Očkovanie detí je celospoločensky dôležitá téma, ktorá vyvoláva vášnivé diskusie. Jednou z chorôb, proti ktorej sa deti povinne očkujú, je detská obrna (poliomyelitída). Hoci sa na Slovensku nevyskytla už desaťročia, v iných častiach sveta stále predstavuje hrozbu. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na očkovanie proti detskej obrne, riziká spojené s touto chorobou a s očkovaním, ako aj na aktuálne diskusie o slobode voľby v očkovaní.
Povinné očkovanie na Slovensku a zmeny v legislatíve
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (MZ SR) a Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR) sledujú epidemiologickú situáciu a reagujú na zmeny v spoločnosti. Aktuálne MZ SR navrhuje úpravu prijímania neočkovaných detí do predškolských zariadení, ktorá má nadobudnúť účinnosť od januára 2020. Návrh novely zákona č. 355/2007 Z. z. nemení nič na povinnosti pravidelného povinného očkovania detí, avšak ruší sa pokuta za jej nedodržanie.
Podľa navrhovaného znenia novely zákona, do predškolského zariadenia môže byť umiestnené len dieťa, ktoré sa podrobilo pravidelnému povinnému očkovaniu, zodpovedajúcemu jeho veku. Toto ustanovenie sa však nevzťahuje na dieťa, ktoré dosiahne vek pre školskú dochádzku a bude si ju plniť podľa školského zákona.
MZ SR a ÚVZ SR si plne uvedomujú, že pre rodičov je povinné očkovanie citlivou témou. Argumentujú tým, že povinné očkovanie treba chápať ako opatrenie na ochranu zdravia v celospoločenskom záujme, a nie ako zásah v oblasti zdravia jednotlivca, ktorý možno vykonať len s jeho súhlasom. Dávajú do pozornosti, že povinné očkovanie sa nevykonáva za účelom umiestnenia detí do predškolského zariadenia, ako je to účelovo dezinterpretované.
Riziká detskej obrny
Detská obrna je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie, ktoré môže spôsobiť trvalé ochrnutie, najčastejšie dolných končatín. Vírus sa šíri fekálno-orálnou cestou, teda kontaktom s výkalmi nakazenej osoby alebo kontaminovanou vodou a potravinami.
Prečítajte si tiež: Očkovanie a sloboda rozhodovania
Hoci sa na Slovensku detská obrna nevyskytuje od roku 1961, v niektorých krajinách, najmä v subsaharskej Afrike a Ázii, stále existuje riziko nákazy. Pri súčasnej migrácii obyvateľstva a cestovaní nie je vylúčené zavlečenie nákazy do najrizikovejšej skupiny populácie, ktorou sú deti. Okrem toho, neočkované deti môžu byť v kolektíve pôvodcami nákazy pre iné deti, ktoré z rôznych dôvodov nemôžu byť očkované. Tieto deti sú závislé od kolektívnej imunity.
V prípade zavlečenia nákazy na Slovensko by neočkovaní jedinci predstavovali najväčšie riziko pre šírenie ochorenia. Preto je dôležité udržiavať vysokú zaočkovanosť populácie.
Očkovanie proti detskej obrne: Účinnosť a bezpečnosť
Očkovanie je najúčinnejší spôsob prevencie proti detskej obrne. Na Slovensku sa používa inaktivovaná vakcína (IPV), ktorá obsahuje usmrtený vírus detskej obrny. Táto vakcína je veľmi bezpečná a účinná.
Očkovacie látky, tak ako ostatné lieky a liečivá, môžu spôsobovať vedľajšie/nežiaduce reakcie. Nežiaduce reakcie sa sledujú, vyhodnocuje sa ich závažnosť. Vo všeobecnosti, u určitého percenta očkovaných vznikajú nežiaduce reakcie. Závažné nežiaduce reakcie po očkovaní sa vyskytujú ojedinele. Fyziologicky „očakávané“ prejavy sú bežnou reakciou organizmu na vpravenie antigénu (očkovacej látky). Mnohé závisí od individuálnej predispozície dieťaťa, ale aj aplikačnej techniky. Každý lekár v Slovenskej republike je povinný hlásiť nežiaduce reakcie v súvislosti s aplikáciou liečiv.
Súčasné očkovacie látky sú vysoko účinné. Napríklad 1 dávka MMR vakcíny dokáže zabezpečiť ochranu na približne 93 %, 2 dávky MMR vakcíny na 97 %. I keď je imunitný systém dieťaťa relatívne „naivný“, dokáže okamžite zareagovať a vytvoriť imunitnú odpoveď. Napriek tomu, že počet druhov očkovania u detí v priebehu posledných 20 rokov stúpa, imunologická záťaž sa - vďaka novým technológiám - významne znižuje.
Prečítajte si tiež: Práva a zdravie v očkovaní
Kvalitná vakcína musí v tele vyvolať čo najsilnejšiu imunitnú odpoveď - teda vyvolať tvorbu protilátok. Zároveň musí zabezpečiť, aby ochranný účinok trval čo najdlhšie. Používanie hliníka (vo forme hydroxidu hlinitého) má vo vakcínach svoje opodstatnenie. Vo vakcínach sú definované presné, zvyčajne miligramové hodnoty hliníka. Koncentrácia hliníka vo vakcínach podlieha prísnej kontrole, a to na medzinárodnej úrovni. Množstvo hliníka vo vakcínach neprekračuje hodnotu 1,25 miligramu na jednu dávku.
Národnou autoritou pre bezpečnosť liečiv je v SR Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL). Pred umiestnením vakcíny na slovenský trh, musí výrobca v predstihu predložiť na ŠÚKL výrobnú a kontrolnú dokumentáciu. Informácie a dokumenty, ktoré prikladá k žiadosti o povolenie na uvedenie lieku na trh, musia preukázať, že terapeutická účinnosť výrobku prevažuje nad potenciálnymi rizikami.
Sloboda voľby a zodpovednosť
Na Slovensku je očkovanie povinné, no v spoločnosti existuje silná diskusia o slobode voľby v očkovaní. Argumenty proti povinnému očkovaniu sa často opierajú o obavy z nežiaducich účinkov vakcín a o právo rodičov rozhodovať o zdraví svojich detí.
Tak ako je očkovanie voľbou (zodpovednosti), voľbou je aj odmietnutie očkovania. Obe voľby sú zároveň voľbami miery zdravotnej bezpečnosti, respektíve rizika. Zaočkovaní, ktorí tak zvyšujú mieru ochrany nielen seba, ale aj ostatných (paradoxne aj tých nezaočkovaných), majú právo pociťovať nielen zdravotný efekt očkovania, ale aj viac uľahčenia v praktickom živote.
Rozlišovať medzi zaočkovanými a dobrovoľne nezaočkovanými v zmysle odlišnej miery výhod či slobody, alebo odlišnej miery obmedzení by malo byť racionálnou a zodpovednou reakciou na voľbu jednotlivcov. To nie je diskriminácia ani porušovanie ľudských práv. Pretože demokracia je aj o zodpovednosti.
Prečítajte si tiež: Varovné signály v očkovaní
Antivakcinačné hnutie a dezinformácie
Psychológovia zisťovali, prečo ľudia odmietajú očkovanie. Mária Hatoková z Ústavu experimentálnej psychológie Slovenskej akadémie vied a Radomír Masaryk z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského robili výskum o tom, prečo stúpa počet ľudí, ktorí odmietajú očkovať svoje deti.
Spochybňovanie očkovania sa výraznejšie prejavilo v 90. rokoch, keď zo západu prišla štúdia, ktorá dávala do súvisu očkovanie a autizmus. Štúdia bola potom stiahnutá a vedecky spochybnená. Aj preto sa začali rodičia pýtať na nežiaduce účinky. Predtým sa názor lekára nespochybňoval, teraz máme dostupné medicínske informácie voľne na internete, kde si môže ktokoľvek informácie od lekára overiť. Lekárska autorita je tak vyzývaná novým typom informovaného pacienta, čo so sebou prináša nároky na komunikačné zručnosti lekára i na jeho čas. Ďalším dôvodom je nedôvera voči štátu a inštitúciám. Dôležitou témou je aj farmaceutická lobby, rodičia ju vnímajú nielen pri očkovaní, ale aj pri antibiotikách. Vidia veľa reklám a neveria, že predpisovanie liekov je iba v záujme dieťaťa. Ďalší dôvod je, že dnes prevláda individualizmus nad kolektivizmom.
Ľudia si akoby neuvedomujú, že pri mnohých alternatívnych či prírodných produktoch platí tá istá výhrada, ako pri oficiálnej medicíne, že je to rovnako biznis a sú tam rovnaké komerčné záujmy ako pri liekoch. S tým rozdielom, že lieky sú do veľkej miery regulované, lebo sa nemôžu predávať také, ktoré o sebe tvrdia, že znižujú teplotu, ale v skutočnosti ju neznižujú. Dôležitým faktorom je aj návrat k prírode, ktorý sa stáva kultúrnym trendom. Všetko, čo nie je chemické, sa javí byť lepšie. Doslova to bol návrat k babičkovským receptom.
Ak chceme čerpať zo spoločenského dobra kolektívnej imunity, 95 percent obyvateľov do toho musí niečo vložiť. Riziko, že sa dám zaočkovať, aj keď riskujem potenciálne vedľajšie účinky. Ak nebudeme takto prispievať do spoločenského dobra, ako s tým ďalej nakladať? Ak dieťa nemá také problémy, aby nemohlo byť zaočkované, ale rodič ho zaočkovať nedá a dieťa ochorie na chorobu, proti ktorej mohlo byť chránené, opäť čerpá zo spoločenského dobra peniaze, aby ho vyliečili. Je otázka, či je to spravodlivé voči väčšine, ktorá prispieva do spoločenského dobra.
Príbeh rodiny s následkami po očkovaní
Očkovanie je bezpochyby efektívnym riešením, jedinou cestou, ako výrazne znížiť mieru rizika a napokon pandémiu poraziť. Nielen preto, že to vravia odborníci, ale hovorí to aj historická skúsenosť. Keby nebolo očkovanie, dodnes by ľudstvo trápila napríklad detská obrna. Ale aj iné ochorenia sú výrazne eliminované vďaka očkovaniu.
Existujú však aj prípady, kedy malo očkovanie negatívne následky. Rastík a Peťo Minarechovci sú dvojičky narodené predčasne v roku 1993. Hneď na druhý deň po očkovaní sa u nich objavili horúčky, neutíšiteľný plač a Rastíkove telíčko sa začalo vykrúcať. Peťko zostal apatický. Lekári im stanovili diagnózu Detská mozgová obrna. S chlapcami následne absolvovali množstvo lekárskych vyšetrení, operácií a rôznych rehabilitačných pobytov. Niekoľkí neurológovia im povedali, že za stav chlapcov sa môžu poďakovať pediatričke, ktorá ich zaočkovala.
Tento príbeh poukazuje na to, že očkovanie so sebou nesie určité riziká, ktoré sú nie práve malé. Dať či nedať zaočkovať svoje dieťa je teda (prinajmenšom u určitých chorôb) dosť ťažká voľba - medzi jedným a druhým rizikom. Celé to komplikuje fakt, že ani jedno z týchto dvoch rizík nevieme presne kvantifikovať. Všetko sú to len odhady, navyše iba veľmi približné. Za týchto okolností je morálne naozaj neprijateľné nútiť kohokoľvek podstúpiť jedno riziko a nenechať ho slobodne sa rozhodnúť, ktoré z tých rizík si vyberie. Možno totiž práve v jeho prípade bude riziko očkovania vyššie.