Tento článok sa venuje rôznym aspektom života a kariéry Michala Šiplaka, od jeho futbalových začiatkov a pôsobenia v poľskej Cracovii Krakov, cez úvahy o alternatívnych spôsoboch výživy a ich vplyve na zdravie, až po hľadanie domova a vnútorného ukotvenia.
Futbalová Cesta Michala Šiplaka
Michal Šiplak, rodák z Bardejova, je talentovaný futbalista, ktorý sa stal posilou poľskej Cracovie Krakov. Jeho rozhodnutie pre Cracoviu bolo ovplyvnené viacerými faktormi, vrátane šance napredovať v kariére, uznávaného trénera Michala Probierza a skvelých fanúšikov. Hoci mal aj iné ponuky, Cracovia bola pre neho najlepšia voľba. Rokovania o prestupe prebehli rýchlo a profesionálne.
V Cracovii sa stretol s viacerými Slovákmi, s ktorými si vytvoril dobrú partiu. Pomáhajú mu so začlenením sa do tímu. Jeho cieľom je odovzdať pre mužstvo maximum a umiestniť sa v tabuľke čo najvyššie. Hoci v prvom kole bol medzi náhradníkmi, pracuje na tom, aby presvedčil trénera o svojich kvalitách a nastupoval od začiatku zápasu.
Šiplakove futbalové začiatky sú spojené s Bardejovom, kde trénoval pod vedením trénera Mikuláša Čeča. V lete 2014 odišiel do Slovana Bratislava, kde zažil pekné chvíle a získal majstrovský titul v kategórii U-19. Pôsobenie v Slovane hodnotí pozitívne, hoci si to po prechode k A-mužstvu predstavoval trochu inak. V Zemplíne Michalovce stabilne hrával a dostal sa do ligovej "Hitparády talentov". Fortuna liga je podľa neho výborný odrazový mostík pre mladých hráčov.
Jeho cieľom je pravidelne hrávať v klube a dostať sa do kádra slovenskej "21". Konkurencia je vysoká, ale ide krok po kroku a reálne sa na to pozerá. Pred rokom by si ani nepomyslel, že bude v Cracovii. Stále má len 21 rokov a kariéru pred sebou. Jeho snom je hrať v nejakom veľkoklube, ale dôležitá je prítomnosť a tá je momentálne v Cracovii.
Prečítajte si tiež: Kubovčík: Od umenia k zdraviu
Úvahy o Alternatívnych Spôsoboch Výživy
Tento článok sa zaoberá aj problematikou alternatívnych spôsobov výživy a ich potenciálnymi rizikami. Autorka zdôrazňuje, že neverí, že niektoré z týchto moderných postupov nemôžu fungovať, ale zároveň varuje pred nekritickým nasledovaním výživových extrémov, ako sú keto, raw alebo vegánstvo.
Odborníci v oblasti ľudského tela, zdravia a biochémie by mali byť opatrní pri dôverovaní vzorom, ktorí nie sú odborníkmi, ale iba interpretujú štúdie a články tak, aby to zapadalo do ich filozofie. Títo ľudia sú často zruční v obchodnom remesle, práci so sociálnymi médiami a komunikácii na profesionálnej úrovni.
Skutočné nebezpečenstvo alternatívnych spôsobov výživy nevyplýva z toho, že by nefungovali alebo boli nebezpečné pre každého. Low-carb stravovanie môže pomôcť niektorým pacientom s diabetom a keto diéta môže pomôcť ľuďom schudnúť. Problém nastáva, keď sa málokto pozerá ďaleko do budúcnosti a rozmýšľa, čo bude, ak sa mu to nepodarí dodržať.
Propagátori daného životného štýlu majú najväčšiu motiváciu zotrvať, pretože si na ňom vystavali kariéru. Napriek tomu aj v ich radoch nájdeme takých, ktorí s daným extrémom skončili. Mnohí propagátori keto stravovania prešli na miernejšie low-carb režimy. Jedna známa slovenská „raw“ influencerka prestala byť raw a prešla na „obyčajné“ vegánstvo. Známa vegánska influencerka sa priznala, že s vegánstvom musela skončiť kvôli zdravotným problémom.
Psychologické dôsledky nedodržania diéty môžu byť pocity zlyhania a pocity, že ste jeden z mála, ktorý to nebol schopný dodržať. V krajných prípadoch môže dôjsť k závažným nutričným deficitom. Veľmi vyhrotenou situáciou je prípad 44 ročnej ženy, ktorá neuspela na paleo diéte a prechod z jedného extrému (low-carb) do druhého extrému (high-carb) jej spôsobil vážny stav, tzv. Realimentačný syndróm.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
V komunitách alternatívnych spôsobov výživy sa nachádza desivé množstvo anorektikov, bulimičiek či ľudí trpiacich ortorexiou. Ľudia sú strašení lepkom, používajú sa slová ako „nebezpečné jedy“ v súvislosti s potravinami a vyvoláva sa strach z konzumácie sacharidov. Neustále sa otvára problematika GMO, pesticídov, toxínov, hoci v skutočnosti nie sú v tejto tematike odborníkmi. Ľudia majú strach a ponúkajú sa im riešenia, síce „trochu drahšie“ riešenia, ale ten strach, ktorý sa v nich vytvorí z konzumácie bežnej stravy je taký veľký, že v okamihu, keď si produkty pridávajú do nákupného košíka, sú presvedčení, že inej cesty niet.
Pri propagovaní alternatívneho životného štýlu sa dáva do protikladu iný extrém - ten najhorší odtieň bežného stravovania sa. Vyzdvihuje sa vysoká spotreba cukru, nekvalitných tukov, časté návštevy fast foodov, „rýchly“ životný štýl plný polotovarov, nadmerná spotreba alkoholu. Úprava stravovania a životného štýlu môže byť oveľa pozvoľnejšia, nemusí zahŕňať žiadne extrémy a tým pádom nezahŕňa ani toľko rizík spojených s jej nesprávnym dodržiavaním alebo náhlym ukončením.
Mnohé stránky sú iba jeden veľký negativizmus (ak ma nebudete počúvať, ochoriete, ak budete jesť toto, zomriete, všetci sme chorí, strava je nekvalitná, naše telo sa nevie ani samo detoxikovať) zabalený do premotivovaných a navonok pozitívnych sloganov.
Hľadanie Domova a Jedinečnosti
Článok sa dotýka aj témy domova a hľadania vlastnej jedinečnosti. Domov nás uzemňuje a dáva nám pocit, že niekam patríme. Domov nie je len fyzické miesto, ale aj vzťahy. Je to o dostávaní a odovzdávaní, o chutiach, vôňach, dotykoch a emóciách. Domov môžeme vnímať v meste, v lese, alebo dokonca na celej našej planéte. Je to vtedy, keď máme pocit stotožnenia, pocit, že tam patríme a že sa o ten domov staráme.
Domov je miesto, kde cítime nielen spolupatričnosť s inými, ale aj objavujeme seba samých. Sú rôzne miesta na svete, ktoré nám dočasne pomáhajú objavovať určité časti našej podstaty, aby sme sa následne vrátili do pôvodného domova a rozvíjali ich tam.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Láskavosť je výzva a skrýva sa za ňou náš vlastný egoizmus. Je to cesta po hrane a naša základná podstata. Láskavosť je, keď si neubližujeme navzájom, keď neubližujeme iným, a tiež, keď neubližujeme sebe samým. Predpokladom láskavosti je ocenenie druhých. Negatívny zážitok je vzťah, aj keď negatívny, ale máte s čím robiť. Ľahostajnosť je neprítomnosť vzťahu.
Strach potláča všetky prirodzené riešenia a berie nám príležitosť vnímať. Človek sa nesmie dať strachom zatlačiť. Keď sa na strach pozriete, svoju situáciu prijmete, keď prijmete seba samých a nehráte sa na niekoho, kým nie ste, začne vo vás klíčiť odvaha začať niečo robiť.
