Nástup dieťaťa do materskej školy je významným krokom nielen pre dieťa samotné, ale aj pre celú rodinu. Ide o obdobie plné zmien, ktoré si vyžaduje citlivý prístup a pochopenie zo strany rodičov, ako aj pedagógov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na adaptáciu dieťaťa v materskej škole, s dôrazom na praktické rady a stratégie, ktoré môžu tento proces uľahčiť.
Úvod do Adaptácie
Adaptácia v materskej škole predstavuje prvú veľkú skúšku samostatnosti dieťaťa. Je to moment, keď sa dieťa učí fungovať v kolektíve bez priamej podpory rodičov. V škôlke sa deti učia nielen základným pravidlám fungovania v spoločnosti, ale aj tomu, ako nadväzovať vzťahy s rovesníkmi a dospelými. Tieto zručnosti sú kľúčové pre ich budúci život.
Podmienky, v ktorých dnes vyrastajú deti, sa oproti minulosti výrazne zmenili. Zatiaľ čo v minulosti bola bežná skorá separácia a nástup do jaslí, dnes zostávajú mnohé deti doma do troch rokov veku. Vývin detí je čoraz variabilnejší a nie všetky dosahujú vývinové míľniky v očakávanom čase. Prvé roky života výrazne ovplyvňujú ich schopnosť zvládať zmeny a prispôsobiť sa novým situáciám. Výskumy ukazujú, že deti, ktoré absolvujú aspoň tri roky kvalitnej predškolskej prípravy, majú neskôr lepšie akademické výsledky.
Čo Potrebuje Škôlkar?
Škôlkar bude pri pobyte v materskej škole potrebovať prezuvky, žiadne šľapky, našuchovačky či crocsy, ale pevné papuče, ktoré dobre držia pätu. Ďalej potrebuje pyžamo, náhradné oblečenie, ktoré bude mať odložené vo svojej skrinke (spodná bielizeň, ponožky, tepláky, tričko, mikinu, čiapku - podľa ročného obdobia, pršiplášť) a vešiak na zavesenie. Každý drobec bude tiež potrebovať vlastnú zubnú kefku a hrebeň. Všetky tieto osobné veci dieťatka označte jeho menom.
Predchádzajme Stratám
Hračky z domu, sladkosti, či sladké nápoje radšej dieťaťu do škôlkarskej tašky nepribaľujte. Jedlo aj pitie dostanú v škôlke a vlastné hračky môžu akurát tak stratiť. Nebojte sa, v každej triede je ich viac ako dosť. Ak má vaše dieťa nejakú obľúbenú hračku, s ktorou spáva alebo ju potrebuje mať blízko seba, upozornite na to pani učiteľku.
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o prechádzkach s bábätkom po očkovaní
Fázy Adaptácie
Pri pokusoch uľahčiť nováčikom prechod z rodiny do materskej školy (ďalej MŠ), je dôležitá znalosť postupnosti fáz:
- týždeň - obdobie orientácie: Dieťa z ústrania pozoruje dianie v triede, sleduje denný "rytmus" a spracováva nové informácie. Pretože ešte nepozná život v MŠ, nezúčastňuje sa aktivít ostatných detí. Neistota, ktorá sprevádza vstup do MŠ, môže viesť k tomu, že sa uzatvára do seba. Jedným z poznávacích znakov môže byť, že dieťa rozpráva veľmi potichu.
- týždeň - obdobie sebapresadzovania: Dieťa je už oboznámené s priebehom dňa v MŠ. Začína nadväzovať prvé kontakty - pokúša sa upútať pozornosť a zaradiť sa do stredu diania. Na jednej strane takéto správanie vedie ku konkurenčnému boju s ostatnými nováčikmi, ktorí sa chcú tiež presadiť, na druhej strane môže dôjsť ku konfliktu s deťmi, ktoré navštevujú MŠ už dlhší čas.
- týždeň - obdobie zvláštnych opatrení: Dieťa už získalo určité skúsenosti a postupne sa mu podarilo zistiť rozdelenie rolí v moci v skupine. Cielene sa pokúša získať priazeň u najmocnejších detí - vyhľadáva ich spoločnosť, snaží sa podľa nich podriadiť.
- týždeň - upokojenie, vyrovnanie: Väčšina nováčikov si v priebehu tohto týždňa na MŠ privykne. V celkovom správaní môžeme pozorovať normalizačné zmeny. Dieťa má za sebou základné kroky k začleňovaniu, sú odstránené najväčšie neistoty, dokáže odhadnúť a prispôsobiť sa pravidlám, postupne si zvyká na dochádzku do MŠ.
Proces prispôsobovania neprebieha rovnomerne, má tendenciu sa rozvetvovať, aj keď medzi rodinou a MŠ dochádza k vzájomnému presunu informácií o zručnostiach, o schopnostiach a záujmoch dieťaťa. Spočiatku prevládajú schopnosti a záujmy získané doma a prenášajú sa do života v MŠ, postupne sa však pripisuje význam tomu, čo sa dieťa naučilo v MŠ a následne svoje poznatky začína uplatňovať v domácom prostredí.
Kľúčové Faktory Úspešnej Adaptácie
Úspešná adaptácia závisí od niekoľkých kľúčových faktorov. Predovšetkým je to vytvorenie tzv. „trojuholníka dôvery“ medzi dieťaťom, rodičom a škôlkou. Rodičia musia veriť, že dieťa zvládne nové prostredie, a zároveň musia dôverovať škôlke, že sa o ich dieťa postará čo najlepšie. Rodičia môžu adaptáciu svojho dieťaťa výrazne uľahčiť správnou prípravou. Rozprávajte sa o škôlke s dieťaťom v pozitívnom svetle a s nadšením. Týmto spôsobom dieťa nadobúda pocit, že ide o niečo zaujímavé a pozitívne. Pred samotným nástupom do škôlky organizujeme adaptačné stretnutia, priamo v triede, kam dieťa nastúpi.
Komunikácia je základom úspešnej adaptácie. Dieťa by malo vedieť, čo môže očakávať, aby sa cítilo pripravené a menej nervózne. Rodičia by mali s dieťaťom hovoriť pravdivo a vysvetliť mu, kedy pre neho prídu. Každé dieťa prechádza adaptačným obdobím individuálne. Je dôležité, aby rodičia a pedagógovia boli citliví na jeho emocionálne potreby. Niekedy môže dieťa po príchode zo škôlky vyžadovať viac pozornosti alebo sa vracať k návykom, ktoré už predtým zvládalo samo. Každé dieťa reaguje na nové prostredie inak. Niektoré deti sa zadaptujú veľmi rýchlo, iné potrebujú viac času. Bežné výzvy, s ktorými sa rodičia môžu stretnúť, zahŕňajú plač pri odchode rodiča, odmietanie chodiť do škôlky alebo problémy so spaním.
6 Krokov k Úspešnej Adaptácii Očami Učiteľky
- Prítomnosť oboch učiteliek: Počas prvých dní adaptačného pobytu je vhodné zabezpečenie účasti oboch učiteliek v triede. Dôvodov je niekoľko: aby si deti zvykli na obe učiteľky, s ktorými budú počas šk.roka prichádzať do kontaktu najviac, hrať sa a komunikovať, aby mohli učiteľky venovať pozornosť všetkým deťom v triede. V praxi nie je vôbec výnimočné, že sa dieťa naviaže na jednu učiteľku, napr. na tú, ktorá mala v deň jeho nástupu do MŠ rannú zmenu.
- Ranné lúčenie sa s rodičom/rodičmi: Odporúčame sa vyhnúť dlhému rannému lúčeniu, ktoré môže byť príčinou zvýšeného emocionálneho napätia dieťaťa. Dôležitým v tejto situácii je aj postoj rodiča k samotnej inštitúcii. Za významné považujeme aj dôveru rodiča/rodičov k učiteľke/učiteľkám. Je pravdepodobné, že ak rodič pociťuje neistotu a strach, obdobné pocity prežíva aj dieťa.
- Základné informácie od rodiča o dieťati napomáhajú adaptácii: Jednoduchý dotazník a rozhovor s rodičom o dieťati je ďalšou vhodnou stratégiou ako spoznať a uľahčiť dieťaťu prvé dni v MŠ.
- Dĺžka pobytu dieťaťa v MŠ: Adaptáciu dieťaťa narúšajú extrémy, keď rodičia často prerušujú pobyt dieťaťa bezdôvodne, čím predlžujú adaptačný proces. Každý návrat po dlhšom prerušení spôsobuje pre dieťa opäť stres a proces prispôsobovania sa začína odznova.
- Obľúbená hračka ako podpora adaptácie: Deti majú možnosť priniesť si do MŠ svoju hračku - ideálne je plyšové zvieratko, vankúšik, jednoducho niečo - čo im bude pripomínať domov a prepojenie s ním.
- Účasť rodiča v triede v čase adaptácie je potrebné zvážiť: Kým sa dieťa vyrovná s nárokmi okolia a vybuduje si vzťah bezpečia a dôvery, potrebuje podporu rodičov. V prípade adaptačných problémov rodič často chce istý čas stráviť v triede svojho dieťaťa.
Úloha Pedagógov
Pedagógovia zohrávajú kľúčovú úlohu v procese adaptácie dieťaťa. Ich úlohou je vytvoriť bezpečné a podnetné prostredie, kde sa dieťa cíti chránené a pochopené. Jednou z významných úloh škôlky je podpora sociálneho rozvoja dieťaťa. Organizovanie hier a aktivít, ktoré podporujú spoluprácu medzi deťmi, je kľúčové pre vytváranie priateľstiev a sociálnej integrácie.
Prečítajte si tiež: Sprievodca založením OZ
Vytvorenie Rutín a Rituálov
Rituály a rutiny majú v živote dieťaťa nezastupiteľné miesto. Pomáhajú mu cítiť sa bezpečne a zorientovať sa v novom prostredí. Každodenné činnosti, ako je napríklad ranné privítanie, spoločné raňajky alebo obľúbená hra, vytvárajú pre dieťa predvídateľnú štruktúru, ktorá mu pomáha zvládnuť prechod do škôlky.
Stratégie pre Zvládanie Odlúčenia
Odlúčenie od rodičov môže byť pre dieťa jednou z najväčších výziev. Aby sa dieťa cítilo bezpečne, je dôležité, aby vedelo, kedy sa rodič vráti. Adaptácia je proces, ktorý si vyžaduje čas a trpezlivosť. Medzi osvedčené stratégie patrí vytvorenie predvídateľnej dennej rutiny, ktorá pomáha dieťaťu cítiť sa bezpečne a zorientovať sa. Rodičia by mali ráno privádzať dieťa do škôlky v rovnakom čase a dodržiavať krátku rozlúčku, ktorá sa stane rituálom.
Ako Uľahčiť Adaptáciu Dieťaťa?
Čo môžete urobiť, aby ste vášmu dieťaťu uľahčili proces adaptácie?
- Nebojte sa pocitov dieťaťa: Keď vám vaše dieťa hovorí, že sa bojí alebo je smutné, je to v poriadku. Pocity mu nevyvracajte ani nenegujte. Jeho pocity sú súčasťou adaptácie. Má strach z neznámeho a je smutné za vami. Dajte týmto pocitom dostatočnú validitu. Môžete uviesť príklady, kedy sa cítite podobne a prejsť si, ako ste tieto situácie riešili.
- Zaveďte rutinu: Konzistentné denné rutiny, vrátane vstávania, jedál, domácich úloh a spánku, môžu pomôcť vášmu dieťaťu cítiť sa bezpečnejšie a pripravenejšie na deň.
- Podpora sociálnych zručností: Zúčastňujte sa aktivít, ktoré budujú vzťahy s vrstovníkmi a podporujú priateľstvá. Najlepším spôsobom, ako dieťa podporovať vo vytváraní vzťahov s vrstovníkmi je ukázať mu, ako vy budujete a udržiavate vzťahy s vašimi priateľmi.
- Komunikujte s učiteľmi: Komunikácia s pedagógmi vás môže podporiť v rozpustení obáv z toho, ako sa vaše dieťa v škôlke má. Veľakrát totiž skutočne plač zmizne, akonáhle sa zavrú dvere triedy.
- Postupný a pozvoľný nástup: Ak je to možné, doprajte vášmu dieťaťu prechod od vás do škôlky postupne s navyšovaním počtu hodín. Pomalším procesom sa môžete vyhnúť výraznej separačnej úzkosti alebo adaptačným problémom.
- Neodmeňujte vaše dieťa za chodenie do škôlky alebo školy, ale oslavujte jeho pokroky: Aj malé úspechy sú dôvodom na oslavu. Oslava každého malého kroku poskytuje dieťaťu pozitívnu spätnú väzbu na budovanie dôvery a motivácie.
- Podporujte samostatnosť dieťaťa: Niekoľkokrát ukážte vášmu dieťaťu, ako sa vyberá oblečenie, balí batôžtek či rieši hygienická očista a dajte mu potom dostatok vašej dôvery, že to zvládne aj samé. Chyby považujte za skúsenosti - je výborné, že ich vaše dieťa robí. Tento prístup mu pomôže budovať dôveru v samého seba, svoje zručnosti a schopnosti vyriešiť aj neznámu situáciu.
- Vyhľadajte odbornú pomoc: Ak pretrvávajú problémy s adaptáciou, zvážte konzultáciu s psychológom, ktorý vám môže poskytnúť nový pohľad na vec a dostatočnú podporu na zvládnutie adaptačných ťažkostí.
Adaptácia v Čase Rodičovskej Dovolnky
Podľa školského zákona sa na predprimárne vzdelávanie prijíma dieťa od troch rokov veku. Na predprimárne vzdelávanie sa prednostne prijímajú deti, pre ktoré je plnenie predprimárneho vzdelávania povinné - päťročné. V praxi môžu rodičia naraziť na kapacitné možnosti škôlky. Kým v niektorých mestách býva problém umiestniť štvorročné deti do MŠ najbližšie k trvalému bydlisku. Niekde, naopak, berú aj dvojročné deti, pretože majú dostatok voľných miest. Deti si zvykajú na škôlku rôzne.
Riaditeľ môže podľa § 59 ods. 8 školského zákona určiť adaptačný pobyt, a to najviac na 3 mesiace. Počas adaptačného pobytu dieťa chodí do škôlky len na čas, ktorý si rodič dohodne s riaditeľom. Manuál k predprimárnemu vzdelávaniu MŠ SR upozorňuje, že nie je správne určovať všetkým „novo prijatým“ deťom rovnaký adaptačný pobyt (napr. 2 hodiny denne na 1 mesiac). Fixný adaptačný pobyt nie je OK, svedčí o nerešpektovaní individuálnych osobitostí jednotlivých detí. Každé dieťa má iné potreby. V praxi môže nastať situácia, že dieťa prijaté na celý deň do škôlky, ktoré nemá určený adaptačný proces, by ho potrebovalo. V takom prípade riaditeľ môže po dohode s rodičmi určiť dočasný skrátený režim dochádzky. Tento režim sa uplatňuje len na prechodné obdobie (niekoľko dní až týždňov) a nezakladá potrebu vydania nového rozhodnutia o prijatí.
Prečítajte si tiež: Zdravotné odvody počas materskej
Problémy s Adaptáciou a Kedy Vyhľadať Pomoc
Adaptáciu môžu komplikovať aj poruchy vývinu reči, pretože dieťa má ťažkosti sa dorozumieť a z toho vyplývajúce problémy v nadväzovaní vrstovníckych vzťahov. Rodičia predškolákov si tieto prejavy niekedy nemusia uvedomovať, pretože ich považujú za bežnú súčasť ich života, obzvlášť ak ide o prvé dieťa v rodine.
Problémy s adaptáciou nemusia byť len indikátormi zrelosti. Úlohu hrá aj osobnosť dieťaťa. Sú deti, ktoré nové situácie zvládajú bezproblémovo, ale aj také, ktoré majú v nových situáciách väčšie či menšie ťažkosti. Problémy v adaptácii sú časté u citlivých detí, ktoré sú už odmalička náročnejšie na výchovu. Môžu byť plačlivejšie, nervóznejšie alebo emočne menej stabilné v porovnaní s vrstovníkmi. Častejšie majú problémy so spánkom a výraznejšie výbuchy zlosti.
Adaptačné ťažkosti môžu naznačovať vývinovú poruchu. U pomerne veľkej časti detí, ktoré navštívia odborníkov pre ťažkosti s adaptáciou nájdeme aj neurovývinové ochorenie, napríklad poruchy aktivity a pozornosti alebo poruchy autistického spektra. Často na niektoré odlišnosti v správaní upozornia práve pani učiteľky v škôlke alebo v škole. Pedagógovia si často všimnú, že dieťa ťažšie nadväzuje vrstovnícke vzťahy alebo sa vôbec nezapája do spoločných aktivít, prípadne tieto aktivity ruší alebo deštruuje. Tieto deti bývajú veľmi často zvýšene citlivé na hluk, pachy alebo dotyky, čo sa môže prejaviť stránením sa kolektívu detí, vyhýbaním sa spoločným aktivitám alebo odmietaním stravy. Ťažkosti s adaptáciou môžu súvisieť aj s potrebou dieťaťa dodržiavania jeho typických rutín alebo rituálov, ktoré v predškolských alebo školských zariadeniach nemôžu byť realizované tak ako doma. Pani učiteľky často odpozorujú aj hyperaktivitu, neposednosť, krátku výdrž pri aktivitách, rýchlu zmenu činností, roztržitosť či neustále skákanie do reči a predbiehanie sa, ktoré môžu byť prejavmi ADHD.
Separácia a Úzkosť Rodičov
V prípade tzv. separačnej úzkosti, teda problematického oddeľovania sa od rodiča je kľúčové, aby bol na túto zmenu pripravený aj rodič. Z našej skúsenosti je úzka väzba vo veľkej väčšine obojstranná, teda týkajúca sa nielen dieťaťa, ale aj rodiča, najčastejšie mamy. V anamnéze niekedy vypátrame “obojstrannú” traumatizáciu, napríklad počas pôrodu. Nespracované psychické traumy bránia prirodzenému oddeleniu sa matky od dieťaťa, pretože matka často prežíva silný pocit viny a strach, že sa jej dieťaťu stane niečo veľmi zlé. Podporu by v týchto prípadoch mala dostať predovšetkým mama. U dieťaťa potom prebehne separačný proces omnoho hladšie. Niekedy v tom pomôže aj “tréning” separácie v bezpečnom a hravom terapeutickom prostredí.
Ak dieťa vidí vaše slzy, keď ho ráno odprevádzate a cíti z vás stres a úzkosť, sťažuje mu to už aj tak náročnú separáciu od vás. Znie to paradoxne, ale jeho plačom sa vám môže snažiť pomôcť uľahčiť vašu emočnú situáciu. Aby ste sa necítili tak zle, plače aj ono. Aby vám potvrdilo vaše pocity, aj ono bude prejavovať strach. Pamätajte na to, že dieťa sa snaží svojimi reakciami uspokojiť očakávania rodičov a potvrdiť ich postoje. Bez ohľadu na to, že si myslíte, že nemôže vedieť, aké sú. Verte mi, pozná ich veľmi dobre.
