Úvod
Slávka Halčáková je známa slovenská herečka, ktorá sa okrem herectva venuje aj osobnostnému rozvoju a ekologickým záležitostiam. Po narodení dcéry Jasmínky sa jej život premenil a začala sa venovať aj materstvu a hľadaniu harmónie medzi prácou, rodinou a vlastným rozvojom. Tento článok sa zameriava na jej životnú cestu, od hereckých začiatkov, cez materstvo s rešpektujúcim prístupom k výchove, až po jej aktivity v oblasti ekológie duše.
Herecká kariéra
Slávka Halčáková vyštudovala herectvo na VŠMU v Bratislave. Počas svojej hereckej kariéry účinkovala v mnohých divadelných predstaveniach, ako napríklad Anna Karenina, Čajka, Tri sestry. Taktiež sa objavila v rôznych seriáloch a inscenáciách, napríklad Milenky, Druhý dych a Profesionáli. Mnoho ľudí si ju pamätá ako moderátorku hudobnej relácie Deka Hity. V rádiách moderovala vlastné autorské relácie UFO a Rebecca.
Materstvo a rešpektujúci prístup k výchove
Objavovanie roly mamy
Keď sa Slávka Halčáková pred rokmi stala mamou, hovorila o vzájomnej blízkosti s dcérkou. Svoju rolu vnímala skôr ako sprievodcu, pri ktorom sa učí a objavuje. Blízke sú jej princípy „Nevýchovy“, konceptu, ktorý vytvorila špeciálna pedagogička Katka Králová na základe vlastných skúseností. Ide o rešpektujúci prístup k dieťaťu a aj k sebe ako k rodičovi. Slávka má tak možnosť cez pochopenie svojej dcéry lepšie chápať a prijímať aj seba.
Nastavovanie hraníc a rituály
Slávka Halčáková verí, že je dôležité dieťa rešpektovať a zároveň mu nastaviť určité hranice, ktorým rodič verí. Nemyslí si, že by dieťa malo byť hore do polnoci. Dcéra má svoje rituály a režim. Pokiaľ dieťa nemá žiadne mantinely, nemá podľa nej pevné základy a "lieta hore-dolu". Jej cesta je milovať dieťa také, aké je, nie také, aké by ho chcela mať. A chyby vníma ako učiteľov.
Tréma a podpora
Keď mala dcéra Slávky Halčákovej trému pred prezentovaním školského projektu, Slávka jej vysvetlila, že je to úplne prirodzené a že to mávajú aj herci a moderátori. Dôležité je, aby si uvedomila, prečo chce svoj projekt prezentovať pred ostatnými. Spoločne prišli na to, že si to chce vyskúšať, zistiť, aké to je stáť pred ľuďmi a hovoriť do mikrofónu. A tiež, že jej téma, napríklad o odpadkoch a ekológii, je dôležitá a môže pomôcť iným ľuďom. Slávka jej povedala, že hlavný dôvod je urobiť radosť sebe aj ostatným a priniesť svoje posolstvo. Má si užiť všetko, čo ju na tom baví, a nech urobí akúkoľvek chybu, ostatní jej ju prepáčia, lebo uvidia, že to, o čom hovorí, je dôležité, inšpiratívne a baví ju to.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Práca s hnevom a emóciami
Slávka Halčáková sa snaží svoju dcéru pochopiť a rešpektovať jej emócie, aj keď ide o hnev. S dcérou si urobili dohodu, že ak bude jedna z nich kričať, povedia si: „Som s tebou, nemusíš kričať, počúvam ťa.“ Snaží sa ju pochopiť a rešpektovať jej emóciu, ale nenechať sa vtiahnuť do vlastného hnevu. Keď sa dieťa hnevá, rodičia sa často nahnevajú tiež, ale to situáciu nerieši a neumožní im poučiť sa z nej. Keď dcéra vidí, že akceptuje jej hnev, načúva jej a hľadá, čo s tým môže urobiť, uvoľní sa a majú možnosť nahliadnuť, čo je za tou emóciou, s čím naozaj súvisí. Hnev je súčasť človeka, vnútorný oheň, len v negatívnom móde. Hnev je uviaznutá životná energia, tvorivá sila. A s tým treba pracovať, aby nebol deštruktívny, ale aby našli jeho pozitívny pól. Hnevajú sa vtedy, keď tú svoju tvorivú silu z nejakého dôvodu nemôžu, nevedia použiť, keď sa prekračujú ich hranice. Ak v hneve zostávajú zaseknutí, ostanú v probléme a obráti sa proti nim. Slávka sa to s dcérou učí tiež a vidí, že keď dokáže byť láskavá voči dcérinmu hnevu, dokáže byť láskavá aj voči tomu svojmu.
Uznávanie chýb a ospravedlnenie
Slávka Halčáková priznáva, že robí chyby a že by teraz urobila mnoho vecí inak. Pri dcére sa každý deň učí byť mama, otvára sa svojim inštinktom a načúva intuícii, ako ju sprevádzať životom. Keď cíti, že urobila chybu, prizná to a ospravedlní sa. A vďaka tomu, že vie povedať prepáč, vie to aj dcéra.
Harmonický pôrod a kontakt s dieťaťom
Slávka Halčáková si myslí, že harmonický prirodzený pôrod, kontakt koža na kožu, dojčenie na požiadanie a spoločné spanie sú dobrým predpokladom pre zdravý vývoj dieťaťa. Dieťa dedí aj rodinné traumy a zranenia, či chceme alebo nie. Najmenej, čo môžeme urobiť, je byť fyzicky s ním, objímať sa. Každý, nielen dieťa, potrebuje objatia a láskyplné dotyky blízkych, aby sa cítil prijatý, milovaný. Sme kontaktné komunitné tvory. Keď bola dcéra bábätko, robila jej detské masáže. Je fajn spoznávať svoje telo cez dotyky, konfrontovať sa so svojim fyzičnom v bezpečnom prostredí. Slávka Halčáková neporovnáva svoju dcéru s inými deťmi. Jej dcéra nebola až také smelé dieťa, bola na ňu dlho "nalepená", dlho sa adaptovala. Všetci ju vystríhali, že nebude samostatná, počúvala všetky tie zaužívané poučky, ktoré sa tu dlhodobo tradujú o prísnosti, vyplakaní, zvykaní si… No ona to vidí naopak, dnes má dcéra a tým, že má od nich veľa objatí, dlho spávala s nimi, tak teraz postupne chce mať ten priestor pre seba. Vie si vypýtať ich objatie, vie si vypýtať priestor na rozhovor a priestor pre seba.
Alternatívne vzdelávanie
Dcéra Slávky Halčákovej nechodí do bežnej školy, ale do vzdelávacieho združenia. Dôležité je, aby z toho dieťa nemalo stres, aby sa učilo rado. Aby malo s učiteľom rešpektujúci a priateľský vzťah. A také prostredie hľadali pre dieťa. Napríklad učiteľov neoslovujú prívlastkom pani učiteľka, všetci si tykajú, oslovujú sa krstnými menami a nenarúša to nijako učiteľovu autoritu. Majú ranné kruhy, kde spolu predebatujú rôzne témy. Deti ich tam fakt zaujímajú. Je tam rešpektujúci prístup. Napríklad dcéra je veľmi hravý typ, vždy, keď sa zabudnú a na ňu pritlačia, stavia sa na zadné. Baví ju všetko, čo je hravé, a ona ju chápe. Tiež to má rovnako - keď cíti, že niečo musí, tak už ju to nebaví, hoci za iných okolností by ju to bavilo. Aj texty do divadla sa učí ťažšie, musí na seba vymýšľať kadejaké hry a monológy má zakreslené v scenári v rôznych symboloch a šifrách. Ak sa dcére niečo nepáči, vždy jej odporučí, aby sa o tom s učiteľkou porozprávala. Ak napríklad mali čítať knihu, ktorá sa jej zdala sa „dospelácka“ a nechcela ju čítať, tak to povedala. Je úžasné, že mohla vyjadriť svoj názor a učiteľka si to ešte aj zapísala a poďakovala sa za názor. Dala jej pocítiť, že je dôležité vyjadriť aj nesúhlas, že jej načúva. V spolupráci so školou skrátka hľadajú taký prístup, aby prioritne nachádzali a rozvíjali v dieťati jeho talenty a nie aby sa venovali najviac tomu, čo mu nejde. Lebo žiaľ na tom je postavené naše školstvo už veľmi dlho a nič zásadné sa nemení. Na výkone, memorovaní nezmyselností a drilovaní toho, čo im nejde. Potom už deťom nezostáva čas ani energia objavovať svoje talenty a rozvíjať ich. Už nemajú priestor prejaviť sa. Ona na to hovorí to, že to hovorí z dospelého zranené dieťa, ktoré nerozumie deťom, ani svojmu vnútornému dieťaťu. Deti sú preto deti, že sa potrebujú veľa hrať. To je ich práca, tým sa učia. Hrou sa učia najviac. Pri hre dieťa relaxuje aj sa učí. Čo sa týka disciplíny, myslí, že je na úžitok, aby dieťa malo nejaké zdravé pravidlá, dávajú mu istotu. Ale aj tak vždy bude overovať hranice. Skôr by jej zasvietila kontrolka, ak by dieťa neskúšalo, do akej miery pravidlá platia. Ak je v triedach veľké ticho a deti poslušne sedia, je to podozrivé. Ani dospelí, keď študujú, nie sú úplne ticho. V Edulienke nikdy nie je úplne ticho a deti po triede trochu migrujú. Niekedy si počítajú na koberci, inokedy stoja spolu pri tabuli alebo sú aj pod lavicou, píšu za stolom. Ale majú tam svoje pravidlá, to je prirodzené a zdravé v každej komunite. Napríklad ak niekto odbieha od témy, ostatní mu ukazujú gestom orlie oko, ak niekto zdržiava či vyvádza, zas ukazujú rukou akoby na hodinky, že im berie čas. Pretože učenie má byť radostná objavná hra, ale momentálne je štátne vzdelávanie postavené proti detskej radosti a objavovaniu, veľmi málo podporuje a rešpektuje deti a ich prirodzený vývoj. Skôr je nastavené tak, že v deťoch zabíja ich prirodzenú zvedavosť a tvorivosť a schopnosť riešiť úlohy kreatívne po svojom, kde by mohlo prejaviť svoj potenciál. Naše školstvo je postavené na súťaživosti, napríklad známkovanie, a nie na tom, že každý z nás je jedinečný. Súčasný spôsob výučby je z jej pohľadu zastaralý aj v tom, že neučia deti celostne, neučia ich spájať dôležité informácie. Učia zvlášť ekológiu a zvlášť matematiku, akoby boli oddelené od seba. Ale v živote to tak nie je a v tom je problém dnešného sveta. Máme oddelené odvetvia a preto je svet plný odpadu s ktorým nevieme čo. Každé dieťa sa chce učiť, je prirodzene zvedavé, chce spoznávať nové veci. Všetko ho zaujíma, no akonáhle mu dáme mantinel, toto sa musíš naučiť teraz, lebo niekto zistil, že toto už deti v tvojom veku musia vedieť, dávame mu zvieraciu kazajku. Ako keby sme zabíjali jeho prirodzenú zvedavosť spoznávať svet a svoj potenciál. Váži si učiteľov, je to dôležité a náročné povolanie, ale ani kult učiteľa pre ňu nie je úplne namieste. Skutočnú autoritu si nikto nezíska cez strach. Každé povolanie je služba a z toho by sme mali vychádzať.
Inšpirácia a hľadanie vlastnej cesty
Slávka Halčáková sa k problematike kontaktného rodičovstva a rešpektujúcemu prístupu k deťom dostala cez hľadanie spôsobov, ako pomôcť sebe samej. Tým, že ako herečka má prácu, ktorej súčasťou je stres, je tam vystavená tlaku, tak hľadala, kde pramenia pocity nesebadôvery a vnútorné zranenia, ktoré vyúsťujú do tráum a depresií. Pracuje na sebe samej, inšpiruje ju psychológia, zaujímajú ju rôzne psychoterapeutické prístupy, hlavne tie inšpirované pôvodnými tradičnými národmi, zaujíma ju antropológia a pochopila, že veľa vecí pochádza z detstva, z minulosti. Vidí, ako sa všetci točia v starých zraneniach, na ktoré nabaľujú ďalšie a nevedia si užívať prítomný okamih. Takže už dávno jej bolo jasné, že keď ona raz bude mama, bude to inak než bolo zaužívané v období, keď ona bola dieťa. Hľadala. Pýtala sa, ako to asi bolo v tých starých prírodných národoch. My sme len zabudli, že sme súčasťou prírody, že nie sme jej nadradený druh, a že všetko nájdeme tam. Jasné, že sa človek nevyhne v tomto instatnom svete omylom, ale kontaktné rodičovstvo je pre ňu prirodzené, normálne rodičovstvo, kde mama a otec majú s dieťaťom prirodzený vzťah tak ako všade v prírode. Aj u prírodných národov boli všetky deti vždy dlho pri matkinom prsníku, a boli stále v prírode aj s inými deťmi. Dievčatá boli vychovávané viac v spoločnosti žien, aby im odovzdali svoju múdrosť v ženskosti, chlapci boli viac s mužmi, aby získali povedomie o prirodzenom mužstve.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Prirodzený pôrod a rešpekt
Slávka Halčáková rodila v Rakúsku, aby mohla rodiť prirodzene, bez zásahov a obmedzení. Podľa jej názoru by jej to na Slovensku nebolo umožnené podľa jej požiadaviek. Pôrod totiž pre ňu nie je operácia, ženu netreba „odrodiť“, lebo rodička-matka nie je pacient. Pôrod je fyziologický proces, niečo najprirodzenejšie v tomto živote. Považuje za veľmi smutné, že žena, ktorá chce rodiť prirodzene, dnes musí mať pôrodný plán. Pôrodný plán by mali mať skôr ženy, ktoré majú pocit, že to z nejakého dôvodu nezvládnu prirodzene. V jej pôrodnom pláne šlo len o to, čo si želá a neželá, a že chce byť o všetkom informovaná. Jeden lekár jej tam povedal: „Vy od nás vlastne nič nechcete, to je, ako keby ste rodili doma.“ A presne o to jej išlo. Chcela rodiť v prostredí nemocnice v spoločnosti duly a pôrodnej asistentky. Neželala si epidurál, nástrih ani nič podobné navyše. Zároveň vedela, že keď by nastala komplikácia, je tam lekár. Myslí ale, že je pre ženu veľmi vyčerpávajúce, keď musí žiadať: Prosím, nechajte ma rodiť. Ale zároveň musela povedať, že rodila v rešpektujúcom prostredí. Veľmi skoro, o štvrtej ráno počas kontrakcií vstala, púšťala si hudbu, tancovala na balkóne a užívala si okolité stromy a spev vtákov. V tej chvíli cítila hlboké spojenie s prírodou, najradšej by bola vtedy v lese. Bola prekvapená, koľko zázračnej sily je v nej, prišlo jej to až nadpozemské. Zároveň sa prebudili vo mne všetky pozemské samičie pudy, inštinkty. Vedela, že nech sa deje čokoľvek, že to dá. Že je uspôsobená tak, že je to prirodzené, že to odrodí dobre, že na to má silu a vie čo má robiť, ako rodiť. Uvedomila si, že ak do tohto procesu nie je zbytočne zasahované, žena si „spomenie“… Máme to v sebe zakódované, rodíme predsa tisícročia. Vedomie tej kompetentnosti, že momentálne som žena, matka, samica, ktorá rodí, bolo tak silné, že to je asi jej najsilnejší zážitok. Z pocitu tej sily a sebadôvery a dôvery vo Vyšší poriadok čerpá dodnes. Cítila silu, odvahu, odhodlanie…
Ekológia duše a ekologický životný štýl
Ekológia duše
Slávka Halčáková vníma, že ekológia a bezodpadovosť začínajú v nás. Svoju novú cestu preto nazvala Ekológia duše. Robí a pripravuje meditácie verejné aj v online priestore. Spolupracuje s organizáciami Živica, Mamila, Priatelia Zeme, podporuje iniciatívu My sme les či Chráňme povodie Vydrica. Snaží sa spájať svoju 25-ročnú prax herečky a svoje dary: hypersenzitivitu, empatiu a vášeň študovať psychológiu ľudskej duše.
Ekologická domácnosť a desiata
Slávka Halčáková je známa svojim ekologickým životným štýlom. Pracie prostriedky si chodieva čapovať do špecializovaných obchodov, namiesto čistiacich prostriedkov používa v domácnosti iba ocot a sódu bikarbónu. Chodí „čapovať“ aj cestoviny, obilniny, strukoviny, ryžu. Desiatu balí dcére do špeciálnej utierky, ktorá je len potiahnutá voskom. Dá sa vyrobiť aj doma, potrebujete na to utierku, alebo nejakú bavlnenú látku, včelí plást a žehličku. Ak sa zamaže od nátierky, alebo tam ostanú omrvinky, poutiera ho vlhkou hubkou a nechá vysušiť. Po roku sa môže obnoviť rovnakým postupom. Tento obal ešte zabalí do látkovej desiatovej taštičky, aby sa nepoškodil. Olej z domácnosti zbierajú do špeciálnej nádoby a potom odnesú na recykláciu. Dcéra túži po vlastnom kompostéri s dážďovkami. Zatiaľ využívajú koše na bioodpad.
Redukcia hračiek
Slávka Halčáková sa na redukciu nepodstatných vecí vybrala aj do detskej izby. Zistila, že tam to ide najťažšie. Aj hračiek majú veľa zdedených a triedia ich. Slabosťou jej dcéry sú plyšáky. Tie jej prekážajú najviac, pretože sa na nich zachytáva všetok prach, špina, tie im, žiaľ, vždy niekto v dobrom kúpil.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM