Sebareflexia je pre učiteľa cenným nástrojom pre neustály profesijný rozvoj. Pravidelný pohľad späť na vlastnú výučbu a interakciu so žiakmi umožňuje učiteľovi lepšie porozumieť tomu, čo funguje a čo je možné zlepšiť. Táto introspektívna prax umožňuje analyzovať pedagogické rozhodnutia, reakcie na rôzne situácie a spôsob, akým sa budujú vzťahy v triede. Cez reflexiu môžeme objaviť nové spôsoby, ako zvýšiť záujem žiakov, efektívne komunikovať a zvyšovať kvalitu výučby. Príspevok o sebareflexii je zamyslením sa nad prácou učiteľa, nad tým, že každú prácu, aj prácu učiteľa, možno neustále zdokonaľovať. Aj keď si uvedomujeme, že výsledky práce učiteľa závisia od viacerých činiteľov, učiteľ je tým, kto najviac pôsobí na edukáciu a svojou činnosťou ju významne ovplyvňuje. Každý učiteľ musí dbať na skvalitňovanie svojej pedagogicko-didaktickej práce, k čomu mu pomáha sebareflexia. Jej význam spočíva nielen v samotnom úsilí a v snahe dosahovať lepšie výsledky v učebnej činnosti žiakov. Reflexia učiteľa je dôležitá, pretože je to proces, ktorý pomáha učiteľom zhromažďovať, zaznamenávať a analyzovať všetko, čo sa na hodine stalo.
Definícia a význam sebareflexie
Podľa Hupkovej (2004) je sebareflexia istým druhom sebapoznávania a sebazdokonaľovania človeka, ktorá pomáha rozvíjať psychickú kultúru, zvyšuje pravdepodobnosť sebanáhľadu i odhodlania korigovať negatívne stránky vlastnej osobnosti. Švec (1997) ďalej vymedzuje sebareflexiu ako pedagogickú kompetenciu, resp. predpoklad profesionálneho rozvíjania študentov a učiteľov, ako vnútorný proces, ktorý pomáha uvedomovať si svoje konanie, myslenie, názory, postoje, ale i porozumieť nevedomým obsahom našej mysle, resp. ako vnútorný dialóg. Táto profesionálna sebareflexia, ktorá má viesť učiteľa k zmenám v jeho myslení a správaní, je vlastne jeho vnútorným dialógom. Pri tomto dialógu si učiteľ uvedomuje svoje pedagogické myslenie, postoje (ku škole, vzdelávacím programom, žiakom, triedam, kolegom, rodičom atď.), spôsoby (so žiakmi, kolegami a rodičmi v bežných, ale aj problémových situáciách) a emócie. Uvedomenie umožňuje porozumieť pedagogickým situáciám, ale aj sebe samému. Podľa Hupkovej (2006) je reflektívna kompetencia jedna z kľúčových sociálnych zručností, ktoré tvoria obsah sociálnej kompetencie subjektu. Petlák (2016) považuje sebareflexiu popri didaktickej analýze učiva a dôslednej príprave za predpoklad tvorivého vyučovania. Podľa neho sebareflexia pozostáva z analýzy priebehu a výsledkov vyučovacej hodiny, z ktorých sa vyvodzujú závery pre ďalšiu prácu a projektujú ďalšie činnosti pôsobenia. Za kľúčové kompetencie, ktoré najviac ovplyvňujú profesijný rozvoj učiteľa, Švec (1997) považuje tieto kompetencie: osobnostnú, sebareflektívnu a autoregulatívnu. Nie každý človek je však schopný sebareflektívne myslieť.
Reflexia v pedagogike znamená premýšľanie o minulej pedagogickej situácii z pohľadu učiteľa. Sebareflexia je premýšľanie o sebe, analyzovanie svojej práce na vyučovaní, schopnosť objektívne, nezaujato sa na seba pozerať a hodnotiť svoje pozitívne a negatívne stránky. Je to istá schopnosť, ktorá spočíva v introspekcii a v uvedomovaní si svojho správania a aj činov. Sebareflexia je ako „pohľad do zrkadla a opis toho, čo vidíme“ - hodnotenie seba, svojej práce a dosahovaných výsledkov žiakov. V konečnom dôsledku je to pohľad na dosiahnuté výsledky, ktorý na nás pôsobí tak, že začíname premýšľať o minulom a budúcom. Efektívni učitelia sa vyjadrujú, že bez ohľadu na to, aká dobrá je hodina, ich prax sa dá vždy vylepšiť.
Sebareflexia nie je len aktualitou posledných rokov. Učiteľom známy americký pedagóg Dewey (1933) kládol veľký dôraz na reflexívne myslenie a považoval ho za dôležitú súčasť cyklu, ktorý nám umožňuje poučiť sa zo skúseností. Bol toho názoru, že reflexívne myslenie sa začalo, keď sme zistili, že máme skúsenosť, ktorá prináša určité ťažkosti alebo dilemy - pociťované ťažkosti. Na základe tejto skúsenosti potom začíname uvažovať o probléme - kladieme si otázku, čo sa deje? Výstižne sa o sebareflexii vyjadruje aj Day (1993), ktorý hovorí, že schopnosť sebareflexie je nevyhnutnou podmienkou sebapochopenia a porozumenia sebe samému.
Etapy sebareflexie
V literatúre mnohí autori opisujú podstatu sebareflexie. Za výstižný považujeme Kortahagenov (1999) opis podľa etáp:
Prečítajte si tiež: Bezpečná cesta s dojčeným dieťaťom
- etapa - akcia
- etapa - obzretie sa späť na akciu
- etapa - uvedomenie si podstaty
- etapa - úvaha o možných alternatívnych postupoch
- Z vyššie uvedeného vyplynulo, že sebareflexia musí byť samozrejmou a každodennou súčasťou práce učiteľa. Veľa závisí aj od toho, aké nastavenie myslenia má učiteľ. Realita je taká, že sebareflexia nie je u všetkých učiteľov samozrejmosťou.
Sebareflexia sa uskutočňuje v týchto etapách: naštartovanie procesu sebareflexie, zhromaždenie a usporiadanie reflexovanej činnosti, analýza a interpretácia, vytváranie plánu budúcej činnosti. V literatúre je veľa definícií sebareflexie, ale aj opisov jej realizácie. Za výstižný považujeme opis podľa etáp: akcia, obzretie sa späť na akciu, uvedomenie si podstaty, úvaha o možných alternatívnych postupoch, implementácia nových postupov (Korthagen, A. J., 1999, s. 19). V publikáciách sú uvedené aj ďalšie fázy. Ide však o ich obmenu, doplnenie, napr.
Metódy sebareflexie
Metódy sebareflexie sú učiteľom známe. Najčastejšie ide o:
- pozorovanie, resp. sebapozorovanie
- hospitácie kolegov
- sebareflexívny rozhovor
- interview a beseda
- sebareflexívny dotazník
- využitie príprav na vyučovanie ako metóda sebareflexie
- sebareflexívny denník
- videozáznam vyučovacej hodiny
Metódy sebareflexie by mali byť učiteľmi využívané na skvalitnenie svojej práce. Bez podceňovania ich významu a dôležitosti poznamenáme, že v zásade to nie sú zložité metódy.
Aspekty a benefity sebareflexie
Sebareflexia je najčastejšie spájaná s priamou prácou učiteľa na vyučovacej hodine, s efektívnosťou vyučovania a učenia sa žiakov, s ich vedomosťami, využívaním vyučovacích metód a pod. To je správne, avšak treba si uvedomovať aj ďalšie jej aspekty. Sebareflexia neprináša len tzv. priame benefity prejavujúce sa vo vedomostiach žiakov. S nimi sa spájajú aj nepriame benefity, napr. uvažovanie učiteľa o svojich schopnostiach a o možnom zlepšovaní svojej práce, osobná percepcia, zdokonaľovanie sebakontroly a sebahodnotenia v širších súvislostiach, odvážnejšie rozhodovanie a konanie pri rôznych edukačných činnostiach, vplyv sebareflexie ako výraznej stránky sebamotivácie - spokojnosť s dosahovanými výsledkami žiakov a pod. Sebareflexia je aj prostriedkom proti syndrómu vyhorenia. Pri sebareflexie nejde len o priamy dopad na edukačnú prácu učiteľa a žiakov, ale aj o jej vplyv na odborný rast učiteľa, spokojnosť s prácou atď. Sebareflexia prispieva k profesionálnemu rozvoju učiteľa. Pri úvahách o sebareflexii sa pozornosť najčastejšie sústreďuje len na metódy výučby. Patrí do nej však celý rad ďalších aspektov, napr.
Sebareflexia sa vyvíja postupne. Etapa metodických vzorov - týka sa začínajúcich učiteľov, ktorí sa metodickej pomoci dožadujú. V prvých rokoch práce sú pomoc, návody, podrobne rozpracované metodické postupy vítané. Treba uviesť, že práca podľa istých schém a námetov nemusí byť vždy pre učiteľa prínosná, pretože každodenná realita je vždy iná, každá trieda je iná atď. A rovnako menej štúdia pedagogickej, psychologickej a metodickej literatúry nevedie k uvažovaniu o svojej práci, cieľoch vyučovania, kritickom sebahodnotení a pod. (napr. Etapa kritickej reflexie - učiteľ si začína uvedomovať svoje chyby a nedostatky. Dopracúva sa k nim na základe analýzy vlastnej práce, prezentovaných vedomostí žiakov, ale aj na základe komunikácie s kolegami. Toto zistenie môže na učiteľa pôsobiť frustrujúco alebo motivačne. Vtedy učiteľ siaha po literatúre, prístupy koriguje v duchu pedagogicko-didaktických a psychologických požiadaviek na edukáciu, utvrdzuje sa vo svojich prístupoch, ktoré ďalej zdokonaľuje. Značná úloha v tejto etape pripadá kolektívu učiteľov, vedeniu školy a aj metodickému združeniu alebo predmetovej komisii. Vieme, že z učiteľa sa stáva ozajstný učiteľ až po niekoľkých rokoch praxe. Poznamenávame, že kritická sebareflexia sa nemusí vzťahovať len na mladšieho učiteľa. Ani slovo kritická analýza neznamená len kritiku v tom význame, ako ju chápeme - zlé, nedobré atď. Etapa sebakontroly - sebahodnotenia - učiteľ si vedome prehlbuje vedomosti, cieľavedome sa vzdeláva. Na základe toho vie posudzovať a hodnotiť, čo je dobré, prínosné, čoho sa treba vyvarovať a pod. Využiť možno hospitácie, videozáznamy vyučovacej hodiny, ale aj menej známu, resp. zaužívanú metódu mikrovyučovania. Je to metóda využívaná v príprave budúcich učiteľov, ale možno ju využiť aj v reálnom edukačnom procese na zlepšovanie práce učiteľov. Dnešná technika nám umožňuje rôzne, priam ideálne možnosti zdokonaľovania sa - priame pozorovanie vyučovacej hodiny cez aplikácie ZOOM, TEAMS, rôzne webináre atď. Etapa tvorivosti - spočíva v tom, že učiteľ, ktorý systematicky a cieľavedome študuje literatúru, chápe podstatu, zložitosť, aj náročnosť edukácie. To ho vedie k tomu, aby hľadal a overoval nové, aj netradičné prístupy k vyučovaniu a práci so žiakmi. Jeho úspešnosť sa prejaví nielen v jeho práci, ale predovšetkým vo vedomostiach žiakov. Takýto učiteľ postupuje po špirále, ktorá má stúpajúci charakter „čím viac viem, čím lepšie sa mi darí, tým viac chcem byť lepší a lepší“. Šťastní sú žiaci, ktorí majú učiteľov s týmto prístupom k sebareflexii (Muchacká, B. Vyššie v texte sme uviedli metódy, ktoré sa využívajú pri sebareflexii. Literatúra obsahuje ich podrobný opis aj návod ich využitia, v tomto texte ich vedome neopisujeme. Napokon, v ostatných rokoch sa v rámci ďalšieho vzdelávania učiteľov kladie dôraz na využívanie akčného výskumu, čo je mimoriadny prínos a aj podstata sebareflexie.
Prečítajte si tiež: Golfový kočík: Hmotnosť dieťaťa a výber
Sebareflexia a otázky pre učiteľa
Stanovil som si ciele? Aké ciele som chcel dosiahnuť? Dosiahol som ich? Priblížil som sa k nim? Ak nie, prečo? Stanovil som si ich príliš vysoko? Neodhadol som možnosti žiakov? Ktoré faktory zmenili moje ciele v priebehu hodiny? Čo malo na to vplyv? Poznám žiakov? Viem, aké sú ich vedomosti, zručnosti, návyky? Viem odhadnúť, ktorí z nich zvládne mnou definované ciele a kde musím ciele modifikovať? Viem, ako funguje dynamika v skupine? Boli moje očakávania v súlade s očakávaniami žiakov? Čo som chcel žiakov naučiť? Naučil som ich to? Ak nie, prečo? Učivo bolo príliš náročné? Podcenil som ich a zistil som, že by zvládli aj rozširujúce učivo? Ktoré časti z obsahu potrebujem znova prebrať? Ktoré vedomosti majú utvrdené? Ktorá časť obsahu sa prierezovo prelína s iným predmetom, nadväzuje naň, príp. Pripravil som sa na hodinu? Čo z prípravy musím korigovať? Ktorej časti prípravy musím venovať viac pozornosti? Postupoval som podľa prípravy dôsledne? Musel som sčasti improvizovať? Som spokojný so všetkými časťami hodiny? Ktoré boli dobré? Ktoré by som mohol zlepšiť? Čo prispelo k tomu, že hodina bola výborná? Čo spôsobilo, že hodina sa nevydarila úplne? Čo by som mal zlepšiť? Akú alternatívu môžem vyskúšať na ďalšej hodine? Čo by som mal zmeniť? V ktorej časti hodiny boli žiaci najviac aktívni a prečo? Ako fungovala dynamika skupiny? Vedel som vtiahnuť do procesu vyučovania všetkých žiakov? Aké metódy výučby som zvolil? Ako na ne žiaci reagovali? Ktoré metódy sa mi osvedčili? Ktoré musím vynechať? Disponujem metodickými zručnosťami dostatočne? Viem reagovať pružne zmenou metódy vyučovania na zmenu podmienok, príp. Aké zásady boli pre mňa dôležité? Ktoré zásady musím uplatňovať vo vzťahu k žiakom? Ktoré musím zmeniť? Ktoré zásady po pandémii nadobudli väčšiu váhu? Ktoré som uplatnil? Mali žiaci zadefinované pravidlá? Dodržiavali ich? Ak nie, prečo? Rozumeli im? Bola hodina efektívna? Aký je výsledok vzťahu medzi mojim úsilím, úsilím žiakov a výsledkami na hodine? Dá sa ešte zlepšiť efektívnosť - ako by som to dosiahol? Zvládol som časový manažment hodiny? Ak nie, prečo? Ktoré časti hodiny pohltili najviac času? Ako mám správne rozvrhnúť aktivity v čase tak, aby som udržal motiváciu žiakov? Ako som sa cítil počas hodiny ja? Mal som dobrý pocit? Bol som v strese? Ako som stres zvládol? V ktorom momente som ho vedel spracovať? Ako sa cítili žiaci? Kedy som zistil, že aj žiaci majú dobrý pocit na hodine? Pracoval som pokojne? Prežíval som nežiaduce emócie (hnev, zúfalosť, ľahostajnosť)? Prečo vznikli a čo ich vyvolalo? Ako som dokázal preladiť? Otázkami, resp. hodnotiacim myslením si môže učiteľ vyhodnocovať svoje prístup, ale aj prístupy žiakov k vyučovacej hodine. Otázky môžu byť zamerané aj na nežiaduce prejavy žiakov počas hodiny a čo ich spôsobilo, veľa otázok ponúka priebeh vyučovania, aktivita žiakov, prejavy aktivity, tvorivosť, využité metódy a ich vplyv na činnosti žiakov, čo spôsobovalo žiakom problémy, prečo atď. V tejto súvislosti odporúčame čitateľovi vynikajúcu publikáciu L. Mihálika (1988), ktorá obsahuje cenné podnety pre vlastné analýzy vyučovania, je mimoriadne podnetná pre sebareflexiu. Skúsenosti učiteľov, ktorí sa takto usilujú hodnotiť a zdokonaľovať svoju prácu, hovoria, že pociťujú, resp. Čo je príčinou nežiaduceho správania žiaka, neprimeranej/oprávnenej/podráždenej reakcie spolužiakov, kolegov, rodičov detí v triede? Je veľmi dôležité vedieť popísať prejavy správania, ktoré vnímame ako rušivé aj vo vzťahu k vlastnému prežívaniu náročnej situácie. K otázkam, ktoré vyjasňujú reakcie a z nich vyplývajúce zodpovednosti patria tieto: Aká je úloha zainteresovaných osôb v procese výchovy a vzdelávania (žiak, spolužiak, triedny učiteľ, jeho kolegovia, rodič/rodičia, riaditeľ školy a pod.)? Akú v tomto smere má úlohu vedúci metodického združenia, vedúci predmetovej komisie? Chceme udržať záujem? Každá situácia, ktorá je svojou podstatou problémová, môže z hľadiska vplyvu zainteresovaných osôb prinášať rôzne riešenia. Ak popíšeme iba správanie problémového žiaka a nezreflektujeme tieto problémy v kontexte vplyvu ďalších osôb, naše závery nemusia viesť k želateľnej zmene a najmä, ak v triednom kolektíve zanedbáme preventívnu prácu, sanácia prostredia nemusí byť úspešná. Individuálne rozhodovanie je ovplyvňované vedomosťami, hierarchiou hodnôt, postojmi a motívmi.
Kolektívna sebareflexia
Menej využívanou metódou je kolektívna sebareflexia. Individuálna sebareflexia je prínosom pre učiteľa a jeho rozvoj, ale jej účinnosť nie je taká, ako je úroveň kolektívnej sebareflexie. V tejto súvislosti Wang Lu (2012) pripomína čínsku múdrosť: „Osobná skúsenosť nie je nič iné ako kvapky rosy v tráve, kolektívna múdrosť je dlhá rieka.“ Práve táto kolektívna múdrosť vyrovnáva nedostatky individuálnej reflexie a aktivuje múdrosť každého učiteľa.
Nedostatočné pochopenie pojmov a metód učenia. Rýchle zmeny si vyžadujú, aby mali školy a jednotlivci vynikajúce študijné možnosti. Učenie a prispôsobovanie sa zmene predstavuje nové výzvy. Osobné učenie sa rozšírilo na celoživotné vzdelávanie, pričom nejde len o osvojenie teoretických vedomostí, ale aj o ich prenos do reálneho života. To platí aj pre vyučovacie metódy a formy, ktoré sa neustále obohacujú a aktualizujú. Sme svedkami a realizátormi sieťového učenia, ktoré prinesie značné zmeny v oblasti edukácie. V čase pandémie sme sa, zatiaľ len čiastočne, s tým zoznámili. Kolektívna reflexia sa stane súčasťou našej pracovnej činnosti aj v školách. Je ťažké odpútať sa od sebauvedomenia. Nemožno sa ľahko zbaviť rokov vlastného sebauvedomenia, naše myšlienky a činy sú často ovplyvnené doterajšou prácou, skúsenosťami a pod. Kolektívna sebareflexia prispieva k pochopeniu viacerých faktov. Medzi ne patria objektívne fakty a objektívne činy. U mnohých ľudí sa počas kolektívnej reflexie a štúdia prelína nové s osobnými emočnými postojmi a hlboko zakorenenými konceptmi. Nedostatočná otvorenosť jednotlivcov a organizácií. Ide o nedôveru voči novému. Tá vedie mnohých k tomu, aby neprejavovali svoje skutočné myšlienky. U mnohých je tendencia ku konzervatívnosti a aj k sebavedomiu v myslení, mnohí sú psychologicky naviazaní na seba. Výsledky učenia sa ťažko sledujú a testujú. Vplyv kolektívnej reflexie má vplyv na výsledky, aj keď sa ťažšie merajú. V tom však nespočíva podstata. Pomáha nám lepšie spoznať seba samých a na základe komplexnejšieho posudzujeme aj vlastnú zmenu. V kolektívnych diskusiách, pri výmene skúseností a názorov je viac príležitostí na poznávanie samého seba ako pri individuálnom uvažovaní o sebe a svojich možnostiach. Kolektívna reflexia je aj neformálne vzájomné kolektívne učenie, ktoré môže viesť k novým myšlienkam, novým prístupom a pod. Prispieva k modelu dobrého myslenia. Kolektívna diskusia je efektívny spôsob, ako prelomiť stereotyp myslenia a prekonať hranice vlastného myslenia. Každý z nás má svoje skúsenosti a hranice, ktoré pôsobia na naše činnosti, učenie. Neraz sú v nás veľmi ukotvené a stávajú sa ťažko meniteľnými. Práve pre tieto skutočnosti ľudia niekedy nemôžu pochopiť rôzne myšlienky a postupy iných ľudí. Je to zapríčinené rôznymi mentálnymi modelmi ľudí. Práve sebareflexiou a učením sa môžeme napraviť svoje myslenie a meniť mentálne modely. Zlepšuje schopnosť riešiť problémy. Spôsob riešenia a analýzy problémov možno cvičiť, a tak zlepšovať našu schopnosť riešiť problémy. Na základe uvedeného možno dôkladne nájsť hlavnú príčinu problémov a účinné spôsoby, ako im predchádzať. Kolektívna reflexia a učenie vedú aj k odhodlaniu a snahe riešiť prípadné problémy, nedostatky a pod. Prispieva k osvojeniu si nového. Sebareflexia je čoraz viac používaná bežnými ľuďmi a ľuďmi v rôznych zamestnaniach, pretože obsahuje aj značnú dávku zážitkového učenia. Kolektívna reflexia môže mať skutočne veľa foriem. Vyššie sme naznačili možnosti, ktoré nám ponúka súčasnosť - pozorovanie reálnych vyučovacích hodín v priamom prenose, záznam vyučovacích hodín a ich následné analyzovanie, pozorovanie a aj priama výmena skúseností medzi školami atď.
Sebareflexia učiteľa a pohoda v školách
Ten, kto má v rukách, aká atmosféra v škole, či v každej jednej triede bude, je práve učiteľ. On je strojcom pohody, šťastia a prospešnej atmosféry v celom procese výchovy a vzdelávania. Je dôležitý pri vytváraní dôležitej komunikácie. Jeho práca je postavená na metódach a krokoch, ktoré deti vedú k aktivite. Oceniť žiacku snahu, prejaviť úprimný záujem o detské úspechy, dať žiakom dôveru a darovať im úsmev, to všetko je len odrazový mostík, ktorý vedie k vytváraniu pohody na hodine. Ako to všetko spolu v školách zladiť? Túto otázku si okrem iných, denne kladú hlavne mnohí pedagógovia. Odpoveď by mohla byť v realizácii sebareflexie, ktorá je najlepším prostriedkom pre spätný pohľad do vlastnej činnosti, do svojho správania a konania. Je akýmsi pomocníkom pre ďalšie plánovanie a realizáciu činnosti. Týka sa predovšetkým metodického a didaktického postupu práce, úrovne poznatkov žiakov, primeranej komunikácie medzi učiteľom a žiakom, či podnetnosti prostredia potrebného pre vzájomnú spoluprácu. Sebareflexia je teda permanentným procesom, ktorého výsledok je preukázateľný v praxi každého učiteľa.
Akými metódami sa sebareflexia v praxi učiteľa uskutočňuje? Najčastejšie je využívaná metóda pozorovania, konkrétne tzv. nepriameho pozorovania - ide o nahrávku činností seba samého. Ďalej je to metóda hospitácie, ktorá je ďalšou často používanou metódou v pedagogickej praxi. Je možné hovoriť aj o metóde sebareflexívneho pedagogického denníka, kde podstatou je zaznamenávanie javov a situácií poskytujúcich pedagógovi retrospektívny pohľad na situáciu. Zaraďujeme sem tiež metódu sebareflexívneho dotazníka ako autodiagnostickej formy. Spomenúť môžeme aj metódu príprav na vyučovanie so sebareflexívnou tématikou, zväčša realizovanú písomne a s určitou pravidelnosťou.
Prečítajte si tiež: Vzor rozhodnutia o prijatí
Existuje tzv. model oblastí, ktorý by mal pomôcť učiteľovi pri praktizovaní sebareflexie. Tu je k dispozícii niekoľko námetov:
- spolupráca a vzájomné poradenstvo pedagóga s inými pedagógmi - je to o využití možnosti získavať informácie, o možnom modelovaní reakcií na rôzne situácie, ktoré sa v škole vyskytli
- účasť na otvorených hodinách pedagógov ponúka príležitosť viesť diskusiu a následne uskutočňovať sebareflexiu vlastného konania porovnávaním reakcií a metód prospešne využívaných inými kolegami
- tvorba školských projektov - či a na akej úrovni je pedagóg spôsobilý spolupracovať v tíme, ktorý vytvára školské projekty s cieľom zefektívnenia vyučovacieho procesu. Byť učiteľom v dnešnej dobe so sebou prináša majstrovstvo porozumieť zmenám, ktoré vznikajú v školskom prostredí.
tags: #sebareflexia #dietata #v #materskej #skole