Očkovanie predstavuje kľúčový nástroj v prevencii závažných infekčných ochorení, a to nielen u detí, ale aj u dospelých. V Košiciach a okolí je dôležité mať prehľad o odporúčaných vakcínach pre dospelých, aby sa zabezpečila optimálna ochrana zdravia a predišlo sa šíreniu infekcií. Imunitný systém sa s vekom mení, a preto môže byť menej efektívny pri ochrane pred infekciami. Niektoré vakcíny poskytujú celoživotnú ochranu, zatiaľ čo iné vyžadujú pravidelné preočkovanie na udržanie imunity.
Očkovanie dospelých: Prečo je dôležité?
Očkovanie nie je len záležitosťou detí. Pre dospelých zohráva kľúčovú úlohu v prevencii závažných ochorení a ochrane verejného zdravia. Udržiavaním aktuálneho očkovania chránite nielen seba, ale aj svoje okolie.
Typy očkovania pre dospelých
Každá veková skupina má špecifické potreby, pokiaľ ide o očkovanie. Medzi odporúčané očkovania pre dospelých patria:
Proti chrípke: Chrípka je každoročný problém, ktorý môže mať závažný priebeh, najmä u starších dospelých a ľudí s chronickými ochoreniami. Očkovanie je prevenciou ťažkého priebehu chrípky u jednotlivcov a rastu počtu hospitalizácií v dôsledku komplikácií z ochorenia, a tým aj nadbytočného zaťaženia zdravotníckeho systému. Odborníci odporúčajú spraviť tak do konca novembra, aby ochranný účinok vydržal počas celej chrípkovej sezóny. V nevyhnutných prípadoch je možné očkovať aj v neskorších mesiacoch, dokonca i v prípade, ak prebieha epidémia chrípky. Očkovanie by ste mali odložiť, ak pociťujete príznaky chrípky alebo prechladnutia.
U zdravých detí a dospelých do 65 rokov sa uvádza účinnosť chrípkových vakcín 70 - 90 percent. U starších osôb účinnosť klesá. Avšak očkovanie proti chrípke ľudí vo vekovej skupine 65+ vedie až k 60-percentnému zníženiu počtu hospitalizácií v dôsledku pneumónie a chrípky a dokonca k až 68-percentnému zníženiu úmrtí v súvislosti chrípkou.
Prečítajte si tiež: Prevencia chrípky
U zaočkovaných ľudí je významne nižšia pravdepodobnosť, že ochorejú na chrípku a očkovanie ich zároveň chráni pred komplikáciami chrípkového ochorenia (bronchitída, pneumónia, akútna sinusitída, akútna otitída) alebo pred hospitalizáciou.
Keďže vakcína zámerne obsahuje viac podtypov vírusov chrípky A aj B, najlepšou prevenciou voči opakovanému ochoreniu na chrípku je práve očkovanie proti chrípke. Existujú štúdie, ktoré dokázali, že aj vakcína obsahujúca odlišné vakcinálne kmene dokáže znížiť výskyt horúčkových stavov a horúčkových respiračných ochorení horných dýchacích ciest až o 20 percent.
Proti tetanu, záškrtu a čiernemu kašľu: Očkovanie proti tetanu, záškrtu a čiernemu kašľu by malo byť obnovené každých 10 rokov.
Proti pneumokokom: Táto vakcína je odporúčaná najmä pre dospelých nad 65 rokov alebo pre ľudí s oslabeným imunitným systémom.
Proti HPV (ľudský papilomavírus): Vakcína proti HPV sa odporúča mladým dospelým, ktorí ešte neboli očkovaní.
Prečítajte si tiež: Rizikové Tehotenstvo: Sprievodca
Proti COVID-19: Očkovanie proti COVID-19 zostáva dôležité na prevenciu závažného priebehu ochorenia.
Proti respiračnému syncyciálnemu vírusu (RSV): RSV je častou príčinou infekcií dýchacích ciest vo všetkých vekových skupinách. Vakcíny sa podávajú v jednej dávke jednorazovo a sú určené pre tehotné ženy, seniorov ≥ 60 rokov a dospelé osoby s rizikovými faktormi.
Respiračný syncyciálny vírus (RSV) a rizikové faktory
Respiračný syncyciálny vírus (RSV) je častou príčinou infekcií dýchacích ciest vo všetkých vekových skupinách. Rozoznávame dva podtypy RSV - A a B, pričom za vážnejšie klinické prejavy je zodpovedný podtyp A. Medzi typické rizikové faktory pre RSV infekciu patrí najmä prematurita a ochorenia s ňou spojené, vek < 6 mesiacov, mužské pohlavie, široké spektrum chronických ochorení ako aj vek sénia. RSV infekcie u dojčiat a starších dospelých často vedú k závažným formám ochorenia a ku komplikáciám. RSV infekcia je aj častou príčinou exacerbácií rôznych chronických ochorení.
