Ultrazvukové vyšetrenie mozgu je dôležitý skríningový nástroj u novorodencov. Pomáha pri posúdení štruktúry mozgu, prietokov krvi a zadnej jamy. Vyšetrenie je neinvazívne a nevyžaduje si špeciálnu prípravu, potrebná je len otvorená veľká fontanela.
Význam skríningu mozgu u novorodencov
Skríningové vyšetrenie mozgu novorodenca má veľký prognostický význam. Ak je výsledok vyšetrenia v norme, je vysoká pravdepodobnosť, že dieťa bude mať správny psychomotorický vývoj. Ultrazvukové vyšetrenie mozgu novorodencov a dojčiat zaznamenalo za posledné dve desaťročia veľký pokrok v diagnostike a liečbe detí so zdravotným postihnutím. Je takmer nepredstaviteľné, aby detskí rádiológovia, neonatológovia a pediatri pracovali bez ultrasonografie. Novšie ultrazvukové prístroje umožňujú stanoviť správne diagnózy intrakraniálneho krvácania a periventrikulárnej leukomalácie u nedonosených detí a zároveň umožňujú aj ich ďalšie sledovanie. U donosených detí sa ultrazvukovým vyšetrením mozgu stanovujú hlavne hypoxicko-ischemické zmeny mozgového tkaniva a sleduje sa ďalší možný rozvoj poškodení mozgu. Skúsený ultrasonografista by mal byť schopný rozpoznať rôzne typy malformácií, nádorov mozgu alebo stanoviť stupne atrofických zmien mozgového tkaniva.
Cysty na mozgu u novorodencov
Počas tehotenstva, konkrétne pri morfológii v 20. týždni, môžu lekári nájsť cysty na mozgu plodu. Najčastejšie ide o cysty plexus chorioideus. Tieto cysty sú pomerne časté a zvyčajne sa do 30. týždňa tehotenstva vstrebu. Aj keď je čakanie na kontrolné sono náročné, dôležité je zachovať pokoj a riadiť sa pokynmi lekárov.
Prípad z praxe
Jedna matka sa podelila o svoju skúsenosť, keď jej dcérke diagnostikovali cystu na mozgu na tretí deň po pôrode. Dievčatko bolo sledované neurológom a podstúpilo MRI vyšetrenie. Keďže sa cysta nevstrebala a začala tlačiť na mozog, v roku 2018 dievčatko podstúpilo operáciu. V máji 2019 ich čakalo kontrolné MRI vyšetrenie, aby sa zistilo, či cysta nerastie. Ak by sa cysta začala zväčšovať, museli by podstúpiť zavedenie VP shuntu.
Čo očakávať od cysty na mozgu?
Aj keď je nález cysty na mozgu počas tehotenstva stresujúci, väčšina týchto cýst je neškodná a spontánne sa vstrebe. Je dôležité pravidelne absolvovať kontroly u lekára a sledovať vývoj cysty. V prípade, že cysta pretrváva alebo spôsobuje problémy, existujú možnosti liečby, ako napríklad operácia alebo zavedenie shuntu.
Prečítajte si tiež: Výzvy detí s ADHD v škôlke
Hydrocefalus u novorodencov
Hydrocefalus je ochorenie, pri ktorom sa v mozgu hromadí mozgovomiechový mok. Mozgovomiechový mok je dôležitou súčasťou centrálneho nervového systému, avšak jeho množstvo musí byť prísne regulované. Nadmerné množstvo mozgovomiechového moku môže spôsobiť zvýšený tlak v hlave a poškodenie mozgu.
Príčiny hydrocefalu
U detí existuje niekoľko príčin hydrocefalu. Vrodený hydrocefalus znamená, že dieťa sa s hydrocefalom už narodilo. Získaný hydrocefalus dieťa získa ako dôsledok nejakého iného ochorenia.
Príznaky hydrocefalu
Hydrocefalus sa prejavuje výraznými príznakmi, ktoré sa bez liečby zhoršujú. Medzi tieto príznaky patrí:
- Nadmerný obvod hlavičky
- Vzdialenosť medzi jednotlivými kosťami lebky
- Spavosť
- Nutkanie na zvracanie alebo zvracanie
- Bolesti hlavy
- Strata vedomia
- Poruchy dýchania alebo srdcovej činnosti
Liečba hydrocefalu
Prognóza detí s hydrocefalom nie je vždy zlá. Deti s vrodeným hydrocefalom sú často diagnostikované hneď po narodení, aj keď ešte nemajú žiadne ťažkosti. Lekári ich sledujú, až kým sa prejavia prvé príznaky, a tie je možné potom včas riešiť. Pokiaľ je hydrocefalus správne riešený, je možné u veľkej časti detí zachovať normálny intelekt a psychomotorický vývoj. Aj tu však platí, že pokiaľ je liečba včasná, môže dieťatko ostať bez následkov. Výsledný stav je ale vo veľkej miere ovplyvnený samotným poškodením mozgu infekciou či krvácaním.
Typy drenáží
Podľa toho, kam sa mozgovomiechový mok odvádza, rozdeľujeme aj typy zvodov alebo drenáží. Pokiaľ sa odvádza do vonkajšieho prostredia, nazýva sa externá (alebo vonkajšia) drenáž. Pokiaľ mozgovomiechový mok odvádzame do vnútorného prostredia, a teda do inej časti tela, hovoríme o internej (vnútornej drenáži). Ak u dieťatka pretrváva potreba drenáže dlhší čas, musíme vonkajšiu drenáž zmeniť na vnútornú.
Prečítajte si tiež: Komplexný sprievodca pre nastávajúce mamičky
- Externá drenáž: Najrozšírenejším typom vonkajšej drenáže je tzv. kontinuálna externá drenáž. Druhým typom externej drenáže je komorový rezervoár (alebo aj tzv. komôrka). Je to vlastne drobné duté teliesko (rezervoár), ktoré je hadičkou spojené s komorovým systémom mozgu. Rezervoár je umiestnený na hlave pod kožou dieťatka a nie je tak viditeľný. Takýto rezervoár má výhodu, že dieťatko nemusí celý čas ležať v postieľke, ale môže byť nosené a kŕmené aj v iných polohách. Dokonca môže byť i v domácom prostredí, ak to stav dovoľuje, a do nemocnice chodí iba na odbery mozgovomiechového moku. Rezervoár však vieme využiť iba u novorodencov a dojčiat, nakoľko pri odbere moku je nutné kontrolovať tlak v hlavičke cez fontanelu, ktorá sa u starších detí zatvára.
- Interná drenáž: Najvyužívanejším typom vnútornej drenáže je tzv. ventrikuloperitoneálny shunt - alebo zvod mozgovomiechového moku z hlavy do brušnej dutiny. V brušnej dutine sa následne mozgovomiechový mok prirodzene vstrebáva. Je to vlastne tenká hadička, ktorá je vedená z komorového systému mozgu do brušnej dutiny pod kožou pacienta, takže hadička je síce hmatná, ale nie je viditeľná. Hadička sa pod kožou iba prevlieka, takže jazva býva väčšinou iba na hlave a na brušku, niekedy aj na krku. Súčasťou hadičky je ventil, ktorý je väčšinou umiestnený za uchom a je nastavený na určitý tlak. U niektorých ventilov je možné tlak aj meniť priložením špeciálneho nástroja, čo je výhodné pri raste dieťatka, nakoľko za normálnych okolností sa tlak v hlave rastom zvyšuje. Niektoré ventily sú ovládané magnetom, treba preto pri nich dať pozor, aby si dieťa neprikladalo iné magnety (napríklad magnetické hračky, magnetky…) k oblasti ventilu, čím by sa ventil mohol nechtiac prestaviť na inú hodnotu. V ostatných ohľadoch však dieťa so shuntom (po zahojení operačných rán - cca 14 dní) môže viesť život bez obmedzení. Môže sa kúpať, športovať, cestovať, chodiť do škôlky či školy. Treba byť iba obozretný a upovedomiť všetkých opatrovníkov dieťaťa o príznakoch, akými sa prejavuje porucha funkcie shuntu.
- Endoskopická liečba: Poslednou, ale nie menej významnou, je endoskopická liečba hydrocefalu. Predstavuje ďalšiu formu vnútornej drenáže, nakoľko vytvára náhradné cesty pre tok mozgovomiechového moku priamo v mozgu. Veľkou výhodou je, že po endoskopickej liečbe nemá pacient zavedený žiadny cudzí materiál (ako pri shunte), a nedochádza tak k jeho infekcii alebo upchatiu. Pri zavedení shuntu musí byť mozgovomiechový mok číry a bez známok infekcie.
Komplikácie shuntu
Vo všeobecnosti spočíva porucha funkcie shuntu v jeho obštrukcii (upchatí). To sa môže stať tým, že sa hadička povytiahne z mozgovej komory, hadička alebo ventil sa upchá bunkami alebo krvou, alebo sa upchá koniec hadičky, ktorý je v bruchu. Príznaky sú preto podobné ako pri vzniku hydrocefalu - dieťa má bolesti hlavy, je spavé, zvracia, môže mať kŕče, až postupne dochádza k celkovému zhoršeniu stavu. V takom prípade je nutné nevyhnutne navštíviť pohotovosť a pokazený shunt chirurgicky vymeniť. Druhou možnou komplikáciou je infekcia shuntu - tá sa prejaví taktiež jeho zhoršenou funkciou spojenou s teplotami.
Prečítajte si tiež: Komplexný sprievodca novorodeneckým skríningom
tags: #skrining #mozgu #u #novorodenca #cysta