Vylúčenie z kolektívu, často spojené so šikanou, je vážny problém, ktorý môže mať hlboký a dlhodobý dopad na psychické zdravie dieťaťa. Tento článok sa zameriava na príčiny, prejavy a potenciálne riešenia šikanovania a vylúčenia z kolektívu, pričom poskytuje praktické rady pre rodičov, učiteľov a samotné deti.
Úvod do problematiky
Šikanovanie je neželané agresívne správanie, ktoré zahŕňa nerovnováhu síl. Ide o jav, ktorého cieľom je zámerné ubližovanie, ponižovanie alebo zastrašovanie inej osoby, väčšinou niekoho, kto je menší, slabší, mladší, tichý alebo nejakým spôsobom pôsobí inak. Za šikanovanie sa nepovažuje jednorazový čin. Šikanovanie je opakovaný, dlhodobý jav, ktorý sa postupom času stupňuje, a to na úrovni nielen fyzickej ale aj psychickej.
Prečo dochádza k vylúčeniu a šikanovaniu?
Existuje mnoho faktorov, ktoré prispievajú k vylúčeniu a šikanovaniu.
- Strach a neistota: Keď sa dieťa cíti ohrozené, prežíva stres a neistotu. Deti často nemajú dostatok informácií o situácii, ktorá sa stala, a tým sa u nich zvyšuje úzkosť. Na rozdiel od bežného strachu, ktorý je reakciou na konkrétnu hrozbu, úzkosť vzniká z predstavy toho, čo by sa mohlo stať.
- Nedostatok emočnej inteligencie: Gro je od útleho veku rozvíjanie emočnej inteligencie. Učiť dieťa rozpoznať, ako sa kto cíti, ale aj ako sa cíti ono samo a rozširovať jeho emočný slovník. Keď sa dnešnej mládeže spýtate, ako sa má, vie povedať dobre / zle. Ďalšie emócie ako smútok, radosť, nechuť, prekvapenie, hanba už nemajú v slovníku, nevedia, že sú to emócie. Takže od malička ich viesť k vyjadrovaniu a porozumeniu emócii.
- Sociálne vzťahy: Vo veku 11-12 rokov sú u detí primárne sociálne vzťahy s rovesníkmi a emočné ťažkosti riešia skôr s nimi ako s rodičmi.
- Vplyv pandémie COVID-19: Veľmi to ovplyvnil práve Covid-19, síce sa mnohým zdá, že to bolo dávno, ale jeho následky stále pociťujeme. Kvôli veľkej izolácii sa introvertné, úzkostné deti potom nevedeli zaradiť naspäť do kolektívu a života, naopak extroverti veľmi trpeli, že sú sami.
Prejavy vylúčenia a šikanovania
Prejavy môžu byť rôzne a nie vždy sú ľahko rozpoznateľné. Je dôležité všímať si zmeny v správaní dieťaťa.
- Fyzické príznaky: Za mňa sú to častokrát prvé somatické ťažkosti, ako napríklad bolesti hlavy či brucha, ktoré sa u dieťaťa objavia z ničoho nič a bez akéhokoľvek závažného lekárskeho dôvodu. Dieťa pred nástupom do školy alebo skoro ráno pociťuje bolesť brucha, sťažuje sa na bolesť hlavy a vymýšľa dôvody, prečo do školy neísť. Áno, dieťa skutočne pociťuje bolesť brucha alebo hlavy. Sú to prvé telesné prejavy, keď dieťa prežíva úzkosť, depresiu, smútok alebo stres. Telo takto reaguje, aj keď sa myseľ snaží tieto pocity potlačiť.
- Zmena v správaní: Časom sa môže dieťa začať uzatvárať do seba, strácať záujem o rovesníkov, vyhýbať sa obľúbeným aktivitám, ktoré mu kedysi prinášali radosť. Objavuje sa emočné oploštenie - pozitívne emócie sa postupne vytrácajú alebo ich vôbec neprejavuje. Dieťa funguje na princípe zotrvačnosti, ale neprejavuje radosť zo života.
- Problémy so spánkom: Určite je čas vyhľadať odbornú pomoc, napríklad aj ak sa u dieťaťa objavia nočné mory, ťažkosti so zaspávaním, nespavosť či hypersomnia. Tieto príznaky môžu naznačovať, že dieťa prežíva psychický problém, ktorý si vyžaduje odborné poradenstvo.
- Zhoršenie prospechu: Okrem somatických ťažkostí si môže všímať rodič aj iné varovné signály, napr. sa dieťaťu zrazu zhorší prospech, prestane sa tešiť z krúžkov, ktoré dovtedy milovalo, stiahne sa z kolektívu.
Formy šikanovania
Šikanovanie sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi:
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
- Verbálne šikanovanie: Zahŕňa v sebe vyslovené alebo napísané slová s urážlivým textom, patria sem nadávky na šikanovanú osobu, hanlivé prezývky, posmešky.
- Sociálne šikanovanie: Jeho cieľom je útočiť na vzťahy.
- Fyzické šikanovanie: Ide o narušenie telesnej integrity bitím, sácaním, kopaním, potknutím, opľutím, strčením.
- Kyberšikana: V dnešnej dobe sa stretávame čoraz častejšie s kyberšikanou. Sociálne siete poskytujú nekontrolovateľný priestor, ventiluje sa tu agresivita, frustrácia, nekontrolujú sa emócie. Úchylné a nebezpečné predstavy predátorov a agresorov môžu zaútočiť na ničím nechránené deti.
Riešenia a prevencia
Dôležité je aktívne pristupovať k riešeniu a prevencii šikanovania.
Rola rodičov
- Komunikácia s dieťaťom: Dôležité je rozprávať sa s dieťaťom, ale nenútiť ho hovoriť o tom, čo prežíva. Rodičia by nemali bagatelizovať jeho pocity, ale vypočuť ho a uistiť, že sú tu pre neho. Ak sa dieťa necíti komfortne rozprávať sa priamo s rodičmi, je dobré ponúknuť mu možnosť porozprávať sa s psychológom alebo využiť anonymné poradne, ako je napríklad IP-čko (internetová poradňa) alebo linka dôvery. Rodičia by nemali byť sklamaní, ak sa ich dieťa radšej zdôveruje rovesníkom alebo inej dôveryhodnej osobe. Nie je to voči nim prejav nedôvery.
- Podpora a ochrana: Poskytnite dieťaťu maximálnu oporu a ochranu, rozprávajte sa o situácii s dieťaťom, verte mu a berte jeho slová vážne, nezľahčujte problém.
- Spolupráca so školou: Rodič by nikdy nemal bagatelizovať to, s čím sa mu jeho dieťa zdôverí a mal by spoločne s dieťaťom a so školou hľadať riešenia pre dobro dieťaťa.
- Rozvíjanie emočnej inteligencie: A ďalej vysvetliť im ich vlastnú hodnotu. Aby každé dieťa chápalo, že má vlastnú hodnotu, v čom je dobré, vyzdvihovať jeho kvality - autenticky a úprimne. Dôležité, na čo sa zabúda, je aj asertívne správanie - ako odmietnuť, ako povedať NIE druhým. Veľakrát nám príde do poradne dieťa a povie: ja neviem povedať nie, mňa druhí zneužívajú. Často ide len o vysvetlenie pojmov, ale to nestačí.
- Asertívne správanie: A ďalej vysvetliť im ich vlastnú hodnotu. Aby každé dieťa chápalo, že má vlastnú hodnotu, v čom je dobré, vyzdvihovať jeho kvality - autenticky a úprimne. Dôležité, na čo sa zabúda, je aj asertívne správanie - ako odmietnuť, ako povedať NIE druhým. Veľakrát nám príde do poradne dieťa a povie: ja neviem povedať nie, mňa druhí zneužívajú. Často ide len o vysvetlenie pojmov, ale to nestačí.
- Informovanosť: Čím viac informácií, tým väčšia istota pre dieťa. Ak dieťa len niečo započuje a rodič mu povie, že „to nie je dôležité, to sa u nás nestalo“, dieťa nevie, čo má robiť. Cíti sa bezmocné a neisté. Keď však použijeme primeraný slovník, dieťa už od štyroch či piatich rokov rozozná medzi dobrom a zlom. V rozprávkach vidí, že zlí ľudia sú potrestaní a dobro je ocenené. Tínedžeri teda úplne chápu, že to, čo sa stalo niekde inde, sa môže stať aj „u nás“. Treba im určite poskytnúť informácie relevantné veku. Keď sa pýtajú, prečo sa to stalo, odpovedajme im úprimne do hraníc ako sme schopní. Keď nevieme, tak to priznajme. Nehľadajme vinníka. Nie je správne tvrdiť, že za to môže škola, že neurobila dosť. Alebo že agresor je vždy zo zlej rodiny s nízkym sociálnym statusom. Vysvetlime deťom, že aj keď sú takéto udalosti zlé, niekedy sa dejú. Je dôležité, aby dieťa malo prístup k správnym informáciám a vedelo, kde hľadať pomoc.
Rola školy
- Školský podporný tím (SPT): Školský podporný tím (SPT) je skupina odborníkov a pedagogických pracovníkov, ktorí sa v škole podieľajú na poskytovaní podpory žiakom s rôznymi potrebami. Tento tím má za úlohu pomáhať deťom, ktoré čelia rôznym výzvam, ako sú vzdelávacie problémy, emočné ťažkosti, poruchy správania alebo iné špecifické potreby. Cieľom školského podporného tímu je zabezpečiť, aby každé dieťa malo prístup k potrebnej podpore na to, aby sa mohlo úspešne rozvíjať a napredovať. Zloženie školského podporného tímu sa môže líšiť, ale súčasťou by mal byť školský psychológ, učiteľ, školský špeciálny pedagóg, sociálny pracovník, pedagogický asistent.
- Vzdelávanie učiteľov: Učitelia by mali byť vyškolení na to, aby vedeli včas identifikovať známky zvýšenej záťaže u detí alebo ich emocionálne ťažkosti a mali by to vhodne odkomunikovať s rodičmi. Dnes existuje množstvo dostupných materiálov a webinárov, ktoré rodičom pomáhajú lepšie pochopiť potreby ich detí a rozvíjať ich emocionálne zručnosti.
- Monitorovanie klímy v triede: Rovnako dôležité je monitorovanie sociálnej a emocionálnej klímy v triedach. Učitelia by mali pravidelne zmapovať dynamiku v triede a venovať pozornosť tomu, ako sú deti medzi sebou zladené, či niektoré dieťa nie je vylúčené alebo šikanované. Spoločné zážitky, ako napríklad výlety alebo rôzne aktivity, môžu pomôcť zlepšiť vzťahy medzi deťmi a znížiť napätie v triede.
- Vzťahovosť: Tu tiež súhlasím s pani Anyalaiovou, že sa nám v poslednej dobe vytráca zo škôl vzťahovosť, už tak nebudujeme vzťahy, ale viacej vzdelávame. Ale práve toto je to potrebné, aby sa učitelia priblížili deťom cez vzťah.
- Prevencia: Našťastie aj školstvo reaguje na potrebu práce s emóciami, s hodnotami, s rôznymi patologickými javmi (šikana, návykové látky, triedna klíma) a v súčasnosti pozorujeme, že už v materských školách sa od troch rokov začína rozvíjať a budovať emočná inteligencia, čo je veľmi pozitívne.
- Kritické myslenie: A čo sa týka udalostí ako útoky na školách, tu je dôležité aj kritické myslenie, ktoré by sa malo taktiež zapísať do školských osnov. Takisto sa môže stať, že v čase útokov sa deti aj z odľahlých kútov sveta, keď sa o tom dozvedia, identifikujú s niekým zo zúčastnených. Preto je vhodné a všade sa odporúča, zamerať sa na školách práve na týchto rizikových žiakov a vedieť ich identifikovať. Ale to neznamená deti rozdeľovať na skupiny a hovoriť im, že ty si „ten“ rizikový a ty si v poriadku.
Rola dieťaťa
- Hľadanie pomoci: Dieťa by malo vedieť, kde hľadať pomoc, ak sa stane obeťou šikanovania.
- Rozvíjanie emočnej inteligencie: Od malička ich viesť k vyjadrovaniu a porozumeniu emócii.
- Asertívne správanie: Vysvetliť im ich vlastnú hodnotu. Aby každé dieťa chápalo, že má vlastnú hodnotu, v čom je dobré, vyzdvihovať jeho kvality - autenticky a úprimne. Dôležité, na čo sa zabúda, je aj asertívne správanie - ako odmietnuť, ako povedať NIE druhým.
Ďalšie odporúčania
- Relaxačné techniky: Ľudské telo (dospelé, či detské) reaguje na stres stuhnutím, napätím, búšením srdca, potením rúk, či zrýchleným dýchaním. Preto, ako takú rýchlu prvú pomoc učím detičky, ale aj tínedžerov, relaxovať pred spaním, alebo používať stabilizačné techniky. Mechanizmus, kedy odložím mobil, kedy už mám ticho. Dodržiavanie spánkovej hygieny a nastavenie si rytmu života. Aj keď dočasne, nemusí to tak byť už na celý život, ale aspoň dočasne treba stabilizovať štruktúru dňa dieťaťu/ tínedžerovi, ktorý má psychické, či fyzické ťažkosti. Aby pred spaním odložil telefón, aby mal prítmie, trebárs si pustil relaxačnú hudbu. Jednoducho, aby sa uvoľnilo telo, aby mohol ísť človek spať uvoľnený, bez stresu, bez myšlienok. Primárne ide o to, aby mozog do poslednej sekundy neanalyzoval myšlienky, ktoré ho ešte viacej rozrušia. Preto hovorím, že aspoň hodinka, možno polhodinka pred spaním „mobil preč z ruky“.
- Psychohygiena: Rovnako je dôležité zabezpečiť psychohygienu pre deti prostredníctvom športu, kvalitnej stravy a pravidelného odpočinku. Taktiež je nevyhnutné hľadať zdroje, ktoré dieťa napĺňajú a dodávajú mu energiu, ako je čas strávený vonku.
- Obozretnosť médií: Zároveň by sme mali byť obozretní, ako médiá pristupujú k citlivým témam, ako sú šikanovanie alebo násilie v školách, aby nevyvolali efekt, ktorý by mohol viesť k romantizovaniu násilia alebo samovrážd medzi deťmi. Tieto situácie môžu negatívne ovplyvniť deti, ktoré ešte nemajú dostatočne vyvinutý kritický pohľad na realitu.
Šikanovanie a právne aspekty
Šikanovanie je vážny problém, ktorý môže mať trestnoprávne dôsledky. Je dôležité si uvedomiť, že šikanovanie je trestný čin a môže byť stíhané.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM