Úvod
Rómska problematika v školskom prostredí je komplexná a zahŕňa rôzne aspekty, od segregácie a diskriminácie až po vzdelávacie výsledky a sociálne zázemie. Tento článok sa zameriava na analýzu štatistík, reálnu situáciu v školách a výzvy, ktorým čelia rómske deti v slovenskom vzdelávacom systéme.
História a súčasnosť
V minulosti, za socializmu, bola situácia na školách odlišná. Napríklad, na bývalej základnej škole na Sopóciho ulici v Nitre (dnes Krčméryho) bolo bežné, že v triedach boli rómski žiaci a nikto to neriešil. Škola vznikla v roku 1959 a od roku 1961 v nej vznikli triedy pre dospelých rómskych občanov - analfabetov. Neskôr sa otvorili triedy aj pre ich deti.
Dnes sa však situácia zmenila. Riaditeľ jednej z mestských škôl, Rudolf Ronec, spomína, ako sa zmenila demografia školy. „Asi pred pätnástimi rokmi dozadu rodičia zapísali do prvého ročníka osem detí. Keďže sme mali mať v tej triede málo detí, chceli sme počet žiakov doplniť rómskymi deťmi. Žiaľ, rodičia sa rozhodli inak. Jednoducho deti zobrali a zapísali na iné školy,“ pokračuje. „Na ďalší školský rok už na školu neprihlásil nikto. A tak sa stalo, že nám tu zostali iba rómski žiaci. Našu školu navštevuje stopäťdesiat žiakov, sú to len obyvatelia neďalekej rómskej uličky Borová, a iba dvoch žiakov máme z problémového Orechovho Dvora. Z toho asi šestnásť detí žije v Anglicku. Zaujímavé je, že ani jedno dieťa nemá rómsku národnosť, všetci sú Slováci. Preto fungujeme ako klasická základná škola, nie sme v žiadnom špeciálnom režime, dokonca máme šesť integrovaných žiakov. Úplne bežná škola, ako každá iná,“ usmeje sa riaditeľ.
Dochádzka a výzvy
Škola sa pasuje so záškoláctvom. Riaditeľ Ronec hovorí: „Deti sú neuveriteľne vynaliezavé, rovnako ako ich rodičia a sú schopné vymyslieť hocičo, aby do školy prísť nemuseli. Napríklad, akurát som mal na stole ospravedlnenku od lekára, ktorú žiakovi vystavil pán doktor spätne. No, takýto žiaci nám kazia dochádzku.“ Škola sa snaží znižovať počet neospravedlnených hodín, ale zároveň stúpa počet ospravedlnených hodín. Rodiny si uvedomujú, že ak má dieťa viac ako sto jedna neospravedlnených hodín, ide o trestný čin.
Pedagogický zbor a jazyková bariéra
Na rómskej základnej škole neučí ani jeden pedagóg rómskeho pôvodu. Všetko prebieha v slovenčine. Riaditeľ Ronec priznáva: „V rómskom jazyku sa deti neučia nič, nikto z nás po rómsky nevie. Všetko prebieha v slovenčine. Ja pár slov rozumiem, ale nevedel by som sa dohovoriť.“
Prečítajte si tiež: Ako na poranené bradavky pri dojčení?
Vzdelávacie výsledky a tradície
Rómske deti vynikajú v speve, tanci a maľovaní. Avšak, mnohé z nich nemajú iné, iba základné vzdelanie. Povinná školská dochádzka je desať rokov, maximálne do školského roku, v ktorom žiak dovŕši šestnásť rokov. Deti nastupujú do školy cez nultý ročník, takže im to vychádza presne do deviateho ročníka. Riaditeľ Ronec konštatuje: „Toto vyhovuje predovšetkým rodičov, pretože ten desiaty ročník nemusia hľadať žiadnu školu, a jednoducho povinné vzdelávanie ukončia u nás. Toto by sa možno malo zmeniť. Pretože potom žiaci idú rovno „do pracovného pomeru“ na úrad práce. Čo je škoda. Veľa sa znova hovorí o dvanásťročnej povinnej školskej dochádzke, čo by určite bolo prínosom, pretože každý jeden žiak by musel po základnej škole nastúpiť na ďalší vzdelávací stupeň.“
Problémom je, že dievčatá sa po šestnástich venujú iným povinnostiam - vydávajú sa a starajú sa o deti. Rodičia lipnú na tradíciách a nemajú vôľu, aby sa ich dievčatá vzdelávali. S rodičmi sa dá debatovať, ale často to uzavrú s tým, že „šak vieš, ako to u nás chodí, aké sú tradície…“
Segregácia a diskriminácia
V Nitre existujú tri základné školy, ktoré navštevujú rómske deti. Riaditeľ Ronec hovorí: „Chceli, aby sme sa nejakým spôsobom spojili, je to otázka ekonomických nákladov. V žiadnom prípade, bola by to veľká katastrofa, pretože Rómovia sa prísne kastujú. K nám chodia „mestské“ deti a dokonca si pamätám, že keď sem prišli deti z inej časti, okamžite pribehol miestny vajda s tým, že budú len konflikty, ak tieto deti budú spolu. A tak veru bolo. Napokon tie „cudzie“ deti odišli.“
Rómski žiaci tvoria až 63 percent všetkých žiakov v špeciálnych triedach a 42 percent v špeciálnych školách. Ministerstvo školstva komunikuje s Európskou komisiou o odstraňovaní segregácie a diskriminácie rómskych detí, za ktoré hrozí Slovensku žaloba. Cieľom je postupne odstrániť existujúcu segregáciu rómskych detí a predchádzať ďalšiemu vzniku segregovaných tried a škôl.
Najvyšší súd SR rozhodol, že vzdelávanie rómskych detí na čisto rómskej škole je nezákonné a predstavuje segregáciu. Zodpovednosť za to nesú zriaďovateľ a štát. Rozsudok je tak jasným odkazom pre štátne inštitúcie, že musia konať a začať prijímať opatrenia na odstraňovanie segregácie rómskych detí nielen v rómskych triedach, ale aj v čisto rómskych školách.
Prečítajte si tiež: Regionálne tragédie a udalosti
Kontroly a pochybenia
Školská inšpekcia odhalila závažné a opakované porušenia zákonov v niektorých školách, ktoré sú nezlučiteľné s poskytovaním výchovy a vzdelávania. Kontrolóri zaznamenali nízku účasť žiakov, neodborne vedené hodiny, chýbajúcu dokumentáciu, fiktívne rozvrhy a výučbu v neschválených priestoroch. Minister školstva Tomáš Drucker označil zistenia za neprijateľné. Ministerstvo školstva podalo podnet na Generálnu prokuratúru pre podozrenie zo spáchania subvenčného podvodu.
Chudoba a deprivácia
Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA) zverejnila rozsiahly prieskum, ktorý zistil, že až osemdesiat percent Rómov na Slovensku žije pod hranicou chudoby. Každý tretí Róm žije bez vodovodného kohútika a jedna z desiatich domácností bez elektriny. Iba 18 percent rómskych detí navštevuje predškolské zariadenia a neskôr absolútna väčšina zaostáva vo vzdelaní vo všetkých ukazovateľoch oproti majorite. Predčasné ukončenie školskej dochádzky je neprimerane vysoké, polovica Rómov vo veku od šiestich do 24 rokov nechodí do školy.
Mentálne postihnutie a špeciálne školy
Časť majoritného obyvateľstva považuje rómske deti za „mentálne zaostalé“ a neschopné vzdelávania. Takýto obraz o rómskych deťoch vytvára aj ich hromadné zaraďovanie do špeciálnych škôl na základe rozhodnutia o ľahkej forme mentálneho postihnutia. V minulosti vzniklo podozrenie, že rómske deti sú do špeciálnych škôl zaraďované neobjektívne. Po novom v zákone stojí: „Dieťa alebo žiak, ktorého špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby vyplývajú výlučne z jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí, nemôže byť prijatý do špeciálnej školy.“
Jazyková bariéra a toxický stres
Ak sa aj deti zostanú vzdelávať v bežných základných školách, ich výsledky môžu byť podpriemerné. Jedným z dôvodov je neznalosť slovenského jazyka. Ich prvými jazykmi bývajú predovšetkým rómčina a maďarčina. Druhým dôvodom podpriemerných výsledkov chudobných detí môže byť toxický stres. Dieťa vyrastajúce v chudobe je v neustálom strese, čo vedie k problémom s pamäťou, učením, zvládaním emócií a pozornosťou.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa