Psychomotorický vývin dieťaťa je komplexný proces, ktorý zahŕňa fyzický, emocionálny, sociálny a kognitívny rozvoj. Tento vývin prebieha v priebehu prvých troch rokov života a líši sa od dieťaťa k dieťaťu. Existujú však určité vývinové míľniky, ktoré nám môžu poskytnúť prehľad o typických etapách, ktorými dieťa prechádza. Jedným z dôležitých míľnikov je reakcia dieťaťa na zvuk, konkrétne otáčanie sa za ním. Tento článok sa zameriava na to, kedy sa dieťa začína otáčať za zvukom, ako to súvisí s jeho celkovým vývojom a čo robiť, ak máte obavy.
Vývin sluchu a reakcie na zvuk
Vývin reči predstavuje zložitý proces, pri ktorom si dieťa osvojuje ako produkciu, tak aj porozumenie slovám. Okrem týchto dvoch schopností si však privlastňuje aj správne použitie reči, čiže to, kedy a ako komunikovať. Celý proces rečového vývinu sa začína už v brušku matky. Dieťa sa na rozprávanie pripravuje už počas vnútromaternicového vývinu. Okrem pohybu „hovoridlami” sa rozvíja tiež sluch, ktorý je kľúčový vo vývine reči. Výskumy ukazujú, že už od 19. týždňa sú pozorované reakcie dieťaťa v brušku matky na vonkajšie zvukové podnety.
1. mesiac: Počas prvého mesiaca života sa dieťa adaptuje na nové prostredie mimo maternice. Toto obdobie je kľúčové pre tvorbu základných reflexov a budovanie vzťahu s rodičmi. Dieťa dokáže rozpoznať hlas matky a reaguje upokojením pri jej dotyku alebo zvuku.
2. - 3. mesiac: V druhom až treťom mesiaci začína dieťa výraznejšie interagovať s prostredím. Dieťa stabilizuje polohu hlavy, keď leží na bruchu, a otáča hlavu smerom k zvukom.
4. mesiac: Bábätko spoľahlivo pozná hlas mamičky a otáča sa za ním. Tiež blízka rodina či priatelia, s ktorými je často v kontakte, sa budú tešiť jeho pozornosti a bude pozitívne reagovať napríklad na babičku alebo vašu najlepšiu kamarátku.
Prečítajte si tiež: Problémy detí a psychológ
Počas vyšetrenia sluchu zareaguje na zvuk, ktorý je 45cm od jeho ucha tým, že sa na neho zrakom správne pozrie.
Psychomotorický vývoj dieťaťa v prvom roku života
V snahe za rýchlymi pokrokmi majú niekedy členovia rodiny tendenciu primäť dieťatko k úkonom, ktoré mu ešte nie sú tak úplne vlastné. Dôležité je ale uvedomiť si, že každé dieťa je iné a má iné tempo. Ku každej fáze svojho vývoja si musí dospieť samo a že váš Jožko lezie v 14 mesiacoch po kolenách, keď susedova Anička lietala po byte ešte pred prvými narodeninami? Vôbec na tom nezáleží a hneď vám vysvetlíme prečo. Keď sledujete motorický vývoj bábätka, nedržte sa tabuľky. Áno, majte ju poruke a občas do nej nazrite, ale príliš sa na ňu neupínajte. Ak je vaše dieťa v nejakom úkone pozadu a v inom zase napred, znamená to iba to, že sa líši jeho fyzická a psychická pripravenosť. A ak dramaticky nezaostáva, vôbec to neriešte a nechajte ho, nech si objavuje svet po svojom.
1. mesiac
Ťažko tomu pri pohľade na bezbranné plačúce bábätko uveriť, ale máte pred sebou rok obrovských telesných i mentálnych zmien vášho drobčeka. V prvom mesiaci života bábätko vie kopať nožičkami, na chrbte otáča hlavu zo strany na stranu, snaží sa zamerať vašu tvár, výnimočne nahradí plač roztomilé mrnkanie a pri polohovaní na bruško na krátku chvíľu zdvihne hlavičku. Maličké bábätká polohu na brušku obvykle veľmi rady nemajú, ale je veľmi dôležité začať ju praktikovať hneď prvé dni po narodení. Dôvodom je posilnenie krčných a chrbtových svalov.
2. mesiac
Dieťa reaguje na hlasité zvuky, spravidla zľaknutím alebo plačom, dokáže zamerať predmet vo vzdialenosti 15 cm a pri položení na bruško sa možno pokúsi oprieť sa ručičkami. Strká si prsty do ústočiek a zaujme ho hrkálka. Pri prebaľovaní sa bude snažiť zdvihnúť nožičky nad podložku a pri troche šťastia už bude opätovať aj váš úsmev.
3. mesiac
Trojmesačné bábätko by vo vzpriamenej polohe malo udržať hlavičku a v polohe na brušku vydrží dlhší čas a zvedavo sa rozhliada. Asi si bude aj prezerať svoje ručičky a bude sa naťahovať za hračkou. V tomto období bábätko ocení, keď mu budete venovať veľa pozornosti. Nechajte ho cvičiť na deke, rozprávaj sa s ním a ponúkajte mu hrkálky. Ako sa vyvíja trojmesačné dieťatko? V polohe na brušku udrží hlavičku zdvihnutú asi minútu. Dieťatko sa dokáže v tejto polohe opierať o predlaktia, pričom sa mierne ohýba v krížoch. Práve poloha na brušku napomáha tomu, aby si bábätko precvičovalo vzpriamené držanie hlavičky a posilňovaniu rúk. Aj pre plazenie a lozenie bude táto poloha východzia. Niektoré bábätká sa už pokúšajú prevrátiť z chrbátika na bruško. Pretočenie na bruško je prvý vedomý a aktívny pohyb do priestoru a objavuje sa väčšinou až po treťom mesiaci života. Dieťa už čiastočne vie udržať hračku v ruke a chvíľku s ňou mávať. Najlepšou hračkou je váš prst, ktorý sa pokúša bábätko uchopiť. V tomto období dieťatko intenzívne vníma veci okolo seba. Pozoruje svoje ručičky. Spoznáva svoje pršteky a hýbe s nimi. Postupne sa oboznamuje so svojím telom. Dotýka sa jednou rukou druhej, zopne si ruky, čo je znakom koordinácie očí a rúk. V jeho pohľade vidíme čulosť v dôsledku rozvíjania sa očných svalov. Bábätko dokáže nájsť zdroj zvuku a otáča za zvukom aj hlavu. Na zvuky reaguje pohybom alebo naopak, upokojením. Prihovárajte sa bábätku z oboch strán, aby rovnomerne zapájalo obe strany tela. Nerobí rozdiel medzi známymi a cudzími, láskavo sa usmieva na každého. Prestane plakať, keď uvidí mamu. Dieťatko vydáva zvuky ako „gg, hh, gh.“. Môžeme povedať, že pri mrnčaní začína ovládať prvé tóny a pocity v hlase. Hlasom prejavuje spokojnosť a nespokojnosť.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca obliekaním do škôlky
4. mesiac
Bábätko spoľahlivo pozná hlas mamičky a otáča sa za ním. Tiež blízka rodina či priatelia, s ktorými je často v kontakte, sa budú tešiť jeho pozornosti a bude pozitívne reagovať napríklad na babičku alebo vašu najlepšiu kamarátku. Vo vzpriamenej polohe bábätko drží hlavičku a v polohe na brušku sa opiera o dlane. Medzi nové zručnosti patrí i prskanie slín.
5. mesiac
S päťmesačným bábätkom už začína byť veľká zábava, pretože sa dokáže samo spontánne rozosmiať alebo si radosťou zavýskať. Bľaboce jednoduché slabiky a možno dokonca napodobňuje zvuky. Keď sa vidí v zrkadle, reaguje nadšene a zaujímajú ho všetky predmety vydávajúce nejaké zvuky. Pri držaní za ručičky sa dokáže z ľahu pritiahnuť do sedu. Bábätko ale nikdy nedávajte sedieť do doby, než si sadne samo.
6. mesiac
Dieťatko zaručene rozosmeje hra na schovávačku a kuk, pretáča sa zo strany na stranu a váľa sudy a možno sa už začne prejavovať ako osobnosť v momentoch, keď mu vezmete jeho hračku (bude protestovať). Vedome bude púšťať z rúk hračky, ktoré už nepotrebuje a o chvíľu ich bude zase hľadať. Pre vás ako pre mamičku začína veselé obdobie, pretože dieťa sa už dokáže samo na chvíľu zabaviť hračkou, a hlavne čo nevidieť sa dá do pohybu. A keď okúsi pohyb smerom vpred, bude od tej chvíle k nezastaveniu.