Klinické príznaky RSV infekcie sú nešpecifické a nemožno ich odlíšiť od iných respiračných vírusových infekcií. Medzi závažné formy RSV infekcií patrí bronchiolitída a bronchopneumónia. Proti RSV infekcii nie je dostupná žiadna špecifická protivírusová liečba a liečba je len nešpecifická a podporná. Prevencia RSV infekcie môže byť pasívna (aplikácia špecifických monoklonálnych protilátok proti RSV - palivizumab, nirsevimab; pasívne prenesené protilátky od očkovanej matky) a aktívna (očkovanie pomocou rekombinantných vakcín proti RSV - tehotné ženy, seniori ≥ 60 rokov a dospelé osoby s rizikovými faktormi. Vakcíny sa podávajú v jednej dávke jednorazovo.
Očkovanie tehotných žien
Ministerstvo zdravotníctva disponuje stanoviskom hlavného odborníka, v zmysle ktorého sa očkovanie tehotných a dojčiacich žien odporúča počas celého tehotenstva a aj v šestonedelí a počas dojčenia. Výhody očkovania jednoznačne prevažujú nad možnými rizikami. Ošetrujúci lekár by mal tehotnej pacientke odporučiť očkovanie, ak má niektoré rizikové faktory. „V prvom trimestri je možné očkovať len rizikovú pacientku s pridruženou diagnózou po konzultácii s odborníkom. Za dva roky boja s pandémiou už existujú dôveryhodné dáta, ktoré poukazujú na zníženie závažného priebehu infekcie a v tom je benefit očkovania.
Prečítajte si tiež: Rizikové tehotenstvo a Sociálna poisťovňa
Vakcináciu proti COVID-19 v gravidite jednoznačne odporúčame a to aj pre dojčiace ženy, ako aj tie, ktoré plánujú otehotnieť, pretože do tehotenstva vstúpia už s určitým imunitným statusom,“ vysvetľuje prednosta Urdzík.
Budúcim mamičkám, ktoré sa covidovej infekcii nevyhli, radí: „Ak sa ochorenie prejaví len nádchou, odporúča sa domáca liečba a po 10 dňoch tehotná žena kontaktuje svojho gynekológa. Od začiatku pandémie naši pôrodníci pomohli na svet 73 novorodencom, ktorých mamičky mali pozitívny test na koronavírus. Aj mamička, ktorá sa nakazila ochorením COVID-19 krátko pred pôrodom, môže dojčiť. „Materským mliekom sa koronavírus neprenáša.
Kde sa informovať a očkovať v Košiciach
Ak si nie ste istí, aké očkovania máte absolvovať, poraďte sa so svojím všeobecným lekárom alebo špecialistom. V Košiciach máte k dispozícii množstvo možností, kde sa môžete očkovať. Ak máte otázky o očkovaní alebo potrebujete zistiť, ktoré vakcíny sú pre vás dôležité, neváhajte sa obrátiť na svojho lekára.
Často kladené otázky o očkovaní dospelých
- Ktoré očkovania sú povinné pre dospelých? U dospelých je povinné najmä preočkovanie proti tetanu každých 10-15 rokov.
- Môžem sa dať zaočkovať proti COVID-19 vo vašej ambulancii? Áno, očkujeme aj proti ochoreniu COVID-19. Dostupnosť konkrétnych vakcín závisí od aktuálnych dodávok.
- Musím si dobrovoľné očkovanie hradiť sám? Niektoré dobrovoľné vakcíny (napr. proti chrípke pre seniorov) môžu byť hradené poisťovňou.
- Kedy nie je vhodné očkovať? Očkovanie sa zvyčajne odkladá v prípade akútneho ochorenia s horúčkou.
Prevencia respiračných ochorení
Vírus spôsobujúci ochorenie COVID-19 a vírusy chrípky naďalej cirkulujú prakticky na celom svete a naďalej u ľudí vyvolávajú ochorenia. V nasledujúcom období očakávame zvýšený výskyt akútnych respiračných ochorení, aj hospitalizácií, najmä v období tzv. Od 1. Nosenie respirátora nie je povinné. Prekryť horné dýchacie cesty sa odporúča všetkým návštevníkom v nemocniciach, čakárňach, v ambulanciách lekárov, domovoch sociálnych služieb, lekárňach a aj rehabilitačných zariadeniach.
- Kašlite a kýchajte do jednorazovej hygienickej vreckovky, ktorú bezprostredne po použití zahoďte do koša a umyte si ruky.
- V komunite, kde sa ochorenie šíri, avšak rovnako aj počas chrípkovej sezóny, je vhodné obmedziť podávanie rúk a objímanie sa pri pozdrave.
- Pravidelne a nárazovo vetrajte (s oknami dokorán). Takto dôkladne vetrajte vo všetkých kolektívoch.
- Dbajte na každodenný pobyt na čerstvom vzduchu, pomôže tiež dostatok spánku, aktívny životný štýl s dostatočným množstvom fyzickej aktivity a otužovanie.
- Obliekajte sa primerane počasiu.
- Ak ste chorí, nechoďte do práce, školy či do iných kolektívov a iných verejných priestorov.
- Dospelí i deti s COVID-19 sú tak, ako pri iných akútnych respiračných ochoreniach (chrípka a jej podobné ochorenie, RSV, atď.) v starostlivosti svojich ošetrujúcich lekárov, ktorí im určujú a ukončujú liečbu.
- Ak nie je možné zostať doma, napríklad z dôvodu, že si potrebujete ísť po lieky, dbajte na správne nosenie respirátora (riadne prekrytý nos aj ústa).
- Ak je to možné, v prípade ochorenia obmedzte kontakt aj so svojimi blízkymi, s ktorými žijete v jednej domácnosti. Napríklad sa zdržiavajte v najvyššej možnej miere v osobitnej miestnosti, pri kontakte s inými ľuďmi noste respirátor, nepoužívajte spoločné predmety (uteráky, príbory, taniere, poháre, atď).
- Pravidelne dôkladne vetrajte a dezinfikujte dotykové plochy, napr.
Avšak treba veľmi dôsledne dodržiavať pokyny lekárov, teda liečiť sa doma v pokoji a brať do úvahy svoj zdravotný stav. Je dôležité ochorenie vyliečiť a “neprechodiť ho”. Aktuálne nie je úvaha o zavedení celoplošných opatrení. V prevencii vzniku ochorenia COVID-19 a chrípky v súčasnosti preferujeme zodpovedný a proaktívny prístup občanov pri ochrane ich vlastného zdravia. COVID-19 je tak ako chrípka, jej podobné ochorenia či RSV akútnym respiračným ochorením.
Tuberkulóza: Riziká a prevencia
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila 24. marec za Svetový deň boja proti tuberkulóze. Odhady hovoria o 9 miliónoch nových prípadov ochorenia ročne, pričom jedna pätina postihnutých zomiera. Liečba tuberkulózy je zdĺhavá a na začiatku vyžaduje hospitalizáciu.
Tuberkulóza (TBC) je infekčné ochorenie, vyvolané najčastejšie baktériou M. tuberculosis (BK - Kochov bacil). Ochorenie sa vyvíja pomaly, niekoľko mesiacov. Pri pľúcnej forme sú hlavným postihnutým orgánom pľúca. Jej príznaky sú minimálne alebo môže ísť o dlhotrvajúci, napríklad viac ako mesačný kašeľ. Prejavuje sa dýchavicou, vykašliavaním krvi v spúte (hlienoch), únavou, nechutenstvom, chudnutím, nočným potením a mierne zvýšenou teplotou. Menej často môže tuberkulóza postihnúť ktorýkoľvek iný orgán - lymfatické uzliny, kosti, kĺby, centrálny nervový systém, gastroitestinálny trakt, či iné.
Najčastejším zdrojom nákazy je chorý človek, ktorý vylučuje do prostredia živé baktérie (kašle, kýcha, rozpráva, spieva). Zdravý človek obyčajne ochorie až vtedy, keď je dlhodobo v kontakte s človekom chorým na tuberkulózu. Diagnostika pozostáva z dôkladnej anamnézy, klinického vyšetrenia u pneumoftizeológa, rtg snímky pľúc, prípadne CT vyšetrenia, mikrobiologického vyšetrenie spúta (hlienov), endoskopického vyšetrenia (bronchoskopia), prípadne histologického vyšetrenia a z tuberkulínovej senzitivity (špeciálneho kožného testu).
Liečbu indikuje vždy pneumoftizeológ. Je dlhodobá, v trvaní najmenej 7 mesiacov, a pozostáva z kombinácie osobitných antibiotík, ktoré voláme antituberkulotiká. Kombinuje sa 4 - 5 druhov, podľa presných schém. Výnimočne je nevyhnutný aj chirurgický zákrok. Cieľom liečby je vyliečenie chorého a zabránenie prenosu TBC na osoby, ktoré boli alebo sú v kontakte s chorým.
Pri neskorej diagnostike a rozsiahlom poškodení pľúc môže tuberkulóza zanechať trvalé následky. V prípade postihnutia mozgu alebo kostí môže zanechať aj trvalé následky. Najväčším problémom tuberkulózy je však to, že sa u ľudí, ktorých najviac postihuje, zistí veľmi neskoro.
Pri potvrdenej tuberkulóze ide o liečbu v trvaní najmenej 7 mesiacov. Úvodné dva mesiace prebiehajú v nemocničnom zariadení, následne je pacient nasmerovaný na spádového pneumoftizeológa, ktorý liečbu ďalej riadi, kontroluje, respektíve ukončuje.