Úvod
Rodina je základná jednotka spoločnosti a má zásadný vplyv na vývoj dieťaťa. Je to miesto, kde dieťa získava prvé skúsenosti, učí sa sociálnym zručnostiam, osvojuje si kultúrne návyky a formuje svoju osobnosť. Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, má hlboký dopad na jeho citový, psychický a sociálny vývin. Tento článok sa zaoberá rôznymi aspektmi rodiny a ich vplyvom na vývoj dieťaťa, od výchovných štýlov a rodinných konfliktov až po dôležitosť hodnôt a komunikácie.
Dôležitosť Rodiny pre Citový Vývin Dieťaťa
Rodina nesmierne vplýva na citový vývin dieťaťa. Dieťa dokáže veľmi vnímať udalosti v rodine, pretože sa v nej pohybuje každý deň. Je základom pre rozvoj jeho osobnosti. Rodina pomáha dieťaťu začleniť sa do spoločnosti, pomáha mu osvojiť si kultúrne návyky, učiť sa tolerancii. Pomáha mu určovať si vlastné hodnoty, ale taktiež ho vystavuje aj istým konfliktom, aby sa naučilo zvládať svoje budúce nezhody s priateľmi, partnermi, ale i vo svojej budúcej rodine. V každej rodine je normálne, ak sa v nej prežíva „vojna“ a „mier“. Či už medzi rodičmi alebo medzi rodičmi a ich deťmi. Pre dieťa je veľmi poučné, keď vidí, ako sa v rodine podarilo zvládnuť konflikt a rodičia sa zmierili. Pre správne fungovanie v rodine, by mali platiť isté pravidlá. Okrem pravidiel má rodina aj svoje vlastné „rituály“, ktoré sú jedinečné. Ako prvým rituálom môže byť návrat každého člena domov z práce, či školy, alebo z nejakej zábavy. Ak niekto z členov rodiny chýba, pociťujeme to ako neúplnosť celku. Tu sa vynára priestor na otázky: „Ako rodičia vítajú dieťa zo školy? Ako víta manželka manžela z práce a naopak?“ Mali by sa navzájom radovať z príchodu toho druhého, aby bolo cítiť dôležitosť konkrétneho človeka.
Viaceré výskumy potvrdzujú, že dieťaťu chýba v rodine duševný pokoj, dôležitý pre jeho osobnostný rozvoj. Jeho rodičia prichádzajú domov z práce (ak nejakú majú), veľmi nervózni a nemajú chuť rozprávať sa s ním. Áno, dnes je spoločnosť nastavená tak, že v rodine musí aspoň raz prebehnúť kríza, pri ktorej najviac trpia deti. Stávajú sa terčom zlosti ich rodičov. Tomu je potrebné sa vyhýbať. Uvedomujeme si, že manželstvo bez hádok je len utópia. Pre nadobudnutie pocitu istoty dieťaťa v rodine, je podľa A. Škovieru jednou z možností stôl. Pri ňom sa všetci spoločne stretnú, konzumujú jedlo a popritom komunikujú. Ale pred tým musí matka navariť jedlo, deti prichystať príbor a taniere a otec ich všetkých usadí. Ak je dieťa neposlušné, správny rodič by si mal položiť otázku, „prečo to tak je?“ a pátrať po jej odpovedi. Pre správnu výchovu je podstatné, aby sa dieťa naučilo pochopiť, čo znamená ÁNO a čo NIE. Situácia, kedy sa rodičia nevedia zhodnúť na jednom spôsobe výchovy, kde matka tvrdí jedno, otec zasa druhé, spôsobuje u dieťaťa nerozhodnosť. Nevie koho má poslúchať a upadá do obrovského smútku.
Rodina musí byť skutočne tým miestom, kde sa dieťa cíti spokojné, kde cíti pevný rodinný prístav, do ktorého sa vždy môže s istotou vrátiť. Ak sa dieťa začne vo svojej rodine cítiť neprijaté a nemilované, nastáva v rodine veľká zmena, a rodinný prístav sa začína rozpadať. Daný článok vysvetlil dôležitosť rodiny pre život dieťaťa. Ponúkol možnosť správnej výchovy, aby sa dieťa cítilo milované a šťastné. Určite nie je jednoduché vychovať dieťa poslušné, aby sa za neho nemuseli rodičia hanbiť. Ale ak ho rodičia skutočne milujú, sú ochotní a schopní vychovať ho tak, aby im po celý ich život robilo radosť a boli na neho hrdí. Na úplný záver je vhodné spomenúť myšlienku jednej matky, ktorá odpovedala pedagógom na otázku, ako vychováva svoje dieťa. Povedala: „Stačí, keď vieme v pravej chvíli niektoré veci dieťaťu vysvetliť. A keď chce rozprávať, vieme ho počúvať. Stačí, keď vie, že aj keď sme prísni, chceme byť spravodlivý. Stačí, keď sa správame tak, aby sa k nám priznávalo a nemuselo sa za nás hanbiť. Stačí, keď má istou, že nám na ňom záleží nie kvôli nám, ale kvôli nemu. Že je dôležité pre nás a my sme dôležití pre neho. Takto by mohla vyzerať správna výchova v rodine, ktorá je považovaná za pevný prístav pre dieťa.
Dysfunkčná Rodina a Jej Dôsledky
Faktorov, ktoré súvisia s neschopnosťou prijímať a zvládať rodičovskú rolu je celý rad. Všeobecne je to možné charakterizovať tak, že rodičia z rôznych dôvodov nemôžu, nechcú, nie sú schopní vykonávať to, čo je nevyhnutné a potrebné pre správny vývoj dieťaťa. V niektorých prípadoch sa rodina môže stať sama sebe záťažou. Môže sa tak stať i zdrojom a rozvojom rôznych psychických problémov a následne sociálnopatologických javov. Môže dôjsť k vážnemu narušeniu psychosociálneho rozvoja a fungovania všetkých jej členov, najčastejšie detí.
Prečítajte si tiež: Význam detskej kresby
Z hľadiska spoločnosti plní rodina niekoľko funkcií. V prípade, že niektoré funkcie neplní, môže sa stať pre jej príslušníkov zdrojom prípadného negatívneho vývoja, porúch správania a vzniku rozvoja sociálnopatologických javov. V takom prípade hovoríme o dysfunkčnej rodine. Taká rodina nie je schopná zaistiť normálny vývoj dieťaťa a plniť požiadavky spoločnosti na jeho výchovu. V dysfunkčnej rodine spravidla existujú medzi partnermi napäté vzťahy. Väčšina rodín je našťastie funkčných. To sú tie, v ktorých je zaistený dobrý vývoj dieťaťa a jeho prospech. Ďalším typom je problémová rodina. Je to rodina, v ktorej sa vyskytujú závažnejšie poruchy niektorých alebo všetkých funkcií. Tie však vážnejšie neohrozujú rodinný systém alebo vývoj dieťaťa. Najhorším typom rodiny je afunkčná rodina. To je taká rodina, v ktorej sú poruchy takého veľkého rozsahu, že táto prestáva plniť svoju základnú úlohu a dieťaťu závažným spôsobom škodí alebo ho dokonca ohrozuje v samotnej existencii. Jediným riešením, ktoré dieťaťu môže prospieť, je vziať ho z nej a umiestniť do rodiny náhradnej.
Narušené vzťahy medzi rodičmi bývajú väčšinou sprevádzané častými hádkami. Takéto súžitie stále častejšie končí rozvodom. Rozvod rodičov, ak neprebieha podľa vopred určených a premyslených pravidiel, býva v duševnom dozrievaní dieťaťa často výrazným problémom. Dochádza k rozpadu dôverne známeho prostredia, bezpečia a istoty práve v období jeho vývoja, keď túto istotu nadmerne potrebuje. Nedokáže sa ešte plne zorientovať. Preto dochádza k vzniku pocitu krivdy a rozčarovania, ktoré sa následne premieta do utvárania jeho životných hodnôt. Deti z dysfunkčných rodín sa preto veľmi často stretávajú s pocitom psychickej deprivácie. Takéto deti sa potom často vyznačujú niektorými psychickými zvláštnosťami, niekedy až poruchami negatívne ovplyvňujúcimi ich postupné zaraďovanie do spoločnosti. Rodičia sa im často nevenujú tak, ako by mali a nesledujú dôsledne náplň a trávenia ich voľného času.
Zdrojom pocitu bezpečia a istoty pre dieťa v normálnej rodine je predovšetkým matka. Potreby bezpečia, istoty, lásky sú ľudské náležitostí a sú uspokojované emočnou akceptáciou a poskytovaním špecifickej skúsenosti prežívania bezpečného citového vzťahu. Jednou z ďalších negatívnych možností pôsobenia rodinného prostredia a ich členov na psychický vývoj dieťaťa je situácia, keď dieťa trpí nedostatkom v oblasti uspokojovania potrieb. Negatívny vplyv a dôsledky sú spojené predovšetkým s nedostatkom v oblasti citovej a emocionálnej. V takom prípade hovoríme o psychickej deprivácii.
Priľnutie k rodičom je prvým a zrejme najdôležitejším vzťahom dieťaťa. Pomáha mu vytvoriť si názory a predstavy, ktoré sa mu v budúcnosti stanú príkladom pre ďalšie vzťahy. Ale keď v ranom veku nedôjde k ničomu závažnému a negatívne skúsenosti sa objavia až v neskoršom veku, riziko narušenia tejto väzby sa výrazne znižuje. Pokiaľ deti majú osobnú skúsenosť s narušenou väzbou k rodičom, je väčšia pravdepodobnosť, že v dospelosti budú ako rodičia zle zaobchádzať s vlastnými deťmi. Prvé citové základy týkajúce sa empatie získavame už v dojčenskom veku - od rodičov, ktorí sú s nami emočne zladení.
Výpovednú hodnotu má nasledujúci príklad. Malé dievčatko nedokáže správne poskladať kocky a požiada matku o radu. Pokiaľ matka reaguje láskavo a s radosťou jej pomôže, posilní v dieťati dôveru. Avšak, ak sa dievčatko stretne s podráždeným nezáujmom, bude zneistené. Najviac sú ohrozené deti, ktorých rodičia sú citovo nezrelí. Berú drogy, sú neustále deprimovaní alebo rozčúlení alebo žijú chaotickým životom. Takíto rodičia nedokážu spravidla poskytnúť dieťaťu potrebnú starostlivosť, nehovoriac o ich vnímavosti k citovým potrebám dieťaťa. Nevšímavosť rodičov je pre dieťa taktiež stresujúci faktor, ktorý sa často prehliada.
Prečítajte si tiež: Prehľad zliav a vstupeniek
Sledovanie detí z rizikových rodín (D.Goleman) odhalilo, že prehliadané deti boli navyše úzkostné, nesústredené a apatické, striedavo agresívne a uzatvorené do seba. 65 percent takýchto detí muselo opakovať prvú triedu. Intenzívny stres môže v tomto období oslabiť funkciu mozgových centier zodpovedných za učenie a poškodiť intelekt. Deti, ktoré sú z rodín, kde panuje napätie, nenávisť, zvady, hašterenie, môžu sa prejavovať ako citovo labilné, náchylné žiarliť a plakať, môžu byť vzťahovačné a precitlivené. Niektoré ťažko nadväzujú priateľstvá, iné nemajú zmysel pre spoluprácu ani pre kolektívnu hru. Najviac sú postihnuté deti v rodinách, v ktorých sú vystavené trvalému traumatizovaniu (neustále scény pre neveru alebo alkoholizmus, alebo duševná porucha niektorého z rodičov). Deti vychovávané v atmosfére stáleho strachu, obáv, hnevu alebo žiarlivosti sú viac alebo menej takmer vždy citovo labilné a majú v živote mnoho ťažkostí.
Najzhubnejšie, najmasovejšie a najrozkladnejšie zasahuje alkoholizmus do manželských a rodinných vzťahov, ktoré brutálne narúša, ničí lásku manželských partnerov, vzájomnú dôveru a rodinný súlad, vyvoláva manželské rozvraty a je hlavnou príčinou krízy rodinného života. K tomu pristupujú nevyčísliteľné škody, ktoré spôsobujú alkoholici narušovaním psychickej rovnováhy svojich detí, tým, že pre ne utvárajú nevhodné výchovné prostredie a zanedbávajú ich výchovu. Alkoholizmus spôsobuje u detí alkoholikov rozličné psychické poruchy a spoločenské defekty, ktoré sú v dospelosti vážnou prekážkou ich spoločenského uplatnenia a robia z nich konfliktné osoby. Alkoholizmus v rodine vyvoláva napäté situácie a spôsobuje krízu rodinného života, ktorá má často za následok rozvod. Pod vplyvom alkoholu sa muži i ženy často dopúšťajú manželskej nevery, lebo alkohol uvoľňuje a rúca zábrany. Alkoholik hľadá sexuálne uspokojenie tam, kde môže mať momentálny úspech. Najväčšie škody napácha alkoholizmus v oblasti výchovy detí, vo vzťahu rodič - dieťa. Dieťa obyčajne vidí vo svojom rodičovi prirodzenú autoritu, ktorá nemá chyby a ktorá sa nemôže mýliť ani mať negatívne vlastnosti.
Kvalita života v akejkoľvek spoločnosti je priamo závislá od kvality rodinného života. Premeny, ktoré sprevádzajú transformáciu našej spoločnosti, sa bezprostredne týkajú aj rodiny. Rodina, ale i rodinné prostredie, prechádza mnohými kvantitatívnymi a kvalitatívnymi zmenami, ktoré v období, keď dieťa vstupuje do školského procesu, veľmi zasahujú a ovplyvňujú jeho celý priebeh. Tým, z akého rodinného prostredia dieťa prichádza, je poznačený priebeh jeho celého fungovania. V súvislosti zo spoločenským vývojom, neustálymi zmenami, zrýchľujúcim sa tempom života sa rodina v poslednom období stáva krehkejšia a veľakrát potrebuje viac podpory ako kedykoľvek predtým. Vytvorenie priaznivého rodinného prostredia, schopnosť realizovať kvalitný rodinný život je jedna z najťažších úloh človeka.
Výchovné Štýly a Ich Vplyv na Dieťa
Výchova detí patrí medzi najnáročnejšie, ale zároveň najdôležitejšie úlohy rodičov. Každý rodič si vytvára svoj vlastný spôsob prístupu k deťom na základe vlastných skúseností, vzdelania či kultúrnych vplyvov. Rodičovské výchovné štýly však nie sú len abstraktné pojmy - majú priamy vplyv na správanie, emocionálny vývoj a sebavedomie detí. Výchovný štýl je spôsob, akým rodičia komunikujú, riešia konflikty a poskytujú podporu svojim deťom. Tieto vzorce správania a postoje určujú základné pravidlá, hranice aj mieru slobody v rodine. Psychológovia identifikovali niekoľko základných typov výchovných štýlov: autoritatívny, autoritársky, permisívny a neglektívny. Každý z týchto prístupov sa vyznačuje odlišnou mierou kontroly, tepla a pozornosti voči dieťaťu. Dieťa je prirodzene ovplyvnené tým, ako naň rodičia reagujú v rôznych situáciách. Citlivý a podporný prístup môže viesť k rozvoju zdravého sebavedomia a samostatnosti, zatiaľ čo prílišná prísnosť alebo nezáujem môžu spôsobiť problémy so správaním a emocionálnou stabilitou. Porozumenie výchovným štýlom a ich dôsledkom je pre rodičov cenným nástrojom, ktorý im môže napomáhať pri hľadaní najlepšieho prístupu k vlastným deťom.
