Úvod
Autizmus, ako ho prvýkrát definoval detský psychiater Leo Kanner v roku 1943, je komplexná neurovývinová porucha, ktorá ovplyvňuje spôsob, akým jedinec vníma svet a interaguje s ním. Integrácia detí s autizmom do bežných škôl je dôležitý krok smerom k inkluzívnemu vzdelávaniu, ktoré rešpektuje jedinečné potreby každého dieťaťa. Tento článok sa zameriava na možnosti a výzvy integrácie autistických detí v školskom prostredí na Slovensku, pričom zohľadňuje rôzne prístupy a metódy, ktoré môžu túto integráciu uľahčiť.
Poruchy Autistického Spektra: Etiológia a Symptomatológia
Autizmus je strešný pojem pre skupinu pervazívnych vývinových porúch (PAS), ktoré sa prejavujú závažnými deficitmi v troch hlavných oblastiach: komunikácii, sociálnej interakcii a predstavivosti. Tieto deficity sa môžu prejavovať rôzne, od echolálie (opakovanie slov a viet) a monotónnej reči až po problémy s porozumením abstraktných pojmov a udržiavaním zmysluplnej konverzácie.
Narušenie v oblasti predstavivosti, činností a záujmov sa prejavuje stereotypnými a repetitívnymi vzorcami správania, abnormálnym zameraním na určité rutinné činnosti a neobvyklým zaobchádzaním s hračkami. V odbornej literatúre sa často používa pojem "poruchy autistického spektra" (PAS), ktorý zahŕňa rôzne klinické jednotky líšiace sa etiológiou, prevalenciou a symptomatológiou. Až 80 % populácie s PAS má mentálne postihnutie. Špecifickou podkategóriou je vysokofunkčný autizmus (VFA), ktorý sa diagnostikuje u detí a mladých ľudí s intelektom v pásme normy, ale s výraznejšími jazykovými deficitmi a problémami v sociálnych interakciách.
Príčiny vzniku autizmu sú komplexné a zahŕňajú genetické faktory, psychogénne faktory prostredia, vplyv imunitného systému a metabolizmu. Siklenková uvádza, že u 30 % autistických detí bol pozorovaný excesívny nárast veľkosti mozgu medzi prvým a druhým rokom života. U autistov dochádza k zníženiu objemu corpus callosum, čo je časť mozgu zodpovedná za spájanie nervových buniek oboch mozgových hemisfér. Teória hypermužského mozgu predpokladá súvislosť autistických čŕt so zvýšenou expozíciou plodu vplyvu testosterónu. Osoby s PAS vykazujú zvýšené schopnosti systematizácie na úkor empatických schopností.
Možnosti Vzdelávania Detí s Autizmom na Slovensku
V súčasnosti existuje niekoľko spôsobov vzdelávania detí s PAS, ktoré zohľadňujú ich individuálne potreby a schopnosti. Dieťa s PAS môže byť vzdelávané ako dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) začlenené v bežnej škole, alebo môže byť vzdelávané v špeciálnej škole.
Prečítajte si tiež: Podpora detí s autizmom
Spojená škola na Vojenskej: Príklad Dobrej Praxe
Spojená škola na Vojenskej v Žiline sa venuje vzdelávaniu žiakov s mentálnym postihnutím a žiakov s autizmom už takmer 20 rokov. Každé dieťa má pripravený svoj denný plán, ktorý zostavuje triedna učiteľka. Dieťa sa počas dňa riadi kartičkami v dennom pláne. Pri každej činnosti si zoberie kartičku, ide na určené miesto, kde ho už čakajú úlohy. Dôležitým rutinným pravidlom, ktoré je potrebné autistov naučiť rešpektovať, je „najskôr práca, potom zábava". Hlavnou metodikou, ktorú využívajú všetky školy pre žiakov s autizmom, je vyučovanie programu Teach. Žiak vďaka svojmu vlastnému dennému plánu vie presne, kedy ho čo čaká a neprežíva chaos a neistotu.
Škola využíva eklektický prístup, ktorý kombinuje rôzne metódy a prístupy. V rámci terapií je to arteterapia, muzikoterapia, biblioterapia, hipoterapia a kanisterapia. S deťmi sa snažia zapojiť tiež do rôznych projektov a súťaží.
Súkromná Špeciálna Materská Škola Sposáčik
Súkromná špeciálna materská škola Sposáčik vznikla 1. 9. 2018 z potreby poskytnutia adekvátnej výchovy a vzdelávania detí s autizmom vo veku od 3 do 6 rokov. Poskytuje deťom s autizmom špeciálny prístup zameraný predovšetkým na terapeutickú prácu, nácvik sebaobslužných činností a učenie „hrať sa“. Tieto prístupy vychádzajú hlavne z aktuálnych zručností detí s prihliadnutím na ich potreby a špecifické záujmy.
