Dospievanie je komplexný proces, ktorý zahŕňa fyzické, emocionálne a sociálne zmeny. Jednou z najväčších výziev tohto obdobia je zmena v dynamike vzťahu s rodičmi. Rodičia, zvyknutí na rolu opatrovateľov a rozhodovateľov, sa často ťažko prispôsobujú realite, že ich dieťa rastie a stáva sa nezávislou osobou. Tento článok sa zameriava na psychologické aspekty tohto prechodu a ponúka pohľad na to, ako dosiahnuť zdravší a rešpektujúcejší vzťah s rodičmi.
Detstvo vs. Dospelosť: Zmena Perspektívy
V detstve sú rodičia prirodzene autoritou a zodpovedajú za väčšinu rozhodnutí týkajúcich sa dieťaťa. Postupom času, ako dieťa dospieva, potrebuje viac autonómie a priestoru na vlastné rozhodovanie. Problém nastáva, keď rodičia nevedia alebo nechcú akceptovať túto zmenu a naďalej sa správajú k svojmu dieťaťu ako k malému dieťaťu.
Šiesty diel z úspešnej série Šlabikárov šťastia je venovaný technikám a praktickým metódam pre osobnostný rast. Kniha je plná rôznych rád, ale hlavne praktických techník ako prepísať staré vzorce v podvedomí, ktoré v spolupráci so zmenami konanými v bežnom živote nakoniec porazia hocijaký zlozvyk, nevhodný postoj alebo deštrukčné konanie. Nový kód sa nahráva, kým staré presvedčenie slabne, čím sa človeku darí uskutočniť vedomú sebapremenu.
Prečo Rodičia Ťažko Prijímajú Zmenu?
Existuje niekoľko dôvodov, prečo sa rodičia ťažko vyrovnávajú s tým, že ich dieťa už nie je dieťaťom:
- Strach zo straty kontroly: Rodičia sa obávajú, že ak prestanú kontrolovať každý aspekt života svojho dieťaťa, to sa môže dostať do problémov.
- Zvyk: Je ťažké zmeniť dlhoročné návyky a správanie. Rodičia sú zvyknutí na určitý spôsob interakcie so svojím dieťaťom a nevedia, ako inak by mali komunikovať.
- Vlastné nenaplnené potreby: Niekedy rodičia projektujú svoje vlastné nenaplnené potreby a sny na svoje deti a snažia sa ich ovládať, aby dosiahli to, čo sami nedokázali.
- Strach z osamelosti: Keď deti odchádzajú z domu a stávajú sa nezávislými, rodičia môžu pociťovať osamelosť a strach z prázdneho hniezda.
Dôsledky Neprijatia Dospelosti Dieťaťa
Ak rodičia dlhodobo odmietajú uznať dospelosť svojho dieťaťa, môže to mať negatívne dôsledky na oboch stranách:
Prečítajte si tiež: Ako vychovávať dieťa
- Narušený vzťah: Neustále konflikty a nedorozumenia môžu vážne narušiť vzťah medzi rodičmi a deťmi.
- Strata sebaúcty: Dieťa sa môže cítiť nedocenené, nepochopené a neschopné samostatne sa rozhodovať.
- Úzkosť a depresia: Neustály tlak a kontrola zo strany rodičov môžu viesť k úzkosti a depresii u dieťaťa.
- Závislosť: Dieťa sa môže stať závislým od rodičov a neschopným žiť samostatný život.
- Hnev a vzdor: Dieťa môže reagovať hnevom a vzdorom voči rodičom, čo vedie k ďalším konfliktom.
Ako Zmeniť Dynamiku Vzťahu?
Zmena dynamiky vzťahu s rodičmi si vyžaduje trpezlivosť, komunikáciu a ochotu oboch strán. Tu je niekoľko tipov, ako na to:
- Komunikácia je kľúč: Otvorene a úprimne komunikujte so svojimi rodičmi o svojich pocitoch a potrebách. Vysvetlite im, že potrebujete viac priestoru a autonómie.
- Nastavte hranice: Stanovte si jasné hranice a trvajte na ich rešpektovaní. To znamená, že si vyhradíte právo rozhodovať o svojom živote a nebudete sa nechať ovládať rodičmi.
- Buďte trpezliví: Zmena správania trvá čas. Buďte trpezliví so svojimi rodičmi a dajte im priestor na prispôsobenie sa novej situácii.
- Empatia: Snažte sa pochopiť perspektívu svojich rodičov. Prečo sa správajú tak, ako sa správajú? Aké sú ich obavy a potreby?
- Vyhľadajte pomoc: Ak sa vám nedarí vyriešiť problémy s rodičmi sami, vyhľadajte pomoc odborníka, napríklad psychológa alebo terapeuta.
Sebaúcta - Velí vedomie alebo podvedomie? Niet inej cesty, ak chcete riešiť nejaký konkrétne pomenovaný zhubný program, najprv budete musieť dať na poriadok vzťah k sebe samému - sebaúctu, určenie vlastnej hodnoty, sebalásku. Toto je základný bod opory, totálny prístav istoty a bezpečia vášho ducha. Bojovať s neduhmi na úrovni tela (napríklad obhrýzanie si nechtov, chudnutie, zlé návyky držania chrbtice a pod.) alebo na úrovni psychiky (odkladáte riešenie problémov, nič neviete vyhodiť, ste večne nepokojný, vyhýbate sa konfrontácii, druhých komandujete, všetko chcete mať pod kontrolou a iné) bude pre vás neskonale ťažké, kým sa neprijmete na všetkých úrovniach. Sebaláska je základňa. Je to domov pre vašu psychiku. Ak nemáte domov, nemáte adresu, nemáte korene, diametrálne ťažšie sa vám drží koruna života. Rozpadáte sa, lebo nie ste ukotvení. Človek je v pomykove, v chaose, jeden úder osudu vykrýva ďalším nevhodným programom. Vrství jedno skazonosné presvedčenie cez druhé. Všetko chce nejako spacifikovať, utíšiť, dostať pod kontrolu nástrojmi pôsobiacimi zvonka. Je to sebaničenie so zárukou. Dôkladne poskladaná mozaika navzájom pôsobiacich mechanizmov so spoločným cieľom: zánik. A to priskorý. Mohli ste žiť dlhšie. Pod synergicky silnejším náporom, než aký ste si do tohto života naplánovali, sa vám to akosi vymklo z rúk. Už v prvých rokoch svojho života ste uverili, že ste zlý človek. Odvrhli ste najlepšieho spoločníka vášho života, parťáka, ktorý by vás nikdy nezradil, doslova kamaráta na život aj na smrť. Odvrhli ste vlastnú dušu. Všetko už potom išlo samospádom a váš život sa zmenil na boj. Svojím kopaním okolo seba vytvárate dokonalý neporiadok, aj keď sa to snažíte maskovať spoločensky prijateľným dekoltom. A vaša duša pritom piští z temnej väznice o pomoc, pochopenie, prijatie, objatie, lásku.
Ľudia milovaní, mám vás rád. Ak ste sa presvedčili, že nik na svete vás nemá rád, ja vás rád mám. Poznáme sa, aj keď sme sa v tomto živote možno ešte nevideli. Pokoj vašej duše je pokojom aj mojej duše. Váš svet je totiž prienikom do môjho sveta. Sme spojené nádoby. Záleží mi na vás, a práve preto pri práci na tejto knihe burcujem svoju fantáziu, aby vymyslela nové a nové vety, ktoré by vás mohli primäť k prijatiu seba, sebaláske. V tomto kroku tkvie kompletne celé vaše vyliečenie. Ostatné zlozvyky, ktoré ste si na seba počas jazdy životom nabalili, po sebaprijatí popadajú ako zhnité plody zo stromu. Nebudú sa mať čoho držať. Je čas, aby ste zakúrili v kachliach svojej duše. Neverím, že chcete umrieť. Neverím, že nechcete žiť pekný život. Neverím, že nechcete, aby ste boli obdarení zdravím, peknými vzťahmi, hojnosťou, úspechom. Neverím, že ste spokojní, keď trpíte a čosi vás večne trhá. Vráťte sa späť najďalej ako len viete. Vráťte sa do seba, do svojho stredu. Vyberte z tej tmavej kutice uplakaného a zanedbaného nešťastníka - vašu dušu. Posaďte ju na stoličku, umyte jej nohy, umyte ju celú, namažte ju vonným olejom, objímte ju. Dovolí vám ovoňať ju. Nepremeškajte žiadnu šancu vyjadriť si lásku. Myšlienkou, pochvalou, ba na fyzickej úrovni tým, že si na seba nájdete čas. Naplánujte si prechádzku, saunu alebo si niečo pre seba kúpte a obdarujte sa. Zaslúžite si to. Tak dlho ste na seba nemysleli, toľko rokov ste sa zvnútra iba bičovali, akí ste nemožní, neschopní, nanič. Odteraz nestrácajte zo zreteľa svoje vlastné požiadavky. Majte sa radi. Bomba v podobe odlúčenia sa od vlastnej podstaty do vás nepriletela, aby ste sa rozpadli na milión kúskov. Prišiel dar v podobe šance poskladať sa v nového, lepšieho človeka. Netrápte sa už večnými otázkami, prečo ste sa nenarodili do lásky. V prípade, že to všetko vzniklo v detstve, odpustite rodičovi či rodičom, a už sa v tom nerýpte.
Mal som klientku, ktorá sumarizovala svoj život: „Slúžim iným, prispôsobujem sa. Už viem aj pravdu, muž ma manipuluje, všade mi zakazuje chodiť, vydiera ma odúvaním sa, zhadzovaním, pomstou. Stále som si vravela, že sa musím obetovať… pre vzťah. Ale pre aký vzťah? Veď je to vzťah tyran versus zničená bytosť. Moje manželstvo je katastrofa. Pravdou je, že sa obetujem pre moju osobnú katastrofu. Vo všetkom ustupujem a odmenou mi je môj zhoršujúci sa zdravotný stav. Nedoprajem si nič, nemám v sebe odvahu nájsť silu a povedať: ‚Nie, na tú kávu s kamarátkou pôjdem‘. Vybudovala som si týmto prístupom väzenie. Cítim sa slabá, vyčerpaná, zneužitá. Veľakrát aj skutočne pri nanútenom sexe s manželom som znásilnená. Som chorá a potvrdili mi to aj lekári. Spýtal som sa na detstvo, a už sa to začalo valiť: „Žila som v neustálom strachu. Takýmito varovaniami v dieťati nikdy nepodporíte zdravé sebavedomie, a ak sa to spojí s inými deštruktívnymi vetami, dieťa sa neskôr začne samo seba čoraz častejšie pýtať: „Načo som sa narodilo?“ Neteší sa na život, bojí sa ho. Neverí si a potom je už len otázkou, aký deštruktívny program si vyberie z celej tej širokej palety možností. Vo veľa rodinách musí byť dieťa tiché, je mu vnucované ako sa má cítiť, očakáva sa od neho, že bude poslušné, silné a to ešte skôr, ako je pripravené. Prestáva počuť vlastnú dušu. Boh chce, aby sme sa stali celistvými, logicky preto začnú prichádzať bôle. Za bolesť, ktorá trvá, nie je zodpovedný ten, kto ju spôsobil, ale my, že sme ju nepochopili. V detstve mnohým nanútili, aby mlčali, mysleli viac na druhých, ako na seba, a tak keď im je škodené, zmĺknu. Začnú nosiť masky, predstierať spokojnosť, zamenia pokoj za necitlivosť. Nie je to vyslobodenie, lebo bolesť vo vnútri trvá. Nevyliečené sa stane našim osudom. Čo nevyslovíme, nezmizne. Zapíše sa do podvedomia a začne pôsobiť, priťahovať ďalšie pády. Je to hrob, čakáreň na ďalšie rany. Najväčšie zranenia nám nespôsobujú iní, ale to, čo sme nedostali v detstve. Večná túžba po milujúcich rodičoch, nie tých, ktorí boli prítomní iba na polovicu. Byť milovaní, a to napriek tomu, že sme neboli dokonalí. Zranené dieťa je náš tieň. Dieťa je symbol budúcnosti, preto veľa súvislostí tkvie práve v zranenom dieťati. Je čas začať si hovoriť pravdu o sebe, prijať v sebe zranené dieťa tým, že začneme druhým hovoriť pravdu. Nejde teda o to, čo nám druhí urobili, ale o to, čo to v nás otvorilo. Nikto nás nemôže milovať natoľko, aby sme prestali nenávidieť sami seba. Nikto nás nemôže tolerovať tak veľa, aby sme prestali pochybovať o svojej hodnote. Nie je vašou povinnosťou silou-mocou zachraňovať manželstvo, ak je vám ubližované. Stávajú sa aj prípady, keď sa obetujete pre vzťah a ku koncu, keď už vaše zdravie chátra, je práve ten partner, pri ktorom ste večne ustupovali, prvý, ktorý nemá záujem vám pomáhať. Dokonca si praje váš skon. Dajte seba, vašu psychickú pohodu a zdravie na prvé miesto. Je to najvýhodnejšia investícia. Ak vám ktosi poškodí život, poproste Boha a pomôže vám. Ale ak si sami zničíte život, ani sto bohov vám nepomôže.
Výchova a Hranice: Hľadanie Rovnováhy
Diskusie o výchove detí často vyvolávajú otázky o disciplíne a hraniciach. Občianske združenie Pastor bonus rozbehlo petíciu proti plánu vlády stíhať rodičov za „výchovnú po zadku.“ Vláda SR 28.01.2009 schválila totiž Národný akčný plán pre deti na rok 2009 - 2012, v ktorom zvažuje zavedenie nulovej tolerancie k telesným trestom aj v rodine (nielen napr. v detských domovoch). Akčný plán Vláda SR schválením Národného akčného plánu (časť 2.4 Telesné tresty, body 36 - 37) vyjadrila súhlas s plánom zvážiť trestné stíhanie rodičov aj za „výchovnú po zadku“, uplatnením nulovej tolerancie k telesným trestom aj v rodine.
Prečítajte si tiež: Výživa chorého dieťaťa
Psychológovia sa rôzne vyjadrujú k otázke telesných trestov. MUDr. Anna Kováčová (SR) uvádza: „Nemôžeme hovoriť o zlyhaní rodiča, ak sú vyčerpané všetky iné alternatívy a rodič vedome, bez hnevu použije voči dieťaťu telesný trest v podobe výchovnej po zadku, ale o rodičovskej výchove a stanovení hraníc pre dieťa. Po potrestaní je dôležité dieťa ubezpečiť, že napriek zaslúženému trestu je rodičmi stále milované.“ Dr. James Dobson (USA) dodáva: „Sú chvíle, keď treba povzbudiť, pohladiť a milovať. Posilňuje to ducha a vytvára puto medzi rodičmi a deťmi. No potom nastáva aj čas byť tvrdý a trestať. Nedá sa byť donekonečne pozitívny, ignorovať (detskú) nezodpovednosť a vzdor. Rodič sa tak oberá o možnosť naučiť deti, že každý čin so sebou prináša určité dôsledky.“
Dôležité je nájsť rovnováhu medzi láskou a disciplínou, a prispôsobiť výchovné metódy veku a potrebám dieťaťa. Hľadajme konštruktívne riešenia na nie práve ideálne správanie našich detí, teda rodinné pravidlá disciplíny a udržania si rodičovskej autority, aby sme naše deti vychovali čo najlepšie.
Syndróm Skleneného Dieťaťa
Špecifickou situáciou, ktorá môže ovplyvniť vzťah medzi rodičmi a deťmi, je existencia súrodenca so špeciálnymi potrebami. Dieťa, ktoré má súrodenca s postihnutím, môže zápasiť s celou plejádou emócií. Môže cítiť, že rodičia venujú viac pozornosti špeciálnemu súrodencovi, čo môže vyvolať pocit zanedbanosti a žiarlivosti. Môže sa cítiť vinné za svoje negatívne pocity alebo za to, že je zdravé. Môže prežívať stres z náročných rodinných situácií a zodpovednosti, alebo sa cítiť izolované od rovesníkov, ktorí nemajú podobné skúsenosti a tiež môže mať problém nájsť si priateľov. Často tiež prežíva hnev a frustráciu z obmedzení a zmien v rodinnom živote spôsobených starostlivosťou o súrodenca s postihnutím. Skutočnosť, či sme v detstve videní takí, akí sme, zásadne ovplyvňuje celý náš ďalší život od fyzického zdravia cez psychickú odolnosť až po úspešnosť a spokojnosť vo vzťahovej oblasti.
V takýchto prípadoch je dôležité, aby rodičia venovali pozornosť aj potrebám zdravého dieťaťa a zabezpečili mu dostatok lásky, pozornosti a podpory. Psychologička PhDr. Jana Zemandl, PhD., z Rodinnej psychológie, vysvetľuje: „Dieťa, ktoré má súrodenca s postihnutím, môže zápasiť s celou plejádou emócií. Môže cítiť, že rodičia venujú viac pozornosti špeciálnemu súrodencovi, čo môže vyvolať pocit zanedbanosti a žiarlivosti. Môže sa cítiť vinné za svoje negatívne pocity alebo za to, že je zdravé. Môže prežívať stres z náročných rodinných situácií a zodpovednosti, alebo sa cítiť izolované od rovesníkov, ktorí nemajú podobné skúsenosti a tiež môže mať problém nájsť si priateľov. Často tiež prežíva hnev a frustráciu z obmedzení a zmien v rodinnom živote spôsobených starostlivosťou o súrodenca s postihnutím.“
Ak rodičia nevenujú dostatočnú pozornosť potrebám zdravého dieťaťa, môže sa u neho vyvinúť takzvaný syndróm skleneného dieťaťa. „Dieťa, ktoré má súrodenca s postihnutím, môže zápasiť s celou plejádou emócií. Môže cítiť, že rodičia venujú viac pozornosti špeciálnemu súrodencovi, čo môže vyvolať pocit zanedbanosti a žiarlivosti. Môže sa cítiť vinné za svoje negatívne pocity alebo za to, že je zdravé. Môže prežívať stres z náročných rodinných situácií a zodpovednosti, alebo sa cítiť izolované od rovesníkov, ktorí nemajú podobné skúsenosti a tiež môže mať problém nájsť si priateľov. Často tiež prežíva hnev a frustráciu z obmedzení a zmien v rodinnom živote spôsobených starostlivosťou o súrodenca s postihnutím,“ vysvetľuje psychologička PhDr. Jana Zemandl, PhD., z Rodinnej psychológie.
Prečítajte si tiež: Všetko o krste a krstných rodičoch
Komunikácia v Rodine so Znevýhodneným Členom
Ako vo všetkých medziľudských vzťahoch, aj pri tomto medzi rodičmi a deťmi v rodine so znevýhodneným súrodencom platí, že základom je správna a úprimná komunikácia, samozrejme, primeraná veku. O potrebe s deťmi hovoriť otvorene a vybudovať si vzájomný úprimný vzťah vie svoje aj Eva Petričková, právnička a mama dvoch dcér - zdravej trinásťročnej Elišky a jedenásťročnej Paulínky, ktorá sa narodila s autizmom.
Dôležité je, aby rodičia venovali obom deťom individuálny čas a pozornosť, a aby sa snažili uspokojiť ich špecifické potreby. „To, že súrodenec má špeciálne potreby, je krásny odrazový mostík k tomu, že každý máme iné potreby. Často hovorím rodičom o tom, že obrovským problémom je porovnávanie detí. Tie totiž nemajú dostať zo všetkého rovnako, ale každé má dostať to, čo potrebuje. Žiarlivosť totiž primárne nenastáva vtedy, keď vidím, že niekto má niečoho viac, ale vtedy, keď cítim, že ja nemám, čo potrebujem. Takto by som komunikovala aj s deťmi,“ radí psychologička Zemandl.
Keď Dieťa Chce Iné Meno
Zvláštnym prejavom hľadania identity u detí môže byť aj zmena mena. Ahojte, nikde na fore som sa o takomto pripade nedocitala, tak pisem, mozno mi budete vediet poradit 🙂ked mal Davidko 3 roky, zacalo mu vadit, ked sme ho volali jeho menom. najprv bol asi mesiac patka, akoze cislo 5, potom asi 3 mesiace Y, Slimak, Ajka, Cicuska, Mama….cokolvek sa mu momentalne zapacilo, take meno si dal. Ak mu povieme jeho menom, hned nas opravi, aj v polospanku a ak ho presviedcame ze je David, tak to by ste mali vidiet ten hystericky zachvat 😕 . poslednu dobu je schopny aj 10x denne si zmenit meno, to je uz nad moje sily si to vobec pamatat. dovolim mu preto uz iba jedno meno denne, ale ma s tym problem, kvoli tomu mame denne niekolko vystupov. dokonca aj v skolke ho musia volat tak, ako on chce, inak im tam tiez robi vystupy.berie to strasne vazne, raz este na zaciatku ho s tym moj otec tak strasne vyprovokoval, ze som sa o neho az bala. v skolke sa to ucitelkam tiez nepaci, vraj ho v tom nemam podporovat, tak mi to povedali dnes, aj ked suhlasili, ze ho budu volat Mama. ani ostatne deti to nechapu, ucitelky im to nedokazu vysvetlit.Prve tyzdne, mesiace, sme to brali ako srandu, az do toho spominaneho incidentu s mojim otcom. vtedy som pochopila, uz to prestalo byt vtipne. rozpravala som sa o tom s detskou psychologickou, vraj on je o tom skutocne presvedceny a nemame mu v tom branit, lebo by sme mu mohli uskodit a vlastne meno by znenavidel.som z toho zelena, aj nas to vsetkych strasne psychicky vycerpava, aj mam starosti o neho sameho, ako ho beru deti. neviem co s tym robit, ako sa spravat, ako reagovat, dokedy mu to vydrzi. no a hlavne, preco to robi. naozaj sa nedokaze stotoznit so svojim menom, alebo je to cisto jeho fantazia? len ta fantazia je taka intenzivna a trva uz takmer rok.mate niekto s niecim takym skusenosti? uz dlhsie zvazujem navstevu psychologa, mame niekolko podobnych veci, ktore ma trapia, ale toto momentalne najviac. chcem mu iba pomoct, ale neviem ako.
V takýchto prípadoch je dôležité byť trpezlivý a rešpektovať potreby dieťaťa. Detská psychologička odporúča nebrániť dieťaťu v používaní iného mena, pretože by to mohlo viesť k nenávisti voči svojmu vlastnému menu. Je však dôležité sledovať, či tento prejav nie je spojený s inými problémami, a v prípade potreby vyhľadať pomoc odborníka.
Konflikty Medzi Súrodencami: Príležitosť na Rast
Hádky medzi súrodencami sú bežnou súčasťou rodinného života. Predstavujú výzvu pre rodičov, ale zároveň aj príležitosť pre deti naučiť sa dôležité sociálne zručnosti. Konflikty jednoducho berieme ako prirodzenú súčasť ich interakcie. Dokážu poskytnúť cenné lekcie o komunikácii, empatii a riešení problémov.
Rodičia zohrávajú veľmi dôležitú úlohu v tom, ako deti tieto konflikty zvládajú. Učenie sa a rast v detskom období. Vzájomného počúvania, empatie a porozumenia u dieťaťa. Naučte deti aktívne počúvať. Venovať pozornosť reči tela, tónu hlasu a neverbálnym prejavom. Hľadanie tretej možnosti, ktorá obom vyhovuje najviac. Konflikty pokojne, s rešpektom a empatiou voči druhej strane.
Dobre spomenúť aj odpustenie. Základne princípy v medziľudských vzťahoch. Premýšľanie práve o takýchto veciach. Svojom. Chváľte ich za snahu a úspechy pri riešení konfliktov. Otvorene sa s vami porozprávať o svojich názoroch a pocitoch.