Autoritatívny Výchovný Štýl
Autoritatívny výchovný štýl je často označovaný ako "zlatá stredná cesta" medzi prísnosťou a láskavosťou. Rodičia vyznávajúci autoritatívny štýl dokážu udržať pevné hranice a zároveň ponúkajú lásku a pochopenie. Deti takýchto rodičov zvyčajne vynikajú v sebaovládaní, majú vyššiu mieru sebavedomia a sú schopnejšie zvládať stresové situácie. Podľa výskumov deti vychovávané autoritatívnym štýlom dosahujú lepšie výsledky v škole, majú menej problémov s disciplínou a rozvinutejšie sociálne zručnosti. Takéto deti sa ľahšie adaptujú na nové prostredia a majú zdravý vzťah k autoritám.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre Rodičov
Permisívny Výchovný Štýl
Permisívny výchovný štýl sa vyznačuje vysokou mierou slobody a nízkou mierou kontroly či požiadaviek zo strany rodiča. V praxi sa u detí vychovávaných permisívne často objavujú problémy s disciplínou a autoritou. Tieto deti môžu mať ťažkosti s prijímaním hraníc nielen doma, ale aj v škole či vo vzťahoch s vrstovníkmi. Permisívna výchova môže u detí podporiť kreativitu a nezávislosť, no ak chýba primerané usmernenie, môžu sa objaviť problémy s impulzívnym správaním, slabou zodpovednosťou a nízkou frustračnou toleranciou. Napriek tomu, že permisívni rodičia bývajú veľmi milujúci a benevolentní, ich deti často postrádajú pocit bezpečia, ktorý plynie z jasne nastavených hraníc.
Neglektívny Výchovný Štýl
Neglektívny alebo zanedbávajúci výchovný štýl sa vyznačuje nedostatkom záujmu, pozornosti a podpory zo strany rodiča. Deti vychovávané v tomto prostredí môžu trpieť nedostatkom emocionálneho tepla, podpory či rešpektu. Často sú ponechané samy na seba a musia sa o seba starať bez jasných pravidiel a smerovania. Absencia rodičovskej podpory a záujmu môže viesť aj k problémom s dôverou a pocitu bezpečia. Neglektívny štýl je považovaný za najrizikovejší pre zdravý vývoj dieťaťa.
Kombinácia Výchovných Štýlov
Nie všetky rodiny striktne dodržiavajú jeden výchovný štýl. Často dochádza ku kombináciám rôznych prístupov, ktoré môžu byť ovplyvnené konkrétnou situáciou, povahou dieťaťa alebo rozdielnymi postojmi oboch rodičov. Výhodou kombinácie štýlov je flexibilita. Rodič môže byť v niektorých oblastiach prísny (napr. školské povinnosti), zatiaľ čo v iných ponúka väčšiu voľnosť (napr. voľnočasové aktivity). Ak však rodičia nie sú jednotní, dieťa sa môže cítiť zmätené a neisté, čo môže viesť k manipulácii rodičmi alebo strate rešpektu. Správna kombinácia štýlov závisí od potrieb dieťaťa, situácie v rodine a schopnosti rodičov reagovať na meniace sa okolnosti.
Všímajte si, ako reagujete na nevhodné správanie dieťaťa, aké pravidlá a hranice stanovujete a aký je váš spôsob komunikácie s dieťaťom. Áno, kombinácia prístupov môže byť užitočná, ak je konzistentná a jasná. Zvážte úprimný rozhovor s dieťaťom a partnerom, prípadne vyhľadajte radu odborníka. Trávte spolu kvalitný čas, buďte otvorení, načúvajte potrebám dieťaťa, oceňujte jeho úspechy a nebojte sa priznať chybu. Rodičovské výchovné štýly formujú základy osobnosti dieťaťa a ovplyvňujú jeho správanie na celý život. Každé dieťa aj každá rodina je jedinečná, preto je dôležité poznať rôzne prístupy a hľadať ten najvhodnejší. Vytváranie bezpečného, podporného a láskyplného prostredia je tým najlepším, čo môže rodič pre svoje dieťa urobiť. Snom každého rodiča je mať úžasné dieťa - múdre, zdravé, šťastné, z ktoré vyrastie úspešný človek. Výchova smeruje práve k tomu, poskytnúť dieťaťu príležitosť využiť potenciál, ktorý má. Rodina poskytuje dieťaťu priestor, v ktorom sa zdedené črty a schopnosti môžu rozvíjať alebo ich, naopak, potláča. Deti sa nesprávajú podľa toho, čo im rodičia predkladajú ako správne a nesprávne. Deti nasledujú vzory. Rodičovský štýl výchovy je súbor stratégií, ktoré rodičia používajú pri výchove svojho potomka.
Vplyv Rodiny na Duševný Vývoj Dieťaťa
Rodina má v našej dnešnej spoločnosti dôležitý význam pre duševný vývoj dieťaťa. Prirodzeným, spontánnym spôsobom tu plní každý jednotlivý člen určitú úlohu a naplňuje vitálne potreby dieťaťa - fyzické, citové, intelektuálne a morálne. Úloha otca ako istého vzoru správania i ako zdroja istoty a autority stúpa v neskoršom veku. Celková atmosféra rodiny, ktorá silne formuje vyvíjajúcu sa osobnosť dieťaťa, je zrejme závislá na ustavičnom tesnom súžití všetkých týchto členov. Význam rodinného rozpadu pre vznik deprivačných porúch dokazujú štatistiky z rôznych retrospektívnych štúdií, ktoré u detí vyšetrovaných a liečených pre rôzne psychiatrické poruchy vykazujú značne zvýšené percento neúplných rodín. Podľa jednej štúdie je zrejmé, že u osôb s delikventným, antisociálnym alebo psychopatickým správaním je viditeľný vysoký výskyt úmrtí rodičov alebo časté separácie dieťaťa od rodičov, z akýchkoľvek príčin.
Langmeier a spol. uvádzajú nasledujúce štatistiky:
- Právne úplné zloženie rodiny: 57% detí
- Jeden z rodičov zomrel: 14% detí
- Rodičia rozvedení alebo sa rozišli: 11% detí
- Dieťa odobraté zo starostlivosti rodičov: 10% detí
- Deti narodené mimo manželstva: 4% detí
- Obaja rodičia zomreli: 4% detí
Najvážnejšie nebezpečenstvo pre vývoj dieťaťa, hlavne v útlom veku, nastáva vtedy, keď chýba matka. Na nej závisí nielen starostlivosť, ale taktiež uspokojovanie väčšiny jeho duševných potrieb - ona je základom jeho vzťahu k človeku a jeho dôvery v okolitý svet. Väčšinou sa však podarí vlastnú matku prijateľne nahradiť. Oveľa častejšia je neprítomnosť otca. Týka sa to mnohých detí žijúcich so svojimi nevydanými alebo z iných dôvodov osamelými matkami. V týchto prípadoch samozrejme záleží na osobnosti matky oveľa viac než za normálnych okolností.
V modernej spoločnosti sa otcovia oveľa viac než predtým podieľajú už na starostlivosti a výchove kojencov (plienky, kúpanie, prechádzky…) a v rodinách dochádza ku spolupráci medzi mužom a ženou, akú minulé generácie nepoznali. Dieťaťu vyrastajúcemu bez otca teda chýba dôležitý vzor mužskosti, ktorý je zvlášť pre starších chlapcov dôležitý k regulácii ich správania. Dieťa, ktorému chýba hlavne otcovská autorita, býva často nesociálne a agresívne voči dospelým i deťom. Matka musí sama niesť celú hospodársku a výchovnú starostlivosť o rodinu, je spravidla tak zamestnaná, že jej pre dieťa nezostáva veľa času a že ochabuje aj jej záujem o neho.
V poslednej dobe upútal značnú pozornosť relatívne vysoký výskyt nežiadúceho štýlu života mladistvých mužov a žien, ktorí v dobe pubertálneho dospievania vyrastali v rodine bez prítomnosti otcov: mladiství muži bývajú poznamenaní zvýšenou útočnosťou v konfliktných situáciách, násilníckou kriminalitou, skorším nástupom sexuálnych záujmov, útočnejšou sexualitou, zníženou otcovskou zodpovednosťou; taktiež mladistvé ženy prejavujú skorší sexuálny záujem, vo svojej sexualite sú výbojnejšie, ale podceňujú hlbšie a trvalejšie väzby, dokonca ani svoje materstvo neviažu na nutnú prítomnosť (biologických) otcov.
K normálnej štruktúre rodiny patria aj súrodenci. Ich vplyv na vývoj dieťaťa nie je síce taký prenikavý ako vplyv rodičov, ale možnosť spoločnej hry, zdieľanie hračiek, dobrôt, pozornosti rodičov, riešenie drobných každodenných sporov i vzájomná súťaživosť či žiarlivosť - to všetko a mnohé ďalšie okolnosti zdravo podnecujú vývoj dieťaťa a uľahčujú mu vstup do spoločnosti. Úloha súrodencov značne stúpa, ak dôjde ku strate matky alebo otca. Starší súrodenec totiž predstavuje pre mladšieho istú sociálnu oporu a preberá niekedy priamo rodičovskú funkciu.
náhle úmrtie matky alebo otca spôsobí v dieťati najprv pocit afektívneho hladu, smútku, trpkého pocitu krivdy a okradnutia i stratu istoty plynúcu s nedostatku opory a výchovného vedenia. Pôsobí však spravidla i konfliktogenne: oživuje a posiluje pocity nepriateľstva, a tým aj pocit viny voči zomretému rodičovi, vzbudzuje ťažké úzkosti nie len z neistoty nového postavenia vo svete, ale i z nezmyselnosti krutej smrti, ktorú dieťa nedokáže rozumovo pochopiť
Dieťa v rodine rozpadnutej rozvodom rodičov - je v situácii trochu odlišnej. K rozvodu obyčajne nedochádza naraz, ale vnútorná jednotka a vzťahy členov sú spravidla narušené už skôr. Často má dieťa k rodičovi, od ktorého sa odlučuje len slabý vzťah, ale niekedy však môže byť tento vzťah veľmi tesný a dieťa potom znáša odlúčenie skoro tak obtiažne ako je tomu pri úmrtí. V mnohých rozvedených rodinách vyrastajú deti duševne zdravé a spoločensky dobre adaptované. No v priemere sú deti z rozvedených manželstiev predsa len horšie adaptované. Postrádajú mravnú a citovú istotu, upadajú preto do nedôvery a strachu z okolia, stávajú sa samotárskymi a uchyľujú sa často k snívaniu, takže sú pri vyučovaní „duchom neprítomné“.
Proti neúplnej rodine stojí na opačnom póle problém rodiny veľmi početnej. Dieťaťu sa v takejto rodine môže najčastejšie dostať len malého dielu tej pozornosti a starostlivosti, ktoré potrebuje k svojmu normálnemu vývoju. V prvej etape detstva postráda takéto dieťa niekedy materskú starostlivosť, neskôr sa deprivácia prejavuje skôr v oblasti otcovského vplyvu a v nedostatku vedenia a disciplíny. Stav takýchto rodín býval a v mnohých krajinách doposiaľ je komplikovaný hospodárskou biedou, bytovou tiesňou, zlými hygienickými pomermi a často aj nízkym kultúrnym štandardom. Pri fyzickom zanedbávaní dieťaťa dochádza často k tomu, že sa nemôže ani psychicky primerane rozvíjať. Mnohé štúdie naznačujú, že ak je dieťa z takéhoto rodinného prostredia dané do lepších podmienok ústavu, jeho stav sa vo výraznej miere zlepšuje. Dokonca aj mentálne zaostalé osoby z veľmi zlých rodinných pomerov vykazujú rýchly pokrok v intelektuálnom vývoji. Taktiež množstvo štúdií dokazuje stále zhoršovanie psychického stavu poklesom IQ u detí žijúcich trvalo v zlých socioekonomických podmienkach. V štúdii H. Hetzerovej bolo zistené, že u školákov zo zlých rodinných pomerov dochádza k opozdeniu o 1 až 2 roky oproti deťom z dobrých rodín.