Regionálne Centrum Autistov (RCA)
V septembri 2006 bola v Žiline otvorená prvá základná škola pre žiakov s autizmom na Slovensku. Súčasťou regionálneho centra autistov je aj poradenské zariadenie, ktoré sa od januára 2023 transformovalo na špecializované centrum poradenstva a prevencie pre deti a žiakov výlučne s diagnózou autizmu. Zabezpečuje diagnostiku, poradenstvo, terapie, školenia a mnohé iné odborné činnosti. Rodičia, deti s autizmom a učitelia škôl tu nájdu pomoc psychológov, špeciálnych pedagógov, logopéda či fyzioterapeuta.
Metódy a Prístupy Využívané pri Vzdelávaní Detí s Autizmom
Pri vzdelávaní detí s autizmom sa využíva niekoľko špecifických metód a prístupov, ktoré zohľadňujú ich jedinečné potreby a preferencie. Medzi najčastejšie patrí:
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na autizmus u detí
TEACCH Program
TEACCH (Treatment and Education of Autistic and related Communication handicapped Children) je štruktúrovaný vzdelávací program, ktorý sa zameriava na úpravu prostredia a činností tak, aby boli pre deti s autizmom predvídateľné a zrozumiteľné. Program TEACCH sa snaží upraviť prostredie ľudí s PAS tak, aby vedeli čo sa od nich očakáva, ako dlho to bude trvať, kde a kedy sa daná aktivita uskutoční a čo bude nasledovať po nej.
Štruktúrované učenie sa považuje za jeden z úspešných vzdelávacích programov. Štrukturalizácia znamená vnesenie jasných pravidiel, prehľad postupnosti činností a usporiadanie prostredia, v ktorom sa dieťa s PAS pohybuje. Tento špecifický prístup kompenzuje do istej miery ťažkosti v učení, ktoré autizmus so sebou nepochybne prináša. Miesto neistoty a zmätku nastúpi logika, poriadok, istota a bezpečie, ktoré umožnia akceptovať nové úlohy, požiadavky a lepšie znášať situácie a udalosti, ktoré sú nepredvídateľné. Štruktúra prostredia pomáha dieťaťu v priestorovej orientácii a odpovedá na otázku KDE. Vytvára tak spojenie medzi miestami, činnosťami a správaním, a tak ponúka dieťaťu istotu. Štrukturalizácia je takisto nevyhnutná pri organizovaní a usporiadaní pracovného miesta. Priestor pre vyučovanie by mal byť pohodlný a bez rušivých podnetov. Uplatňuje sa systém práce zľava doprava.
Vizuálna podpora je kľúčovým prvkom programu TEACCH. Dieťa s PAS veľmi ťažko chápe abstraktný pojem čas, jeho myslenie je konkrétne, preto nedokáže organizovať svoju prácu v čase. Potrebuje nielen počuť pokyn, ale pridať k tomu vizuálnu podporu. Neschopnosť predvídať udalosti a vytvárať súvislosti kompenzuje väčšinou rituálmi a stereotypným správaním. Ak mu sprostredkujeme informáciu vo vizuálnej podobe, zmierňujeme tak jeho nedostatky v komunikačných, pamäťových a abstraktných schopnostiach. Vizualizovaný denný program odpovedá dieťaťu s autizmom KEDY, napomáha mu orientovať sa v čase, odlišovať od seba jednotlivé aktivity a vedie k väčšej samostatnosti.
Typy vizuálnej podpory sú napríklad (od najjednoduchších po najzložitejšie: výber závisí od mentálnej úrovne dieťaťa): konkrétny predmet (3D rozmer), fotografie, farebné obrázky, piktogramy, nápisy, diár, písané rozvrhy… Deťom musíme zviditeľniť deň tzv. denným plánom. Obvykle má formu panelu, kde je meno dieťaťa, fotografia. Je umiestnený tak, aby dieťa malo k nemu prístup. Jeho funkcia spočíva v tom, aby vo zviditeľnenej podobe napovedal dieťaťu, čo má práve robiť, čo bude robiť potom, kedy bude robiť to, čo má rado. Môže byť orientovaný vo vodorovnej alebo zvislej polohe, podľa potrieb dieťaťa. Na konci plánu je umiestnený tzv. zberný kôš. Pri používaní vizualizácie pomocou plánu, musíme vedieť na akej úrovni porozumenia symbolov dieťa momentálne je, a akú vyššiu úroveň by bolo schopné zvládnuť.
Aplikovaná Behaviorálna Analýza (ABA)
ABA je terapeutický prístup, ktorý sa zameriava na zmenu správania prostredníctvom posilňovania žiaduceho správania a redukcie nevhodného správania. ABA tak pracuje so správaním jednotlivca tak, že učí a posilňuje žiaduce správanie. Ide teda o stratégiu, ktorá vychádza z KBT (kognitívno-behaviorálna terapia) a napomáha redukovať nevhodné (agresívne) správanie jednotlivcov s PAS tak, že ho nahrádza správaním spoločensky akceptovateľnejším. Paralelne táto metóda buduje u autistických detí také schopnosti, ktoré napomáhajú k lepšej adaptabilite, sebaobsluhe, komunikácii a celkovej sociálnej interakcii.
Prečítajte si tiež: Autizmus u 2,5-ročných
Správaniu dieťaťa najlepšie porozumieme, ak podrobne posúdime súbor okolností pred a po sledovaných prejavoch správania. Po vyhodnotení okolností môžeme začať meniť správanie a učiť dieťa správať sa iným spôsobom. Základné poznatky a princípy metódy ABA položil B. F. Skinner a iní výskumní pracovníci zaoberajúci sa poruchami správania. Ivar Lovaas bol jeden z prvých, kto tieto princípy aplikoval pri deťoch s autizmom, s cieľom vedecky podložiť ich účinnosť.
ABA je založená na učení postupnými krokmi, kedy pri výuke inštruktor (rodič, učiteľ, terapeut a pod.) ponúkne dieťaťu Sd (diskriminačný stimul), t.j. inštrukciu a čaká na reakciu dieťaťa. Existuje celá rada rôznych diskriminačných stimulov: verbálne; vizuálne (nápisy či obrázky, ktoré symbolizujú pokyn alebo prvok v prostredí, napríklad skladačku, s ktorou sa má dieťa hrať), gestá (napr. ukazujeme smer, kam sa má dieťa pozerať alebo na predmet, ktorý si má dieťa vziať) či výraze tváre. Ak dieťa reaguje správne, učiteľ posilňuje žiaducu reakciu pochvalou, prípadne odmenou za dobre vykonanú prácu. Ak dieťa reaguje chybne, inštruktor ho okamžite usmerní tak, aby reagovalo správne.
DIR/Floortime
DIR/Floortime (Developmental, Individual-difference, Relationship-based model) je prístup, ktorý sa zameriava na rozvoj emocionálnych a sociálnych schopností dieťaťa prostredníctvom hry a interakcie. Autormi sú psychologička S. Wieder a profesor psychiatrie a pediatrie S. I. Greenspan a prevažne je využívaný v USA. Cieľom je dosiahnuť zdravý vývin a nepracovať iba na vonkajších prejavoch a správaní. Program môže byť zakomponovaný doma alebo v škole alebo je súčasťou ďalších prístupov.
Floortime (čas na podlahe) je to jedna zo základných stratégií modelu. Časť D (developmental - rozvoj)tohto modelu popisuje každý krok pri budovaní určitých schopností dieťaťa. Znamená to konkrétne pomôcť dieťaťu s autizmom naučiť ho vytvárať vzťahy s druhými, odpovedať primerane na otázky, rozumieť i používať sociálne a emocionálne gestá, vedieť sa postarať o seba, zostať pokojný v situáciách a pod. Časť I (Individual-difference - individuálne rozdiely) modelu popisuje jedinečné i biologické spôsoby, akými dieťa prijíma, rozumie a odpovedá na pocity a vnemy, akými sú napríklad zvuk či dotyk a tiež ako plánuje a zatrieďuje svoje myšlienky či aktivity.
Senzorická Integrácia
Senzorická integrácia je schopnosť mozgu správne spracovať prichádzajúce podnety a umožňuje človeku vytvárať tzv. adaptívnu odpoveď. Zámerom príspevku PaedDr. Jany Hrčovej, Ph.D. je zamerať sa na dysfunkcie senzorickej integrácie u detí s poruchou autistického spektra, popísať možné dôsledky takýchto ťažkostí a uviesť možnosti podpory detí v oblasti zmyslového vnímania, s dôrazom na terapiu senzorickej integrácie podľa A. Ayresovej.
Senzorická integrácia je proces organizácie zmyslových vstupov, ktorý sa deje bez vedomej kontroly tak, že mozog vytvára vhodné reakcie tela a senzorická integrácia umožňuje triediť, usporiadať a skladať zmyslové vstupy do jedného celku. Umožňuje jednotlivcovi konať a reagovať na situácie primeraným spôsobom - umožňuje vytvárať tzv. adaptívnu odpoveď. Je to schopnosť prijímať, porozumieť a organizovať zmyslové informácie z vonkajšieho prostredia alebo vlastného tela a skladať jednotlivé zmyslové vstupy do celku.
Poruchy senzorickej integrácie sa môžu manifestovať príznakmi v rôznych oblastiach. Poruchy senzorickej modulácie sú charakterizované neprimeranou reakciou dieťaťa na prichádzajúce podnety. Jeho nervový systém nie je schopný nájsť tzv. strednú hranicu, nie je schopný prispôsobiť svoju reakciu intenzite, frekvencii a trvaniu podnetu. Prejavuje sa ako prílišná citlivosť, príliš slabá citlivosť na podnety alebo vyhľadávanie podnetov. Poruchy senzorickej diskriminácie sa prejavujú ťažkosťami v interpretácii kvalít jednotlivých stimulov. Dieťa má problém rozlišovať podobnosti a rozdiely v stimuloch. Motorické poruchy na senzorickej báze zahŕňajú posturálnu poruchu a dyspraxiu.
Deti s poruchou autistického spektra často vykazujú poruchy modulácie, to znamená, že nie sú schopné intenzitu svojej reakcie prispôsobiť intenzite podnetu. Hypersenzitivita je príliš intenzívna reakcia alebo vysoká citlivosť na podnety. Dieťa reaguje precitlivelo až impulzívne aj na bežné podnety. Reaguje plačom, krikom alebo útekom. Postihuje najmä taktilné a sluchové vnímanie, ale môže sa objaviť aj pri ostatných zmysloch. Hyposenzitivita sa naopak prejavuje vysokou mierou tolerancie voči podnetom. Dieťa reaguje oneskorene alebo vôbec alebo podnet musí mať vyššiu intenzitu ako je bežné. Senzorické strádanie - vyhľadávanie podnetov. V tomto prípade dieťa aktívne vyhľadáva podnety, ktoré potrebuje.
Pri SIT u detí s poruchou autistického spektra sa snažíme sprostredkovať podnety pre hĺbkové vnímanie (propriocepciu), najmä u tých detí, ktoré sú hypersenzitívne na dotyky. Aktivity ako tlačenie, ťahanie alebo skákanie môžu pôsobiť na dieťa upokojujúco. Do aktivít možno zahrnúť aj vibrácie, ktoré budú stimulovať receptory v jednotlivých častiach tela.
Výzvy a Prekážky Integrácie
Integrácia autistických detí do bežných škôl prináša aj určité výzvy a prekážky. Medzi najčastejšie patria:
- Nedostatok asistentov učiteľa: Vzhľadom na nedostatok asistentov učiteľa je problematická integrácia v bežnej materskej škole, a to aj detí, ktoré sa nachádzajú v diferenciálnej diagnostike autizmu a narušenej komunikačnej schopnosti.
- Nedostatočné povedomie verejnosti: Autizmus je diagnostikovaný u stále väčšieho počtu detí, no povedomie verejnosti o tejto poruche zostáva relatívne nízke.
- Stres v školskom prostredí: Pre väčšinu detí je pobyt v škôlke v prvých dňoch mimoriadne stresujúci. Neprítomnosť rodičov, hluk a potreba stráviť polovicu dňa s cudzími deťmi je pre deti s autizmom obzvlášť ťažkým zážitkom.
- Náročné správanie: Mnohé autistické deti nepatria do špeciálnych škôl, pretože intelekt majú v norme, ale do klasických škôl sa zaradia ťažko, lebo je to pre nich veľmi náročné. Často počas vyučovania vyrušujú, majú nevhodné správanie.
- Nedostatočná podpora pre učiteľov: Učitelia potrebujú byť dobre pripravení a mať dostatočné znalosti o autizme, aby mohli efektívne pracovať s integrovanými žiakmi.
Úloha Rodičov a Odborníkov
Rodičia zohrávajú kľúčovú úlohu v procese integrácie svojho dieťaťa do školy. Je dôležité, aby boli aktívni, spolupracovali so školou a odborníkmi a zabezpečili pre svoje dieťa potrebnú podporu. Odborníci, ako sú psychológovia, špeciálni pedagógovia, logopédi a fyzioterapeuti, môžu poskytnúť cenné rady a pomoc pri riešení problémov, ktoré sa môžu vyskytnúť.
Príklady Úspešnej Integrácie
Mnohé deti, ktoré boli v minulosti umiestnené v špeciálnych školách, dnes vedú plnohodnotný život. Vyučili sa, majú maturitu, sú z nich úspešní športovci. Keď je snaha rodičov podporená spoluprácou s odborníkmi, dieťa môže napredovať.
V budove Regionálneho centra autistov sa stretávajú aj rodičia autistických detí. Matky spolupracujú, radia si pri nákupe kompenzačných pomôcok, vedia si pomôcť.
tags: #autisticke #dieta #v #skole