7. mesiac
Dieťatko vie držať v ručičke chrumku a samo si ju ohryzáva. Keď na bábätko zavoláte menom, pravdepodobne sa za hlasom otočí a na volanie reaguje. Keď vidí hračku, snaží sa k nej samo dostať. Možno sa začína plaziť po brušku, možno to skúša hojdaním cez kolienka či dokonca lezením po štyroch. Spôsob, akým sa dieťatko po prvom polroku života snaží zdvíhať a hýbať, je rôzny. Stále však platí pravidlo nechať ho, nech si nájde vlastnú cestu.
8. mesiac
V ôsmom mesiaci sa vám môže stať, že vojdete za vyspinkaným bábätkom do izby a ono nebude ležať, ale bude naraz stáť. Deti v tomto období sa veľmi často začínajú stavať a zo začiatku nevedia, ako si s novou pozíciou poradiť, ale veľmi rýchlo si ju osvoja a začnú ju usilovne trénovať. Pre vás ako pre mamičku príde niekoľko náročných momentov, keď bábätko síce stojí, ale musí sa ešte naučiť cez kolienka vrátiť späť na zem. Utečie pár dní a drobec bude energicky obchádzať nábytok, zhadzovať všetko, čo má v dosahu a pustí sa pravdepodobne aj do prehľadávania zásuviek. Státie dieťa kombinuje s lezením po štyroch, v ktorom už sa cíti sebavedomo a vie vyvinúť nečakane vysokú rýchlosť. S dieťatkom sa hrajte na pac - pac alebo šijem boty a navzájom spolu môžete začať komunikovať ukazovaním prstom či rôznymi gestami a zvukmi. Významná zmena v reči dieťaťa nastáva v období okolo 8. mesiaca života. Po období nezámernej komunikácie totiž prichádza štádium, kedy dieťatko začína komunikovať svoje správanie prispôsobovať konkrétnej požiadavke, ktorú sa snaží vyjadriť neverbálne. Jednoducho začína komunikovať zámerne. Takéto ovplyvňovanie sa spočiatku deje prostredníctvom gest, s ktorých pomocou dieťatko dokáže komunikovať na neverbálnej úrovni. Napríklad načahovanie ruky za fľašou má význam - prosím si piť. Ak sa dieťatko rukou naťahuje za istým predmetom alebo ukazuje prstom na nejaký objekt (používa gesto), rodič automaticky vyhodnotí situáciu tak, že dieťatko daný predmet chce, a preto mu ho podá.
Prečítajte si tiež: Priebeh interrupcie na Slovensku
9. mesiac
Dieťa si uvedomuje, že nemôže všetko a rozumie slovu nie. Toto nechcené slovíčko ho ale tiež veľakrát nahnevá, pretože už má svoju hlavu. Jedinci, ktorí doteraz sami nesedeli, pravdepodobne s krásne vzpriamenou chrbticou sedia. S možnosťou bábätko usadiť prichádza veľká úľava, obzvlášť pri kŕmení, keď už môžete pohodlne využívať jedálenskú stoličku. Z pozície v sede bude dieťa viac baviť hranie. Už udrží súčasne v každej ruke jeden predmet či si môže prekladať hračku z ruky do ruky. Dieťa sa vie veľmi rýchlo postaviť, a tak je od tejto chvíle asi celý váš byt zbavený všetkých nebezpečných predmetov i dekorácií do výšky 80 cm.
10. mesiac
Je zábavné, ako si dieťa občas len tak pre seba rozpráva. Niekedy to dokonca vyzerá, že vám chce aj niečo povedať a napodobňuje pri tom vašu intonáciu. Možno sa bude snažiť zopakovať „mama“ a „tata“. Slovo tata je však preň jednoduchšie na vyslovenie, preto ho asi bude vedieť skôr. Aktívne sa stavia na nožičky a vie sa aj bezpečne dostať cez kolienka späť na zem. Papučky ešte nasadzovať nemusíte, ale dieťa by malo kvôli bezpečnosti mať aspoň protišmykové ponožky. Komunikácia pomocou gest a zvukov dáva vášmu vzťahu a dorozumievaniu úplne nový rozmer a dieťa dokáže byť skvelým zabávačom. Veľa sa mu venujte, rozprávajte sa s ním a vysvetľujte mu veci, bude vám pozorne načúvať.
11. mesiac
Slovu „nie“ síce rozumie, rozhodne ale nepočúva a niekedy to môže vyzerať, že vás aj skúša, kam až môže zájsť. S hračkami už manipuluje veľmi obratne a pomocou tzv. pinzetového uchytenia skúma končekmi ukazováčika a palca drobné detaily. Čím ďalej viac sa dieťatko hrá, smeje sa a baví ho objavovať a skúšať nové veci. Pri obliekaní pomáha nastavením ruky alebo nohy a možno zvládne chvíľu stáť bez opory.
12. mesiac
Dieťa miluje loptičky a keď si ich gúľate, možno ich už dokáže poslať späť. O vec, ktorú potrebuje, si dokáže povedať aj inak než len plačom. V slovníku má okrem „mama“ a „tata“ pravdepodobne ešte tretie slovo, často to býva „ňami“ alebo „haji“. Reaguje na slovo „pusu“ a samo sa vie aj prísť pomaznať. Obdobie prvého roka je časom veľkej lásky a tiež prvých krôčikov. Ak ale batoľa na svoje prvé narodeniny ešte nechodí, neriešte to, ešte má mnoho času. Dieťatko v 12. - Pozoruje svoje ručičky. Spoznáva svoje pršteky a hýbe s nimi. Postupne sa oboznamuje so svojím telom. - Začína vydávať zvuky ako „gg, hh, gh“. - Bábätko sa s obľubou pozerá na závesné hračky, vie už uchopiť hrkálku a mávať s ňou.
Rozvoj reči a komunikácie
Dieťa od narodenia do 8. mesiaca nevie zámerne ovplyvniť správanie druhých osôb, preto ho označujeme ako obdobie nezámernej komunikácie. Práve tu Svetlana Kapalková poukazuje na geniálnu rolu rodičov v tom, že dokážu tieto nešpecifické prejavy bábätka interpretovať, intuitívne im priradiť význam a adekvátne ich okomentovať: „Prečo plačeš? Si hladný? Koncom 2. mesiaca sa objavuje úsmev, ktorý predstavuje silný komunikačný nástroj, neskôr sa k nemu pridáva smiech. Približne v 3. mesiaci sa u dieťaťa objavuje prvý významný medzník: začína produkovať prvé artikulované zvuky. Hovoríme o pudovom džavotaní. Ide o akúsi „hru“ s artikulačnými orgánmi. Dieťa experimentuje s perami, hlasivkami a jazýčkom. Zmena nastáva v 6. mesiaci, kedy sa do produkcie artikulovaných zvukov zapája sluch. V tomto období dieťa začína produkovať tie zvuky, ktoré počuje u ľudí, keď sa mu prihovárajú, alebo sa v jeho blízkosti rozprávajú. Prestáva produkovať širokú plejádu zvukov, ale napodobňuje a pokúša sa opakovať len zvuky svojho materinského jazyka. U slovensky hovoriacich detí sa objavujú zvuky pripomínajúce hlásky p, b, m, k a g, neskôr ich spájanie so samohláskami ako guu, du, či ba. Odborníčky poukazujú v období napodobňujúceho džavotania na špecifické postavenie detí s poruchou sluchu. Tie dokážu rovnako ako ich zdraví rovesníci džavotať pudovo, ale približne v 6. mesiaci, keď sa do napodobňovania zvukov reči zapája už sluchová kontrola, prestávajú vydávať zvuky. Ak teda polročné dieťatko stíchne a nenapodobňuje zvuky reči, treba zbystriť pozornosť a sledovať, či reaguje na zvuky, napr. S obdobím nezámernej komunikácie sa viaže nielen produkcia zvukov, ale aj porozumenie. Schopnosti dieťaťa sa postupne rozvíjajú a dieťa vo veku 8. mesiacov zvyčajne dokáže reagovať na svoje meno, rozumie niektorým vašim gestám a slovám.
Medzi prvé najčastejšie sa objavujúce gestá patrí ukazovanie rukou či prstom na predmet, ukazovanie alebo podávanie predmetu inej osobe, či očakávanie predmetu, pod ktorým si môžeme predstaviť napríklad načahovanie sa za hračkou. Okrem týchto gest sa postupne objavujú aj ďalšie gestá ako krútenie hlavou v zmysle nesúhlasu, mávanie rukou na rozlúčku („pápá“) či rôzne gestá spájajúce sa s hrou (napr. Avšak nielen zrod gest je nevyhnutným predpokladom pre objavenie sa prvých slov. Dieťa musí tiež pochopiť, že predmety alebo osoby, ktoré práve nevidíme, neprestali existovať, len sú momentálne neprítomné. Táto schopnosť sa objavuje približne od 8. mesiaca. Vyskúšajte pri hre s dieťaťom skryť macka pod deku a sledujte reakcie dieťaťa. Obdobie zámernej komunikácie sa vyznačuje aj tým, že deti začínajú produkovať prvé zložitejšie zvuky, ktoré predstavujú akýsi predstupeň skutočných slov. Tieto zložitejšie zvuky ešte nie sú reálne slová. V komunikácii s dieťaťom však dokážeme tieto slová správne interpretovať a priradiť im význam, a to v závislosti od prítomnej situácie, kontextu. Predstavme si, že dieťatko povie „ba“. Postupne sa zdokonaľuje aj porozumenie. Okolo 12. mesiaca dieťa, ktoré sa vyvíja v norme, reaguje na mnoho výziev či pokynov. Dieťatko reaguje na príkaz Poď sem! Zapni! alebo Daj mi!, hovorí Svetlana Kapalková s kolegyňami.
Aktivity na podporu rozvoja
- Privolávanie hračiek: Keď má dieťa „hovornú“ náladu, mama si prikryje tvár plienkou. Dieťa zamrnká a matka si stiahne plienku z tváre, zasmeje sa a tiež mu zamrnká a o chvíľu si opäť prikryje tvár plienkou. Dieťa veľmi rýchlo pochopí princíp hry a začne zámerne na mamu pokrikovať, aby sa mu ukázala.
- Podávanie hračiek: Keď dieťa zamrnká - vydá nejaký zvuk - mama mu podá nejaký zaujímavý predmet - nechá ho chvíľu sa s predmetom hrať a potom mu ho jemne zoberie. Keď dieťa opäť zamrnká, podá mu inú zaujímavú hračku. Opakujeme asi 5 - 6 krát, 2- 3 krát denne.
- Dvíhanie dieťaťa po vydaní hlasu: Keď dieťa zamrnká, zdvihne ho mama do výšky pod pazušky, veselo sa naňho usmeje a znovu ho položí na chrbátik. Cvik urobí opäť, keď dieťa zamrnká. Opakujeme 5 - 6 krát.
- Otočenie zraku k slovom označenému predmetu: Všímame si, ktorý predmet v byte dieťa najviac zaujíma. Väčšinou je to niečo, čo je nápadné farbou, veľkosťou, leskom, mení sa. Dôležité je, aby zostával neustále na rovnakom mieste. S dieťaťom sa postavíme niekde blízko predmetu, sústredíme jeho zrak na predmet a pomenujeme ho napr. hodiny, lampa … Opakujeme to viackrát za deň. Občas sa spýtame: „Kde je lampa?“ vtedy, keď sa dieťa nedíva na menovaný predmet. Postupne sa dieťa otočí smerom k pomenovanému predmetu.
- Otočenie zraku k slovom označenému predmetu pri zmenených podmienkach: Keď sa nám podarí vyvolať u dieťaťa otočenie hlavy smerom k predmetu, začíname meniť podmienky - napr. sa postavíme na iné miesto ako predtým, držíme dieťa iným spôsobom, neskôr požiadame, aby sa to pýtala iná osoba.
- Rozvíjanie sociálnych zručností dieťaťa: V období 6.mesiaca využívame návštevy priateľov a známych na to, aby sme ich požiadali, či by sa mohli 3 - 5 minút venovať dieťatku - popestovali ho v náručí, chodili s ním po izbe, ukazovali mu hračky, predmety, rozprávali sa s ním …., aby si dieťa zvyklo na cudzích ľudí a nebálo sa s nimi nadviazať kontakt. Dôležité je, aby bol rodič vždy prítomný pri dieťati.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Je dôležité sledovať, ako sa dieťa vyvíja a či dosahuje vývinové míľniky primerané svojmu veku. Ak máte akékoľvek obavy, neváhajte sa poradiť s pediatrom. Medzi varovné signály patria:
- Dieťa nereaguje na hlasné zvuky.
- Dieťa sa neotáča za zvukom v období, keď by to už malo byť bežné (okolo 3. - 4. mesiaca).
- Dieťa nevykazuje žiadne známky džavotania alebo inej vokalizácie.
- Dieťa nerozumie jednoduchým pokynom vo veku 12 mesiacov.