Perinatálna strata, teda strata dieťaťa počas tehotenstva, pôrodu alebo krátko po ňom, je traumatická udalosť, ktorá hlboko zasiahne rodičov a ich rodiny. Odborná literatúra, najmä zahraničná, venuje tejto problematike zvýšenú pozornosť od roku 1980, pričom zdôrazňuje, že ide o bolestnú stratu, nie len o pôrodnícku udalosť. Adaptácia na neúspešné tehotenstvo je predmetom intenzívneho výskumu v rôznych oblastiach, ako ošetrovateľstvo, pôrodná asistencia, pôrodníctvo, psychiatria, psychológia, sociálna práca, teológia a bioetika. Tento článok sa zaoberá problematikou podpory matiek, ktoré prišli o dieťa, a zdôrazňuje dôležitosť adekvátnej starostlivosti a podpory v procese smútenia.
Definícia neúspešného tehotenstva a perinatálnej straty
Neúspešné tehotenstvo zahŕňa každé tehotenstvo, ktoré sa končí potratom (spontánnym alebo umelým), intrauterinným alebo intrapartálnym odumretím plodu. Niektorí odborníci rozlišujú prirodzenú a umelú smrť plodu a interrupciu nepovažujú za perinatálnu stratu. Avšak, v súčasnosti sa umelý potrat, predovšetkým vo vyšších štádiách tehotenstva, čoraz viac akceptuje ako perinatálna strata. Tento druh straty môže negatívne ovplyvniť fyzický a psychický stav rodičov a narušiť rodinné vzťahy.
Špecifická situácia nastáva aj vtedy, keď je u plodu prenatálne diagnostikovaná diagnóza nezlučiteľná so životom alebo limitujúca prežitie dieťaťa na krátku dobu po narodení a rodičia sa rozhodnú nepodstúpiť umelé ukončenie tehotenstva, ale pre "zdieľanie" (Resolve Through Sharing - RTS). V takomto prípade sa rozhodnú pre narodenie dieťaťa a následnú perinatálnu paliatívnu starostlivosť, pričom je potrebné poskytovať im kontinuálnu podpornú starostlivosť.
Úloha zdravotníckeho personálu pri podpore smútiacich rodičov
Zdravotnícky personál, najmä sestry a pôrodné asistentky, zohráva kľúčovú úlohu v zdravom procese smútenia po perinatálnej strate. Štúdia, ktorá skúmala mieru využívania špecifických ošetrovateľských intervencií minimalizujúcich riziko vzniku maladaptačných reakcií v súvislosti s perinatálnou stratou, zistila, že niektoré intervencie sú využívané len zriedka alebo vôbec.
Medzi často využívané intervencie patrí umožnenie neobmedzeného kontaktu s rodinou. Naopak, sestry a pôrodné asistentky len niekedy realizujú otvorený rozhovor o pôrode/potrate, podávajú psychofarmaká a umiestňujú ženu na samostatnú izbu. Ojedinele realizujú zabezpečenie kontaktu so psychológom, otvorený rozhovor o dieťati, aktívne zisťovanie pocitov ženy, priamy kontakt rodičov s mŕtvym dieťaťom a informovanie o možnosti pochovania potrateného a predčasne odňatého plodu.
Prečítajte si tiež: Cesta zdieľania po strate
Podľa štúdie, štandardizované meracie a hodnotiace techniky v diagnostike maladaptačných reakcií, sledovanie psychického a emocionálneho stavu ženy po prepustení, vysvetľovanie priebehu procesu smútenia a posudzovanie toho, ako situáciu zvládajú ostatní členovia rodiny, sú využívané len zriedka alebo nikdy. Rovnako zriedka sa poskytujú konkrétne spomienky na dieťa (ultrazvukový obraz, odtlačok stupaje, fotografia), realizujú sa spomienkové akcie, obmedzuje sa počet personálu v styku so ženou po perinatálnej strate, archivujú sa spomienkové predmety a odporúča sa kontaktovať podporné skupiny.
Špecifické intervencie a prístupy na podporu smútiacich rodičov
"Support care" predstavuje poskytnutie emočnej, fyzickej, sociálnej, duchovnej a informačnej podpory. Dôležité je zabezpečiť komfort, súkromie a dostatočný časový priestor, ktoré umožnia trúchliacim rodičom prejaviť zármutok a zabránia situáciám, ako napr. kontakt s novonarodeným dieťaťom inej matky.
Komunikácia a vyjadrovanie emócií
Hovoriť s rodičmi a vysvetliť potrebu otvoreného vyjadrovania pocitov je kľúčové. Je dôležité pýtať sa aj otca na jeho pocity a otázky, pretože často preukazuje menej emócií ako matka, a pritom môže byť zaťažený podporou matky aj vlastným zármutkom a žiaľom. Vyjadrenie spoluúčasti slovne (napr. "Je mi ľúto, čo sa stalo.") a neverbálne (napr. držaním klientkinej ruky počas rozhovoru, tichou prítomnosťou) je dôležitou súčasťou podpory.
Používanie prvkov terapeutickej komunikácie, ktoré podporia verbalizáciu pocitov (napr. "Porozprávali by ste mi viac o …", "Čoho sa obávate?", vhodné je aj využiť tvrdenia s otvoreným koncom - napr. "Musí to byť pre Vás isto ťažké….", alebo reflexiu pocitov, ktoré klienti prejavia - napr. "Cítite vinu preto, že ste nedodržala kľud na lôžku?") povzbudzuje rodinu k vyjadrovaniu pocitov, ktoré v nich utrpená strata vyvoláva, čo je prvým krokom k ich prekonaniu.
Podpora rodinnej komunikácie a spomienky na dieťa
Podpora rodičov pri otvorenej komunikácii s ďalšími svojimi deťmi je tiež dôležitá. Keď hovoríme so súrodencom zomrelého dieťaťa, je potrebné vyhnúť sa formuláciám, ktoré sú pre dieťa mätúce. Vysvetlenie by malo byť krátke, pravdivé a priame. Ak rodičia pomenovali plod, používať toto meno pri kontakte s nimi. Pri strate dieťaťa v ranných fázach tehotenstva nepoužívať pojem "potrat", ale hovoriť o "strate dcéry/syna".
Prečítajte si tiež: Ako funguje striedanie potravín?
Pomáhať pri vytváraní spomienok (ak je možnosť poskytnúť fotografie ultrazvukového obrazu plodu, hovoriť o stupni vývoja plodu v období perinatálnej straty, diskutovať o možnosti pohrebu, zabezpečiť kontakt s mŕtvym dieťaťom (potrebné individuálne zváženie), poskytnúť rodine predmety, ktoré môžu vyvolať spomienky, niektoré pôrodnice pripravujú pre rodičov pamätný balíček obsahujúci napr. pramienok vlasov, fotografiu alebo odtlačok prstov, oblečenie, či perinku) je dôležité pre proces smútenia. Ak spomienkové predmety odmieta rodina momentálne prevziať, treba ich uchovať na neskôr (minimálne jeden rok), pretože sa rodiny po určitom čase dožadujú týchto predmetov.
Ďalšie dôležité aspekty starostlivosti
Ďalšie dôležité aspekty starostlivosti zahŕňajú:
- Obmedzenie počtu pracovníkov, s ktorými musí prísť rodina do kontaktu.
- Hovoriť s rodinou o fyziologickom procese smútenia a možnostiach jeho podpory.
- Zabezpečenie kontinuálnej, rutinnnej postabortívnej alebo postpartálnej ošetrovateľskej a medicínskej starostlivosti o matku.
- Ošetrenie mŕtveho dieťaťa s úctou, pri vybavení živého plodu poskytnutie „comfort care“, respektíve perinatálnej paliatívnej starostlivosti.
- Manipuláciu s pozostatkami ako so živým dieťaťom.
- Sledovanie psychického a somatického stavu. Pri výskyte telesných problémov môže ísť o somatizáciu - prenesenie psychického prežívania stresu do telesnej oblasti.
- Zabezpečiť kontakt s podporným systémom. Na požiadanie umožniť kontakt s kňazom alebo iným duchovným.
- Oboznámiť klientku a jej rodinu s možnosťami ďalších podporných zdrojov (psychológ, psychiater, podporné skupiny, internetové linky zamerané na danú problematiku…), v prípade záujmu, či v prípade opísaných patologických prejavov adaptácie zabezpečiť kontakt s nimi.
- Podporovať rodinu v udržiavaní doterajších sociálnych kontaktov a v nadväzovaní nových.
- Zabezpečiť hodnotovú podporu a zvážiť či žena nie je pod tlakom okolia (rozhodnutie pre UUT). Ak koná pod tlakom okolia vníma situáciu ako dvojité zlyhanie. V žiadnom prípade nekomentovať a neodsudzovať konanie a rozhodovanie ženy.
- Oboznámiť rodičov s možnými emocionálnymi zmenami a rešpektovať jednotlivé fázy smútku, ktorými trúchliaca rodina prechádza. Znalosť jednotlivých fáz v procese smútenia umožní pochopiť reakcie i správanie sa klientov a adekvátne na ne reagovať.
- Sledovať psychický a emocionálny stav členov rodiny, aj po prepustení matky z nemocnice. Skúmať psychický a emocionálny stav členov rodiny po týždni, mesiaci, od prepustenia (osobne, telefonicky). V prípade výskytu patologických reakcií aj častejšie. Po roku sa odporúča opätovná návšteva s opätovným preskúmaním emocionálneho a psychického rozpoloženia klientov.
- Potvrdiť vysvetlenie, ktoré podal lekár a používať jednoduchú reč. Je to dôležité z toho dôvodu, že ľudia v zármutku nepočúvajú vysvetlenie alebo mu neporozumejú na prvýkrát, pretože sa nemôžu sústrediť.
Podporné skupiny a organizácie pre smútiacich rodičov
Podporné skupiny hrajú dôležitú úlohu v procese smútenia po strate dieťaťa. Ponúkajú bezpečný priestor pre zdieľanie skúseností, pocitov a obáv s ľuďmi, ktorí prežívajú podobnú situáciu. V našich podmienkach chýba sieť služieb (tzv. bereavement support service), ktoré by ženy a ich rodiny so skúsenosťou perinatálnej straty mohli využívať. V zahraničí, napríklad v Anglosaských krajinách, niektoré nemocnice organizujú spomienkové akcie "remembrance services" na "stratené" deti v danom roku.
Existujú aj občianske združenia, ktoré sa zameriavajú na podporu pre rodiny po strate dieťatka. Pomáhajú osirelým rodičom nestratiť sa v spleti smútku a podporujú tých, ktoré svoje deti nenosia v náručí, ale v srdci. Venujú sa predovšetkým ženám, párom a rodinám, ktoré prešli stratou dieťaťa počas tehotenstva, v priebehu pôrodu či krátko po ňom. Ich cieľom je, aby v prvých momentoch, kedy sa rodičia dozvedia o úmrtí ich bábätka, mali potrebné informácie, dôstojné podmienky a aby vedeli, že nie sú sami. Na ich dlhodobej ceste smútenia ich chcú podporiť sprostredkovaním odborníkov špecializovaných na takéto situácie a poskytnúť im konzultácie.
Tieto organizácie často ponúkajú:
Prečítajte si tiež: Kolíska a jej miesto v kultúrnom dedičstve
- Brožúry s dôležitými informáciami pre rodičov v najsmutnejších momentoch.
- Kontakt s odborníkmi, psychológmi a terapeutmi, zameranými na odbornú pomoc po strate dieťatka.
- Spomienkové balíčky, ktoré umožňujú rodičom uchovať si spomienky na krátky čas s ich bábätkom.
- Online konzultácie, telefonáty či osobné stretnutia.
- Bezpečný priestor na zdieľanie príbehov a skúseností.
- Informácie pre rôzne situácie straty v tehotenstve, a to nie len pre rodičov, ale i pre starých rodičov, súrodencov a širšie okolie.
- Prednášky pre odborníkov sprevádzajúcich rodičov po strate.
- Online psychologickú podporu.
Dôležitosť spolupráce so zdravotníkmi
Na to, aby sme mohli pomôcť rodinám po strate dieťatka, je nevyhnutná úzka spolupráca so zdravotníkmi, ktorí ženy po strate dieťatka v prvých momentoch sprevádzajú. Pre zdravotníkov sú dostupné informačné materiály v printovej i digitálnej podobe a webináre na túto tému.
Smútenie mužov po perinatálnej strate
Je nevyhnutné sledovať ako situáciu zvláda nielen žena, ale aj jej partner, prípadne aj ostatní členovia rodiny. Štúdie sledovali smútenie mužov, ktorých ženy potratili, a zistili niektoré rovnaké (elevácia depresívneho skóre), ako aj niektoré odlišné prejavy smútenia (muži menej prejavovali svoj smútok navonok, napr. plačom, avšak vykazovali väčšiu potrebu hovoriť o strate, prejavovali viac hnevu a agresívnych reakcií). V dlhodobých štúdiách bolo potvrdené, že muži vykazujú kratšie trvajúcu anxietu a depresiu, v neskoršom období však majú sklon ku agresívnemu správaniu a nadmernej konzumácii alkoholu. Preto je dôležité poskytovať aj partnerom žien, ktoré zažili perinatálnu stratu, adekvátnu podporu a poradenstvo.
Podporné skupiny dojčenia ako forma podpory
Podporné skupiny dojčenia sú stretnutia viacerých dojčiacich matiek s deťmi spolu s poradkyňou pri dojčení. Tieto skupiny môžu byť nápomocné aj pre ženy, ktoré prišli o dieťa, pretože im poskytujú priestor na zdieľanie svojich pocitov a skúseností s inými matkami. Matky vidia akým spôsobom zahŕňajú dojčenie do starostlivosti o svoje deti ostatné matky na skupine. Vidia deti rôzneho veku - od novorodencov až po staršie deti ako sa dojčia, v akých situáciách, ako dojčenie prebieha. Toto všetko vplýva na to, aká je úspešnosť dojčenia. Podporné skupiny dojčenia na lokálnej úrovni pomáhajú vytvárať priateľstvá a pomáhajú tak matkám na materskej dovolenke nebyť v izolácii, spoznávať nových ľudí.