Vplyv Rodinného Prostredia
Oslabené môžu byť nielen adaptačné schopnosti dieťaťa, ale aj celej rodiny. Problémy s adaptáciou môžu mať aj deti, ktoré v rodine aktuálne prežívajú napätie a stres. Najčastejšie vtedy, keď medzi rodičmi dochádza k častým konfliktom, hádkam alebo dokonca násiliu. Rozvod rodičov oslabuje schopnosť dieťaťa adaptovať sa na nové situácie, pretože v tomto období stráca svoju bezpečnú bázu. Strata pocitu bezpečia môže adaptačné schopnosti dieťaťa výrazne zamestnávať až vyčerpávať. Môže sa to prejavovať častými výbuchmi zlosti alebo naopak utiahnutosťou, plačlivosťou či zvýšenou chorobnosťou, čo ďalej sťažuje proces adaptácie v škôlke alebo škole.
Dôležitosť Bezpečného Vzťahu s Pedagógom
Jednou z najdôležitejších vecí je, aby mama a otec cítili, že ich dieťa bude v bezpečí a nebude na všetko samé. Bezpečný vzťah s pedagógom je kľúčový. Keď dieťa v predškolskom veku vstupuje do úplne nového prostredia potrebuje vzťah, ktorý ho cez neznáme situácie prevedie. Prechádza od primárnych vzťahových osôb, ktorými sú väčšinou mama a otec k osobám, ktoré doposiaľ nepoznalo. Nadviazanie pevného vzťahu s pedagógom je v procese adaptácie kľúčový. Rodičia sa nás často pýtajú, ktorý školský systém je pre deti najlepší. Z môjho pohľadu to nie je školský systém, ktorý určuje, či sa dieťa v škôlke alebo škole cíti dobre. Je to bezpečný, úprimný a vyživujúci vzťah s pedagógom.
Vzťahy s Vrstovníkmi
Vzťahy s vrstovníkmi sú novou a príťažlivou pôdou pre rozvoj dieťaťa. Škôlka je väčšinou prvé prostredie, kde dieťa príde do častého pravidelného kontaktu s množstvom cudzích detí. Postupne si vytvára a formuje vzťahy, ktoré pre neho budú znamenať podporu, ale aj množstvo výziev. Aj keď rodičov často už v začiatkoch zaujíma, či ich dieťa má v škôlke kamarátov, treba mu na to nechať čas. Nemusí to vôbec vyjsť na prvý pokus. Vzťahy v tomto období sú veľmi fluidné a menia sa zo dňa na deň. Rastú a pevnejú až postupne. Ak však dieťa vzťahy nadväzovať nechce alebo nevie, je zmysluplné venovať tejto téme pozornosť a pátrať po tom, v čom je problém. Aj v tomto smere môže pedagóg pôsobiť korektívne, podporne a môže deti viesť k vzájomnej úcte, priateľstvu a tolerancii odlišností. Pri pretrvávaní ťažkostí v nadväzovaní vzťahov, často súvisiacimi aj s inými vývinovými nápaditosťami, je vhodné poradiť sa s odborníkom.
Príprava Pred Nástupom do Škôlky: Rady pre Rodičov
Práve rodičia môžu cielenou prípravou veľmi uľahčiť nástup detičiek do materskej školy. Nájdite si preto čas a pokúste sa vyskúšať naše odporúčania v praxi, aby ste eliminovali úzkosť dieťaťa z neistoty, čo ho v škôlke čaká.
- Čo najviac sa s dieťaťom pred začiatkom škôlky rozprávajte o tom, prečo je škôlka pre detičky dôležitá a dobrá, že sa tu naučia množstvo nových vecí, spoznajú nových kamarátov a môžu sa hrať s cudzími hračkami. Pozitívne ho motivujte.
- Skúste aplikovať dostatočne vopred (aj niekoľko mesiacov) režim, ktorý bude škôlka vyžadovať. Týka sa to predovšetkým vstávania a stravovania.
- Ak to režim škôlky umožňuje, navštívte ju počas leta niekoľko krát (i bezprostredne pred prvým septembrom), aby dieťa vstupovalo do relatívne známeho prostredia. Čiastočne tým eliminujete neistotu.
- Hovorte detailne o režime, ktorý škôlka vyžaduje. Dieťa to potrebuje vedieť.
- Ak vám to situácia umožňuje, pokúste sa zoznámiť a spriateliť s deťmi, ktoré nastúpia do vašej triedy ešte pred začiatkom roka. Prípadne sa skúste dohodnúť so starým kamarátom dieťaťa a nastúpiť do rovnakej škôlky.
- Ak si myslíte, že by vaše dieťa mohlo odlúčenie od vás niesť obzvlášť ťažko a finančná situácia vám to umožňuje, zvážte dočasný pobyt v súkromnej škôlke. Pokúste sa s dieťaťom nástup do materskej školy jednoducho natrénovať v súkromnej škôlke. Cca 3 mesiace pred nástupom do škôlky začnite so začleňovaním do kolektívu. V súkromných škôlkach, obzvlášť počas leta, môžu mať učiteľky menej detí- približne 5 na jednu učiteľku. Budú sa môcť tomu vášmu venovať neporovnateľne viac a zažije režim a pocit odlúčenia, ktorý ho následne bude čakať v štátnej škôlke.
Prvé Dni v Škôlke: Rady pre Rodičov
Po nástupe do materskej školy majú učiteľky doslova plné ruky práce. Tri plačúce deti na rukách obetavých učiteliek nie sú žiadna výnimka. V orientačnej fáze sa dieťa stáva pozorovateľom nového prostredia, ľudí, pravidiel a aktivít, ktorých súčasťou sa stáva. Býva málo výrečné a kontaktné voči svojmu okoliu a snaží sa spracovať všetky podnety zo svojho okolia.
- Ranné lúčenie s množstvom kriku a plaču je pre všetkých veľmi náročné. Toto obdobie proste musíte vydržať a dôverovať skúseným učiteľkám. Ak vám to učitelia dovolia, poproste ich o možnosť prvé dni zostať nejaký čas v triede. Snažte sa však dieťa nekontaktovať a napríklad si čítať. Každý deň tento čas skracujte a pomaličky sa po veľmi rýchlej rozlúčke s dieťaťom vytraťte. Nikdy neodchádzajte bez rozlúčenia! Ak vám nie je umožnené v triede zotrvať počas prvých dní, veľmi rýchlo sa rozlúčte. Nedávajte dieťaťu ani na sekundu pocítiť, že by mohlo odísť s vami. Pokiaľ dieťa chytí záchvat, musíte ho uistiť, že napriek tomu budete musieť odísť a ono aj tak musí zostať v škôlke. Je jasné, že ste v šoku a možno ste u svojho dieťaťa obdobný záchvat ešte nevideli, ale musíte pozbierať sily a ísť.
- Dieťatku nedávajte po škôlke žiadne ďalšie aktivity, bolo by preťažené.
- Nakoľko deti veľmi málo prípadne vôbec v škôlke nechcú jesť, ich nervozita, prípadne plačlivosť sa zvyšuje aj kvôli tomu. Majte po príchode do škôlky pripravený malý snack, ktorý má rád a potlačte tak ďalšiu vlnu nervozity z vášho stretnutia. Z detí zvykne opadnúť stres a po uvoľnení sa opäť rozplačú.
- Hovorte o jeho strachu a úzkosti. Snažte sa zistiť, čoho konkrétne sa dieťa bojí. Má strach, že sa nevrátite? Ublížil mu niekto? Alebo nevie, kde je toaleta?
- Poproste učiteľku, aby si dieťa mohlo vziať do škôlky svoju najobľúbenejšiu hračku.
Fázy Adaptácie: Pohľad Rodiča
Kontaktná fáza (druhý týždeň) predstavuje obdobie, kedy sa snaží dieťa o svoje presadenie v kolektíve. Hľadá si svoje miesto a upútava na seba pozornosť. Všíma si, čo je pre rovesníkov zaujímavé a snaží sa získať si ich priazeň. Dieťa je komunikatívnejšie, hravejšie, no stále veľmi vyčerpané zo spracúvania nových podnetov. Musí si zvykať na nové povahy spolužiakov, zvládať riešenia konfliktov pod vedením učiteľky. V prítomnosti rodičov môže byť plačlivejšie a pôsobiť nevyrovnane.
Aj adaptácia má šťastný koniec: Tretí týždeň sa zväčša prekrýva s poslednou fázou ukľudnenia. Dieťa sa stáva vyrovnanejšie, je menej plačlivé a chápe pravidlá materskej školy. Prejavuje svoju náklonnosť, napodobňuje iné deti a prehlbuje priateľstvá. Priestory školy sú pre neho známe a upokojenie umožňuje štandardné stravovanie. Ak ste boli trpezliví a nenechávali ste svoje dieťa celodenne v škole, teraz je ten správny čas. Dieťa je na to pripravené. Vyčerpanie stále pretrváva, a preto sa neodporúča po škôlke žiadny fyzicky náročnejší režim.
Dôležité Poznámky
Kto prežil nástup svojich detí do škôlky, vie že každé to prežívalo úplne inak. Nestanovujte si preto žiadny limit a neporovnávajte vaše dieťa s inými. Pamätajte, že každé dieťa je jedinečné a má iné povahové črty a preddispozície. Niektoré deti fyzické prejavy úzkosti či teatrálne záchvaty vôbec nemajú. U iných sa objavia na pár dní a u ďalších môžu pretrvávať týždne.
Adaptácia: Pohľad Špeciálneho Pedagóga a Psychológa
Vstup dieťaťa do MŠ je jeho prvým krokom do spoločnosti. Ten prináša so sebou množstvo zmien, s ktorými sa dieťa musí vyrovnať. Problémy však nemá len dieťa, ale i rodičia a v neposlednej miere i učiteľky MŠ, napriek tomu, že sa môžu oprieť o profesionálne skúsenosti. Ťažkosti pri začleňovaní sa do kolektívu sú individuálne, vychádzajú z predchádzajúcich skúseností a osobnosti toho ktorého jedinca. Hľadáme spolu cestu, ako tento problém zmierniť. Dôležitými vlastnosťami, ktoré vplývajú na plynulú adaptáciu dieťaťa v MŠ sú jednotnosť, dôslednosť a trpezlivosť zo strany rodičov a učiteľov.
Pojem „adaptácia“ - sa v pedagogike používa v súvislosti s otázkami prispôsobivosti a prispôsobovania dieťaťa podmienkam rodinného, školského, mimoškolského prostredia. Psychológovia pod pojmom „adaptácia“ rozumejú zmenu citlivosti, ktorá nastáva následkom prispôsobenia sa zmyslového orgánu vplyvom naň pôsobiacim. Prijatie dieťaťa do materskej školy má byť matersky vrelé, privítanie je zo strany učiteľky, detí, ale aj z prostredia. Nové prostredie vzbudzuje u dieťaťa rešpekt, zvedavosť.
Etapy Adaptačného Procesu (Pohľad Špeciálneho Pedagóga)
Adaptačný proces prebieha jednotlivými etapami: