňom.
Odporúčania pred očkovaním
Na očkovanie musíte ísť zdravý, nesmiete byť v karanténe, ani domácej izolácii. Pred očkovaním si nie je potrebné robiť test COVID-19. Na očkovanie príďte včas a dodržiavajte opatrenia. Pred očkovaním sa oboznámite a v prípade súhlasu podpíšte informovaný súhlas. Očkovaciu látku vám podajú vpichnutím tenkou ihlou do svalu ramena. V mieste očkovania počkáte podľa inštrukcií personálu 15 až 30 minút. Dostanete kartičku s názvom očkovacej látky, číslom šarže a termínom na podanie druhej dávky. V prípade akejkoľvek nežiaducej príhody, ktorú po očkovaní spozorujete, túto udalosť ihneď oznámite svojmu všeobecnému lekárovi, ktorý ju vyhodnotí a odporučí ďalší postup a.udalosť zahlási.
Nežiaduce účinky a úmrtia po očkovaní: Fakty a kontext
Po spustení očkovania seniorov nad 75 rokov sa objavili správy o telefonických hláseniach s podozrením na nežiaduce účinky. Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) vykonáva vyšetrovanie podozrení, ktoré vykonávajú farmakovigilanční posudzovatelia.
ŠÚKL ešte 18. januára varoval pred automatickým spájaním očkovania s úmrtiami v Nórsku, čo prebrali niektoré médiá: „V Nórsku týždenne zomiera priemerne 400 ľudí v zariadeniach sociálnych služieb a zariadeniach dlhodobej starostlivosti. Neskôr lieková agentúra v Nórsku zverejnila stanovisko, že medzi očkovaním a úmrtiami sa nenašlo spojenie, ako konštatuje portál Wired. Aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) 22.
Na Slovensku zomrel po očkovaní vakcínou proti novému koronavírusu jeden pacient. Išlo o 79-ročného muža s viacerými chronickými ochoreniami, ktoré pitva určila ako hlavnú príčinu úmrtia. K celkovému zhoršeniu zdravotného stavu tohto pacienta prispeli aj inak mierne nežiaduce účinky po očkovaní - horúčka a slabosť. Podobné prípady sa objavili vo viacerých európskych krajinách. Príčinnú súvislosť medzi očkovaním a úmrtím úrad vyhodnotil ako „možnú“.
Je dôležité poznamenať, že zdravotnícki pracovníci a farmaceutické spoločnosti majú zákonnú povinnosť hlásiť vzniknuté nežiaduce účinky po očkovaní. Na hlásenie neexistuje žiaden časový limit.
Bežné nežiaduce účinky
Zhruba po 50. roku života dochádza k takzvanej imunosenescencii, čiže poklesu niektorých funkcií imunitného systému. „Zvýšenú teplotu či bolesť v mieste vpichu treba radiť medzi nežiaduce účinky, keďže sú pre človeka nepríjemné. Vakcína sa tvári ako patogén, preto je prirodzené, že očkovanie vyvoláva reakcie ako nový koronavírus. Niektoré nežiaduce účinky môžu byť výraznejšie až po podaní druhej dávky.
Typickými vedľajšími účinkami po očkovaní ľubovoľnou vakcínou sú bolesť a začervenanie v mieste vpichu, bolesť končatiny, únava, zvýšená teplota, bolesti hlavy, svalov, kĺbov a iné krátkodobé nezávažné reakcie. Zhruba polovica ľudí očkovaných vakcínou od Pfizeru a BioNTechu hovorila, že po podaní vakcíny cítili únavu. Takmer 85 percent dobrovoľníkov nad 16 rokov hovorilo o bolestivosti v mieste vpichu, 63 percent o únave, polovica o bolesti hlavy, niečo vyše tretiny o bolesti svalov.
Riziká a opatrnosť
Nórska lieková agentúra vydala vyhlásenie, v ktorom uvádza: „U tých, ktorých zdravotný stav je veľmi krehký, môžu mať aj mierne vedľajšie účinky vakcíny vážne následky. Infektológ Pavol Jarčuška, ktorý je aj členom konzília odborníkov, Denníku N potvrdil, že pri očkovaní seniorov sa postupuje opatrne. „Keď ideme do DSS-iek, deň predtým si prezrieme chorobopisy očkovaných. Ak má niekto z nich napríklad rizikovú hemokoagulačnú liečbu, neočkujeme a na deň či dva ju upravíme.
Pred očkovaním sa pýtate pacienta, kedy mal alergickú reakciu, na akú vakcínu a tak ďalej. Potom sa pozriete, či liek, po ktorom vznikla alergická reakcia, nemá zloženie ako súčasná vakcína.
Čierny kašeľ: Riziko a prevencia
Čierny kašeľ (lat. pertussis) je akútne respiračné ochorenie bakteriálneho pôvodu, ktoré spôsobuje baktéria Bordetella pertussis a postihuje najmä dýchací systém. Ochorenie je známe taktiež pod názvami divý alebo aj dávivý kašeľ. Uvedená baktéria napáda riasinkové bunky epitelov slizníc dýchacích ciest v nose, ústach (= nosohltane) a hrtane infikovanej osoby - kde sa množí a produkuje pertusický i niektoré ďalšie toxíny, ktorými o.i. významne poškodzuje slizničnú výstelku dýchacích ciest.
Ochorenie sa prenáša kvapôčkovou infekciou, pričom inkubačná doba je 7 - 21 dní, najčastejšie 10 dní. Prejavuje sa (v prvom, tzv. katarálnom štádiu) najmä zvýšenou teplotou, pokašliavaním, nádchou, kýchaním, stratou chuti do jedla, únavou. Po 1-2 týždňoch nastupuje tzv. paroxyzmálne štádium, ktoré je charakteristické záchvatovým, dráždivým a úsilným kašľom; pri záchvate kašľa pacient často najprv očervenie, potom zmodrie, slzia mu oči, máva vyplazený jazyk a snaží sa nadýchnuť, pri čom počujeme „híkavý“ zvuk. Záchvat končí vykašľaním hlienu alebo aj vracaním. Príznaky v prípade dospievajúcich, dospelých alebo detí s čiastočnou imunizáciou sú vo všeobecnosti miernejšie alebo aj netypické (iného charakteru). V týchto skupinách sa u veľmi malých detí čierny kašeľ diagnostikuje ťažšie, hoci práve najzávažnejšie formy čierneho kašľa sa vyskytujú práve u detí. Mimoriadne závažný môže byť čierny kašeľ u nezaočkovaných detí alebo detí, ktorých matka nebola zaočkovaná. Taktiež závažný až veľmi závažný priebeh má toto ochorenie u imunitne oslabených osôb (najmä u malých detí a seniorov). Medzi komplikácie tohto ochorenia patrí pneumónia (v dôsledku superinfekcie inými baktériami), encefalopatia (ochorenie/poškodenie mozgu), záchvaty a dokonca aj smrť.
Najdôležitejším spôsobom predchádzania čiernemu kašľu je úplná imunizácia - očkovanie. Základné očkovanie sa vykonáva v 3., 5. a 11. mesiaci života dieťaťa tzv. hexavakcínou. Preočkovanie sa vykonáva v 6. roku života a v 13. roku života dieťaťa. Každý, kto nie je zaočkovaný očkovacou látkou proti čiernemu kašľu, alebo koho stav zaočkovania už nie je aktuálny, je vystavený riziku nakazenia sa touto chorobou. Účinným liekom proti ochoreniu sú antibiotiká, ktoré významne znižujú výskyt komplikácií po tomto ochorení.
V Bratislavskom kraji sa čierny kašeľ vyskytuje stále, hoci je očkovanie proti nemu od roku 1958 povinné. V súčasnosti pediatri očkujú dojčatá proti čiernemu kašľu v kombinácii s očkovacími látkami proti iným ochoreniam. V roku 2023 bola v Bratislavskom kraji zistená celokrajská zaočkovanosť detí (v základnom očkovaní tromi dávkami hexavalentnej vakcíny) proti tomuto ochoreniu 96,8% u detí narodených v roku 2021. Preočkovanosť v šiestom roku života (ročník 2016) tetravalentnou vakcínou dosiahla 92,9%, a preočkovanosť v 13. K 18.04.2024 bolo v Bratislavskom kraji na základe klinického obrazu a sérologického vyšetrenia lekármi nahlásených 74 prípadov tohto ochorenia, čo predstavuje chorobnosť 10,23/100 000 obyvateľov. Z celkového počtu ochorení bolo 49 osôb riadne očkovaných, čiastočne začkované boli 4 osoby, 11 osôb bolo neočkovaných, 2 osoby neboli očkované pre kontraindikáciu, 3 osoby neočkované pre vek, 2 osoby očkovanie odmietli a v 3 prípadoch nebol stav zaočkovanosti zistený. Najvyššia vekovo-špecifická chorobnosť bola zistená vo vekovej skupine 0-ročných osôb. Ochorenia boli hlásené zo všetkých okresov Bratislavského kraja s najvyššou chorobnosťou v okrese Bratislava V.
Ľudia, ktorí majú z minulosti proti čiernemu kašľu očkovanie alebo priamo prekonali čierny kašeľ, nie sú voči reinfekcii imúnni do konca života. Po niekoľkých rokoch sa totiž ochrana očkovaním/po prekonaní ochorenia postupne oslabuje, a aj oni sa môžu čiernym kašľom nakaziť/opäť nakaziť. Priebeh choroby je u nich ale menej závažný, obzvlášť už predtým očkovaných dospelých. V rámci povinného preočkovania proti tetanu, záškrtu (prvé preočkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu sa odporúča vo veku 30 rokov a ďalej každých 15 rokov) je možné preočkovanie súčasne aj proti čiernemu kašľu, a to kombinovanou vakcínou dTap (diftéria-záškrt, tetanus, acelulárna pertussis).