Je dôležité prijať svoju jedinečnosť. Zdraví ľudia majú niekedy tendenciu pozerať sa na ľudí so zdravotným znevýhodnením so skrytými obavami a ľútosťou. Jedinečnosť zdravotne znevýhodnených ľudí môže byť zjavná fyzicky, slovo „znevýhodnený“ ju však akoby limituje, definuje na niečo negatívne, niečo, kde bolo danému človeku ubraté.
Počas rokov praxe vraj pochopila, že svoju jedinečnosť dokážeme prijať len cez svojich rodičov. Ak nás rodičia bezpodmienečne prijmú takých, akí sme, s našou unikátnou, špecifickou zložkou osobnosti, postihnutia alebo geniality, potom aj my ľahšie prijímame samých seba.
V spoločnosti sa často nechávame zatvoriť do škatuliek práve preto, lebo sa bojíme názoru iných. Práve jedinečnosť je však to najobohacujúcejšie, čo v spoločnosti máme. Samých seba totiž spoznávame cez iných ľudí. Keď si nejakú časť tých druhých nepripustíme, ochudobňujeme samých seba o to, čo by sme sa mohli naučiť. Ak sa zatvárame do vlastných bublín a hráme v nich hry, často potláčame to, čo by nám naša nepotláčaná prirodzenosť dovolila zmeniť.
Michal Molčan a Kávový Biznis
Michal Molčan je z Nitry a s podnikaním začínal už ako 20-ročný. Prerazil v kávovom biznise vďaka tomu, že založil vizuálne pekný a obsahovo prínosný magazín o káve - Standart. Ten je nielen pre kávičkárov, ale snaží sa priblížiť svet kávy najmä bežným ľuďom. Okrem založenia magazínu sa Michalovi podarilo zorganizovať aj niekoľko kávových festivalov. Momentálne žije v Prahe.
Čím viac pracuje a čím ďalej sa posúva, zisťuje, že toho viac nevie, ako vie. Učí sa zo svojich chýb a skúseností. Snaží sa stále viac a viac čítať, ale nie takým “populárnym” štýlom, keď všetci CEO speed readingom (rýchlym čítaním, poz. Snaží sa vyberať kvalitné zdroje a prečítať si ich aj niekoľkokrát. Ďalej sa učí od ľudí, s ktorými pracuje.
Jeho zamestnanci sú hnacím motorom jeho firmy. Vo firme pracujú všetci na diaľku a nie sú v jednej kancelárii. Prakticky každý jeden člen dnešného tímu si našiel jeho, resp. ich. Nikoho priamo neoslovoval a neponúkal prácu. Všetko to boli ľudia, ktorí sa ozvali, že chcú robiť tú a tú vec, lebo to vedia a môžu niečím prispieť. Chceli pracovať pre Standart a zároveň mali skúsenosti v niečom konkrétnom, s čím mohli pomôcť.
Od začiatku sa spájali s dobrými menami a značkami. Keď vydali prvé číslo, vedel, že keď chce, aby o nich ľudia vedeli v Berlíne, v Londýne a podobne. Potrebovali spolupracovať ideálne s niekým, kto je rešpektovaný v lokálnej komunite. To bola ich stratégia.
Na začiatku ich podľa neho odlíšilo to, že boli prvý takýto magazín, ktorý mal víziu a myšlienku. Chceli jednoducho priblížiť svet výberovej kávy bežným ľuďom a ukázať im, že krása toho, čomu sa venujú, celá komunita okolo kávových špecialít a kvalita, ktorú dosahujú farmári v producentských krajinách, nie je len pre uzavretú komunitu kávových nadšencov a bradatých ľudí niekde v Portlande alebo v New Yorku. Ale že to je niečo, čo môže byť skutočne pre každého. Túto myšlienku chceli komunikovať vo vizuálne peknom a koncepčne kvalitne spracovanom formáte. To v ich prípade znamenalo v tlačenej podobe na dobrom papieri, s ilustráciami, fotkami a podobne.
Medzi vizuálom a obsahom musí byť nejaký zdravý balans. Prvotná idea Standartu bola priniesť predovšetkým kvalitné a zaujímavé čítanie, a nie nejaký záchodový časopis alebo 500-slovné reporty na úrovni blogov. Chceli priniesť kvalitný obsah, ktorý píšu kredibilní svetoví žurnalisti. Druhá vec bolo spracovanie obsahu, ktoré je asi rovnako dôležité ako obsah samotný. Na to, aby sme ho dostali do rúk čitateľov, ich musíme najprv zaujať kvalitnou úrovňou magazínu.
Články musia byť napísané tak, aby im čitateľ rozumel - obsah, ktorý uverejňujú, vyberajú. Snažia sa, aby vždy pokryli zaujímavé témy. Selekcia obsahu spočíva aj v tom, že sa rozhodli nepísať iba o metódach prípravy kávy, o konkrétnych kávach alebo kaviarňach, ale skôr sa zameriavajú na rozhovory s ľuďmi, ktorí sa pohybujú v komunite a takisto témam udržateľnosti v kávovom svete.
Tieto témy sú založené na príbehoch a na spoluprácach s rôznymi univerzitami. Majú prístupy k ľuďom, ktorí robia akademické práce alebo výskumy a tento obsah vedia spracovať do čitateľnej podoby pre bežných ľudí.
Riešia v rámci obsahu aj širšie spoločenské témy. Veľa príbehov je napríklad v súvislosti s Latinskou Amerikou alebo so Severnou Afrikou. Práve tam sú dôležité producentské krajiny, v ktorých je káva a kávová kultúra jedným z hnacích motorov krajiny a spoločnosti. Čokoľvek sa deje u nich, reálne ovplyvňuje dianie v celej krajine.
V Európe alebo Severnej Amerike, veľa z tých tém má presahy. Mali výborný článok „She’s a Lady“, ktorého hlavnou témou boli problémy rodovej vyrovnanosti v kávovom biznise, v súťažení v káve a celkovo v baristike, najmä v Spojených štátoch. Bol to vedecky a akademicky prepracovaný článok s veľa dátami a rešeršom a myslí si, že aj napriek tomu, že bol o veľmi špecifickej téme, tak veľa ľudí, ktorí si to prečítali, vedia tie isté mechaniky a stereotypy aplikovať aj do iných sfér.
Na Slovensku už nie je ani tak potrebné o káve edukovať, ale skôr si uvedomiť, že keď chce človek jesť a piť kvalitu, mal by si vyberať a nie piť niečo, za čo bolo zaplatené farmárovi 50 centov za kilo a čo stojí na poličke v Tescu už tri roky.
Káva je rovnaká potravina ako napríklad mrkva, ktorú si kupujeme na trhu. Uvedomujeme si kvalitu mäsa, nechceme ho kupovať z veľkých reťazcov, kde je napichané vodou a nie je úplne najlepšie ani pre telo, ani pre budúcnosť planéty. To isté si pomaličky začíname uvedomovať aj pri káve, len to trvá dlhšie.
Vo svojich začiatkoch pôsobila komunita slovenských baristov dosť arogantne. Ten prejav bol pre veľa ľudí odstrašujúci. Mnohí sa až báli chodiť do kaviarní, že sa tí veľmi pekní, bradatí a potetovaní kávičkári na nich budú pozerať divne, ak si nevedia vybrať a objednajú si napríklad nenávidené pikolo. Bolo to nedospelé, no verí, že už z toho vyrástli.
Asi to pramení v tom, že vo všeobecnosti radi odsudzujeme jeden druhého za hocičo. Či je to káva, tenisky alebo čokoľvek. Ale myslí, že sa to začína meniť veľmi prirodzenou cestou a že aj baristi a majitelia kaviarní s výberovou kávou si uvedomujú, že v konečnom dôsledku podnikajú preto, aby poskytli zákazníkom službu, ponúkli im kávu a spravili im pekný deň. A aby za toto všetko zákazníci zaplatili, nechali tringelt, aby sa vrátili aj ďalší deň a ideálne s kamarátom.
Kvalita baristu a jeho profesionalita by sa mala odzrkadliť v tom, že vie zákazníkovi podať informácie, vysvetliť mu, čo pije, ponúknuť alternatívnu kávu alebo novú metódu. A že sa nebude správať ako v tej spomínanej reklame.
Pri svojej práci veľa cestuje. Keď rozbiehali prvé spolupráce s ľuďmi v Spojených štátoch, v Británii alebo v Japonsku a Číne, uvedomil si, že im chýba pokora. Stretol majiteľov pražiarní, ktorí robili skvelú prácu a mali násobne väčšie a lepšie pražiarne ako tie, čo máme na Slovensku. Títo ľudia boli často pokornejší aj skromnejší, a dalo sa s nimi rozprávať normálnejšie ako s ľuďmi na Slovensku, ktorí si myslia, že sú na „scéne“ pár rokov, a sú pupkom sveta.
Akú mal motiváciu začať na Standarte vôbec pracovať? Zistil, že sa stal fanatikom skôr do ľudí a do kultúry okolo kávy. Teraz nemyslím kultúru v zmysle rôznych postupov prípravy a podobne, ale myslím kávu ako sociálny element, ktorý spája a katalyzuje rôzne debaty.
Aj historicky, keď sa pozrieš do obdobia vznikajúceho Londýna, tak káva vtedy ľudí spájala, aby sa stretávali na spoločných miestach, aby konverzovali o vede, o filozofii, o technológii. V 18. - 19. storočí káva celkom dobre zapôsobila na spoločnosť na rozdiel od alkoholu. Debaty pri káve začali byť kultúrnejšie a vďaka tomu sa ľudia nestretávali iba v krčmách, kde sa opíjali a nadávali na aktuálny politický systém. Kaviarne sa stali miestom pre intelekt a pre lepšie konverzácie.
Chcel sa stať súčasťou tejto komunity a kultúry, a rozmýšľal, akým spôsobom vie prispieť. Vedel, že by nikdy nebol dobrý barista, na praženie kávy by si musel kúpiť nejakú pražičku a to už robí veľa ľudí, ktorí sú oveľa lepší, ako by sa ja stal o niekoľko rokov, a to sa mu nechcelo. Nemal ani dosť peňazí na to, aby si otvoril kaviareň.
V tom období ale začal objavovať a čítať magazíny, ktoré boli dobre spracované, ako napríklad Economist, Monocle alebo New Yorker. Uvedomil si, že niečo také zatiaľ v kávovej komunite nie je. Povedal si, že by mohla byť celkom sranda niečo také priniesť do sveta výberovej kávy.
Podnikať si začal, keď mal 20 rokov. Mal vo svojom okolí aj veľa ľudí, ktorí boli odo mňa starší a venovali sa technológiám, vyvíjali aplikácie a boli v startupovej komunite. Tým, že už od 17 rokov organizoval TEDx v Nitre, sa k týmto ľuďom dostal, a to bol pre neho dobrý zdroj inšpirácií, kontaktov a nápadov. Takisto mal aj super príklad z rodiny. Moji rodičia majú malú firmu v Nitre a podnikajú, odkedy bol dieťa. Čiže som mal aj prirodzenú a peknú inšpiráciu u nás doma. Videl, ako môže dobrá, zdravá, malá firma kvalitne fungovať a niečo prinášať do komunity. Rodičia mu zároveň pomohli tak trošku naštrbiť moje ružové a naivné predstavy o tom, že všetci sú moji kamaráti, že všetko pôjde, ako má a že mu každý bude chcieť iba dobre.
Pre mnohých bude v rámci spoločenského angažovania stačiť, ak si budú robiť svoju prácu poriadne, svedomito a poctivo. Časom, keď firma narastie a činnosti budú delegované, mi dáva zmysel, aby sa firma alebo podnikateľ pridal hoci aj do politiky, ako to napríklad teraz urobil Matúš Vallo v Bratislave alebo Marek Hattas v Nitre. Ale všetko musí mať prirodzený vývoj.
Ďalšie Aktivity a Udalosti
Okrem spomínaných tém sa článok okrajovo dotýka aj ďalších aktivít a udalostí, ako napríklad:
- Pátranie po Emílii Šiplákovej a jej synovi Milanovi.
- Festival inklúzie Jašidielňa v Žiline.
- Letné športové hry zamestnancov U. S. Steel Košice.